Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Csp-36-2023.pdf
PDF · 106.56 KB
Case nature
Area
Subarea
1Csp/36/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou JUDr. Silviou Majerníkovou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., so sídlom Jilemnického 4012/30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, proti žalovanému: A. B., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, XXX XX C., o zaplatenie sumy 2.583,87 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.583,87 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.583,87 EUR od 2.9.2020 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou tunajšiemu súdu dňa 29.3.2023 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 2.583,87 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 2.9.2020 do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 4.9.2017 uzavrel so žalovaným ako dlžníkom zmluvu o pôžičke č. 7187475/1720026423 (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej poskytol žalovanému pôžičku vo výške 2.800 EUR. Podľa zmluvy o pôžičke mal žalovaný splácať pôžičku v pravidelných 120 mesačných splátkach po 44,72 EUR, a to až do celkovej sumy vo výške 5.366,40 EUR. Do podania žaloby na súd žalovaný uhradil žalobcovi sumu 1.341,60 EUR. Žalovaný porušil svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku resp. jednotlivé splátky riadne a včas preto ho žalobca listom zo dňa 26.6.2020 – predžalobná upomienka vyzval k okamžitej úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.8.2020 úver zosplatnil, o čom bol žalovaný informovaný listom zo dňa 27.8.2020 - Oznámenie o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru. Žalovaný do dnešného dňa dlžné splátky neuhradil. Jeho celkový dlh ku dňu podania žaloby predstavuje sumu 2.583,87 EUR. Vzhľadom k tomu, že žalovaný sa dostal so splatením pôžičky do omeškania, žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania. V žalobe ďalej uviedol, že si neuplatňuje zmluvnú pokutu, ktorá je evidovaná v priloženom prehľade splátok a úhrad v stĺpci „Pokuta“ v sume 302,26 EUR.
2. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnil žalovaný. Svoju neúčasť ospravedlnil žalobca, ktorý prostredníctvom právneho zástupcu žiadal prejednať spor v jeho neprítomnosti z dôvodu hospodárnosti konania. Súd preto postupom podľa ust. § 180 CSP pojednával v neprítomnosti žalobcu.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril na pojednávaní kedy uviedol, že si je vedomý predmetného dlhu. Približne pred 20 rokmi, keď mu zomrela svokra prestal predmetný úver splácať, lebo už nepoberal
opatrovateľské na svokru. V súčasnosti pracuje na základe uzavretej dohody 2 hodiny denne, čo je približne 170,- EUR mesačne. Jeho výdavky tvoria tieto položky: 150,- EUR voda a elektrina, 10,- EUR internet, 20,- EUR UPC, 60,- EUR televízia na paušál. Žalovaný žije s družkou, ktorá nepracuje, a stará sa o 3 nezaopatrené deti. Žalovaný nepoprel existenciu predmetného úveru a prejavil ochotu splácať predmetný úver, avšak v súčasnej dobe nemá z čoho daný úver splácať.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to žalobou, zmluvou o spotrebiteľskom úvere (čl.13-17), štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere (rub čl.21-22), informáciou o ročnej percentuálnej miere nákladov a priemernej RPMN na príslušný spotrebiteľský úver (rub čl.17), občianskym preukazom a platobným príkazom na výplatu dávok (čl.18), rozhodnutím Úradu práce, sociálnych dávok a rodiny Rožňava (rub čl.18-19), predžalobnou upomienkou s doručenkou (rub čl.22-23), oznámením o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru (rub čl.23), prehľadom splátok a úhrad (čl.24-25), vyjadrením žalobcu zo dňa 27.4.2023 (čl.42-44), výpisom z registra klientskych informácií (čl.45-46), notárskou zápisnicou o projekte rozdelenia zlúčením a prílohou 1 projektu opis rozdelenia majetku a záväzkov (čl.7-11), ďalšími listinnými dokladmi a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Žalobca a žalovaný dňa 4.9.2017 uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“), predmetom ktorej bolo poskytnutie bezúčelového spotrebiteľského úveru vo výške 2.800,- EUR. Ďalej boli v zmluve dojednané tieto podmienky: počet splátok 120, splátka 44,72 EUR, celková čiastka 5.366,40 EUR, celková výška a mena úveru 2.800,- EUR, RPMN 15,90 %, fixná ročná úroková sadzba 15,90 %, priemerná hodnota RPMN 12,57 %, celkové náklady spotrebiteľa 2.566,40 EUR, termín konečnej splatnosti 20.9.2027, prvá splátka splatná dňa 20.10.2017.
6. V bode 9.2 zmluvy si jej účastníci dohodli možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti pôžičky v prípade, ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky, hoci len čiastočne počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka.
7. Bod X. zmluvy obsahuje splátkový kalendár s rozlíšením každej splátky na istinu a úrok.
8. V bode 6 zmluvy sú konkretizované podmienky splácania a v nich je uvedené, že klient je povinný riadne a včas splácať úver, a to v pravidelných mesačných splátkach v sume a termínoch uvedených v splátkovom kalendári.
9. Žalobca predžalobnou upomienkou zo dňa 26.6.2020 upozornil žalovaného na nedoplatok na splátkach v celkovej výške 134,16 EUR a vyzval ho k úhrade. Zároveň ho upozornil na možnosť zosplatnenia úveru. Predmetnú predžalobnú upomienku prevzal žalovaný dňa 6.7.2020.
10. Podaním zo dňa 27.8.2020 žalobca oznámil žalovanému zosplatnenie celého úveru.
11. Z prehľadu splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaný zaplatil žalobcovi celkovo sumu 1.341,60 EUR.
12. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Prešov, oddiel: Sa, vložka číslo: 10315/P a Notárskej zápisnice N XXXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, E. XXXXX/XXXX zo dňa 11.12.2017 súd zistil, že pred podaním žaloby na strane právneho predchodcu žalobcu došlo k jeho zániku v dôsledku rozdelenia, pričom právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa stala spoločnosť 1/ Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, pokiaľ ide o všetky zložky podnikania žalobcu okrem Triangel - splátkového predaja a QCar leasingu a 2/ spoločnosť VÚB Leasing, a.s., so sídlom Mlynské Nivy 1, Bratislava 820 05, IČO: 31 318 045 pokiaľ ide o produkt Triangel - splátkový predaj a QCar leasing.
13. Tunajší súd výzvou zo dňa 17.4.2023 vyzval žalobcu, aby hodnoverne preukázal, že pri podpise zmluvy so žalovaným overoval bonitu žalovaného podľa § 7 ods. zákona č. 129/2010 Z.z. a že pri zosplatnení úveru bol dodržaný postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
14. Žalobca podaním zo dňa 27.4.2023 vo vzťahu k otázke vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru uviedol, že dodržal zákonom stanovené predpoklady, a to vzhľadom na existenciu dohody o zosplatnení dlhu v čl. 10 bod 10.2 zmluvných podmienok, zaslanie výzvy pred zosplatnením a dodržanie 90-dňovej lehoty v súvislosti s omeškaním žalovaného. Vo vzťahu k overovaniu bonity žalovaného žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný v žiadosti uviedol priemerný čistý mesačný príjem vo výške 247,- EUR, čo overil rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Žalovaný uviedol, že je ženatý, počet nezaopatrených detí: 0 a mesačné finančné náklady vo výške 0,- EUR, na účely čoho bol vykonaný dopyt do registra NRKI zo dňa 4.9.2017, ktorým boli zistené reálne mesačné finančné náklady v registri NRKI vo výške 36,- EUR, pričom uviedol iné mesačné výdavky vo výške 0,- EUR. Vzhľadom na jej konsolidovanie bola odpočítaná zo zistených finančných nákladov suma 36,- EUR z zmluvu v hodnote 35,56 EUR po zaokrúhlení 36,- EUR. Životné minimum žalovaného v čase posudzovania žiadosti bolo vo výške 199,48 EUR. Žalobca zhrnul všetky spomenuté príjmy (247,- EUR) a výdavky (iné mesačné výdavky 0,- EUR, mesačné finančné náklady (splátky úverov, hypoték lízingov - klientom uvedené) 0,- EUR, počet nezaopatrených detí 0, životné minimum žiadateľa 199,48 EUR, mesačné splátky klienta uvedené v registri NRKI 0,- EUR) s výsledkom, že žalovaného disponibilný príjem v čase posudzovania žiadosti bol vo výške 47,52 EUR s tým, že mesačná splátka úveru bola vo výške 44,72 EUR. Vzhľadom k vyššie uvedenému bol žalobca toho názoru, že bonita žalovaného bola riadne posúdená. Ako dôkaz na preukázanie svojim tvrdení predložil dopyt do registra klientskych informácií zo dňa 4.9.2017.
15. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára : Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
16. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len zákon č. 129/2010 Z.z.), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.
17. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z., ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
18. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
19. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
20. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.
21. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z., veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
22. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z., vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a 5, b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
24. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o viazanom spotrebiteľskom úvere je zmluva o spotrebiteľskom úvere, v ktorej sa dojednáva spotrebiteľský úver výhradne na financovanie zmluvy o kúpe konkrétneho tovaru alebo poskytnutí konkrétnej služby, pričom tieto dve zmluvy tvoria obchodný celok.
25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase podpisu zmluvy (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 9 OZ, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.
27. Podľa § 54 ods. 1, 2, 3 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. V pochybnostiach o význame zmluvnej podmienky sa výklad priaznivejší pre spotrebiteľa neuplatní, ak právo na príslušnom orgáne uplatňuje právnická osoba založená alebo zriadená na ochranu spotrebiteľa.
28. Podľa § 565 OZ, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
29. Právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je založený zmluvou, súd posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z.z. Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že právny predchodca žalobcu - spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. mal v čase uzavretia zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. Žalovaný uzavrel zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 OZ zmluvou spotrebiteľskou. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce OZ a v zákone č. 129/2010 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.
30. Súd sa predovšetkým zaoberal tým, či uplatnená pohľadávka nie je premlčaná, nakoľko na tento inštitút musí prihliadať ex offo, ako to vyplýva z § 54a OZ. Pre posúdenie premlčania je potrebné vychádzať z ustanovení OZ, čo vyplýva z § 52 ods. 2 OZ, konkrétne teda bolo potrebné aplikovať §101 a § 103 OZ. V danom prípade, ak pôvodný žalobca úver zosplatnil dňa 19.8.2020, mohlo sa tak stať pre splátku splatnú dňa 20.4.2020, s ktorou bol žalovaný v omeškaní 3 mesiace a zároveň je vo vzťahu k tejto splátke splnená podmienka podľa § 53 ods. 9 OZ (upozornenie na možnosť zosplatnenia minimálne 15 dní pre využitím tohto práva veriteľa) aj podmienka podľa § 565 druhej vety OZ, že k uplatneniu práva na zosplatnenie došlo do splatnosti najbližšej splátky. Premlčacia doba potom začala plynúť v súlade s § 101 OZ v spojení s § 103 OZ odo dňa nasledujúceho po uplynutí trojmesačnej doby omeškania s úhradou tejto splátky, t.j. 21.7.2020 a uplynula by 20.7.2023. Z vyššie uvedeného má preto súd za zrejmé, že v danom prípade žalobca uplatnil svoj nárok vyplývajúci z platne mimoriadne zosplatneného úveru v 3-ročnej premlčacej lehote, nakoľko žalobu podal na súde 29.3.2023.
31. Súd podrobil súdnemu prieskumu predmetnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zistil, že nenastal žiadny dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže zmluva má písomnú formu a to aj s poukazom na § 40 ods. 4 OZ, obsahuje všetky povinné náležitosti, ktoré sú vymenované v § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., je v nej uvedená správna výška RPMN, úver bol poskytnutý bezhotovostne, v zmluve sú uvedené všetky plnenia spotrebiteľa a RPMN neprekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej v § 1a ods. 1 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z.
32. Súd sa zaoberal aj tým, či veriteľ postupoval s riadnou odbornou starostlivosťou pri poskytovaní tohto spotrebiteľského úveru žalovanému a teda či riadne zisťoval a preveroval jeho bonitu. Bolo preukázané, že veriteľ zisťoval rodinný stav, príjem a výdavky u žalovaného, preveroval si jeho úverovú zaťaženosť v registri klientskych informácii a jeho príjem predložením rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodina a platobným výmerom. Rozhodne teda nenastal dôvod pre fikciu o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru v zmysle § 11 ods. 2 vety druhej a tretej zákona č. 129/2010 Z.z. Navyše podľa názoru súdu veriteľ aj správne vyhodnotil bonitu žalovaného po zistení a preverení výšky jeho čistého mesačného príjmu a preukázaných výdavkov v súvislosti so splácaním jeho úverov a kreditných kárt a tiež po zohľadnení životného minima, a teda podľa názoru súdu konal s riadnou odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods.1 zákona č. 129/2010 Z.z. a preto bol oprávnený aj na predčasné zosplatnenie úveru ako to vyplýva z § 11 ods. 2 vety prvej zákona č. 129/2010 Z.z.
33. Z vyššie uvedených dôvodov súd považoval za právne dôvodné žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
34. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
35. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
36. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom po 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
37. Žalobcovi patrí aj úrok z omeškania v sadzbe určenej podľa § 517 OZ v spojení s Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, t.j. o 5 percentuálnych bodov vyššej ako bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úroky z omeškania boli priznané od 6. dňa nasledujúceho po oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti úveru, ktoré bolo žalovanému zasielané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Žalobca teda vychádzal z toho, že spomínané oznámenie bolo žalovanému doručené 27.8.2020 a keďže toto skutkové tvrdenie žalovaný nespochybnil, platí zákonná fikcia o jeho nespornosti podľa § 151 ods. 1 CSP. Súd preto priznal úroky z omeškania od 2.9.2020 tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
39. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
40. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 CSP s tým, že nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v jej peňažnom vyjadrení bude rozhodnuté po právoplatnosti predmetného rozhodnutia samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v dvoch písomných vyhotoveniach. Podľa § 363 CSP, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.