Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/173/2012

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. Q., bydlisko: N. XX, N. P., 2/ M. S., bydlisko : C. O. XXX, proti odporcom: 1/ Y. L., bydlisko: C. O. XX, 2/ U. L., bydlisko: C. O. XX, obidvaja zastúpení advokátkou : Mgr. Jana Hoksová, so sídlom vo Volkovciach, J. Kalinčiaka 13, o zaplatenie 1.593,31 eura s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov v 1. a 2. rade proti uzneseniu Okresného súdu v Nitre zo 16. augusta 2012, č. k. -163 takto

rozhodol:

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania účastníkov p o t v r d z u j e.

Odporcom v 1. a v 2. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil. Navrhovateľky zaviazal zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 424,44 eura k rukám ich právnej zástupkyne do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Zároveň vrátil súdny poplatok navrhovateľkám v 1. a 2. rade po 41,17 eura a odporcom v 1. a 2. rade taktiež po 41,17 eura. Svoje rozhodnutie odôvodnil postupom podľa až 3 , keď mal za to, že navrhovateľky písomným podaním zo dňa 16.07.2012 zobrali návrh späť. Odporcovia späťvzatie návrhu nenamietali a preto súd konanie zastavil. O trovách konania rozhodol podľa veta prvá tak, že ak niektorí z účastníkov zavinil, že sa konanie muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Súd priznal odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania v sume 424,44 eura, ktoré pozostávajú z nevrátenej časti súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. O vrátení súdneho poplatku rozhodol podľa o súdnych poplatkoch všetkým krátený o 6, 63 eura.

Uznesenie súdu prvého stupňa napadli v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľky v1. a 2. rade a domáhali sa jeho zmeny tak, že odporcom v 1. a 2. rade nebude náhrada trov konania priznaná. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že návrh podávali z toho dôvodu, že po smrti ich matky sa stali podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti zapísanej na LV č. 348. V dedičskom konaní nebola nehnuteľnosť zahrnutá do aktív dedičstva a preto neboli ani určené dedičské podiely, pričom nehnuteľnosť, ktorej vlastníčkou bola poručiteľka, ktorá zomrela dňa 09.12.2004 bola do katastra nehnuteľností zapísaná až dňa 07.12.2011 kedy sa vlastníkmi uvedenej nehnuteľnosti stali odporcovia v 1. a v 2. rade na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu zo dňa 30.03.2011 pod sp. zn. . Ako náhle sa dozvedeli, že nehnuteľnosť nebola zahrnutá do aktív dedičstva svoj návrh vzali späť. Poukázali na ust. . Boli presvedčené, že sú dedičkami podľa zákonného ust. a dôvody hodné osobitného zreteľa vidia v tom, že až Najvyšší súd SR rozhodol v prospech odporcov. Navrhovateľky teda nezavinili zastavenie konania. V čase od smrti matky t.j. od 09.12.2004 do skončenia dedičského konania 11.04.2012 sa považovali za dedičky. Odporcovia sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti až dňa 07.12.2011, a preto to považujú za tvrdosť voči nim ako navrhovateľom.

K odvolaniu sa vyjadrili odporcovia v 1. a 2. rade, ktorí navrhli uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. V dôvodoch svojho odvolania uviedli, že tvrdenie navrhovateliek považujú za účelové a zavádzajúce, pretože len z dôsledku ich správania si oni museli vziať právneho zástupcu, v dôsledku čoho im vznikli trovy konania. Poukázali na to, že v čase podania žaloby ako aj počas celého konania navrhovateľky mali vedomosť o tom, že poručiteľka uzatvorila k spornej nehnuteľnosti darovaciu zmluvu, ktorá bola platným právnym úkonom, a ako jej zákonní dedičia boli predmetným právnym úkonom aj viazaní, t.j. nemohli spochybniť platnosť uvedenej zmluvy a teda nehnuteľnosť nemohla byť ani predmetnom dedičského konania. Rovnako nie je dôvod ani na použitie ust. a poukazovať na dôvody hodné osobitného zreteľa, pretože navrhovateľky zavili celé konanie a mali úmysel sa obohatiť na ich úkor.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom konania v zákonom stanovenej lehote (, ) a zistení, že odvolanie spĺňa náležitosti a nasl. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa byť viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( ) bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateliek nie je dôvodné a uznesenie súdu prvého stupňa v časti náhrady trov konania je potrebné podľa ako vecne správne potvrdiť.

Podľa prvá veta , ak niektorí z účastníkov zavili, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Podľa druhej vety ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V prípade zastavenia konania sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo všeobecnosti postupuje podľa , teda tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Z tohto ustanovenia však zákon pripúšťa aj dve výnimky, ktoré sa nachádzajú v ust. . Súd pri rozhodovaní o trovách zastaveného konania musí najprv posúdiť, či nie sú splnené zákonné podmienky pre požitie , teda či sa nejedná o niektorú zo spomínaných výnimiek a len v prípade, že tomu tak nie je, rozhodne o trovách zastaveného konania podľa . Ustanovenie prvá veta predpokladá zavinenie niektorého z účastníkov konania na zastavení konania. Toto zavinenie môže byť na strane žalobcu aj žalovaného. Vždy bude zavinenie na strane žalobcu a teda aj povinnosť uhradiť vzniknuté trov konania, ak dôvodom na zastavenie konania bolo späťvzatie návrhu a súčasne nejde o situáciu, ktorú predpokladá druhá veta , teda, že späťvzatie návrhu, ktorý bol podaný dôvodne by bolo spôsobné správaním odporcu. Ak by späťvzatie návrhu bolo spôsobené správaním odporcu napr. odporca by plnil navrhovateľovi po podaní žaloby bol by povinný trovy konania odporca podľa druhá veta.

Odvolací súd dospel k názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania je vecne správne. Po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že navrhovateľky vzali návrh na začatie konania späť z dôvodu, že po ukončení dedičského konania nenadobudli nehnuteľnosť, ktorej finančnej náhrady za užívanie sa domáhali v tomto konaní do svojho vlastníctva. Tento dôvod navrhovateliek však nemožno považovať za prípad, ktorý predpokladá ust. druhá veta , kedy trovy konania je povinný uhradiť odporca ak bol návrh podaný dôvodne a vzatý späť pre správanie odporcu. V danom prípade nebol vzatý návrh späť pre správanie odporcov, preto za takýchto okolností je potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť podľa veta prvá a teda účastníka, ktorý zavinil zastavenie konania zaviazať na náhradu jeho trov. Súd prvého stupňa preto správne zaviazal na zaplatenie trov konania navrhovateľky, ktoré späťvzatím návrhu zavinili jeho zastavenie. Navrhovateľky nenamietali výšku náhrady trov konania, na ktorej zaplatenie odporcovi boli zaviazané. Odvolací súd preskúmaval uznesenie súdu prvého stupňa v rozsahu a dôvodov odvolania ( ) a preto sa výškou priznaných trov konania nezaoberal.

Navrhovateľky namietali a žiadali, aby súd v danom prípade aplikoval ust. .

Rozhodnutie o trovách konania podľa musí vždy zodpovedať okolnostiam konkrétneho prípade a musí mať výnimočnú povahu. Nepriznanie náhrady trov konania podľa nemožno odôvodniť len všeobecným záverom hodnotiacim význam rozhodnutia o určitom návrhu. Z dôvodmi hodnými osobitného zreteľa nemožno zamieňať skutočnosť či niektorý z účastníkov svojim správaním nedal príčinu k návrhu na začatie konania. Odvolací súd nevidel žiaden dôvod pre aplikáciu ust. , pretože v danom prípade nezistil žiadne dôvody osobitného zreteľa, ktoré by umožňovali použiť toto ustanovenie. Navrhovateľky sa svojím návrhom domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré

žiadali ako náhradu za užívanie nehnuteľnosti, ktorú mali nadobudnúť v dedičskom konaní avšak v priebehu celého súdneho sporu vedeli o skutočnosti, že dedičské konanie nebolo doposiaľ skončené a v tomto dedičskom konaní sa popieralo vlastnícke právo navrhovateliek čo v konečnom štádiu bolo i potvrdené rozhodnutím Najvyššieho súdu. Preto odvolací súd ako už bolo konštatované nevidel dôvody vhodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania úspešným odporcom. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa trov konania účastníkov ako vecne správne podľa potvrdil.

Odporcovia v 1. a v 2. rade boli v odvolacom konaní úspešní, avšak náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnili, preto odvolací súd o náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa v spojení s ust. a a úspešným odporcom náhradu trov konania nepriznal, keďže si náhradu trov konania neuplatnili.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3: 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.