Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-914-2005.pdf
PDF · 74.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/914/2005
Uznesenie
Okresný súd v Prievidzi v právnej veci oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia spol. s r.o.,Mliekarenská 10, Bratislava 824 96, IČO: 35 792 752, proti povinnému: A. D., nar. XX.XX.XXXX, V.B. U. XXX/XXX, XXX XX U.-R., t.č. na neznámon mieste, v konaní zastúpený: Jozefínou Šovčíkovou, súdnou tajomníčkou Okresného súdu Prievidza, o vymoženie istiny 611,40 eur / 18.419,-- Sk/ s prísl., takto
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e .
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Patriciusovi Baďurovi, Viedenská cesta 5, 851 01 Bratislava, trovy exekúcie vo výške 140,40 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 09.09.2005 domáha vykonania exekúcie proti povinnému, a to na základe exekučného titulu - zmenkového platobného rozkazu Krajského súdu v Bratislave č.k. 16 Zm 1664/03-12 zo dňa 10.08.2004, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.10.2004. Poverenie na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Patriciusa Baďuru. bolo tunajším súdom udelené dňa 27.09.2005.Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Oprávnený podaním zo dňa 29.9.2010 navrhol zastavenie exekúcie podľa § 57 zákona ods.1 písm.h) č. 233/1995 Z.z., nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a to na základe správy súdneho exekútora o stave exekúcie, v ktorej súdny exekútor skonštatoval nevymožiteľnosť pohľadávky.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zák. č. 233/1995 Z.z. v platnom znení, exekúciu súd zastaví,ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podaním návrhu na vykonanie exekúcie vzniklo súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie.
Podľa § 203 ods.2 zák. č. 233/1995 Z.z., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 14 ods. 1, 2, 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z.v znení účinnom do 30.04.2008 (§27a) (ďalej len vyhláška), ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje:
a/ podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b/ paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Základná hodinová sadzba podľa odseku l písm. a/ je 6,64 eura za každú aj začatú hodinu, súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Podľa odseku 3 paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
V predmetnej veci si poverený súdny exekútor uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 168,06 eur. Tieto trovy špecifikoval ako 6 hodín exekučnej činnosti (20 min. prevzatie návrhu, založenie spisu, 30 min. zisťovanie nehnuteľného majetku povinného, 240 min. vypracovanie vyúčtovania trov), za ktoré si uplatnil odmenu vo výške vo výške 39,84 eura (§ 14 vyhl. č. 288/1995 Z.z.).
Ďalej si poverený súdny exekútor uplatnil odmenu za 27 úkonov exekučnej činnosti á 3,32 € / úkon (spolu 89,64 eura) a náhradu hotových výdavkov (poštovné, telefonáty) v sume 11,75 eura. Súčasne si uplatnil 19 % DPH vo výške 26,83 eura z celkovej sumy 141,23 eura.
Vyhláška v § 14 ods. 2 druhej vete ukladá súdnemu exekútorovi predložiť súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov. Súd však nie je povinný bez ďalšieho výpočet takto špecifikovaných trov prevziať. Účelnosť počtu hodín vynaložených na exekúciu treba posudzovať v súvislosti s účelom exekučného konania so zreteľom, či jednotlivé úkony a čas vynaložený na ich realizáciu je v priamej súvislosti s účelom exekučného konania.
Súd musí konštatovať, že z popisu jednotlivých úkonov, ako to urobil súdny exekútor vo svojom vyúčtovaní trov podľa § 14 ods. 2 vyhlášky vyplýva, že časť činností, ktoré pokladá za úkony exekučnej činnosti v zmysle § 14 ods. 1 písm. a/ vyhl. predstavujú administratívne práce, vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Za tieto úkony je potrebné považovať založenie spisu, správu o stave exekučného konania a vypracovanie vyúčtovania trov exekúcie, a to z dôvodu, že tieto priamo nesúvisia s účelom exekučného konania. Náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v odmene (§ 25 vyhlášky). Preto súd priznal odmenu len za 3 hodiny exekučnej činnosti vo výške 19,92 eura, aj vzhľadom na čas vynaložený pri úkonoch podľa § 15 ods.1 cit. vyhl. a priznaných súdom.
V § 15 ods. 1 vyhlášky sú taxatívne určené jednotlivé úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 eura/úkon. Z pohľadu účelnosti súd považuje postup súdneho exekútora, ktorý vyhotovil 13 príkazov na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke a tieto doručil všetkým bankám bez predchádzajúceho zistenia, či povinný má účet v týchto bankách, za nesprávny a nehospodárny. V zmysle § 95 ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku exekútor prikáže banke, ktorá vedie účet povinného, aby po doručení príkazu na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke zablokovala sumu vo výške pohľadávky a jej príslušenstva z účtu povinného. Podľa názoru súdu súdny exekútor má doručiť príkaz na začatie exekúcie len tej banke, v ktorej po predchádzajúcom zistení má preukázané, že vedie účet povinného. Takéto hromadné doručovanie príkazov na začatie exekúcie na jednej strane zvyšuje hotové výdavky vo forme poštovného, pretože je takmer vylúčené, aby povinný mal účet v každej banke, a na druhej strane aj neprimerane zaťažuje bankové subjekty, ktoré častokrát príkazy vracajú späť s tým, že povinný účet v banke zriadený nemá. Naviac, doručovanie príkazu na začatie exekúcie je jeden úkon exekučnej činnosti bez ohľadu na počet doručení. Súd preto priznal odmenu 1x za doručenie príkazu na začatie exekúcie a nie za každý jednotlivý prípad doručenia príkazu na začatie exekúcie. Z rovnakých dôvodov bola priznaná odmena len za 1 doručovanie exekučného príkazu na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke.
Z popisu jednotlivých úkonov uplatnených v špecifikácii ako aj z pripojeného exekučného spisu EX 337/05 dospel súd k záveru, že súdnemu exekútorovi prináleží odmena za 26 úkonov exekučnej činnosti v celkovej výške 86,32 eura ( §15 ods. 1 cit. vyhl. - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, súčinnosti pri zisťovaní platiteľa mzdy, majetku, pobytu, účtu povinného -19x, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie - zrážky zo mzdy, doručenie príkazu na začatie exekúcie - mzda povinného, doručenie exekučného príkazu - mzda povinného, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie - prikázanie pohľadávky z účtu povinného, doručenie príkazu na začatie exekúcie - účet povinného ).
Hotové výdavky podľa § 22 vyhlášky boli súdnemu exekútorovi priznané v celej uplatnenej výške 11,75 eura, nakoľko ich súdny exekútor objektívne vynaložil.
Súdny exekútor je platcom DPH, súd mu priznal aj DPH v uplatnenej 19% sadzbe z priznanej odmeny (19% zo 117,99 eura, t. j. 22,41 eura - § 196 Exekučného poriadku).
Náhrada trov exekúcie spolu predstavuje sumu 140,4 eura (19,92 eura + 86,32 eura + 11,75 eura).
S poukazom na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku k náhrade nevyhnutných trov exekúcie súd zaviazal oprávneného, pretože súd s jeho súhlasom zastavil exekúciu z dôvodu zistenej nemajetnosti povinného a oprávnený pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie musel predpokladať, že súdnemu exekútorovi vzniknú trovy.
Poučenie:
Proti obom výrokom tohto uznesenia možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia uznesenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v troch vyhotoveniach. V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny