Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35C-112-2011.pdf
PDF · 76.29 KB
Case nature
Subarea
35C/112/2011
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I. rozhodol v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci navrhovateľky: O. K., R.. X.X.XXXX, D.: N. X, J. - J. R. C., proti odporcovi: X/ N. K., R.. XX.XX.XXXX, D.: A. XX, J., X/ K.. I. K., R.. XX.X.XXXX, D. B. K.: N. X, J. - J. R. C., v zastúpení: kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Adlerova 29, 040 22 Košice, o zapretie otcovstva
rozhodol:
Určuje sa, že odporca C. X/ W. N. K., R.. XX.XX.XXXX n i e j e otcom maloletého I. K., R.. XX.X.XXXX z matky O. K., W.. I..
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Odporca v 1/ rade j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh na začatie konania vo výške 66,00 Eur na účet Okresného súdu Košice I, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa svojim návrhom na začatie konania doručeným tunajšiemu súdu 4.5.2011 domáhala, aby súd určil, že odporca v 1/ rade nie je otcom maloletého I. - odporcu v 2/ rade. Svoj návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzavrela manželstvo dňa 4.2.2006. Už viac ako dva roky nežijú v spoločnej domácnosti, odporca v 1/ rade žije v Čechách, navrhovateľka na Slovensku. Zákonná domnienka otcovstva svedčí odporcovi v 1/ rade, avšak ten nemôže byť biologickým otcom dieťaťa, pretože od leta 2007 s ním neudržiava pohlavné ani žiadne iné styky. V čase rozhodnom pre počatie dieťaťa sa stýkala iba s jej druhom Š. I., ktorý otcovstvo k mal. I. uznáva.
Odporca v 1/ rade sa k návrhu vyjadril podaním doručeným súdu 6.12.2011, kedy uviedol, že úplne súhlasí s navrhovateľkou, že nemôže byť otcom dieťaťa, pretože v čase jej otehotnenia nemali pohlavný styk a žili oddelene.
Kolízny opatrovník sa k návrhu nevyjadril.
Súd vykonal dokazovanie prednesmi a výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:
Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. XXC/XXX/XXXX súd zistil, že navrhovateľka s odporcom v 1/ rade uzavrela dňa X.X.XXXX manželstvo, ktoré je zapísané v knihe manželstiev matričného úradu T. vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX. Z rodného listu vydaného matričným úradom Košice - Juh súd zistil, že v knihe narodení vo zväzku XX, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XXX je zapísané narodenie maloletého I. K., a to dňa XX.X.XXXX. Ako otec je zapísaný odporca v 1/ rade a ako matka je zapísaná navrhovateľka.
Navrhovateľka v konaní vypovedala, že s odporcom v 1/ bývala v Čechách v podnájme. Niekedy v novembri 2008 sa odsťahoval zo spoločného bytu a ona sa vtedy začala priateliť I. Š. I.. Od toho času neviedli spoločnú domácnosť, ani sa spolu intímne nestýkali, stýkala sa výlučne so svojim druhom Š. I.. Vo februári 2009 prišla späť na Slovensko, odporca v 1/ rade ostal v Čechách.
Podľa § 85 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.
Podľa § 87 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, ak sa narodí dieťa v čase medzi stoosemdesiatym dňom od uzavretia manželstva a trojstým dňom po tom, čo manželstvo zaniklo alebo bolo vyhlásené za neplatné, možno otcovstvo zaprieť len vtedy, ak je vylúčené, že by manžel matky mohol byť otcom dieťaťa.
Podľa § 88 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine, manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.
Vykonaním dokazovaním súd dospel k záveru, že maloletý I. K., t.j. odporca v 2/ rade sa narodil za trvania manželstva navrhovateľky a odporcu v 1/ rade a preto odporcovi v 1/ rade svedčí prvá domnienka otcovstva, t.j. že je považovaný za otca maloletého a na základe toho je takto zapísaný aj v jeho rodnom liste.
Zo zhodných ústnych či písomných vyjadrení navrhovateľky a odporcu v 1/ rade mal súd jednoznačne preukázané, že otcovstvo odporcu v 1/ rade je vylúčené, nakoľko tento sa s navrhovateľkou v čase rozhodnom pre počatie dieťaťa intímne nestýkal, nežil s ňou v jednej domácnosti. Navrhovateľka sa v uvedenom čase intímne stýkala s Š.T. I..
Na základe vyššie uvedených skutkových zistení s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že nároku navrhovateľky je nutné vyhovieť a preto súd rozhodol, že odporca v 1/ rade nie je otcom maloletého I. K., R.. XX.X.XXXX z matky O. K., W.. I., R.. X.X.XXXX.
Podľa § 151 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pričom dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl už v samotnom konaní o zapretie otcovstva, kedy zmenu zápisu v rodnom liste maloletého nemožno vykonať iným spôsobom, len na základe rozhodnutia súdu.
Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov /ďalej len citovaný zákon/, poplatníkom je navrhovateľ poplatkového úkonu, ak je podľa sadzobníka ustanovený poplatok k návrhu.
Podľa § 2 ods. 2 citovaného zákona, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však odporca nemá v konaní o rozvode manželstva, o neplatnosti manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, poplatková povinnosť vzniká podaním návrhu, odvolania a dovolenia, alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu, ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ.
Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona, sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku percentom zo základu poplatku /ďalej len percentná sadzba/ alebo pevnou sumou.
Podľa položky 9 prílohy citovaného zákona - položka 9 z návrhu na začatie konania o určenie rodičovstva, zapretie rodičovstva a z návrhu na začatie konania o prípustnosti zapretia rodičovstva je súdny poplatok 66,00 Eur.
Nakoľko Uznesením Okresného súdu Košice I. č.k.: 35C/ 112/2011-23 zo dňa 2.12.2011 bolo navrhovateľke priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, súd v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, najmä §2 ods. 2 citovaného zákona uložil povinnosť navrhovateľky zaplatiť súdny poplatok z návrhu na začatie konania o zapretie rodičovstva vo výške 66,00 Eur na účet Okresného súdu Košice I. odporcovi v 1/ rade.
Poučenie:
Proti prvým dvom výrokom rozsudku účastníci nemôžu podať odvolanie, nakoľko sa po ich vyhlásení, po poučení o práve podať voči nim odvolanie, tohto práva výslovne vzdali.
Proti poslednému výroku rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.