Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7CoP-181-2012.pdf
PDF · 75 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/181/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti S. U. nar. XX.X.N. a Š. U. nar. XX.XX.N. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detí rodičov Š. Č. nar. XX.X.N. bývajúcej v P. - Š. F. W. Č.. N./X zastúpenej JUDr. Veronikou Kitovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 a C. U. nar. X.X.N. bývajúceho v D. Č.. N. zastúpeného JUDr. Ľubošom Petrovským advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 25.4.2012 č.k. 27P 163/2011-34 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o určení výživného pre maloleté deti S. a Š., v súvisiacich výrokoch o dlžnom výživnom pre maloleté deti a trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloleté deti S. a Š. do osobnej starostlivosti matky. Otca zaviazal prispievať na výživu mal. S. 120,- € mesačne a mal. Š. 80,- € mesačne od 1.8.2011 do budúcna, ktoré je povinný platiť matke maloletých detí vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.8.2011 do 30.4.2012 pre mal. S. vo výške 840,- € a mal. Š. vo výške 560,- € zaviazal otca zaplatiť matke maloletých detí do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o určenie výživného pre mal. S. za obdobie od 23.8.2008 do 31.7.2011 a mal. Š. od 30.11.2009 do 31.7.2011 zastavil. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku, proti výrokom o určení výživného a dlžnom výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a určil výživné pre každé maloleté dieťa po 150,- € mesačne od 1.8.2012. Uviedla, že je na rodičovskej dovolenke a rodičovský príspevok na dve deti S. a Š. je 194,- € mesačne. Poberá vdovský a sirotský dôchodok 492,- € mesačne a nemôže si dovoliť zaplatiť ani najnutnejšie potreby pre mal. S. a mal. Š., lebo jej príjem nepostačuje ani na réžiu domácnosti s ostatnými deťmi. Na mal. S. a mal. Š.O. dostáva 194,- € mesačne, ale ich základné potreby sa nedajú z tohto príspevku hradiť, lebo na každé dieťa dostáva po 97,- €. Vyčíslila skutočné mesačné výdavky na každé dieťa, a to na mal. S. 227,91 € a mal. Š. 246,63 € a zdôraznila, že na ošatenie uviedla malé položky, lebo niektoré časti oblečenia nosia deti aj po sebe. Obuv musí kupovať vždy novú, lebo deti topánky zoderú. Mal. Š. nosí plienky, ale zje aj dva jogurty denne, prípadne iné mliečne výrobky, a to mimo základnej stravy. Pri týchto výdavkoch podľa jej názoru mal súd vziať do úvahy aj jej osobnú starostlivosť, varenie mesačne najmenej 50,- €, pranie najmenej 20,- €, žehlenie 20,- €, upratovanie 30,- € a v neposlednej miere čítanie rozprávok, vodenie na kultúrne podujatia a všetko ostatné, čo súvisí s výchovou a čoho sa otec nezúčastňuje. Tieto činnosti nevie presne
vyčísliť, odhaduje ich najmenej na ďalších 200,- € mesačne. Súdu prvého stupňa vytkla, že jej výdavky zistil iba ako celok pre celú domácnosť, ale nezisťoval výdavky jednotlivo, pretože nie je možné jednotlivé výdavky na mal. S. a mal. Š. hodnotiť ako celkové výdavky na rodinu. Z uvedeného dôvodu sa domnieva, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Kolízny opatrovník a otec maloletých detí sa k odvolaniu matky nevyjadrili.
Výroky rozsudku o zverení maloletých detí do osobnej starostlivosti matky a zastavení konania o určenie spätného výživného neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O.s.p.).
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, zákonne rozhodol o určení vyživovacej povinnosti otca na maloleté deti, vrátane počiatku jej plnenia, správne určil dlžné výživné a spôsob jeho zaplatenia a napokon správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov, preto rozsudok v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Súd prvého stupňa v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.) a dodáva, že zo zákonných ustanovení citovaných v odôvodnení napadnutého rozsudku nepochybne vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného, sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Je potrebné zdôrazniť, že miera týchto potrieb detí je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životným štandardom. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej kultúrnej, záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie dieťaťa, teda ide o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať. Dokazovať je potrebné len odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že výživné nie je možné určovať mechanickým výpočtom. Z ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine vyplýva, že na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa je potrebné prihliadnuť ako na skutočnosť, ktorou sa čiastočne kompenzuje vyživovacia povinnosť toho rodiča, ktorý osobnú starostlivosť o dieťa zabezpečuje, ale nie je možné ju finančne ohodnotiť, ani zaviazať povinného rodiča, aby ju druhému rodičovi uhradil, preto je odvolacia námietka matky v tomto smere irelevantná. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že možnosti a schopnosti rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť súd posudzuje komplexne, teda zisťuje celkové príjmy a výdavky každého z rodičov, ako aj okruh vyživovacích povinností, ktoré si rodičia musia plniť, a teda nie je možné matematicky diferencovať príjmy a výdavky rodičov z hľadiska ich využiteľnosti na plnenie zákonných vyživovacích povinností k rôznym oprávneným osobám. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd prvého stupňa sa v priebehu konania a dokazovania zameral aj na zistenie konkrétnych výdavkov spojených s výživou maloletých detí S. a Š., pričom matka na pojednávaní na konkrétnu otázku súdu nevedela výdaje špecifikovať, preto jej tvrdenia v odvolaní týkajúce sa výdavkov na maloleté deti považoval odvolací súd za účelovú obranu v snahe dosiahnuť priaznivejší výsledok konania.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (§ 151 ods. 1, § 224 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.