Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (15)Uznesenie_6Co-173-2012.pdf
PDF · 73.87 KB
Case nature
Subarea
6Co/173/2012
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. Q., bydlisko: N. XX, N. P., 2/ M. S., bydlisko : C. O. XXX, proti odporcom: 1/ Y. L., bydlisko: C. O. XX, 2/ U. L., bydlisko: C. O. XX, obidvaja zastúpení advokátkou : Mgr. Jana Hoksová, so sídlom vo Volkovciach, J. Kalinčiaka 13, o zaplatenie 1.593,31 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre zo 16. augusta 2012, č. k. 25C/145/2007-163 takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e.
Odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľky zaviazal zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 424,44 eura k rukám ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň vrátil súdny poplatok navrhovateľkám v 1. a 2. rade po 41,17 eura a odporcom v 1. a 2. rade taktiež po 41,17 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil postupom podľa § 96 ods. 1 až 3 OSP, keď mal za to, že navrhovateľky písomným podaním zo dňa 16.07.2012 zobrali návrh späť. Odporcovia späťvzatie návrhu nenamietali a preto súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP tak, že ak niektorí z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd priznal odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 424,44 eura, ktoré pozostávajú z nevrátenej časti súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa § 11 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch všetkým krátený o 6, 63 eura.
Uznesenie súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľky v1. a 2. rade a domáhali sa jeho zmeny tak, že odporcom v 1. a 2. rade nebude náhrada trov konania priznaná. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že návrh podávali z toho dôvodu, že po smrti ich matky sa stali podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 348. V dedičskom konaní nebola nehnuteľnosť zahrnutá do aktív dedičstva a preto neboli ani určené dedičské podiely, pričom nehnuteľnosť, ktorej vlastníčkou bola poručiteľka, ktorá zomrela dňa 09.12.2004 bola do katastra nehnuteľností zapísaná až dňa 07.12.2011 kedy sa vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti stali odporcovia v 1. a v 2. rade na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 30.03.2011 pod sp. zn. 2Sžo/127/2010. Ako náhle sa dozvedeli, že nehnuteľnosť nebola zahrnutá do aktív dedičstva svoj návrh vzali späť. Poukázali na ust. § 150 ods. 1 OSP. Boli presvedčené, že sú dedičkami podľa zákonného ust. § 460 OZ a dôvody hodné osobitného zreteľa vidia v tom, že až Najvyšší súd SR rozhodol v prospech odporcov. Navrhovateľky teda nezavinili zastavenie konania. V čase od smrti matky t.j. od 09.12.2004 do skončenia dedičského konania 11.04.2012 sa považovali za dedičky. Odporcovia sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti až dňa 07.12.2011, a preto to považujú za tvrdosť voči nim ako navrhovateľom.
K odvolaniu sa vyjadrili odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí navrhli uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že tvrdenie navrhovateliek považujú za účelové a zavádzajúce, pretože len z dôsledku ich správania si oni museli vziať právneho zástupcu, v dôsledku čoho im vznikli trovy konania. Poukázali na to, že v čase podania žaloby ako aj počas celého konania navrhovateľky mali vedomosť o tom, že poručiteľka uzatvorila k spornej nehnuteľnosti darovaciu zmluvu, ktorá bola platným právnym úkonom, a ako jej zákonní dedičia boli predmetným právnym úkonom aj viazaní, t.j. nemohli spochybniť platnosť uvedenej zmluvy a teda nehnuteľnosť nemohla byť ani predmetnom dedičského konania. Rovnako nie je dôvod ani na použitie ust. § 150 ods. 1 OSP a poukazovať na dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože navrhovateľky zavili celé konanie a mali úmysel sa obohatiť na ich úkor.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania je potrebné podľa § 219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdiť.
Podľa § 146 ods. 2 prvá veta OSP, ak niektorí z účastníkov zavili, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa druhej vety § 146 ods. 2 OSP ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.
V prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti postupuje podľa § 146 ods. 1 OSP, teda tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa aj dve výnimky, ktoré sa nachádzajú v ust. § 146 ods. 2 OSP. Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky pre požitie § 146 ods. 2, teda či sa nejedná o niektorú zo spomínaných výnimiek a len v prípade, že tomu tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa § 146 ods. 1 OSP. Ustanovenie § 146 ods. 2 prvá veta OSP predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania. Toto zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Vždy bude zavinenie na strane žalobcu a teda aj povinnosť uhradiť vzniknuté trov konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie návrhu a súčasne nejde o situáciu, ktorú predpokladá § 146 ods. 2 druhá veta OSP, teda, že späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne by bolo spôsobné správaním odporcu. Ak by späťvzatie návrhu bolo spôsobené správaním odporcu napr. odporca by plnil navrhovateľovi po podaní žaloby bol by povinný trovy konania odporca podľa § 146 ods. 2 druhá veta.
Odvolací súd dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania je vecne správne. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že navrhovateľky vzali návrh na začatie konania späť z dôvodu, že po ukončení dedičského konania nenadobudli nehnuteľnosť, ktorej finančnej náhrady za užívanie sa domáhali v tomto konaní do svojho vlastníctva. Tento dôvod navrhovateliek však nemožno považovať za prípad, ktorý predpokladá ust. § 146 ods. 2 druhá veta OSP, kedy trovy konania je povinný uhradiť odporca ak bol návrh podaný dôvodne a vzatý späť pre správanie odporcu. V danom prípade nebol vzatý návrh späť pre správanie odporcov, preto za takýchto okolností je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa § 146 ods. 2 veta prvá OSP a teda účastníka, ktorý zavinil zastavenie konania zaviazať na náhradu jeho trov. Súd prvého stupňa preto správne zaviazal na zaplatenie trov konania navrhovateľky, ktoré späťvzatím návrhu zavinili jeho zastavenie. Navrhovateľky nenamietali výšku náhrady trov konania, na ktorej zaplatenie odporcovi boli zaviazané. Odvolací súd preskúmaval uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a dôvodov odvolania (§ 212 ods. 1 OSP) a preto sa výškou priznaných trov konania nezaoberal.
Navrhovateľky namietali a žiadali, aby súd v danom prípade aplikoval ust. § 150 ods. 1 OSP.
Rozhodnutie o trovách konania podľa § 150 OSP musí vždy zodpovedať okolnostiam konkrétneho prípade a musí mať výnimočnú povahu. Nepriznanie náhrady trov konania podľa § 150 OSP nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodnutia o určitom návrhu. Z dôvodmi hodnými osobitného zreteľa nemožno zamieňať skutočnosť či niektorý z účastníkov svojim správaním nedal príčinu k návrhu na začatie konania. Odvolací súd nevidel žiaden dôvod pre aplikáciu ust. § 150 OSP, pretože v danom prípade nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali použiť toto ustanovenie. Navrhovateľky sa svojím návrhom domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré
žiadali ako náhradu za užívanie nehnuteľnosti, ktorú mali nadobudnúť v dedičskom konaní avšak v priebehu celého súdneho sporu vedeli o skutočnosti, že dedičské konanie nebolo doposiaľ skončené a v tomto dedičskom konaní sa popieralo vlastnícke právo navrhovateliek čo v konečnom štádiu bolo i potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu. Preto odvolací súd ako už bolo konštatované nevidel dôvody vhodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným odporcom. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania účastníkov ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Odporcovia v 1. a v 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP a § 151 ods. 1 OSP a úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnili.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3: 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.