Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Co-346-2012.pdf
PDF · 79.23 KB
Case nature
Subarea
9Co/346/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s. r. o. so sídlom Bratislava, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti odporcovi: W. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., S. XXX/XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Spotrebiteľské združenie OSA so sídlom Bratislava, Fedinova 9, IČO: 42 260 086, zastúpený HKP Legal, s. r. o. so sídlom v Bratislave, Sasinkova 6, IČO: 36 727 334, o zaplatenie 652,76 eura s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Levice zo dňa 26. októbra 2012, č. k. 12C/120/2012-102, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti, týkajúcej sa trov konania vedľajšieho účastníka m e n í tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznáva.
Vedľajší účastník je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 19,12 eura na účet právneho zástupcu navrhovateľa Tomáš Kušnír, s. r. o., Bratislava do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie vedené na Okresnom súde Levice pod sp. zn. 12C/120/2012 zastavil a navrhovateľovi vrátil súdny poplatok z návrhu na začatie konania, krátený o 6,63 eura v sume 32,37 eura prostredníctvom Daňového úradu Bratislava do 15 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia príslušnému daňovému úradu. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 117,91 eura na účet právneho zástupcu HKP Legal, s. r. o., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 96 ods. 1, 2, 3, § 93, § 146 ods. 2 OSP a § 11 ods. 3, 4, 6 Zákona o súdnych poplatkoch a dospel k záveru, že navrhovateľ procesným spôsobom zavinil, že konanie sa muselo zastaviť tým, že podal návrh na začatie konania, ku ktorého späťvzatiu nedošlo pre správanie odporcu. Navrhovateľ učinil späťvzatie návrhu bez uvedenia dôvodu, pričom sa možno domnievať, že tak konal z dôvodu vznesenej námietky premlčania. Navrhovateľovi vznikla v zmysle prvej vety § 146 ods. 2 OSP povinnosť uhradiť odporcovi a tým aj vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu trovy konania. Odporca si právo na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd o náhrade trov odporcu nerozhodoval. Právny zástupca vedľajšieho účastníka na strane odporcu si vyčíslil trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 117,91 eura. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v celkovej výške 117, 91 eura.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote navrhovateľ odvolanie v časti, v ktorej súd zaviazal navrhovateľa na úhradu trov konania vedľajšiemu účastníkovi, odôvodniac ho tým, že združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Samotné združenie má v radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a má možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. Úmyslom zákonodarcu bolo umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa priamo na ten účel zriadeným subjektom, ktorý bude spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú pomoc a ktoré bude v danej oblasti aj materiálne aj personálne vybavené a odborne kompetentné. Navrhovateľ má vedomosť, že združenie vstupuje do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu odporcu. Pred zaslaním oznámenia o vstupe do konania združenie nemá žiadnu vedomosť o prejednávanom prípade. Paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov v podobe náhrady trov právneho zastúpenia. Z uvedených dôvodov navrhovateľ zastáva názor, že trovy konania vedľajšieho účastníka nie sú trovami účelne vynaloženými na uplatňovanie alebo bránenie práva, čo je dôvodom hodným osobitného zreteľa v zmysle § 150 OSP. Právne zastúpenie vedľajšieho účastníka považuje navrhovateľ za nadbytočné, účelové a nehospodárne, preto navrhol vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznať. Žiadal priznať trovy odvolacieho konania v sume 19,12 eura, pozostávajúce z jedného úkonu právnej pomoci.
Vedľajší účastník na strane odporcu k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že do konania vstúpil oznámením, ktorým zároveň vzniesol námietku premlčania, obsahujúcu relevantnú právnu argumentáciu, ktorá mala za následok späťvzatie návrhu na začatie konania. Námietka premlčania nebola daná zo strany hlavného účastníka a je pravdepodobné, že hlavný účastník by bol vo veci neúspešný, ako boli neúspešní mnohí ďalší spotrebitelia, od ktorých navrhovateľ vymáhal premlčané nároky. Nepriznaním náhrady trov konania by súd priamo poprel rovnosť podmienok v konkrétnom súdnom konaní a zasiahol do procesných práv vedľajšieho účastníka. V predmetnom konaní neexistuje dôvod na nepriznanie práva na náhradu trov vedľajšiemu účastníkovi. Odporca bol vďaka vznesenej námietke premlčania zo strany vedľajšieho účastníka v konaní v celom rozsahu úspešný a súd o trovách konania správne rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 1 OSP. Vzhľadom na skutočnosť, že na strane odporcu vystupoval vedľajší účastník, ktorý má rovnaké práva a povinnosti ako účastník, súd správne priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania v požadovanej výške. Stanovisko navrhovateľa, popierajúce význam právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka, považuje za účelové a zjavne nesprávne. Výklad, ktorý by z uplatňovania práv vedľajšieho účastníka vylúčil možnosť dať sa právne zastúpiť, je odporujúci zákonom SR a tiež predpisom EÚ. Spochybnením opodstatnenosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pre aplikáciu ustanovenia § 150 OSP v danej veci neexistuje dôvod. V prípade, ak by sa súd stotožnil s názorom navrhovateľa, navrhol konanie prerušiť a požiadať Súdny dvor Európskych spoločenstiev o rozhodnutie o práve spotrebiteľského združenia na právne zastúpenie, vrátane práva na priznanie náhrady trov konania. Z uvedených dôvodov navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a vedľajšiemu účastníkovi priznať náhradu trov odvolacieho konania v sume 24,90 eura.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov vymedzených v odvolaní (§ 212 ods. 1 OSP) a po prejednaní veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné podľa § 220 OSP zmeniť.
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 652,76 eura s 9,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 456,55 eura od 29. 06. 2011 do zaplatenia a trov konania. Vo veci bol dňa 10. apríla 2012 vydaný platobný rozkaz, ktorý bol odporcovi doručený dňa 29. mája 2012. Dňa 15. mája 2012 oznámil vedľajší účastník vstup do konania a zároveň vzniesol námietku premlčania. Navrhovateľ vzal následne podaním zo dňa 8. augusta 2012 návrh späť. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa následne konanie vo veci zastavil, navrhovateľovi vrátil súdny poplatok a navrhovateľa zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov právneho zastúpenia.
Podľa § 137 OSP trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 146 ods. 2 OSP ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
Podľa § 150 ods. 1 OSP ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Všeobecne pre náhradu trov konania v sporovom konaní platí zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zásada úspechu vo veci znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Posúdenie účelnosti pritom bude závislé od konkrétnych okolností tej - ktorej veci. Podstatou zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by v riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil alebo sa mu prihodila náhoda, ktorá ich vyvolala. Aj v prípade, ak sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, ak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody zvláštneho zreteľa, nemusí náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Musí však ísť o celkom výnimočné prípady, ktorých výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci, okolností, ktoré viedli k uplatneniu práva na súde, postoj účastníkov v priebehu konania a pod.
V danej veci vedľajší účastník na strane odporcu oznámil vstup do konania až po vydaní platobného rozkazu. Platobný rozkaz súd vydáva v skrátenom konaní, preto sa skutkový stav veci pred jeho vydaním nezisťuje v takom rozsahu, ako pred vydaním iného rozhodnutia vo veci samej. V platobnom rozkaze súd uloží odporcovi povinnosť, aby do pätnástich dní od doručenia platobného rozkazu zaplatil navrhovateľovi tak uplatnenú pohľadávku, ako aj trovy konania, alebo aby v tej istej lehote podal proti platobnému rozkazu odpor, a to na tom súde, ktorý ho vydal. Platobný rozkaz treba doručiť odporcovi do vlastných rúk, náhradné doručenie je vylúčené. Zabrániť tomu, aby u platobného rozkazu nastali účinky právoplatného rozsudku, možno podľa zákona včasným podaním zdôvodneného odporu v zákonnej lehote 15 dní, počítanej od doručenia platobného rozkazu. Na to, aby jeho následkom bol zánik platobného rozkazu, je nevyhnutné, aby bol odôvodnený vo veci samej, teda argumenty odporcu sa musia týkať samotného uplatňovaného nároku, buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia. Legitimovaným na podanie odporu je odporca, prípadne jeho splnomocnený zástupca.
Keďže odporca v danej veci odpor proti platobnému rozkazu nepodal a k späťvzatiu návrhu navrhovateľom nedošlo v lehote podľa § 172 ods. 5 OSP, platobný rozkaz sa stal právoplatným (bez ohľadu na to, že súd ďalej vo veci konal) a úkony vedľajšieho účastníka, za ktoré mu boli priznané trovy právneho zastúpenia preto nemožno považovať za účelné (to aj napriek tomu, že po vznesení námietky premlčania vedľajším účastníkom došlo k späťvzatiu návrhu). Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 220 OSP zmenil a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu náhradu trov konania nepriznal. Keďže odvolanie bolo podané len v časti trov konania, zastavujúcu časť napadnutého uznesenia súd už nemohol preskúmavať a to aj napriek tomu, že z dôvodu, že platobný rozkaz sa stal právoplatným, už ani nemalo byť vydané. Keďže k zmene rozhodnutia súdu prvého stupňa v napadnutej časti došlo z iných dôvodov, ako argumentoval navrhovateľ v odvolaní, odvolací súd návrh vedľajšieho účastníka na prerušenie konania a položenie predbežnej otázky nepovažoval za dôvodné.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 OSP a v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 eura, pozostávajúcu z jedného úkonu právnej služby - odvolanie v časti trov konania podľa § 10 ods. 1 a § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z. z. v sume 8,30 eura, režijného paušálu za tento úkon 7,63 eura podľa § 16 ods. 3 citovanej vyhlášky a 20% DPH podľa § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky.
Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.