Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

37P/115/2023

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica, v právnej veci navrhovateľa (otec maloletého dieťaťa): A. B., nar. XX. XX. XXXX, štátny občan Českej republiky, trvale bytom A. XXXX/XX, A. X, C. D., zast. Advokátska kancelária AK AK, s.r.o., so sídlom AK Bratislava, Na Revíne 37, IČO: 55 629 627, proti osobe, ktorá podľa navrhovateľa porušuje právo (matka maloletého dieťaťa): E. B., D. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom F. G. H. XXXX/XX, I., štátna občianka Slovenskej republiky, právne zast. AK ZAHRADNIK & spol., s. r. o., so sídlom AK Bratislava, Námestie Mateja Korvína 1, IČO: 36 854 930, o návrhu navrhovateľa na nariadenie návratu maloletého dieťaťa: J. B., nar. XX. XX. XXXX, do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje návrat maloletej J. B., nar. XX.XX.XXXX do krajiny jej obvyklého pobytu, do Českej republiky.

II. Súd nariaďuje matke maloletej E. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX navrátiť maloletú J. B., nar. XX.XX.XXXX na územie Českej republiky v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. V prípade, že matka maloletú J. B., nar. XX.XX.XXXX nenavráti na územie Českej republiky v súlade s výrokom II. tohto uznesenia, je otec maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX oprávnený po uplynutí stanovenej lehoty maloletú J. B., nar. XX.XX.XXXX prevziať a zabezpečiť jej návrat do krajiny obvyklého pobytu maloletej, do Českej republiky.

IV. V prípade návratu maloletej J. B., nar. XX.XX.XXXX na územie Českej republiky spolu s jej matkou, sa otec zaväzuje od ich príchodu na územie Českej republiky :

- zabezpečiť bývanie pre matku a maloletú v samostatnom byte na adrese A. XXXX/XX, A. X, I., XXX XX C. D. a uhrádzať nájomné a všetky náklady spojené s užívaním tohto bytu a nezasahovať do práva matky vo vzťahu k užívaniu tohto bytu, do rozhodnutia príslušného súdu v Českej republike o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. B., nar. XX.XX.XXXX,

- prispievať na výživu maloletej J. B., nar. XX.XX.XXXX výživným vo výške 4.000,- Kč mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej E. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX do rozhodnutia príslušného súdu v Českej republike o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej J. B., nar. XX.XX.XXXX,

- zdržať sa akéhokoľvek úkonu smerujúceho k vedeniu trestného konania voči matke maloletej E. B., D. B., nar. XX.XX.XXXX v súvislosti s neoprávneným zadržiavaním maloletej matkou.

V. V prípade návratu maloletej J. B., nar. XX.XX.XXXX na územie Českej republiky spolu s jej matkou, je otec povinný poskytnúť matke a maloletej jednorazovo sumu 100,- € na pokrytie nákladov v súvislosti s ich prevozom na územie Českej republiky, alebo zabezpečiť prevoz matky a maloletej na územie Českej republiky na vlastné náklady.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Otec sa prostredníctvom právneho zástupcu návrhom podaným na tunajšom súde dňa 19.07.2023 domáhal, aby súd nariadil matke maloletej, aby navrátila maloletú do miesta jej obvyklého pobytu do Českej republiky, v lehote 3 dní od právoplatnosti uznesenia s tým, že matka je povinná do 3 dní od právoplatnosti uznesenia odovzdať maloletú otcovi, ktorý je povinný maloletú prevziať a zabezpečiť jej návrat do krajiny obvyklého pobytu. Zároveň sa domáhal aj priznania náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že spolu s matkou a maloletou žili v Prahe, v Českej republike na adrese Patočkova 1657/79. S matkou sa spoznal ešte v roku 2017, do roku 2019 spoločne žili a bývali v Prahe. V roku 2022 uzavreli manželstvo. Počas manželstva zabezpečoval celú finančnú stránku rodiny, hradil stravu, bývanie, PHM, dovolenky, oblečenie, pričom matka takmer od začiatku tehotenstva bola na rizikovom tehotenstve a následne na materskej dovolenke s maloletou. Matka si ponechávala rodinné prídavky i materskú dávku pre vlastné potreby, pričom jej dával ešte 40 000,- Kč až 100.000,- Kč, ktoré matka používala na domácnosť, oblečenie, stravu. Ďalej uviedol, že vzťah s matkou maloletej bol do 20.06.2023 v podstate bezproblémový, pričom od apríla 2023 pociťoval zmenu v správaní matky, ktorá bola v danom mesiaci na návšteve rodičov na Slovensku a po návrate do Českej republiky sa správala odťažito. Túto zmenu pripisoval tomu, že manželke chýba rodina na Slovensku. Jediné problémy v manželstve, ktoré vnímal, bola nespoločenská povaha manželky, ktorá nemá žiadnych kamarátov, väčšinu času trávila zatvorená v byte, bez kontaktu s inými osobami, opakovane ju prosil, aby s maloletou chodila častejšie von na prechádzky. Odmietala počas vzťahu väčšinu športových aktivít, väčšinu času trávila doma pri hre playstation. Konflikty medzi nimi boli len krátko predtým ako odišla manželka na Slovensko v apríli 2023. Poukázal, že matka si hádky začala nahrávať, od apríla 2023 robila veľmi dusnú atmosféru v domácnosti, vytvárala nezmyselné situácie, hádky. Niekedy začiatkom mesiaca júna 2023 mu matka uviedla, že pôjde na návštevu na Slovensko, ale neuviedla kedy, pričom ju požiadal, aby necestovala. Po návrate z práce dňa 26.06.2023 zistil, že chýbajú viaceré osobné veci manželky i maloletej, pričom manželka zobrala zo sebou aj všetky rodinné úspory, ktoré mali v domácnosti v hotovosti vo výške 300.000,- Kč. Poukázal na to, že matka dňa 26.06.2023 odcestovala na Slovensko aj s maloletou bez jeho vedomia a súhlasu. Potom čo zistil, že matka s maloletou odišli ju telefonicky kontaktoval, pričom mu uviedla a uistila ho, že sa nikam nesťahuje, že sa vráti späť do Prahy, že všetko je v poriadku, išla si len oddýchnuť na 14 dní k rodine na Slovensko. Počas tohto obdobia mu posielala fotografie maloletej, opakovane telefonicky uvádzala, že sa do Českej republiky vráti a na Slovensko odišla len na návštevu rodiny. Dňa 09.07.2023 opäť telefonicky kontaktoval manželku s otázkou, kedy sa s maloletou vrátia. Dňa 10.07.2023 mu matka oznámila, že už nemá v pláne sa vrátiť do Českej republiky a s maloletou ostávajú na Slovensku. Následne sa ju aj po ďalšie dni snažil kontaktovať, prestala mu však posielať akékoľvek videá a fotografie maloletej. Pokiaľ nazval maloletú „mimčo“, manželka mu uviedla, že mu žiadne fotky nepošle, pokiaľ bude maloletú takto volať. Ďalej uviedol, že mu matka bráni v kontakte s maloletou na území Slovenska, pričom maloletá je vo veku, kedy začína reagovať na okolie, z prítomnosti otca sa vždy tešila a usmievala sa. Dňa 12.07.2023 zaslal matke prostredníctvom svojho právneho zástupcu v Českej republike podanie označené ako „Výzva k okamžitému návratu nezletilé J. B., nar. XX.XX.XXXX domu do obvyklého bydliště“ a požiadal matku, aby sa najneskôr do 16.07.2023 navrátila na územie Českej republiky. Snažil sa vec vyriešiť aj mimosúdne, avšak neúspešne. Poukázal na to, že je ochotný matke a maloletej prispievať na prenájom bytu, hradiť výživné na maloletú, zabezpečiť prevoz matky a maloletej na územie Českej republiky, zabezpečiť prenájom vhodného bytu a zároveň uzatvoriť rodičovskú dohodu vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na čas do rozvodu. Ďalej uviedol, že maloletá sa narodila v Českej republike dňa 17.01.2023, je občiankou Českej republiky, má český rodný list, od narodenia bola poistená na území Českej republiky, je tam nahlásená aj na trvalý pobyt, žila a bývala len na území Českej republiky na základe dohody rodičov, kde mala vytvorené rodinné a sociálne zázemie. On ako otec vykonával aktívne svoje rodičovské práva a povinností, o maloletú sa dennodenne staral, zabezpečoval jej stravovanie, hygienické potreby, edukačný režim aj celkovú vyživovaciu povinnosť. Uviedol, že matke neudelil ani počiatočné povolenie opustiť krajinu a ísť navštíviť rodinu na Slovensku, pričom následne čakal 14 dní, či sa matka s maloletou vráti na územie Českej republiky. Matka vytvorila súčasný stav jednostranným iba jej rozhodnutím zadržiavať maloletú na území Slovenska. Poukázal na to, že matka mu od 10.07.2023 neposkytuje žiadne informácie o maloletej. Zároveň sa domáhal aj nariadenia vhodných opatrení a zabezpečenia podmienok pre návrat maloletej v zmysle , , , a to dočasnej úpravy styku s maloletou každý víkend v sobotu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. s miestom preberania a odovzdávania

maloletej v mieste bydliska matky s tým, že matka bude povinná maloletú na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť a odovzdať ju otcovi. K návrhu pripojil potvrdenie o pobyte maloletej, zdravotný preukaz poistenca dieťaťa, fotodokumentáciu bytu a rodiny maloletej, rodný list maloletej, WhatsUp komunikáciu medzi rodičmi, výpis telefonických hovorov a zvukové nahrávky s matkou, zápisník matky a výzvu k okamžitému navráteniu maloletej adresovanú matke, kde určil matke termín navrátenia s maloletou najneskoršie do 16.07.2023.

2. Okresný súd Banská Bystrica uznesením sp. zn. -62 zo dňa 27.07.2023 nariadil opatrenie v zmysle , ktorým upravil dočasne styk otca s maloletou každý týždeň v kalendárnom roku v sobotu v čase od 14.00 hod. do 17.00 hod. a v nedeľu v čase od 09.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky maloletej a matke uložil povinnosť otcovi styk s maloletou umožniť a maloletú na styk s otcom riadne a včas pripraviť a maloletú mu odovzdať v stanovenom čase. Miesto prevzatia a odovzdania maloletej určil v mieste trvalého bydliska matky na adrese G. H. XXXX/ XX, I.. Zároveň súd dočasne zakázal rodičom maloletej premiestnenie maloletej z územia Slovenskej republiky bez predchádzajúceho súhlasu a zároveň aj maloletej opustiť územie Slovenskej republiky s akoukoľvek inou osobou bez predchádzajúceho súhlasu súdu, a to až do právoplatnosti rozhodnutia súdu v danej veci a zároveň nariadil zápis zákazu premiestnenia maloletej z územia Slovenskej republiky bez predchádzajúceho súhlasu súdu do evidencie Úradu hraničnej a cudzineckej polície, prezídia policajného zboru SR. Súd tiež uložil povinnosť rodičom maloletej oznámiť akúkoľvek zmenu miesta pobytu maloletej na území Slovenskej republiky z terajšej adresy štvrť G. H. XXXX/XX, I. s tým, že trvanie uznesenia určil do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

3. Matka prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 08.08.2023 uviedla, že nesúhlasí s návrhom otca na navrátenie maloletej a tento žiadala zamietnuť. Poukázala, že návrat maloletej je v rozpore s jej najlepším záujmom a za aktuálnych podmienok a situácie nie je možný. Nie je možné aby otec prevzal maloletú do starostlivosti, či i len na obdobie navrátenia do Českej republiky, pretože by nedokázal zabezpečiť starostlivosť o maloletú a odlúčením maloletej od matky by vystavil maloletú fyzickej aj duševnej ujme. Ďalej potvrdila, že žili v spoločnej domácnosti s navrhovateľom od roku 2019, pričom v roku 2022 zostala tehotná, bola na rizikovom tehotenstve, pričom ešte pred narodením maloletej uzatvorili s navrhovateľom manželstvo z dôvodu, že navrhovateľ trval na tom, aby maloletá mala jeho priezvisko. Uviedla, že vzťah s otcom maloletej nebol bezproblémový. Poprela, že by dostávala financie v otcom uvádzanom rozsahu, finančné prostriedky od otca vo výške 20.000-30.000,- Kč postačovali len na úhradu bežných potrieb, stravu, domácnosť. Pred narodením maloletej aj ona hradila nájomné za bývanie, hradila aj prevažnú časť potrieb maloletej, napríklad kočík, a to z prostriedkov, ktoré mala našetrené. Poprela, že by sa otec maloletej venoval, hral sa s ňou, alebo sa podieľal na jej starostlivosti, nakoľko väčšinu času bol v práci, doma trávil minimum času, nezapájal sa ani do procesu prípravy na príchod maloletej, kedy aj sama skladala postieľku pre maloletú. Poukázala na to, že po narodení maloletej sa cítila zo strany otca psychicky týraná, strácala vlastnú hodnotu a napriek jej upozorneniam otec maloletej naďalej pokračoval vo svojom pohŕdavom konaní namierenom voči nej, častokrát jej dával najavo, že nie je podstatná a dôležitá, že je len on a maloletá. Nepomáhal a neodbremeňoval ju v rámci starostlivosti o maloletú ani so starostlivosťou o domácnosť. Uviedla, že počas jednej z hádok použil voči nej aj fyzickú silu, odstrčil ju a zhodil na posteľ. Uviedla, že bola na rizikovom tehotenstve, preto nemohla s otcom absolvovať nejaké športové aktivity, pričom otec vo svojom voľnom čase taktiež preferoval hry na PC namiesto aktívneho venovania sa maloletej. Potvrdila, že v apríli 2023 odišla s maloletou na Slovensko za svojou rodinou. Počas tohto pobytu cítila enormnú podporu a lásku, čo sa odrážalo na psychickej pohode u maloletej. Po jej návrate do Českej republiky adresovala otcovi viacero upozornení na jeho správanie sa k nej i k maloletej a na fungovanie domácnosti. Taktiež ho pred návratom požiadala, aby upratal domácnosť, aby sa s maloletou vrátili do čistého prostredia, otec uvedené ale nesplnil. Po návrate s maloletou bola v strese a psychickom napätí, čo spôsobila hádka s otcom maloletej, že nebola schopná dlhšie nakojiť maloletú a takmer prišla o mlieko. Poprela, že by po apríli 2023 vytvárala v domácnosti zvláštnu náladu alebo vyvolávala hádky. Naopak bol to otec, kto v tomto období vytváral dusnú atmosféru, snažil sa ju zatiahnuť do konfliktov, kričal, zvyšoval hlas. Uviedla, že tvrdenia a provokácie z jej strany a vytváranie hádok sú len účelové argumentácie otca, ktorými sa snaží ospravedlniť svoje správanie namierené voči nej a maloletej. Otec účelovo vytrháva z kontextu komunikáciu s ňou i používanie vulgarizmov. Potvrdila, že žiadala otca, aby maloletú neoslovoval neosobne „mimčo“ a požadovala, aby ju oslovoval menom, čo otec neakceptoval. Uviedla, že dňa 26.06.2023 pricestovala na Slovensko s vedomím otca, nakoľko otec vedel o jej plánovanom odchode na Slovensko. Svedčí o tom aj písomná komunikácia s otcom,

ktorý nebol prekvapený z odchodu maloletej a jej, rovnako to nevyplýva ani z predložených zvukových nahrávok. Potvrdila, že ju otec požiadal o informáciu ,kedy sa vráti späť do Prahy. Rovnako potvrdila, že sa rozhodla s maloletou už nevrátiť späť do Prahy v záujme maloletej, ale obávala sa o tom informovať otca skôr, nakoľko vedela, že budú vystavené enormnej psychickej záťaži. K zápisníku predloženého otcom uviedla, že nie je čitateľný, zapisovala si do neho len to, čo by chcela urobiť, pričom konečné rozhodnutie nevrátiť sa do Prahy v nej odoznelo až po príchode na Slovensko. Nemala iné riešenie ako odísť ku rodičom na Slovensko, kde má zázemie aj bezplatné ubytovanie. Uviedla, že nemá finančné prostriedky na zabezpečenie života pre seba a maloletú v Prahe, nakoľko od júla 2023 poberá len rodičovský príspevok v sume cca 515,- €. Taktiež poprela, že by bránila otcovi v kontakte s maloletou, ešte dňa 29.06.2023 poslala otcovi SMS, že keď chce, môže prísť, pričom otec sa rozhodol neprísť, požiadal aspoň o fotky maloletej. V období od 14.07. do 18.07. s otcom nekomunikovala z dôvodu, že si zabudla mobil v Brezne a počas tohto obdobia bola na výlete u brata, následne otcovi poslala fotky maloletej, nebránila mu v kontakte ani mu neuviedla, že nemôže prísť za maloletou. Otcovi umožnila kontakt s maloletou ešte v čase kedy nebolo doručené rozhodnutie zo súdu dňa 29.07. a 30.07.2023. S otcom komunikovala telefonicky, posielala mu fotky, informovala ho o maloletej. Uviedla, že na výzvu otca zo dňa 12.07.2023 reagovala odpoveďou zo dňa 24.07.2023, v ktorej vyjadrila želanie na vzájomnej rodičovskej dohode. Ďalej uviedla, že maloletá je vo veku pol roka, nie je zvyknutá na otca, na jeho prítomnosť, oslovovanie reaguje plačom, nekľudom. Otec s maloletou nevie komunikovať, integrovať sa, nikdy nevykonával osobnú starostlivosť o maloletú, nedokázal maloletú ani prebaliť, uspať, nepozná režim maloletej a jej potreby. Prežívala v spoločnej domácnosti s otcom každodenný stres, otec jej adresoval rôzne poznámky na jej osobu, výzor, správanie, inteligenciu. V Prahe bola úplne sama, nemala žiadnu oporu od otca ani jeho rodiny, ktorá sa o maloletú zaujímala len sporadicky, preto nechcela ďalej pokračovať vo výchove a starostlivosti o maloletú v takejto atmosfére. Ďalej uviedla, že sa musela postarať o seba, svoju psychickú pohodu, nakoľko si je vedomá, že tento stav sa odzrkadľuje na samotnej maloletej. Po odchode na Slovensko, po ukľudnení, zastabilizovaní, bezprostredne postrehla ako sa maloletá upokojila, je spokojná, rýchlo napreduje, pričom maloletej je potrebné vytvoriť bezpečné a milujúce prostredie bez stresov. Takýto domov však nemohla maloletej vytvoriť v Prahe, pričom rozhodnutie nevrátiť sa do Prahy bolo rozhodnutím v záujme maloletej. Maloletá je stále útleho veku, veľmi citovo naviazaná na ňu ako matku, s ktorou trávi čas 24 hodín denne, nikdy nebola v starostlivosti inej osoby, nie je zvyknutá na jej neprítomnosť. K obvyklému pobytu maloletej uviedla, že maloletá nemôže získať bydlisko ani obvyklý pobyt oddelene od osoby, ktorá sa o dieťa starajú, pričom určujúcim faktorom obvyklého pobytu dieťaťa je obvyklý pobyt jeho rodičov. Ak sa rodičia presťahujú z jedného štátu do druhého s úmyslom tam trvale žiť, možno hovoriť o obvyklom pobyte dieťaťa, pretože obvyklý pobyt dieťaťa je závislý od obvyklého pobytu rodičov, a to aj bezprostredne po presťahovaní. Žiadny z rodičov by bez súhlasu druhého rodiča nemal tento pobyt meniť, avšak pri určovaní kde má dieťa obvyklý pobyt a či môže dôjsť k jeho zmene je potrebné mať na pamäti všetky osobitné skutkové okolnosti prípadu. Podotkla, že maloletá má 6 mesiacov, z toho 2 mesiace života prežila na Slovensku, nemá žiadne spomienky na Českú republiku ani žiadne sociálne, citové väzby s výnimkou citovej väzby na ňu ako matku. Vzhľadom na svoj útly vek trávila čas maloletá v Českej republike len s ňou, nenavštevovala škôlku, nestretávala sa s rovesníkmi, príbuzní otca prejavovali záujem o maloletú len sporadicky. Otec s maloletou trávil čas 20 minút do dňa, kedy sa jej venoval za jej prítomnosti, maloletá si k nemu nevytvorila citovú väzbu. Maloletá zatiaľ nehovorí, všetky sociálne a rodinné väzby má na Slovensku, je štátnou občiankou Slovenskej republiky. Uviedla, že ona s maloletou si nemali možnosť si vytvoriť v Českej republike zázemie, ktoré je tiež kritériom obvyklého pobytu. Maloletá je dieťa útleho veku, má obvyklý pobyt tam kde sa nachádza jej matka a jej domovom je domov matky, je plne naviazaná na matku, ktorá je pre ňu zdrojom potravy, istoty, bezpečia, pričom domovom matky je Slovensko. Ďalej uviedla, že sa nemajú spolu s maloletou kde do Českej republiky vrátiť, pričom jej návrat s maloletou do domácnosti otca je vylúčený. Otec nie je schopný zabezpečiť bežné úkony starostlivosti o maloletú, je podnikateľ, má časovo náročnú prácu, nebol by schopný zabezpečovať plnohodnotnú celodennú starostlivosť pre maloletú. Zároveň poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. . uviedla, že v Českej republike nemá žiadne zázemie, rodinu. Spolužitie s otcom bolo pre ňu neznesiteľné, neúnosné, maloletú ani seba nedokáže v Českej republike zabezpečiť po finančnej stránke. Poukázala, že nedôveruje otcovi ohľadom prezentovaných tvrdení o zabezpečení bývania, či finančnej podpory. Zároveň poukázala aj na článok 13 Dohovoru o občiansko-právnych aspektoch medzinárodných únosov detí s tým, že premiestnenie maloletej do Českej republiky a odlúčenie od matky by spôsobilo maloletej šok a neodstrániteľnú psychickú traumu, matka je pre maloletú primárnou osobou, ktorá zabezpečuje jej starostlivosť 24 hodín denne. Zároveň predložila aj správu od všeobecného lekára pre deti a dorast B. K. D. zo dňa 04.08.2023, správu od psychológa B. I. I. L. zo dňa 07.08.2023. Poukázala, že ujma ktorá

by u maloletej návratom do Českej republiky vznikla, by nebola spôsobená iba odlúčením od matky, ale ocital by sa v situácii, ktorej by vôbec nerozumela vzhľadom na svoj vek, ocitla by sa v starostlivosti otca, ktorému by nedokázala ani povedať čo potrebuje, nakoľko otec nepozná jej režim, nedokáže jej poskytnúť to čo matka. K návrhu pripojila potvrdenie o úhrade nájomného výške 9.000,- Kč za obdobie január až august 2022, fotokópie WhatsUp komunikácie s otcom, objednávku kočíka, čestné vyhlásenie starej matky maloletej, fotodokumentáciu domácnosti v Prahe, Odpoveď na výzvu otca na navrátenie maloletej prostredníctvom právneho zástupcu v Českej republike zo dňa 24.07.2023, rodný list maloletej v Slovenskej republike, potvrdenie o pobyte o maloletej v Slovenskej republike, fotodokumentáciu aktuálnej domácnosti matky a maloletej, potvrdenie pediatra B. K. D., správu z psychologického sedenia od B. I..

4. Opatrovník v písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 27.07.2023 odporučil návrh otca zamietnuť vzhľadom na nízky vek maloletej a skutočnosť, že maloletá je kojená matkou, pričom matka sa odmieta vrátiť do Českej republiky, je však ochotná riešiť situáciu v záujme maloletej. V rámci sociálneho šetrenia bolo zistené, že matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok v Českej republike vo výške 12.217,- Kč, cca 488,- €. Poplatky s bývaním hradí jej matka, ktorá je na starobnom dôchodku, matka prispieva sumou 200,- € mesačne na bývanie a stravu, zabezpečuje všetky základné materiálne potreby maloletej. Lekársku starostlivosť o maloletú zabezpečuje B. D. v Brezne, maloletá absolvovala polročnú preventívnu prehliadku, je zdravá. Matka uviedla, že sa nevráti do Českej republiky, nakoľko s otcom majú narušený vzťah, otec sa im nevenoval, bol pracovne vyťažený, pričom na Slovensku má matka rodinné väzby, rodinné zázemie, so starostlivosťou o maloletú jej pomáha stará matka maloletej. Nie je možné odovzdať maloletú otcovi a zabezpečiť návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu bez jej prítomnosti z dôvodu, že maloletá je stále kojená matkou. Matka prejavila záujem o zmierovacie konanie, je si vedomá toho, že otec má právo na styk s maloletou, maloletá potrebuje mať aj vzťah s otcom. Uviedla, že s otcom je v telefonickom kontakte. Telefonicky kontaktovala aj Centrum pre medzinárodnú ochranu detí a mládeže (ďalej len „CIPC“). Úrad konštatoval, že matka je s otcom v telefonickom kontakte, maloleté dieťa nie je v ohrození.

5. Otec v písomnom vyjadrení k vyjadreniu matky zo dňa 12.08.2023 uviedol, že matka neuviedla žiadny relevantný dôvod na nenavrátenie maloletej na územie Českej republiky, obmedzila sa len na konštatovanie, že v čase rizikového tehotenstva a krátko po narodení dcéry bol pracovne vyťažený, preto nemal toľko času na ňu a maloletú ako by si matka predstavovala. Poukázal na to, že za ním matka maloletej nikdy neprišla s tým, že nie je v manželstve šťastná, že by sa chcela rozviesť, resp. sa osamostatniť, nikdy nepožiadala o príspevok na samostatné bývanie. Z uvedeného dôvodu mal za to, že ich manželstvo je fungujúce, obaja sú dobrými rodičmi. V tejto súvislosti poukázal, že je ochotný matke po návrate do Českej republiky zabezpečiť bývanie, tiež presun matky a maloletej z Brezna do Prahy a toto aj financovať, čím odpadá argumentácia matky, že sa nemá kam na územie Českej republiky vrátiť. Je ochotný vysťahovať sa z aktuálne prenajatého bytu a prenechať tento matke a maloletej, aby naďalej žili v známom prostredí s tým, že on si prenajme nový byt. Uviedol, že rešpektuje rozhodnutie matky sa rozviesť a je ochotný sa v rámci rozvodového konania dohodnúť nielen na rozvode, ale aj úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej, úhrade výživného. K čestnému prehláseniu starej matky maloletej zo strany matky uviedol, že toto považuje za účelové, k svokre sa vždy správal slušne. Nakoľko bol pracovne vyťažený, každé ráno sa s maloletou pohral a večer po príchode do práce sa vždy opýtal matky ako sa mali, čo robili, venoval sa matke aj svokre. Uviedol, že pravidelne chodil na nákupy potravín, tieto nosil domov. Potvrdil, že upratovanie v domácnosti zabezpečovala väčšinou matka, nakoľko bola na materskej. Nevyžadoval od matky, aby upratovala, ak bol v byte neporiadok neriešil to, prípadne matke pomohol. Matke navrhol, aby si našli aj nejakú pani na výpomoc, čo preukazuje aj ich vzájomná WhatsUp komunikácia s matkou, pričom matka nikdy nenašla konkrétnu upratovačku. K výhrade matky, že sa nenachádza v domácnosti žiadna strava po jej prvej návšteve v Slovenskej republike, otec toto poprel a uviedol, že chladnička bola plná potravín. V prípade, ak matka chcela čerstvé pečivo, uviedol jej nech si ho objedná cez aplikáciu, ako matka aj predtým bežne nakupovala. Poukázal na to, že matka si protirečí, nakoľko na jednej strane tvrdila, že otec takmer vôbec nebol doma, nezaujímal sa o ňu ani o dcéru, na druhej strane matka tvrdí, že bola vystavená psychickému nátlaku z jeho strany. Matka sama vo svojom vyjadrení uviedla, že dostávala mesačne na chod domácnosti 828,- € až 1.242,- €. Potvrdil, že matka prispela 8x polovicou nájmu, kúpila kočík pre maloletú zo svojho účtu, následne si však od neho požiadala kočík preplatiť, požadovanú sumu jej poskytol v hotovosti. Poukázal na to, že maloletá sa na neho vždy teší, pokiaľ prišiel z práce domov, venoval sa dcérke, hral sa s ňou, chodil s ňou aj na prechádzky, trávil s ňou každú voľnú chvíľu. Má za to, že obidvaja boli vždy dobrými

a zodpovednými rodičmi, ktorí maloletú majú radi. Ku skladaniu detskej postieľky uviedol, že ju vyniesol do bytu a sľúbil, že po návrate z práce postieľku poskladá, pričom matka mu do práce poslala fotku, že ju poskladala už sama. Ku hraniu playstation uviedol, že aj matka toto sama hrávala niekoľko hodín, a to aj počas tehotenstva, jednalo sa o spoločnú aktivitu rodičov. K hádke s matkou, pri ktorej vraj mala stratiť mlieko otec uviedol, že následne spolu viedli normálnu komunikáciu, o čom súdu predložil screenshot. Ďalej uviedol, že pravidelne cestuje na územie Slovenskej republiky za maloletou, pričom táto cesta ho mesačne stojí určité náklady, a to PHM jedna cesta na styk 2x 583 km, čo je cca 5.000,- Kč, t. j. cca 207,- €, náklady na ubytovanie jedna noc 1.200,- Kč, t. j. 50,- €, náklady na jedlo a pitie v reštauráciách 1.400,- Kč, t. j. 58,- €, pričom takéto cestovanie z dlhodobého hľadiska je finančne neúnosné. Trasa Praha- Brezno trvá 5 hodín 50 minút, pričom každý jeden týždeň cestuje, aby mohol realizovať styk v sobotu a nedeľu s maloletou. Je nútený si prenajímať ubytovanie, nakoľko matka mu odmietla poskytnúť nocľah. Jeden styk s maloletou činí cca 315,- €. Vzhľadom na uvedené poukázal, že pre účely návratu maloletej poskytuje záruky v zmysle článku 11 ods. 4 Nariadenia rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003, a to matku osobne s maloletou motorovým vozidlom odviesť aj s osobnými vecami s miesta jej aktuálneho bydliska z Brezna do Prahy na vlastné náklady, zabezpečí ich cestu z Brezna do Prahy, uprace a pripraví 3-izbový byt nachádzajúci sa na adrese A. XXXX/XX, A. X, C. D., pre matku a maloletú, pričom sa jedná o byt, v ktorom rodičia od narodenia maloletej bývali, maloletá tam má svoje veci, postieľku, hračky. Zároveň sa zaviazal uhradiť všetky poplatky spojené s prenájmom predmetného bytu na čas do rozhodnutia v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na území Českej republiky s tým, že bude rešpektovať, že maloletá sa na území Českej republiky bude nachádzať v osobnej starostlivosti matky a styk s maloletou bude realizovaný na čas do rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej zo strany českých súdov na základe dohody s matkou. Je tiež ochotný dohodnúť sa na výživnom na maloletú na čas do rozhodnutia v konaní vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej na území Českej republiky. Poukázal na to, že : 1. návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu sa má uskutočniť po 2 mesiacoch od jej premiestnenia, 2. maloletá sa navracia do krajiny obvyklého pobytu Českej republiky, ktorá je krajinou s vyspelým sociálnym, zdravotným systémom a demokratickými zásadami a princípmi. 3. maloletá bude mať možnosť opätovne sa vrátiť do domácnosti, v ktorej žila má svoju detskú izbu, hračky osobnej potreby s tým, že otec si prenajme iný byt. 4. opakovane sa bude stretávať s rodinnými príslušníkmi zo strany otca a známymi. 5. bude mať naďalej zabezpečenú zdravotnú starostlivosť prostredníctvom praktického lekára, ktorý je jej známy. 6. navráti sa k otcovi, ktorý sa chce s ňou stretávať, v čom mu bolo doposiaľ bránené. 7. návrat do krajiny obvyklého pobytu je v jej najlepšom záujme, pretože umožní českým súdom, ktoré majú právo meritórne vo veci rozhodnúť konať o podaných návrhoch otca, čím sa poskytne právna istota a predíde sa ďalším konfliktným situáciám a tým bude mať zabezpečený pocit istoty, bezpečia a stability, ktoré sú vzhľadom na jej vek potrebné. Poukázal na to, že matka porušila jeho rodičovské práva, neoprávnene zadržala maloletú na území Slovenskej republiky a nekoná v prospech a najlepšom záujme dieťaťa, nakoľko matka maloletú oddelila od otca. Argumentácia neobstojí, nakoľko dieťa premiestnila 583 km od otca. Otec ďalej poukázal, že nežiada, aby bola maloletá navrátená na územie Českej republiky bez matky, ale je ochotný byť matke súčinný, ochotný pripraviť byt, v ktorom doposiaľ žili a bývali s tým, že si zabezpečí vlastné bývanie. Taktiež je ochotný matke hradiť náklady spojené s bývaním v predmetnom byte. Poukázal, že v prípade ak nechcela ďalej zotrvávať v manželstve, nevyhovoval jej život s ním, mala možnosť požiadať miestne príslušný súd o udelenie súhlasu s vycestovaním, mala dostatok času uvedenú situáciu riešiť. Matka má možnosť riešiť konfliktnú situáciu v manželstve aj otázku výchovy maloletej pred príslušnými orgánmi v krajine, kde má maloletá obvyklý pobyt v Českej republike, aby neboli porušené ani práva otca, ani najlepší záujem maloletej. Zároveň poukázal aj na nález Ústavného súdu SR -10 z 28.02.2018.

6. Otec za účelom zabezpečenia návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu predložil: Podnájemní smlouvu medzi prenajímateľom E. M. a nájomcom otcom maloletej zo dňa 07.08.2021 s tým, že nájom je dojednaný od 07.08.2021 do 31.08.2022, príloha č. 1 k zmluve, inventárny zoznam, Dodatek k podnájemní smlouvě zo dňa 07.08.2021 s tým, že obidve strany sa dohodli na predĺžení prenájmu bytu na ulici A. XX/XXXX, A. X na dobu určitú do 31.12.2025 podpísané prenajímateľom E. M. a nájomcom A. B. dňa 01.09.2022, potvrdenie oprávnenej osoby vlastníka bytu - súhlas s ohlásením zmeny miesta obvyklého pobytu s tým, že oprávnená osoba E. M. súhlasí s ohlásením zmeny miesta prechodného pobytu E. B. na adresu A. XXXX/XX, A. X, 16 900 ČR zo dňa 02.09.2021, výpis z účtu navrhovateľa zo dňa 17.08.2023 s tým, že zostatok na účte je vo výške 350.971,81 Kč, Zmluva o nájme bytu zo dňa 17.08.2023 vrátane dodatku zo dňa 05.09.2023 medzi prenajímateľom B. N. a nájomcom navrhovateľom o prenájme bytu č. 7 nachádzajúci sa na adrese A. XXXX/XX, A. X, 15 500 ČR s dobou nájmu dohodnutú

od 07.09.2023 na neurčito. Zároveň otec predložil súdu návrh na rozvod manželstva podaný na Obvodní soud Praha 6 zo dňa 29.08.2023 vrátane návrhu na úpravu výchovy a výživy a styku po dobu pred a po rozvode manželstva k maloletej a potvrdenie z dátovej schránky o doručení návrhu.

7. Z otcom predložených dôkazov, a to výpis z verejnej časti živnostenského registra vyplýva, že v Českej republike má evidovanú živnosť, odbor sprostredkovanie obchodu a služieb veľkoobchod a maloobchod od 10.12.2015 na dobu neurčitú, výroba a inštalácia opravy elektrických strojov a prístrojov, elektronických a komunikačných zariadení od 20.12.2017 na dobu neurčitú. Z potvrdenia BabyCare B. O. E. vyplýva, že maloletá J. B. je sledovaná v ich ordinácii od 23.01.2023, je zdravá, bez vrodených vád, iba mierny ikterus, prospieva výborne, psychomotorický vývoj je v norme, očkovaná je podľa kalendára v ČR, posledná návšteva bola 21.06.2023. Z polročnej mesačnej prehliadky sa matka e-mailom ospravedlnila, pričom nežiadala ešte o predanie zdravotnej dokumentácie. Lekárska správa je zo dňa 21.07.2023. Zo sobášneho listu vyplýva, že rodičia maloletej uzatvárali manželstvo dňa 01.12.2022 v Praha 6 Bubeneč, pričom manželstvo je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu mestskej časti Praha 6, vo zväzku 34, ročník 2022, na strane 99, pod por.č. 371. Z prílohy č. 1 daňového priznania vyplýva príjem podľa § 7 Zákona 3.944.664,- Kč, výdaje súvisiace s príjmami podľa § 7 Zákona 3.857.614,- Kč, zisk 87.050,- Kč, ktorý predstavuje aj základ dane.

8. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno vyplýva, že matka nepoberá žiadne štátne sociálne dávky, ani pomoc v hmotnej núdzi, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.

9. Sociálna poisťovňa uviedla, že matka nie je poberateľkou žiadnej dávky vyplácanej sociálnou poisťovňou.

10. Z oznámenia mestskej časti Praha 6 vyplýva, že maloletá J. B., nar. XX.XX.XXXX, štátne občianstvo Česká republika má adresu miesta trvalého pobytu nahlásenú A. XXXX/XX, XX XXX A. X, I., od 17.01.2023.

11. Z oznámenia Úradu pre medzinárodnú právnu ochranu detí, mestská časť Praha 6, Česká republika zo dňa 26.07.2023 vyplýva, že nevedú spisovú dokumentáciu ohľadom maloletej Viktore, je zrejmé, že v mieste trvalého pobytu nebolo realizované sociálne šetrenie s rodinou, neboli ani nikdy v kontakte.

12. Polícia Českej republiky, obvodné riaditeľstvo polície Praha 1 v písomnom vyjadrení zo dňa 24.07.2023 uviedlo, že otec je evidovaný 4x ako priestupca dopravného priestupku v rokoch 2017-2019, 1x ako oznamovateľ krádeže peňaženky v roku 2017. Matka maloletej je vedená iba v centrálnom registri obyvateľov, inak je bez záznamu. Maloletá je vedená iba v centrálnej evidencii obyvateľov ako dcéra vyššie uvedených rodičov. Previerkou v systéme bolo zistené, že neboli zistené žiadne udalosti, ktoré by riešila polícia ČR v rámci vzájomných vzťahov vyššie uvedených osôb. Na mieste bydliska Patočkova 1657/79 nebolo zistené žiadne oznámenie, ktoré by sa týkalo možného narušenia rodinných vzťahov menovaných.

13. Matka v písomnom vyjadrení zo dňa 30.08.2023 k vyjadreniam otca uviedla, že s otcom vopred nekonzultovala otázku odsťahovania sa, nakoľko mala odôvodnenú obavu z reakcie otca. Ochotu otca týkajúcu sa zabezpečenia bývania pre ňu a pre maloletú považuje zo strany otca za účelovú, neverí v to, že by po návrate jej a maloletej nedošlo k zmene v postoji otca, nakoľko je zjavne vylúčené spolužitie rodičov a maloletej, obaja majú záujem ukončiť manželstvo rozvodom. Poukázal na to, že otec sa vo svojich vyjadreniach glorifikuje v prípade, ak by sa správal a konal tak ako popisuje, nemala by dôvod odísť zo spoločnej domácnosti. Otec sa snaží zahmlievať a bagatelizovať dôvody, pre ktoré dospela k rozhodnutiu o neobnovení spolužitia a zotrvaní na Slovensku. Opätovne poukázala na to, že maloletá je kojená, zaspáva len pri nej, nedošlo k žiadnej úprave jej denného režimu. Poprela, že by disponovala rodinnými úsporami odloženými v domácnosti vo výške 12.470,- € alebo že by si odkladala finančné prostriedky, ktoré slúžili na chod domácnosti. Opakovane poukázala, že zo spoločnej domácnosti nezobrala žiadne rodinné úspory v hotovosti, nakoľko tieto boli vždy spotrebované. Jej jediný príjem je len rodičovský príspevok. Poprela, že by jej otec za nákup kočíka poskytol finančnú hotovosť. Uviedla, že hádka po prvom návrate zo Slovenska medzi ňou a otcom maloletej bola dňa 18.04.2023, pričom otec predkladal len screenshot komunikácie zo dňa 20.04.2023, t. j. až o ďalšie 2 dni. K cestovaniu otca na Slovensko za maloletou uviedla, že pokiaľ otec poukázal, že z dlhodobého hľadiska je finančne neúnosné, je potrebné uviesť, že z dlhodobého hľadiska je predpoklad rozširovania kontaktu

s maloletou, a teda aj znižovanie týchto nákladov. Akonáhle to vek maloletej umožní, jednu cestu za účelom realizácie jej práva styku s otcom by absolvovala sama s maloletou. Poukázala, že pre otca nie je finančne zaťažujúce realizácia takejto cesty, nakoľko sám sa vyjadroval, že za účelom zabezpečenia podpory rodiny na mesačnej báze poskytoval sumu cca 100.000,- Kč. K poskytnutým garanciám zo strany otca pre prípad návratu jej i maloletej matka uviedla, že nemá nijakým spôsobom garantované a zabezpečené bývanie s maloletou z dlhodobejšieho hľadiska, kedy sa po rozhodnutí úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej ocitne s maloletou bez akýkoľvek záruk a reálnych podmienok pre zabezpečenie svojho života a života maloletej v Českej republike. Uviedla, že aktuálne má maloletá 7 mesiacov, má v pláne byť s maloletou na rodičovskej dovolenke až do 3 rokov jej veku. Otec existenciu týchto záruk nijako reálne nepreukázal, predložil len uzatvorenú nájomnú zmluvu, nepredložil dôkaz o úhrade nájomného. Uviedla, že toho času otec vôbec neplní vyživovaciu povinnosť v žiadnom rozsahu, okrem zakupovania hračiek a plienok odovzdaných pri realizácii styku s maloletou. Poukázala, že otec nikdy nevykonával osobnú starostlivosť o maloletú, túto vykonávala aj vykonáva v súčasnosti matka, styk otca s maloletou sa realizuje aktuálne aj intenzívnejšie ako tomu bolo v Českej republike. Otec sa po narodení maloletej pre svoju pracovnú zaťaženosť nezapájal do výkonu starostlivosti o maloletú, iba skutočnosť, že žili v spoločnej domácnosti do ktorej chodil otec len večer prespať neznamená, že otec voči maloletej aj reálne opatrovnícke právo vykonával. K vyjadreniam otca uviedla, že s ohľadom na vek maloletej je obdobie 2 mesiacov tretina jej života. Je to dieťa útleho veku, má obvyklý pobyt tam, kde sa nachádza jej matka a jej domov je domov matky. Matka s maloletou nemá žiadnu garanciu ani záruku prenajatia bytu a úhrady nájomného zo strany otca v Českej republike, maloletá sa nikdy neporiadne nestretávala s rodinnými príslušníkmi otca ani so známymi. Uviedla, že otcovi nikdy nebránila v stretávaní sa s maloletou, otec toto právo realizuje na Slovensku, matka v tomto spolupracuje. Návrat maloletej do Českej republiky nie je v záujme maloletej, v záujme maloletej je vzhľadom na jej vek, mať zabezpečený pocit bezpečia, stability, ktorý dáva maloletej matka, na ktorú má maloletá viazaná svoj domov. Maloletá nerozumie čo je domov, jej svetom je svet matky a blízkosť matky, je v útlom veku, kedy je celou svojou bytosťou naviazaná na matku, na jej telo, ktoré je zdrojom jej potravy, zdrojom istoty, bezpečia. Nemožno hovoriť o inom domove ako je samotná matka, teda domov matky je aj domovom maloletej, pričom matka má domov na Slovensku. Rozhodnutie súdu, ktorým by došlo k oddeleniu maloletej od matky, k nariadeniu návratu maloletej do Českej republiky bolo rozhodnutím v rozpore so záujmom maloletej, nakoľko by vystavilo maloletú vo veku 7 mesiacov fyzickej a duševnej ujme a dostalo by ju do neznesiteľnej situácie. Je zrejmé, že matka sa nemôže vrátiť do Českej republiky, chce zotrvať na Slovensku, ktoré je jej domovom a obvyklým pobytom. Matka nesúhlasí s návratom maloletej do Českej republiky s poukazom na článok 13 písm. b) Haagskeho dohovoru, pričom má záujem podporovať právo styku otca s maloletou. Vzhľadom na vyššie uvedené navrhla, aby súd návrh otca zamietol. K vyjadreniu pripojila aj fotodokumentáciu WhatsUp komunikácie medzi rodičmi.

14. Otec v písomnom vyjadrení zo dňa 06.09.2023 uviedol, že matku cez WhatsUp komunikáciu kontaktoval, či niečo nepotrebuje pre maloletú, či jej nechýbajú financie alebo inú hnuteľné veci, pričom matka uviedla, že by potrebovala plienky, tieto plienky priniesol, priniesol maloletej aj hračky. Dňa 05.09.2023 zaslal na bankový účet matky sumu 4.000,- Kč, t. j. 165,37 €, pričom uviedol, že je ochotný sa priamo na pojednávaní dohodnúť na výživnom na maloletú na čas do rozhodnutia českého súdu, kedy už takýto návrh vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností bol na český súd podaný. Uviedol, že 07.09.2023 sa sťahuje do nového bytu, kde už má svoje vlastné hnuteľné veci pobalené. V byte, ktorý prenechá matke a ktorého náklady bude naďalej hradiť je väčšina hnuteľných vecí stále patriacich matke a maloletej. Poukázal na to, že matka nerešpektuje postavenie druhého rodiča v živote dieťaťa, vyjadruje sa primárne tak, že maloletá je jej dieťaťom a musí byť tam, kde sa rozhodne ísť matka, pričom matka považuje za ideálnu realizáciu styku tak ako prebieha v súčasnosti. Matka sama deklaruje, že ak by ostala na území SR, tak styk bude prebiehať len každý druhý víkend, resp. keď bude maloletá väčšia, absolvuje sama jednu cestu s maloletou do Českej republiky. V tejto súvislosti poukázal, že matka nemá motorové vozidlo, doposiaľ neprejavila ochotu pricestovať ani na jeden víkend do Českej republiky za realizáciou styku. Poukázal, že matke ani maloletej nehrozí žiadna ujma po návrate na územie Českej republiky, nakoľko majú zabezpečený byt kde bývali a žili doposiaľ, kde bude on hradiť nájomné, pričom prenájom tohto bytu bol predĺžený na dobu určitú do 31.12.2025. Poukázal, že je ochotný s matkou uzatvoriť rodičovskú dohodu o zverení a styku a dohodnúť sa aj na úhrade výživného k rukám matky a v záujme maloletej súhlasí so všetkými zárukami pre návrat maloletej do Českej republiky. Uvedomuje si postavenie matky v živote maloletej, nechce maloletú od matky oddeliť, pričom rešpektuje, že maloletá je útleho veku a styk sa bude zatiaľ realizovať za prítomnosti matky len na obmedzený čas cez týždeň a cez víkend.

15. Právna zástupkyňa otca na pojednávaní zotrvala na písomne podanom návrhu. Ďalej uviedla, že matka dňa 26.06.2023 neoprávnene premiestnila maloletú z krajiny obvyklého pobytu z Českej republiky na územie Slovenskej republiky, konala bez vedomia a súhlasu otca, čo sama aj v konaní potvrdila, nakoľko najskôr uviedla, že ide len o návštevu rodiny na území Slovenskej republiky na 14 dní, pričom po uplynutí tejto doby dňa 10.07.2023 otcovi uviedla, že sa na územie Českej republiky s maloletou už nikdy nevráti. Otec preukázal, že je zrejmé, že krajinou obvyklého pobytu maloletej pred jej premiestnením bola Česká republika, nakoľko sa tam maloletá narodila, má tam lekárov, zdravotné poistenie, nahlásený trvalý pobyt, má v Českej republike svoju detskú izbu v byte, ktorý bude k dispozícii matke maloletej, pričom rozhodnutie žiť a bývať v Českej republike bolo spoločné rozhodnutie rodičov, ktorí sa tam rozhodli vychovávať dieťa spoločne, žili aj v spoločnej domácnosti už od roku 2019. Otec podal návrh na nariadenie návratu maloletej okamžite potom, čo mu matka dňa 10.07.2023 oznámila, že sa nevráti s maloletou, kontaktoval advokáta v ČR, ktorý matke zaslal výzvu na dobrovoľné splnenie povinnosti. Otec následne kontaktoval aj CIPC v Českej republike aj advokátov na území Slovenskej republiky, a to v lehote 5 dní potom čo mu matka oznámila, že sa nevráti do Českej republiky, bol podaný aj návrh vo veci samej na návrat maloletej. Otec sa zúčastnil aj mediačného stretnutia, spolupracoval so sociálnymi pracovníkmi. Na základe nariadeného neodkladného opatrenia otec chodí pravidelne na každý styk s maloletou, čo ho stojí mesačne 1.260,- €. Otec maloletej zakúpil plienky, taktiež matke zaslal výživné vo výške 165,- €, je ochotný sa na takýchto pravidelných úhradách výživného dohodnúť aj do budúcnosti. Otec v konaní navrhol aj vhodné záruky potrebné pre navrátenie dieťaťa, kedy je ochotný zabezpečiť prevoz matky a maloletej do Prahy na jeho náklady motorovým vozidlo, znášať všetky náklady, previesť potrebné osobné veci. Zároveň sa zaviazal k prenechaniu užívania 3-izbového bytu na A. P. XX J. A. X, nakoľko otec si od 07.09.2023 prenajal nový byt. Po návrate matky bude byt, v ktorom spoločne bývali plne v užívaní matky, nájomná zmluva je uzatvorená na osobu otca, ktorý je povinný aj platiť nájomné, táto nájomná zmluva bola predĺžená do 31.12.2025. Otec sa zaväzuje znášať tieto náklady s užívaním bytu na čas do rozhodnutia českého súdu, aby matka mala zachovanú istotu. Je ochotný uzatvoriť aj rodičovskú dohodu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ohľadom maloletej s tým, že bude zverená do starostlivosti matky, bude rešpektovať, že styk by bol za prítomnosti matky, je ochotný sa dohodnúť aj na výživnom. Matka žiadnym spôsobom nepreukázala fyzické alebo psychické týranie zo strany otca vylučujúce návrat maloletej, preto z tohto dôvodu maloletá nemôže byť vystavená nejakej fyzickej alebo duševnej ujme. Matka v písomných vyjadreniach údajné fyzické ani psychické týranie nespomína, vyjadrovala sa len, že sa otec nevenoval jej a maloletej dostatočne ako požadovala. Otec má za to, že matka si musela byť vedomá následkov svojho konania ako aj toho, že svojim konaním zasiahne do práv dieťaťa, ale aj do práv otca. V prípade, že nechcela zotrvávať v manželstve, alebo sa jej nepáčilo spolužitie s navrhovateľom, mala možnosť na miestne príslušný súd v ČR podať návrh na nahradenie súhlasu druhého rodiča a udelenie súhlasu s vycestovaním, čo však neurobila. V súlade s judikatúrou ústavného súdu otec nežiada, aby bola maloletá navrátená do Českej republiky bez matky, je ochotný byť matke súčinný, čo preukázal listinnými dôkazmi. Ide mu o to, aby mal zabezpečený kontakt s maloletou aj počas bežného týždňa do budúcna, aby sa takýto styk aj mohol rozširovať, nakoľko matka v poslednom podaní adresovanom súdu uviedla, že predpokladá, že styk nebude každý víkend, ale pravdepodobne každý druhý víkend, pričom navrhla zabezpečovať jednu cestu do Českej republiky ona, pričom v súčasnosti realizácia takéhoto styku je neakceptovateľná, nakoľko len presun do Prahy trvá cca 6 hodín. Zároveň poukázala, že neprináleží súdu štátu do ktorého bolo dieťa unesené, možnosť zvažovať kde bude dieťa spokojnejšie, alebo šťastnejšie, lebo rozhodnutie o tom je vyhradené konaniu o starostlivosti súdu štátu, kde má dieťa obvyklý pobyt pred samotným únosom. Taktiež poukázala, že brat matky, ktorý sa zdržiaval v aktuálnej domácnosti matky je na psychiatrickom liečení z dôvodu, že sa mal priznať k sexuálnemu obťažovaniu detí druhého brata. Uznesenie Ústavného súdu SR č. 223/2017 na ktoré poukazovala právna zástupkyňa matky nie je možné brať ako relevantné v tomto konaní, nakoľko sa jednalo o úplne iné situáciu v rámci tohto rozhodnutia, kedy otec neposkytol žiadne primerané záruky pre návrat dieťaťa, bol užívateľom návykových látok, dlhodobo nezamestnaný, neplatil výživné ani nájomné v byte, pričom matka bola zároveň onkologickým pacientom, kedy bolo odporúčané, aby zotrvala v liečbe na Slovensku. Ďalje právna zástupkyňa uviedla, že v danom prípade boli splnené všetky podmienky pre nariadenie návratu maloletej, nie sú splnené podmienky pre nenariadenie návratu, nakoľko otec sa zaväzuje, že splní všetky záruky, ktoré uviedol, pričom nie je práve v záujme maloletej ak bude matka tá, ktorá sa nebude chcieť vrátiť späť spolu s maloletou do krajiny jej obvyklého pobytu.

16. Otec na pojednávaní uviedol, že sa pripája k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne. Ďalej uviedol, že maloletá sa narodila v Českej republike dňa 17.01.2023 v Prahe, má české štátne občianstvo, na pobyt

je prihlásená na adrese A. XX, A. X. V Prahe má aj pediatra, chodila k špecialistovi s bedrovými kĺbmi, v domácnosti matke pomáhala s kojením jedna pani, robili maloletej aj zákrok uzdičky, aby mohla byť lepšie kojená, toto jej robili v Prahe. Svadbu s matkou maloletej mali 01.12.2022, predtým sa poznali 6 rokov. Spoznali sa v jeho práci, kde matka pracovala v Prahe asi pol roka. Začali spoločne žiť od 05.12.2019 v Prahe, kedy sa matka k nemu nasťahovala do bytu. Asi pred 2 rokmi sa presťahovali do bytu na A. P. XX. Matka sa sama rozhodla, že sa k nemu nasťahuje, predtým pracovala v Brne, bývala na ubytovni. So začiatku matka neprispievala na bývanie, zaplatila asi 8x polovicu nájmu tú sumu 9.000,- Kč, inak všetko hradil ohľadom domácnosti on, občas sa preto aj pohádali. Následne bola matka na rizikovom tehotenstve, bral ako samozrejmosť že všetko platil, s tým súhlasil. Po svadbe a narodení maloletej platil všetky poplatky za bývanie, taktiež nechával v domácnosti hotovosť matke od 30.000,- Kč do 100.000,- Kč podľa potreby, aby z tohto matka mohla platiť veci, robiť nákupy, zabezpečovať jedlo. Potom ako sa narodila maloletá nastali u neho pracovné problémy, mal dve pobočky v práci kde mal problém so zamestnancami, preto sa dohodli s matkou, že bude pracovať on sám. Od januára do apríla 2023 pracoval asi 14 hodín denne, je pravdou, že v tom čase veľmi s rodinou nebol. Ráno sa pohral s maloletou, večer sa snažil prísť tak, aby maloletá bola ešte hore a mohol sa s ňou pohrať. Maloletú prebaľoval, nekŕmil ju, nakoľko bola iba kojená. Pomáhal pri kúpaní, nakoľko matka mu nedovolila samému kúpať maloletú, len maloletú vyzliekol, dal do vaničky, pričom ju umývala matka. Snažil sa uspávať maloletú, ale väčšinou ju vedela uspať iba matka počas kojenia. Matka mu nikdy nepovedala, že sa cíti nešťastná. Občas povedala že jej je smutno za Slovenskom, ale počas ich spolužitia mu hovorila, že jej Slovensko nechýba, že jej nechýba ani rodina. Spoločne počas ich spolužitia boli s matkou na Slovensku asi 3x, na oslavách, na svadbe. Nesúhlasil s tým, aby matka išla na Slovensko s maloletou v sapríli 2023, nakoľko išla cez spolujazdy s cudzím človekom. Pokiaľ bola s maloletou matka na Slovensku, posielala mu fotky maloletej, potom mu tieto fotky prestala posielať, lebo nazval maloletú „mimčo“. Po návrate zo Slovenska ešte predtým ako sa mali vrátiť s maloletou chcela, aby upratal byt. Keďže stále pracoval, snažil sa tento byt upratať podľa možností. Matka sa vtedy vrátila s maloletou 18.04.2023, vytkla mu čo neurobil, neupratal. Vtedy ponúkol matke, že zabezpečí nejakú pani na upratovanie, opatrovateľku s tým, aby si matka sama vybrala nejakú osobu. Stará matka maloletej zo strany matky bola v ich domácnosti na návšteve ešte pred tým aprílom 2023 ako išli na Slovensko. To bolo niekedy vo februári alebo marci 2023. Potom ako sa matka s maloletou vrátili zo Slovenska v apríli 2023 sa stále matka na niečo sťažovala, vyvolávala hádky, nechcela komunikovať. Matka mu oznámila, že sa opätovne chystá na Slovensko, čo sa mu nepáčilo, ale zakázať jej to nemohol. Matka odišla na Slovensko dňa 26.06.2023, deň predtým sa jej pýtal kedy plánuje ísť, pričom mu povedala že na druhý deň. Povedala mu, že ide iba na návštevu cca na 14 dní. Po 14 dňoch jej volal kedy sa vráti. Následne mu matka dňa 10.07.2023 cez SMS oznámila, že sa už nevráti. Na druhý deň potom ako matka odišla zistil že chýbajú doma aj úspory, suma cca 300.000,- Kč. Vyzval matku, aby sa po 14 dňoch vrátila, vyzval ju aj oficiálne prostredníctvom advokátskej kancelárie, pričom matka na to odpovedala asi po 3 týždňoch, následne podal aj návrh na návrat maloletej. Matke nedal súhlas na zmenu bydliska maloletej, ani na zmenu pediatra. V Českej republike bola maloletá prihlásená do zdravotnej poisťovne, nedala súhlas ani na zmenu zdravotnej poisťovne. Na vyšetrenia k pediatrovi, na očkovanie v rámci Českej republiky chodila s maloletou iba matka, nakoľko on bol v práci. Po narodení maloletej nemali žiadne spoločné aktivity ako rodina, maloletú chodil vonku kočíkovať, spoločne s matkou boli asi 1x. Väčšinou matka ostávala doma, že si chce oddýchnuť. Ďalej uviedol, že má rodinu v Českej republike, svoju matku, otca, brata ktorý má tiež dcéru a tiež sestru, ktorá býva v Liberci, čo je asi 1 a pol hodiny cesty z Prahy. Jeho rodina ich bola navštíviť asi 2x po narodení maloletej, predtým chodili často. Po narodení maloletej zo strany matky bola v ich domácnosti iba stará matka maloletej zo strany matky niekedy vo februári alebo marci 2023. Táto mala stále nejaké výhrady, stále nejakým spôsobom infikovala matku voči jeho osobe. Podľa jeho názoru matka s jeho rodinou vychádzala dobre. Na matku v Českej republike nepodával žiadne trestné oznámenie v súvislosti s únosom maloletej. V prípade návratu maloletej do Českej republiky spolu s matkou ráta s tým, že by maloletá bola v starostlivosti matky, pričom by chcel mať širší styk s maloletou ako cez víkendy, a to aj cez týždeň. Prácu si zariadil tak, že pracuje iba do 16.00 h. Nebude sa domáhať toho, aby maloletá bola zverená do jeho starostlivosti, nebolo by to ani vhodné. Aktuálne už má prenajatý iný byt, ktorý je 15 minút autom od bytu, v ktorom bývali spoločne s matkou, tento prenechá matke. Poukázal tiež, že má prisľúbený byt v rovnakej bytovke kde mali spoločný byt, ak by s tým matka súhlasila. Matke i maloletej prenechá byt, v ktorom spoločne bývali ako rodina i s celým vybavením. Maloletá tam má svoj priestor, postieľku, prebaľovací pult, hraciu podložku. Tento byt má rozlohu asi 70 m2, náklady bude platiť on ako doteraz, pričom v tomto byte ale nebude. Takýto nájom za byt pre matku maloletej sa zaväzuje uhrádzať do rozhodnutia súdu v Českej republike, kde podával návrh na rozvod a úpravu práv k maloletej na odporučenie UMPOD asi pred 2 týždňami.

17. Právna zástupkyňa matky na pojednávaní uviedla, že v plnom rozsahu poukazuje na písomné vyjadrenia s tým, aby súd nenariadil návrat maloletej do Českej republiky, nakoľko tento nie je v záujme maloletého dieťaťa. Matka preukázala v súlade s článkom 13 ods. 2 Dohovoru, že existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat maloletej by vystavil maloletú fyzickej alebo duševnej ujme alebo by ju inak priviedol do neznesiteľnej situácie, ktorá spočíva v odlúčení maloletého dieťaťa a samotnej matky. V tomto prípade poukazuje aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR č. 223/2017, kedy bolo konštatované, že pri útlom veku dieťaťa nie je možný návrat maloletého dieťaťa bez matky s ohľadom na jeho vek, citovú naviazanosť na matku, ktorá zabezpečovala všetky jeho životné potreby. Sám navrhovateľ uviedol, že maloletú nechce oddeliť od matky, pričom matka i maloletá majú rovnaký domov, domovom matky i maloletej je miesto, kde sa maloletá nachádza s matkou. Maloletá nemá iné sociálne zázemie a väzby ako tie, ktoré má aktuálne vytvorené na matku. Pre maloletú je jediným jej svetom matka. Poukázala na vyjadrenie všeobecného lekára maloletej i psychológa, ktorí uviedli, že odlúčenie maloletej od matky v takomto veku nie je možné. Zároveň nie je možné matku nútiť, aby sa navrátila do Českej republiky. K článku 27 ods. 3 Nariadenia a poskytnutým zárukám zo strany otca pre prípad návratu maloletej uviedla, že otec nevie poskytnúť také opatrenie na ochranu dieťaťa po jeho návrate, ktoré by v prípade návratu maloletej bez matky dieťa ochránili pred traumou spočívajúcou v odlúčení maloletej od matky. Záruky, ktoré poskytuje otec nie sú dostatočné, nakoľko čo sa týka bytu, z tohto matka odišla, lebo sa tam necítila bezpečne, má tam negatívne spomienky, pričom nájomcom tohto bytu je sám otec, nie matka, kedykoľvek môže otec túto nájomnú zmluvu vypovedať. Nepredložil nijaký záväzok týkajúci sa toho, že bude uhrádzať predmetný nájom. Zároveň uviedol, že uvedené bude robiť len do rozhodnutia vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností. Matka sa aktuálne nachádza v prostredí, kde sa cíti bezpečne, isto a cíti sa tam bezpečne a isto aj maloletá, ktorej psychická pohoda je odrazom aj psychickej pohody samotnej matky. Maloletá sa nachádza na území Slovenskej republiky tretinu svojho života, má tu rodinné zázemie na rozdiel od prostredia v Českej republike, kde bola len s matkou. Nenavštevovala žiadnu škôlku, neovláda český jazyk. Obvyklý pobyt dieťaťa je tam kde je obvyklý pobyt matky, a to je na území Slovenskej republiky, pričom aktuálne sa realizuje na základe neodkladného opatrenia aj styk otca s maloletou. Matka komunikuje s otcom, poskytuje mu informácie o maloletej. Aj sám otec súhlasí s tým, aby maloletá bola zverená do osobnej starostlivosti matky, pričom takáto starostlivosť môže prebiehať na Slovensku, pretože otec má právo na stretávanie sa s maloletou, ktoré bude mať garantované aj na území Slovenska. Otec sa s maloletou stretáva pravidelne. Otec býva často pracovne vyťažený, pracuje 14-16 hodín denne, z tohto dôvodu by bol naozaj realizovateľný len jeho víkendový styk s maloletou. Aktuálne aj správanie otca voči matke je korigované, nakoľko sa tam nachádza vždy nejaká tretia osoba, pričom tento styk otca s maloletou sa realizuje za prítomnosti matky. V prípade, keby sa matka opätovne navrátila do Českej republiky, bola by opätovne vystavená správaniu zo strany otca, ktoré bolo dôvodom, pre ktoré sa matka rozhodla aj nevrátiť s maloletou na územie Českej republiky. Nie je možné, aby v Českej republiky reálne matka opätovne fungovala alebo žila. Maloletá má vytvorené na Slovensku všetky podmienky pre výchovu a starostlivosť, matka má plnú podporu rodiny, maloletá tu má vytvorený svoj priestor, všeobecného lekára, je štátnou občiankou SR, vzhľadom na to že matka je štátnou občiankou SR. V danom prípade boli splnené podmienky, aby súd nenariadil návrat maloletej do Českej republiky, nakoľko maloletá má pobyt tam kde má pobyt matka, a to je územie Slovenskej republiky. Navrátenie maloletej do Českej republiky by bolo v rozpore s najlepším záujmom maloletej, nakoľko nie je žiadna ochrana, ktorá by ju ochránila pred prípadnou psychickou traumou spôsobenou z odlúčenia od matky, pričom pre matku je návrat do Českej republiky nepredstaviteľný aj z dôvodu ochrany bezpečia jej a maloletej. Zároveň právna zástupkyňa matky navrhla doplniť dokazovanie odborným vyjadrením týkajúcim sa otázky premiestnenia maloletej bez prítomnosti matky na územie Českej republiky, kedy zároveň opätovne poukázala aj na uznesenie ústavného súdu ohľadom odlúčenia maloletého dieťaťa od matky.

18. Matka na pojednávaní uviedla, že sa pripája k vyjadreniu svojej právnej zástupkyne. Potvrdila, že maloletá sa narodila XX.XX.XXXX v Prahe, v nemocnici v Motoli., má nahlásený pobyt v A., A. XX, po otcovi. Maloletá má dvojité štátne občianstvo, slovenské po nej a české po otcovi, má vydaný aj slovenský rodný list. Pediatra má maloletá v Prahe MUDr. Trnkovú BabyCare, teraz má aj pediatra v Brezne MUDr. Erika Richtera. Maloletá v Prahe absolvovala 2x aj povinné očkovanie, teraz ju čaká ďalšie očkovanie po roku života. S maloletou chodila k pediatrovi iba ona aj pred pôrodom ju bola nahlásiť, aj ohľadom bedrových kĺbov bola s maloletou na vyšetrení iba ona. Maloletá mala problémy s kojením, preto mala laktačnú poradkyňu v Prahe, maloletá mala skrátenú uzdičku, pričom zákrok jej robili v Prahe. Všetko vybavovala sama, otec bol vždy v práci. Svadbu mali 01.12.2022 v Prahe 6.

S otcom sa spoznali tak ako uviedol otec. U otca pracovala, potom pracovala v Brne, následne jej otec povedal, že by si mala nájsť lepšiu prácu, že ju zabezpečí, pomôže jej nájsť prácu, postará sa o ňu, s čím súhlasila. Následne z Brna odišla na Slovensko, otec prišiel po ňu 05.12.2019 na Slovensko a začali následne spolu žiť v Prahe. Asi pred 2-3 rokmi sa presťahovali na A. P. XX. Uviedla, že si hradila svoje výdavky na oblečenie, kozmetiku, drogériu, otec platil výdavky na stravu, domácnosť. Uhrádzala aj polovicu nájomného 9.000,- Kč, lebo medzi nimi s otcom boli neustále nezhody ohľadom financií. Otec jej vravel, že je neschopná, na nič neprispieva. Nesúhlasil s tým, aby mu posielala peniaze, napriek tomu mu ich posielala, aj keď bola na rizikovom tehotenstve tak mu poslala nejakú sumu. Následne ako bola na rizikovom tehotenstve, otec povedal, že bude platiť všetko sám. Vybavenie pre maloletú hradila sama, mala úspory z dedičstva, ktoré jej poslala jej mama, nejakých 5.000,- €. Potvrdila, že otec nechával peniaze v domácnosti v hotovosti v peňaženke ako uvádzal, odkiaľ brala peniaze na stravu, domácnosť, zhruba tam bolo nejakých 20.000-30.000,- Kč. Nestalo sa, že by z toho minula väčšiu sumu. V Českej republike poberala materskú dávku od 06.12.2022, teraz má rodičovský príspevok z Českej republiky vo výške 500,- €. Rodinné prídavky nepoberá. Asi pred 2-3 dňami jej otec poslal sumu 4.000,- Kč, prvý krát sa jej opýtal či maloletá niečo nepotrebuje. Predtým keď prišiel za maloletou nič nepriniesol ani sa nespýtal či niečo nepotrebujú, teraz doniesol plienky a hračky. V súčasnosti sa styk otca s maloletou realizuje tak ako bolo určené súdnym rozhodnutím. Po narodení maloletej ich z pôrodnice otec odviezol domov s maloletou, ale hneď išiel do práce, nepomáhal s maloletou. Večer sa po práci s maloletou pohral, potom sa išiel hrať na PC. Maloletá v postieľke nespávala, spávala pri nej. Otec maloletú prebalil párkrát aj to iba pri malej potrebe, inak ju prebaliť nechcel. Maloletú kúpala iba ona, nie je pravdou, že by v tom otcovi bránila. Otec sám povedal, že ona to vie lepšie. Je pravdou, že ju vyzliekol a len jej maloletú podal pri kúpaní. Po narodení bola s maloletou na Slovensku iba 1x v apríli 2023 a potom v júni 2023. V apríli odišla na Slovensko na 14 dní, nešla s cudzím človekom, bol to jej známy, maloletú prevážala vo vajíčku. Otec vedel o tom, že chce ísť na Slovensko, vravel, že to nie je bezpečné, že má radšej zostať. Otcovi povedala, že chce ísť za rodinou, že ich chce vidieť, na čo jej povedal otec, že to chápe. V apríli keď odišli s maloletou vedel otec, že nestihla poriadiť byt v Českej republike, preto ho požiadala, aby upratal, kým sa s maloletou vrátia. Otec povedal, že zajedná upratovačku, avšak tak neurobil. Chcela len, aby otec urobil základné upratovanie. Po ich návrate otec neurobil nič, iba umyl sporák, drez, nenakúpil žiadne potraviny, kvôli tomu vznikla medzi nimi aj hádka. Podotkla, že to bol pre ňu najhorší zážitok. Vtedy mu povedala, že nefungujú ako manželia, nespávajú v jednej izbe, nekomunikujú spolu. Otec jej na to povedal, že žiadny manželia nie sú, že je iba on a maloletá a že ona je len príťaž, kričal po nej, nechcel jej dať ani maloletú nakojiť. Otcovi povedala, že je vo vzťahu nešťastná, povedala mu to asi aj 2x predtým. Následne sa už nesnažila vyvolávať hádky, snažila sa byť v kľude aj kvôli maloletej. Od apríla do júna 2023 otec chodil ráno do práce a ona zabezpečovala celý deň starostlivosť o maloletú. Otcovi oznámila, že chce ísť znova na Slovensko cez leto, cez prázdniny aspoň na mesiac. Nie je pravdou, že by otec o tom nevedel. 26.06.2023 sa otec ešte aj lúčil ráno s maloletou, vedel že idú na Slovensko. Ďalej uviedla, že išla na Slovensko iba na prázdniny, že sa dá do kľudu. Vedela, že ak je v pohode, spokojná a šťastná ona, je aj maloletá. Otcovi oznámila, že sa nechce vrátiť do Českej republiky 10.07.2023, otec jej následne začal volať, ale nedvíhala mu. Následne si našla v dátovej schránke od jeho právnika výzvu na navrátenie maloletej, čo bolo asi o 3 dni, cca 13.07.2023. Otec jej následne písal, že chce vidieť maloletú, na čo mu uviedla, že je to účelové. Uviedla, že na Slovensku sa cíti byť šťastná a v bezpečí a do Česka sa už vrátiť nemôže. Poukázala na to, že je to pre ňu neznesiteľné prostredie, nemá tam rodinu. Teraz vidí ako jej rodina pomáha s maloletou, otec jej vôbec nepomáhal, celý deň bola s maloletou sama. Rodina zo strany otca ich bola navštíviť asi 2x ako sa maloletá narodila, nezaujímali sa o maloletú. Uviedla, že nemôže byť sama v Českej republike, ešte sa aj vrátiť do bytu kde má zlé spomienky, kde sa medzi sebou s otcom hádali a bolo voči nej zo strany otca psychické týranie. Uviedla, že zo strany otca bolo aj fyzické týranie, keď ju hodil do postele. Toto však nikde neoznamovala, nemá na to dôkaz. Uviedla, že otec sa správal nevhodne aj k maloletej, napríklad na ňu pískal. Nevedela ako má postupovať, zvažovala aj možnosti že odíde do nejakého azylu alebo k rodine. Na Slovensko neodišla s vedomým že tu už bude navždy. Poukázala, že Česká republika už pre ňu nie je bezpečnou krajinou, nechce tam byť, nemá tam nikoho. Otec má taktiež v ich spoločnom byte nahlásený aj trvalý pobyt, nemá záruku že by tam neprišiel, keďže nájomná zmluva je na jeho osobu. Na Slovensku má bezplatné bývanie u svojej mamy, hradí si len stravu a náklady na maloletú nejakých 200,- €. Po finančnej stránke jej vypomáha jej mama. Uviedla, že do Českej republiky sa vrátiť nechce, lebo má obavy z konania otca. Aktuálne býva v domácnosti s maloletou a jej mamou. Býval tam aj jej brat, ktorý je v súčasnosti na psychiatrickom liečení v Kremnici, brat bude po tomto liečení bývať s mamou v rodinnom dome v Bujakove a ona ostane s maloletou v tomto byte v Brezne. Má vedomosť o tom, že voči bratovi bolo vedené aj trestné konanie, ale nemá vedomosť kvôli čomu.

19. Opatrovník maloletej na pojednávaní uviedol, že nesúhlasia s návratom maloletej do krajiny obvyklého pobytu bez prítomnosti matky, nakoľko vzhľadom k veku maloletej, jej biologické a emocionálne potreby zabezpečuje matka. Maloletá nemôže vycestovať bez prítomnosti matky. Nie je však relevantné, že si matka povie, že nechce vycestovať. Aktuálne má matka s maloletou vytvorené v domácnosti matky bezpečné prostredie, jej brat nebýva v domácnosti s nimi, na liečení je už zrejme dlhodobejšie. V minulosti sa vykonávalo šetrenie v domácnosti ďalšieho brata matky s tým, že deti sú zverené do starostlivosti tohto brata, vykonávajú sa tam opatrenia sociálnej kurately pravidelne, aktuálne tam nie sú žiadne problémy.

20. Podľa článku 3 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí prijatý 25. októbra 1980 v Haagu, zverejnený v oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR pod č. (ďalej len „Dohovor“ alebo Haagsky dohovor“), premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa sa považuje za neoprávnené, ak a) je porušením opatrovníckeho práva, ktoré nadobudla osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba buď spoločne, alebo samostatne podľa právneho poriadku štátu, na ktorého území malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním, a b) v čase jeho premiestnenia alebo zadržania sa toto právo aj skutočne vykonávalo buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa takto vykonávalo, ak by nedošlo k premiestneniu či zadržaniu.

21. Podľa článku 4 Dohovoru, dohovor sa použije na dieťa, ktoré malo obvyklý pobyt na území zmluvného štátu bezprostredne pred porušením opatrovníckeho práva alebo práva styku. Použitie dohovoru sa skončí, keď dieťa dosiahne vek 16 rokov.

22. Podľa článku 5 Dohovoru, na účely tohto dohovoru a) „opatrovnícke právo" zahŕňa práva týkajúce sa starostlivosti o osobu dieťaťa a najmä právo určiť miesto jeho pobytu, b) „právo styku" zahŕňa právo odviesť dieťa na obmedzený čas na iné miesto, ako je miesto jeho obvyklého pobytu.

23. Podľa článku 12 Dohovoru, ak bolo dieťa neoprávnene premiestnené alebo zadržané podľa článku 3 a v deň začatia konania pred justičným alebo správnym orgánom zmluvného štátu, v ktorom sa dieťa nachádza, neuplynula odo dňa neoprávneného premiestnenia alebo zadržania lehota jedného roka, nariadi príslušný orgán okamžite návrat dieťaťa.

24. Podľa článku 13 Dohovoru, bez ohľadu na ustanovenie predchádzajúceho článku justičný alebo správny orgán dožiadaného štátu nemusí nariadiť návrat dieťaťa, ak osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá nesúhlasí s jeho vrátením, preukáže, že c) osoba, inštitúcia alebo iná právnická osoba, ktorá mala dieťa v osobnej starostlivosti, v čase premiestnenia alebo zadržania opatrovnícke právo skutočne nevykonávala alebo že súhlasila, či následne sa zmierila s premiestnením alebo zadržaním, alebo d) existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom, a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa.

25. Podľa § 19 Dohovoru, rozhodnutie podľa tohto dohovoru o návrate dieťaťa nemožno považovať za rozhodnutie o určení opatrovníckeho práva.

26. Podľa článku 20 Dohovoru, návrat dieťaťa podľa článku 12 možno odmietnuť, ak by to nepripúšťali základné princípy ochrany ľudských práv a základných slobôd.

27. Podľa článku 2 bod 2 ods. 9 Nariadenia rady (EÚ) 2019/1111 z 25.06.2019 o právomoci a uznávaní a výkone rozhodnutí v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností a o medzinárodných únosoch detí (ďalej len „Nariadenie“) „opatrovnícke právo“ zahŕňa práva a povinnosti súvisiace so starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

28. Podľa článku 2 bod 2 ods. 11 Nariadenia, neoprávnené premiestnenie alebo zadržiavanie premiestnenia alebo zadržiavanie dieťaťa ak: a) takéto premiestnenie alebo zadržiavanie porušením opatrovaneckého práva nadobudnutého rozhodnutím zo zákona, alebo dohodou, ktorá má právne účinky podľa práva členského štátu v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním a b) v čase premiestnenia alebo zadržania sa toto opatrovnícke právo skutočne vykonáva buď spoločne, alebo samostatne, alebo by sa bolo takto vykonávalo ak by nedošlo k premiestneniu alebo zadržaniu.

29. Podľa článku 7 ods. 1 Nariadenia súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.

30. Podľa článku 9 Nariadenia, bez toho, aby bol dotknutý článok 10, si v prípade neoprávneného premiestnenia alebo zadržiavania dieťaťa súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred jeho neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, zachovávajú právomoc, až kým dieťa nenadobudne obvyklý pobyt v inom členskom štáte, a: a) každá osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, sa zmieril s premiestnením alebo zadržaním alebo

b)

dieťa sa zdržiavalo v tomto inom členskom štáte najmenej jeden rok po tom, ako sa osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý vykonáva opatrovnícke právo, dozvedel, alebo mohol dozvedieť, o mieste pobytu dieťaťa, dieťa sa zžilo s novým prostredím a je splnená najmenej jedna z týchto podmienok: c) do jedného roka odvtedy, ako sa nositeľ opatrovníckeho práva dozvedel alebo mohol dozvedieť o mieste pobytu dieťaťa, sa nepodala žiadosť o návrat dieťaťa na príslušné orgány členského štátu, do ktorého bolo dieťa premiestnené alebo v ktorom je dieťa zadržiavané;

d)

nositeľ opatrovníckeho práva vzal späť svoju žiadosť o návrat a v lehote stanovenej v bode i) sa nepodala nová žiadosť;

e)

žiadosť o návrat, ktorú podal nositeľ opatrovníckeho práva, zamietol súd členského štátu z iného dôvodu, ako je uvedený v článku 13 ods. 1 písm. b) alebo ods. 2 Haagskeho dohovoru z roku 1980, a proti rozhodnutiu už nemožno podať riadny opravný prostriedok;

f)

žiadny súd nezačal konanie podľa článku 29 ods. 3 a 5 v členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním;

g)

súdy členského štátu, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným premiestnením alebo zadržaním, vydali rozhodnutie o opatrovníckom práve, z ktorého nevyplýva povinnosť návratu dieťaťa.

31. Podľa článku 22 Nariadenia, keď osoba, inštitúcia alebo iný subjekt, ktorý sa domnieva, že bolo porušené opatrovnícke právo, podá priamo alebo s pomocou ústredného orgánu na súd členského štátu návrh na vydanie rozhodnutia podľa Haagskeho dohovoru z roku 1980, ktorým sa nariaďuje návrat dieťaťa mladšieho ako 16 rokov, ktoré bolo neoprávnene premiestnené alebo zadržané v inom členskom štáte ako členskom štáte, v ktorom malo dieťa obvyklý pobyt bezprostredne pred neoprávneným

premiestnením alebo zadržaním, uplatňujú sa popri Haagskom dohovore z roku 1980 články 23 až 29 a kapitola VI tohto nariadenia.

32. Podľa článku 27 ods. 3 Nariadenia, ak súd zvažuje, že odmietne návrat dieťaťa výlučne na základe článku 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, nesmie odmietnuť návrat dieťaťa, ak účastník žiadajúci návrat dieťaťa dostatočne preukáže súdu alebo ak sa súd inak presvedčí, že boli prijaté primerané opatrenia na ochranu dieťaťa po jeho návrate.

33. Podľa článku 27 ods. 5 Nariadenia, ak súd nariaďuje návrat dieťaťa môže v relevantných prípadoch prijať predbežné opatrenia vrátane ochranných opatrení podľa článku 15 tohto nariadenia s cieľom ochrániť dieťa pred vážnym nebezpečenstvom uvedeným v článku 13 ods. 1 písm. b) Haagskeho dohovoru z roku 1980, ak preskúmanie a prijatie takýchto opatrení nespôsobí neúmerné predlženie konania o návrat.

34. Pod pojmom medzinárodný únos dieťaťa v zmysle vyššie citovaného dohovoru sa rozumie neoprávnené premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa jedným z jeho rodičov do inej krajiny než krajina obvyklého pobytu, čím dochádza k protiprávnemu konaniu a porušeniu práv druhého rodiča. V zmysle preambuly dohovoru medzinárodný únos dieťaťa má 2 prvky, a to prvok nezákonnosti, ktorý sa prejavuje porušením opatrovaneckých práv druhého rodiča a medzinárodný prvok, ktorým sa rozumie únos dieťaťa do inej krajiny. Cieľom dohovoru i nariadenia je obnoviť pôvodný stav spôsobený medzinárodným únosom.

35. Vzhľadom na skutočnosť, že Česká republika i Slovenská republika sú členmi Európskej únie (ďalej len „EÚ“), z uvedeného dôvodu súd v danej veci aplikoval na daný prípad Nariadenie i Dohovor, na ktorý nariadenie priamo odkazuje.

36. V danom prípade sa súd v prvom rade zaoberal otázkou obvyklého pobytu maloletej. Súd za obvyklý pobyt maloletého dieťaťa považuje miesto, ktoré odzrkadľuje istú mieru začlenenia dieťaťa do sociálneho a rodinného prostredia. Na tento účel berie do úvahy najmä trvanie, pravidelnosť, podmienky a dôvody pobytu na území členského štátu a presťahovania rodiny do tohto štátu, štátnu príslušnosť dieťaťa, miesta a podmienky, školskej, resp. predškolskej dochádzky, mimoškolské aktivity, jazykové znalosti, ako i rodinné a sociálne väzby ktoré dieťa udržiava v danom štáte. Uvedené kritériá súd skúmal v súlade s kritériami pri posudzovaní obvyklého pobytu v zmysle európskej judikatúry.

37. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že maloletá J. sa narodila dňa XX.XX.XXXX v Prahe, v Českej republike, pričom rodičia ešte pred narodením maloletej dňa 01.12.2022 uzatvorili manželstvo v Prahe, kde žili už od roku 2019 v spoločnej domácnosti, následne sa pred cca 2 rokmi presťahovali do domácnosti na adrese A. XXXX/XX, A. X, I., XX XXX C. D.. V rámci tejto domácnosti spoločne zabezpečovali starostlivosť o maloletú po jej narodení, maloletá v rámci tejto domácnosti mala vytvorený svoj priestor, zabezpečené veci osobnej potreby. Maloletá má štátne občianstvo slovenské po matke, ako aj české po otcovi. V Českej republike mala maloletá svojho pediatra B. Q. v zariadení BabyCare, kde absolvovala povinné očkovania, prehliadky, čo potvrdila aj matka. V Prahe matka využila aj pomoc špecialistov, laktačnej poradkyne, absolvovala vyšetrenie s maloletou na kĺby. V Prahe maloletej robili aj zákrok – mala skrátenú uzdičku a problémy s kojením. Maloletá vzhľadom na svoj útly vek nenavštevovala žiadne predškolské ani školské zariadenie, nenavštevovala ani žiadne voľnočasové aktivity s rodičmi. Celodennú starostlivosť o maloletú zabezpečovala matka, čo sa týka stravy (kojenia), starostlivosti o domácnosti i o maloletú. Otec sa podieľal na starostlivosti o maloletú zabezpečovaním finančného príjmu do rodiny, úhradou nákladov súvisiacich s bývaním a domácnosťou. Obidvaja rodičia zhodne potvrdili, že otec zanechával matke finančnú hotovosť v domácnosti, z ktorej matka uhrádzala potreby rodiny i maloletej. Pred narodením maloletej matka potvrdila, že žila a pracovala v Českej republike, najprv v Prahe kde sa zoznámili s otcom v roku 2016, následne pracovala v Brne, kde žila na ubytovni a následne od decembra 2019 žila v spoločnej domácnosti s otcom maloletej. Maloletá je napojená aj na zdravotný a sociálny systém v rámci Českej republiky, mala zdravotné poistenie vzhľadom na zamestnanie, resp. výkon živnosti otca. Matka poberala a naďalej aj poberá v Českej republike materskú dávku, aktuálne už rodičovský príspevok v sume podľa jej vyjadrenia cca 500,- € mesačne. Miesto obvyklého pobytu maloletej bolo v konaní medzi rodičmi sporné. V danom prípade sa súd podrobne zaoberal posudzovaním kritéria určenia obvyklého pobytu maloletej. Pojem obvyklý pobyt nie je totožný s pojmom trval pobyt. K trvalému pobytu maloletého

dieťaťa súd uvádza, že trvalý pobyt má evidenčný charakter, neodzrkadľuje ani nepodporuje význam obvyklého pobytu dieťaťa, pričom trvalý pobyt mala maloletá nahlásený od narodenia na adrese A. XX, A. X, aktuálne má tento zmenený na základe jednostranného rozhodnutia matky od 04.07.2023 na adrese F. G. H. XXXX/XX, I., t. j. až po príchode matky s maloletou na Slovensko. Rodičia maloletej sú naďalej manželia, aktuálne prebieha konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý návrh podal otec dňa 29.08.2023 na príslušný obvodný súd pre Prahu 6, Česká republika. Rodičia zabezpečovali spoločne starostlivosť o maloletú, spoločne žili v jednej domácnosti aj s maloletou. Na území Českej republiky rodinu doposiaľ nešetrili orgány sociálnej kurately ani príslušné policajné orgány ohľadom nezhôd pri spolužití rodičov maloletého dieťaťa. Keďže maloletá v Českej republike žila od svojho narodenia až do apríla 2023, kedy bola prvý krát s matkou iba na krátkodobom pobyte na Slovensku na cca 14 dní a následne pokiaľ dňa 26.06.2023 neodišla s matkou na Slovensko. Vzhľadom na mieru jej začlenenia v tejto krajine súd dospel k záveru, že obvyklým pobytom maloletej bola a aj je Česká republika.

38. Následne sa súd zaoberal otázkou výkonu opatrovníckych práv vo vzťahu k maloletej. Z konštatovanej judikatúry ESD (rozsudok vo veci Simon Kozlowsky C-66/08) vyplýva, že pojem opatrovnícke právo je autonómnym pojmom vo vzťahu k právu členských štátov EÚ. Od autonómneho pojmu opatrovníckych práv je potrebné v zmysle judikatúry ESD odlišovať nositeľa opatrovníckych práv v zmysle nariadenia. Nariadenie neurčuje, kto je osoba ktorá má mať opatrovnícke právo k dieťaťu, ale ohľadom určenia nositeľa opatrovníckeho práva odkazuje na právo členského štátu, v ktorom maloleté dieťa má obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením, alebo zadržaním (rozsudok vo veci J.MCB proti L.E. C-400/10). Nositeľ opatrovníckeho práva môže toto právo vykonávať spoločne, alebo samostatne v závislosti od rozhodného práva. Pojem opatrovnícke právo zahŕňa práva a povinnosti súvisiace so starostlivosťou o dieťa, najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa.

39. V danom prípade keďže obvyklým pobytom maloletej bola pred jej premiestnením Česká republika, pre posúdenie výkonu opatrovníckeho práva druhého rodiča (otca) súd vychádzal z českej právnej úpravy. Ako mal súd preukázané z európskeho portálu elektronickej justície, v Českej republike rodičovské práva a povinnosti vznikajú obidvom rodičom narodením dieťaťa a zanikajú keď dieťa dosiahne spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Rodičovské práva a povinností prislúchajú rovnako obom rodičom a má ich každý rodič s výnimkou prípadu keď ich bol zbavený, pričom nie je podstatné, či rodičia sú manželmi alebo nie a či sa dieťa narodilo v manželstve alebo mimo neho. Ak sa rodičia nedohodnú v záležitosti, ktorá je pre dieťa dôležitá, predovšetkým s ohľadom na jeho záujem, rozhodne súd na návrh rodiča, to platí aj vtedy ak jeden rodič vylúči z rozhodovania o významnej záležitosti dieťaťa druhého rodiča. Za významnú záležitosť sa považujú predovšetkým nie bežné liečebné a podobné zákroky, určenie miesta bydliska a voľba vzdelania alebo pracovného uplatnenia dieťaťa. Vzhľadom k uvedenému rodičia maloletej vykonávali rodičovské práva spoločne, nakoľko maloletá sa narodila počas manželstva, ktoré doposiaľ nebolo rozvedené, pričom doposiaľ súdnym rozhodnutím ani dohodou rodičov nebol upravený výkon rodičovských práv a povinností k maloletej. Z uvedeného dôvodu obidvaja rodičia majú naďalej oprávnenie rozhodovať o podstatnej veci maloletého dieťaťa ako je tomu aj podľa slovenskej právnej úpravy. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že otec doposiaľ nebol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletej, ani mu nebol pozastavený ani obmedzený ich výkon. Tieto mal a stále má v plnom rozsahu vo vzťahu k maloletej. Otec svoje rodičovské práva aj riadne vykonával, podieľal sa na starostlivosti o maloletú, predovšetkým z finančnej stránky, po finančnej stránke zabezpečoval chod domácnosti i výživu celej rodiny, čo matka potvrdila. Pokiaľ matka poukazovala na skutočnosť, že otec sa z dôvodu pracovnej zaneprázdnenosti nevenoval rodine v rozsahu ako si matka predstavovala, táto skutočnosť sama o sebe nepredstavuje zákonný dôvod, v zmysle ktorého by otec výkon opatrovníckeho práva vo vzťahu k maloletej nevykonával. Je prirodzené podelenie si rodičovských rolí, kedy na matke je vo väčšej miere starostlivosť o domácnosti, maloleté dieťa a otcovi je zverené finančné zabezpečenie rodiny. Súd mal navyše preukázané z vyjadrenia obidvoch účastníkov, že aj matka bola s takýmto rozdelením rolí v domácnosti stotožnená a tieto začala vnímať v inom svetle až po návrate od rodiny zo Slovenska v apríli 2023.

40. V nadväznosti na vyššie uvedené súd skúmal, či došlo k neoprávnenému premiestneniu, alebo zadržiavaniu maloletej v Slovenskej republike. Súd mal preukázané, že maloletá vycestovala s matkou do Slovenskej republiky dňa 26.06.2023 a od tejto doby sa zdržiava na území Slovenskej republiky. Ako výslovne vyplýva aj z českej právnej úpravy (krajiny kde má maloletá miesto obvyklého pobytu) na zmenu

miesta bydliska maloletého dieťaťa sa vyžaduje súhlas obidvoch rodičov, nakoľko sa jedná o podstatnú vec maloletého dieťaťa. Z uvedeného dôvodu na vycestovanie aj usadenie sa maloletej v Slovenskej republike matka potrebovala súhlas otca alebo jeho nahradenie súdnym rozhodnutím. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že matka súhlas otca, či už výslovný alebo konkludentný, alebo súdne rozhodnutie nemala. V danom prípade súd však prihliadol na skutočnosť, že otec napriek počiatočnému nesúhlasu s vycestovaním maloletej a matky na Slovensko napokon súhlasil s dočasným pobytom maloletej v Slovenskej republike spolu s matkou u rodiny, za účelom dovolenky na 14 dní, čo potvrdila aj matka. Matka následne otcovi dňa 10.07.2023 oznámila, že sa na Slovensko už s maloletou nevráti, s čím otec nesúhlasil, čo vyplýva aj z ďalších krokov, ktoré otec učinil, nakoľko matku prostredníctvom právneho zástupcu v Českej republike vyzval na bezodkladný návrat spolu s maloletou na územie Českej republiky, informoval a kontaktoval následne aj UMPOD v Českej republike a podal aj návrh vo veci samej na návrat maloletej na slovenský justičný orgán. Uvedené konanie otca preto nenasvedčuje, že by sa tento zmieril následne s premiestnením maloletej na územie Slovenskej republiky. Následné kroky matky, ktoré učinila, a to zmena trvalého pobytu maloletej, zmena pediatra maloletej na území Slovenskej republiky bez súhlasu otca, keďže sa jedná taktiež o podstatnú vec týkajúcu sa maloletého dieťaťa, neznamená, že maloletá nadobudla v Slovenskej republike obvyklý pobyt. Vzhľadom na vyššie uvedené napriek tomu, že otec po počiatočnom odchode matky a maloletej z Českej republiky na Slovensko súhlasil s krátkodobým pobytom maloletej na Slovensku, následne od doby 16.07.2023, dokedy otec matke určil termín návratu s maloletou vo Výzve na dobrovoľné navrátenie sa s maloletou a jeho nesúhlas s usadením sa maloletej v Slovenskej republike, bola matka uzrozumená s tým, že otec nesúhlasí s ďalším pobytom maloletej na Slovensku, nezmieril sa s pobytom ani s usadením maloletej v Slovenskej republike, čo je podporené jeho následnými krokmi, jedná sa v danom prípade o neoprávnené zadržiavanie maloletého dieťaťa v Slovenskej republike. Súd tak mal preukázané, že vo veci maloletej došlo k medzinárodnému únosu v zmysle Dohovoru i Nariadenia a je povinnosť maloleté dieťa vrátiť do krajiny jeho obvyklého pobytu.

41. V danom prípade súd poukazuje na Nariadenie, ktoré sa uplatňuje vo všetkých členských štátoch EÚ v ktorých je priamo vykonateľné a má prednosť pred vnútroštátnymi právnymi predpismi, pričom vo vzťahu k Dohovoru je lex specialis, ktorý modifikuje Dohovor v určitých ustanoveniach. V návratových konaniach je relevantná aplikácia predovšetkým článku 22 a 27 Nariadenia, z ktorých vyplýva povinnosť predovšetkým návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu. V súlade s konštantnou judikatúrou ESD Nariadenie v článku 27 ods. 3 poukazuje, že príslušný súd členského štátu rozhodujúci o návrate dieťaťa nemôže odmietnuť návrat dieťaťa výlučne na základe článku 13 písm. b) Dohovoru, ak účastník žiadajúci návrat dieťaťa dostatočne preukáže súdu, alebo súd inak presvedčí, že boli prijaté primerané opatrenia na ochranu dieťaťa po jeho návrate. Vzhľadom na vyššie uvedené súd skúmal, či existuje niektorý z dôvodov pre nenavrátenie dieťaťa v zmysle článku 12, 13, resp. 20 Dohovoru. Podľa judikatúry ESĽP návrat dieťaťa nie je automatický, pretože Dohovor obsahuje výnimky z povinnosti nariadiť okamžitý návrat dieťaťa od orgánov, ktoré konali vo veci návratu dieťaťa vyžadujú, aby objektívne posúdil situáciu u konkrétneho dieťaťa a konkrétne okolnosti. V konaní o návrat je potrebné aplikovať zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa, a to konkrétne pri posudzovaní existencie výnimiek z povinnosti nariadiť návrat dieťaťa, ktoré sú taxatívne uvedené v Dohovore. Vzhľadom na uvedené sa súd zaoberal tým, či existuje niektorá z výnimiek návratu maloletej do krajiny obvyklého pobytu. Už aj zo samotnej povahy článku 27 ods. 3 Nariadenia je zrejmé, že článok 13 písm. b) Dohovoru je koncipovaný ako výnimka z pravidla nariadenia návratu dieťaťa, ktoré musí byť vykladané reštriktívne. Tento záver potvrdzuje okrem iného aj výkladová správa k Dohovoru i ustálená súdna prax (rozsudok X proti Lotyšsku č. 27853/09), kedy rozsah najlepšieho záujmu dieťaťa v konaní o návrat nemá byť totožný s rozsahom skúmania v prípade konania starostlivosti o dieťa. Z uvedeného vyplýva, že súdom rozhodujúcim o návrate dieťaťa neprináleží skúmať, v ktorej krajine by bolo, alebo by mohlo byť dieťa spokojnejšie alebo šťastnejšie a ktorý rodič je dobrý, alebo zlý. V rámci návratových konaní súd rozhoduje iba o tom, konkrétne súd ktorej krajiny, je oprávnený rozhodovať o opatrovníckom práve, t. j. usporiadať výkon rodičovských práv a povinností ku konkrétnemu dieťaťu. Iba súdom v mieste obvyklého pobytu dieťaťa prináleží skúmať rodinnú situáciu, čo je v súlade aj s európskou judikatúrou. Ani jednému z rodičov preto nič nebráni domáhať sa úpravy výkonu rodičovských práv a povinností na takto určenom príslušnom súde, t. j. v danom prípade na vecne a miestne príslušnom českom súde. V danom prípade mal súd preukázané, že otec už podal na príslušný český súd, a to konkrétne Obvodní soud pro Prahu 6, návrh na rozvod i úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej pred a po rozvode manželstva, ktoré bolo tomuto súdu doručené dňa 29.08.2023. Súd dáva do pozornosti, že konanie o nariadenie návratu dieťaťa do krajiny obvyklého pobytu nie je konaním o úprave výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému dieťaťu, v ktorom súd zisťuje a posudzuje, ktorý z rodičov má lepší predpoklad na výkon osobnej starostlivosti a výchovy maloletého dieťaťa. Súd zároveň poukazuje, že nariadenie návratu do krajiny obvyklého pobytu maloletého dieťaťa v zásade neznamená jeho návrat k opustenému rodičovi a jeho oddelenie od rodiča „únoscu“, keďže súd v prípade, že návrhu vyhovie, nariadi návrat maloletého dieťaťa do krajiny jeho obvyklého pobytu a nie návrat do „do rúk opusteného rodiča“. Súd v konaní o nariadenie návrtu dieťaťa len napráva protiprávny stav, ktorý spôsobil niektorý z rodičov a zároveň svojim rozhodnutím určuje, súdy ktorého štátu majú následne právomoc konať vo veci opatrovníckych práv vo vzťahu k maloletému dieťaťu.

42. Matka v priebehu konania poukazovala na existenciu výnimky v zmysle článku 13 písm. b) Dohovoru, nakoľko maloletá je útleho veku, prioritne naviazaná na matku, ktorá je zdrojom jej istoty, bezpečia i potravy, keďže maloletá je naďalej kojená, kedy právna zástupkyňa matky poukazovala prioritne na rozsudok vo veci ESD vo veci Mercredi (C-947/10 PPÚ, EÚ: C:2010: 829), keď z tohto dôvodu nie je možný návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu bez matky, nakoľko maloletá by utrpela fyzickú i duševnú ujmu. V zmysle ustálenej súdnej praxe a európskej judikatúry ujma, na ktorú poukazuje článok 13 písm. b) Dohovoru nemôže vzniknúť z odlúčenia dieťaťa od rodiča, ktorý dieťa neoprávnene premiestnil, alebo dieťa neoprávnene zadržiava. Odlúčenie akokoľvek je pre dieťa zložité, automaticky nezakladá existenciu vážneho nebezpečenstva pre dieťa. Takáto ujma ako dôvod pre nenavrátenie dieťaťa nemôže byť len bežná, ku ktorej spravidla dochádza vtedy, keď dieťa mení miesto svojho pobytu a prostredie, s ktorým sa už čiastočne zžilo a cíti sa v ňom dobre, ale takáto ujma musí byť vážna a týkajúca sa podstatných okolností života maloletého dieťaťa. Podstatnou ujmou nie sú napríklad ani negatívne dopady rodičovských nezhôd na dieťa, nakoľko tieto sa môžu prejaviť aj v samotnom konaní o úpravu výkonu starostlivosti o dieťa, ako i v bežnom živote rodičov, ktorí spolu naďalej žijú. Súd si je vedomý útleho veku maloletej, avšak poukazuje aj na judikatúru ESD, konkrétne rozsudok vo veci C-512/17. Matka v danom prípade poukazovala, že s prihliadnutím na rozsudok vo veci Mercredi maloletá ani nenadobudla obvyklý pobyt v Českej republike, nakoľko obvyklým pobytom maloletej je automaticky obvyklý pobyt matky, ktorá sa o dieťa stará, nakoľko dieťa je útleho veku a primárne na ňu naviazané. V danom prípade súd poukazuje, že geografický pôvod rodiča, ktorý sa skutočne o dieťa stará, ako aj to, že udržiava vzťahy so svojou rodinou v dotknutom členskom štáte, nemôže na účely určenia miesta kde sa nachádza centrum života dieťaťa zakrývať objektívne okolnosti naznačujúce, že toto dieťa malo stabilný pobyt v inom členskom štáte. Pri výklade pojmu obvyklý pobyt dieťaťa v zmysle článku 7 ods. 1 Nariadenia teda nemožno priznať rozhodujúci význam ku kultúrnym väzbám dieťaťa, alebo jeho štátnej príslušnosti na úkor geograficky objektívnych faktorov. Ani skutočnosť, že rodič ktorý vykonáva skutočnú starostlivosť o dieťa má prípadne v úmysle vrátiť sa žiť spolu s dieťaťom do členského štátu, z ktorého pochádza, nemôže byť rozhodujúca. Preto vôľa rodiča usadiť sa s dieťaťom v budúcnosti v členskom štáte, z ktorého pochádza nemôže mať sama o sebe vplyv na určenie obvyklého pobytu dieťaťa v tomto členskom štáte. Otázku určenia obvyklého pobytu dieťaťa nemožno zamieňať s otázkou prípadného budúceho prenesenia tohto miesta obvyklého pobytu do iného členského štátu. Skutočnosť, že daný rodič mal vôľu usadiť sa v budúcnosti vo svojom členskom štáte pôvodu neumožňuje dospieť k záveru, že dieťa tam už vtedy malo pobyt. Z uvedeného vyplýva, že napriek tomu, že maloletá je útleho veku, kojená, primárne naviazaná na matku, automaticky jednostranne neznamená, že miestom jej obvyklého pobytu je krajina, kde má matka maloletej svoje kultúrne i sociálne väzby, rodinu, odkiaľ matka pochádza, nakoľko ako vyplynulo aj zo samotného dokazovania, matka pred narodením maloletej žila a pracovala v Českej republike, kde spoznala aj otca maloletej, následne spolu žili v domácnosti, matka počas tohto obdobia neuviedla vôľu navrátiť sa na Slovensko, čo potvrdzuje aj skutočnosť, že pred narodením maloletej uzatvorila aj manželstvo s otcom maloletej v Českej republike, maloletá sa narodila v Českej republike, matka, ako i maloletá boli napojené na zdravotný a sociálny systém v Českej republike, pričom vôľa matky presťahovať sa do krajiny, z ktorej pochádza, kde má rodinné väzby, nastala až po narodení maloletej a po návšteve rodiny spolu s maloletou v apríli 2023. Na danom mieste súd poukazuje, že matka si musí byť vedomá skutočnosti, že pokiaľ smerovala centrum svojho života, založenie rodiny do Českej republiky, vyplývajú z toho pre ňu určité práva, ale i povinností, ktoré je povinná rešpektovať. Z uvedeného dôvodu nie je matka oprávnená jednostranne, z vlastnej vôle zmeniť centrum života maloletej. ESĽP v tejto súvislosti pripomína, že medzi záujmom maloletého dieťaťa a jeho rodiča sa musí nájsť spravodlivá rovnováha (rozsudok ESĽP Olson vs. Švédsko č. 10465/83) a je potrebné nájdenie určitého a konkrétneho spôsobu zosúladenia toho, čo je v záujme maloletého dieťaťa a čo je v záujme jeho rodičov. V danom prípade oproti právu matky na súkromný a rodinný život stojí právo maloletého dieťaťa na starostlivosť od oboch rodičov. Na rozdiel od matky, ktorá môže situáciu riešiť, maloletá je nízkeho veku, nemá možnosť priamo sa brániť a zvoliť si bydlisko oddelene

od rodičov, ktorí sa o ňu starajú. Matka akokoľvek tvrdo to znie, svojvoľne zadržiava maloletú na území Slovenskej republiky, premiestnenie bolo jej rozhodnutím a nie rozhodnutím maloletej. V danom prípade súd uprednostnil záujem maloletého dieťaťa a jeho právo na starostlivosť od obidvoch rodičov a jeho navrátenie do prostredia, ktoré je mu dôverne známe, kde doposiaľ žila s obidvomi rodičmi, mala centrum svojho života až do jednostranného rozhodnutia matky toto zmeniť.

43. Súd sa ďalej v konaní zaoberal závažnými skutočnosťami, ktoré matka uviedla vo svojom vyjadrení i na pojednávaní ohľadom psychického, resp. fyzického násilia zo strany otca, ktoré však súdu žiadnym spôsobom nepreukázala. Policajné orgány v Českej republike aj orgány sociálnej kurately v Českej republike uviedli, že v súvislosti s takýmto konaním nemajú evidovaný žiadny záznam, v rodine maloletej nikdy nezasahovali, čo potvrdila aj matka, že nikdy oznámenie voči otcovi v tomto smere nepodávala.

44. S poukazom na znenie článku 27 ods. 3 Nariadenia, ako i judikatúru Ústavného súdu SR (rozhodnutie ) súd konajúci o návrate dieťaťa nemôže odmietnuť návrat dieťaťa podľa článku 13 Haagskeho dohovoru, ak sa preukáže, že sa vykonali primerané opatrenia na zabezpečenie ochrany dieťaťa po jeho návrate. Na danom mieste súd poukazuje, že otec v tomto rozsahu poskytol pre súd dostatočné záruky, a to zaviazal sa prenechať do užívania matke a maloletej v prípade ich návratu do Českej republiky byt, v ktorom žili predtým spoločne ako rodina, kde má maloletá k dispozícii všetky svoje veci, svoj priestor na spanie i hranie, pričom otec predložil dodatok k nájomnej zmluve, ktorým sa predlžuje doba nájmu do konca decembra 2025, pričom sa zaviazal uhrádzať aj nájom a všetky náklady súvisiace s užívam tohto bytu až do skončenia konania vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej vedené príslušným českým súdom, pričom z výpisu z bankového účtu otca ku dňu 17.08.2023 má súd preukázané, že otec disponuje dostatočnou finančnou rezervou, aby bol schopný platiť náklady spojené s užívaním bytu. Taktiež súdu preukázal, že matku nemieni rušiť v užívaní bytu spolu s maloletou, prenajal si pre seba samostatný byt, čo preukázal taktiež predložením nájomnej zmluvy. Pokiaľ matka namietala, že napriek predloženým listinným dôkazom nemá dôveru v otca, že záväzky dodrží, v danom prípade súd poukazuje, že sa jedná len o nedôveru zo strany matky, ktorá vyplýva z aktuálne jej negatívneho nastavenia voči otcovi maloletej, avšak svoje vyjadrenia ničím nepodložila a nezdôvodnila. Na danom mieste súd poukazuje, že otec by sa sám postavil do nevýhodnej situácie, pokiaľ by nedodržal záväzky dané súdu, a to aj vo vzťahu k rozhodovaniu ohľadom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletej pred príslušným českým súdom. Navyše súd bral pozitívne aj záväzok otca, že sa zaviazal uhrádzať náklady súvisiace s užívaním bytu pre matku a maloletú, nie len na dobu približne 6 mesiacov, ako býva zvykom v rámci súdnych rozhodnutí v obdobných veciach, ale toto sa zaviazal uhrádzať až do skončenia konania pred príslušným českým súdom vo veci starostlivosti o maloletú. Taktiež sa otec zaviazal prispievať na výživu maloletej podľa dohody s matkou, pričom súd mal preukázané, že otec už matke poslal na účet sumu 4.000,- Kč, čo potvrdila aj matka. Z uvedeného dôvodu preto súd zaviazal otca až do rozhodnutia príslušného českého súdu vo veci starostlivosti o maloletú prispievať na výživu maloletej takouto sumou. Súd má preukázané, že je v možnostiach otca takúto sumu platiť s prihliadnutím aj na jeho výpis z účtu predložený súdu z príslušnej banky v Českej republike. V danom prípade súd prihliadal aj na to, že otec nepodával na matku trestné oznámenie vo veci únosu maloletej na príslušných orgánoch v Českej ani Slovenskej republike. Súd otcovi zároveň uložil povinnosť, aby ani následne nepodnikal žiadne takéto kroky vo vzťahu k matke. Súd prihliadal aj na to, že otec sa zaviazal že nemá v úmysle, aby maloletá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti s prihliadnutím aj na útly vek maloletej. Zároveň súd zaviazal otca v prípade návratu maloletej spolu s matkou do Českej republiky poskytnúť matke sumu 100,- € v súvislosti s prepravou na krytie nákladov, resp. zabezpečiť prevoz matke a maloletej na územie Českej republiky na svoje vlastné náklady. Pri určení sumy 100,- € súd vychádzal z vyjadrení samotného otca, ktorý uviedol, že na jeden styk s maloletou minie na PHM na cestu na Slovensko a zo Slovenska sumu cca 207,- €, teda súd má za to, že náklady na jednosmernú cestu, PHM sú vo výške cca 100,- €. Súd považuje tieto záruky poskytnuté otcom za primerané pre účely zabezpečenia ochrany maloletej po jej návrate do krajiny jej obvyklého pobytu v zmysle článku 27 ods. 3 Nariadenia.

45. Súd návrh právnej zástupkyne matky na doplnenie dokazovania v navrhovanom rozsahu, a to zabezpečenie odborného vyjadrenia týkajúceho sa otázky premiestnenia maloletej bez prítomnosti matky, zamietol, nakoľko v danom prípade už matka prostredníctvom právnej zástupkyne predkladala súdu vyjadrenia ako i pediatra, tak i psychológa ohľadom možnej traumatizácie maloletej, vzhľadom na jej útly vek, úzke napojenie na matku ako primárnu vzťahovú osobu, kedy súd tieto žiadnym spôsobom

nerozporuje ani nespochybňuje. Na danom mieste súd však poukazuje, že len nevôľa matky navrátiť sa spolu s maloletou do Českej republiky nie je dôvodom pre rozhodnutie o nenavrátení maloletej do krajiny jej obvyklého pobytu. Matka ako primárna vzťahová osoba pre maloletú, na ktorú skutočnosť matka poukazuje v priebehu celého konania, by si mala byť vedomá toho, že je v najlepšom záujme maloletej, aby sa maloletá navrátila do krajiny obvyklého pobytu spolu s matkou, a preto za týmto účelom súd prijal aj primerané opatrenia na zmiernenie následkov návratu maloletej, v zmysle záväzkov, ktoré poskytol otec maloletej. Na danom mieste súd zároveň poukazuje, že maloletá sa navráti do známeho prostredia, bytu, kde žila spoločne s rodičmi, do krajiny s vyspelým sociálnym, zdravotným systémom a demokratickými zásadami.

46. Súd v konaní o nariadenie návratu maloletého dieťaťa len napráva protiprávny stav, ktorý spôsobila matka maloletej a svojim rozhodnutím určuje, súdy ktorého štátu majú následne právomoc konať vo veci opatrovníckych práv vo vzťahu k maloletej. Súd len poznamenáva, že premiestnenie maloletej a následne jej zadržiavanie nie je rozhodnutím maloletej, ale rozhodnutím matky. Matka v konaní neuviedla žiadne relevantné dôvody, pre ktoré by sa nemohla navrátiť do Českej republiky, uviedla len, že sa tam navrátiť nechce. Takáto nevôľa matky s návratom, napriek tomu, že si je vedomá úzkej naviazanosti maloletej na jej osobu, nemôže byť dôvodom obmedzovania druhého rodiča vo výkone jeho rodičovských práv vo vzťahu k maloletej. Z tohto dôvodu preto súd uložil v prípade, ak matka po uplynutí lehoty na navrátenie maloletej maloletú nenavráti, bude otec oprávnený maloletú od matky prevziať a zabezpečiť jej návrat do krajiny obvyklého pobytu maloletej, do Českej republiky, akokoľvek to bude pre maloletú zložitá situácia. Podľa názoru súdu nie je možné zneužívať útly vek maloletej a jej naviazanosť na osobu matky (kojenie) k tomu, aby maloletá nebola navrátená do krajiny obvyklého pobytu. V danom prípade súd poukazuje aj na vyjadrenia opatrovníka maloletej na pojednávaní, ktorý taktiež poukázal na to, že len nevôľa matky na navrátenie sa do Českej republiky nie je dôvodom na nenavrátenie maloletej.

47. S poukazom na keďže uznesenie v danej veci je vykonateľné len čo nadobudne právoplatnosť, súd zároveň nariadil matke maloletej, aby maloletú navrátila na územie Českej republiky v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia tak ako žiadal otec v návrhu. V danom prípade súd považuje túto lehotu za primeranú na zabezpečenie všetkých potrebných záležitostí pre riadny a bezpečný návrat maloletej do krajiny obvyklého pobytu, vzhľadom na známe prostredie, vzdialenosť krajiny, zabezpečenie dopravy i doprovodu maloletej do Českej republiky a predovšetkým do domácnosti, kde má matka i maloletá svoje veci. V prípade, ak v stanovenej lehote matka maloletú do krajiny obvyklého pobytu do Českej republiky nenavráti, súd za účelom naplnenia zmyslu predmetného konania, jeho podstaty, dal otcovi oprávnenie maloletú od matky prevziať za účelom jej navrátenia do krajiny obvyklého pobytu, a to z dôvodu aby nedošlo k neopodstatnenému predlžovaniu pobytu maloletej na území Slovenskej republiky.

48. Ohľadom dĺžky konania súd uvádza, že nebolo možné dodržať Nariadením stanovenú 6 týždňový lehotu, nakoľko rodičia maloletej nesúhlasili s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, vzhľadom na závažné protichodné skutkové tvrdenia rodičov maloletej bolo potrebné vykonávať rozsiahlejšie dokazovanie. Súd taktiež poukazuje, že k predĺženiu konania došlo aj z dôvodov na strane otca ako navrhovateľa, nakoľko trval na prítomnosti právnej zástupkyne na pojednávaní (zahraničná dovolenka právnej zástupkyne otca). V zmysle judikatúry ESĽP ani stanovená 6 týždňová lehota nemôže brániť náležitému zisteniu skutkového stavu, čo súd v prejednávanej veci počas celého konania sledoval.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Dôvody pre iné rozhodnutie o trovách konania súd v prejednávanej veci nezistil. Účastníci konania si znášajú trovy, ktoré im v konaní vznikli sami (trovy právneho zastúpenia, súdne poplatky). V danom prípade napriek tomu, že otec si uplatnil náhradu trov konania, tieto nevyčíslil v zmysle ani nepreukázal súdu iné osobitné dôvody v zmysle , pre ktoré by mal súd ich náhradu priznať.

50. Po vyhlásení rozhodnutia, jeho odôvodnení a poučení o opravnom prostriedku sa otec, právny zástupca otca a opatrovník maloletej vzdali práva podať odvolanie.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (, prvá veta ), a to písomne. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (, ).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil ( ).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej značky ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov (, , ).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( ).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná ( ).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).