Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-193-2012.pdf
PDF · 81.04 KB
Case nature
Subarea
1Co/193/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5, proti žalovanej S. R., C.. XX.X.XXXX, C. S. A. I.Y., N. Č.. XX, zastúpenej opatrovníčkou X. C., zamestnankyňou Okresného súdu Košice II, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK so sídlom vo Svidníku, ul. Sov. hrdinov č. 163/66, o zaplatenie 93,34 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice II zo dňa 13.6.2012 č.k. 15C 165/2011-157 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách konania.
Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 19,12 euro a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Igorovi Šafránkovi do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Žalobcovi a žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok vo výške 9,90 eur, prostredníctvom Daňového úradu v Bratislave, žalovanej nepriznal náhradu trov konania a žalobcu zaviazal nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 58,15 eur, a tieto zaplatiť advokátovi JUDr. Igorovi Šafrankovi, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Týmto uznesením súd prvého stupňa rozhodol o nároku žalobcu na zaplatenie sumy 90,02 eur, ako aj zmluvnej pokuty vo výške 3,32 eur z dôvodu, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa X.X.XXXX nadobudol pohľadávku od postupcu Slovak Telekom, a.s., voči žalovanej a to z dôvodu, že táto si nesplnila svoje povinnosti zo Zmluvy o poskytovaní telekomunikačných služieb, keď tomuto neuhradila faktúry v sume 52,94 eur so splatnosťou 19.3.2005 a sumu 37,08 eur z faktúry so splatnosťou 19.6.2005.
Uznesenie odôvodnil súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 96 ods. 1, 3 O.s.p., keď konštatoval, že žalobca zobral svoj návrh v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu pred prvým pojednávaním a zároveň žiadal vrátiť súdny poplatok. Na základe toho súdu prvého stupňa konanie vo veci zastavil, žalobcovi vrátil súdny poplatok.
O trovách vedľajšieho účastníka súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 146 ods. 2 vety prvej O.s.p., keď mal za to, že trovy uplatnené vedľajším účastníkom považoval za účelne vynaložené na bránenie práv žalovanej a to z titulu odmeny za právne zastúpenie advokátom a to za 2 úkony právnej pomoci (prevzatie zastúpenia a vyjadrenia vo veci so vznesenou námietkou premlčania). Odmenu za tieto dva právne úkony vyčíslil na 33,20 eur a s pripočítaním režij. paušálu 2 x 7,63 eur a 20% DPH tieto ustálil na sumu 58,15 eur.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznal vychádzajúc zo záveru, že žalobca, ktorý zavinil zastavenie konania nemá na náhradu nárok a žalovanej trovy nevznikli.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalobca. Tento žiadal napadnuté uznesenie zmeniť vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a tomuto ich náhradu nepriznať. Zároveň uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.
V odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v časti, v ktorej trovy uplatnené vedľajším účastníkom v konaní považoval za účelne vynaložené na uplatnenie alebo bránenie práva. Poukázal na to, že cieľom vedľajšieho účastníka ako združenia na ochranu spotrebiteľa je kolektívna ochrana spotrebiteľov a nevidel význam v právnom zastúpení tohto vedľajšieho účastníka advokátom s poukazom na to, že samotnou úlohou tohto združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. Spochybňoval nutnosť a účelnosť vynaloženia trov právneho zastúpenia, keďže má za to, že tieto úkony neboli nevyhnutné pre úspech vo veci resp., že by tieto mali vplyv na konečné rozhodnutie vo veci. Konštatoval, že samotné združenie má vo svojich radoch osoby, ktoré majú právnické vzdelanie, pričom samotným účelom združenia je aj zastupovanie spotrebiteľov v súdnom konaní a teda disponuje rozsiahlymi znalosťami a vedomosťami v danej problematike a je teda inštitúciou spôsobilou účinne ochraňovať práva spotrebiteľa v súdnom konaní. Má za to, že pokiaľ sa združenie rozhodne využiť pre zastupovanie v konaniach pomoc advokáta, musí trovy právneho zastúpenia znášať z vlastných prostriedkov. V opačnom prípade jeho konanie vytvára dojem účelovosti, čo bolo konštatované vo viacerých rozhodnutiach súdov. Má teda za to, že zastupovanie vedľajšieho účastníka je nadbytočné, účelové a nehospodárne. Navyše poukázal na skutočnosť, že toto má možnosť využívať aj podporu určenú ministerstvom. Konštatoval, že povinnosťou súdu pri rozhodovaní o trovách konania bolo navyše vyporiadať sa s ich účelnosťou aj pri použití ust. § 150 O.s.p..
K odvolaniu žalobcu sa vyjadril vedľajší účastník. Tento žiadal napadnutý výrok uznesenia o trovách jeho konania potvrdiť. Považoval za absurdné, ak žalobca ako účastník konania zastúpený advokátom upiera právo na zastúpenie advokátom inému účastníkovi. Má za to, že takéto právo vyplýva z čl. 47 ods. 2 Ústavy SR. Právo na zastupovanie v konaní zo strany vedľajšieho účastníka zabezpečuje „rovnosť zbraní“ medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľom. Poukázal na to, že konanie vo veci bolo zastavené po tom, čo žalobca svoju žalobu zobral späť v celom rozsahu až po vstupe vedľajšieho účastníka do konania. Stalo sa tak teda z dôvodu jeho aktivity. Žalobca ako aj jeho právni predchodcovia sa dali v konaní zastupovať civilnou advokátskou kanceláriou proti slabému spotrebiteľovi a na druhej strane tomu vytýka, že sa jeho ochrany ujalo združenie na tento účel zriadené a že sa toto dalo zastupovať advokátom. Práve proti dodávateľom a ich neprijateľným zmluvným podmienkam a nekalým obchodným praktikám je úlohou vedľajšieho účastníka poučiť spotrebiteľa okrem iného aj o premlčaní. Poukázal na to, že žalobca ako aj ďalší dodávatelia majú celoplošne snahu ignorovať premlčaciu lehotu podľa občianskeho zákonníka a predkladajú nekalým spôsobom spotrebiteľovi zmluvné podmienky podľa ktorých sa dožadujú premlčacích lehôt podľa obchodného zákonníka a často aj desaťročných premlčacích lehôt, resp. dodatočne podsúvajú spotrebiteľovi na podpis uznania dlhu na predtlačených formuláciách. Sociálne odkázaný a vedomostne slabší spotrebiteľ rezignuje pri tom a prijíma akékoľvek rozhodnutie a teda sám sa brániť nevie a advokáta nemá. Má za to, že ak má svoje ciele realizovať aj v praxi je nepochybne potrebné, aby súdy priznávali náhradu trov konania tam, kde na toto vznikli zákonné podmienky. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-279/09 z ktorého vyplýva, že združenie na ochranu spotrebiteľa má právo na advokáta aj na náhradu trov konania. Poukazuje pri tom na novelizovanie ustanovenie § 137 O.s.p.
Odvolací súd preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a na základe toho dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa aplikoval na rozhodnutie o trovách vedľajšieho účastníka správne procesné ustanovenie a aj o tomto práve vedľajšieho účastníka správne rozhodol. K vecne správnym a výstižným dôvodom prvostupňového rozsudku považuje odvolací súd za potrebné dodať.
Podľa ust. § 137 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvého stupňa trovy konania sú najmä hotové výdavky účastníkov a ich zástupcov, včítane súdneho poplatku, ušlý zárobok účastníkov a ich zákonných zástupcov, trovy dôkazov, odmena notára za vykonávané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky, náhrada výdavkov právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať v konaní podľa osobitného predpisu, odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky, tlmočné a odmena za zastupovanie, ak je zástupcom advokát.
Z citovaného ustanovenia vyplýva, že novelou Občianskeho súdneho poriadku účinnou od 1.1.2012 bola do demonštratívneho výpočtu trov konania doplnená aj náhrada výdavku právnickej osoby, ktorá je oprávnená zastupovať účastníka v konaní podľa osobitného predpisu. Takýmto osobitným predpisom je aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
S poukazom na vyššie uvedené je odvolací súd toho názoru, že sa nemožno stotožniť s argumentáciou žalobcu o nadbytočnosti a nehospodárnosti právneho zastúpenia vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a rovnaké povinností ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p.. Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasledujúcich umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansko súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom, sa dal zastúpiť zástupcom a aby len z toho dôvodu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Keďže ustanovenie § 93 ods. 4 O.s.p. vyslovene upravuje, že vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, z toho možno vyvodiť len jeden záver a to, že vedľajší účastník má (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok č. 47 ods. 2 Ústavy SR ), ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizuje možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme má právo na náhradu trov konania, kam podľa ust. § 137 ods. 1 O.s.p. bez akýchkoľvek pochybností patrí náhrada trov právneho zastúpenia. Samozrejme vedľajšiemu účastníkovi môže byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vznikne tomu účastníkovi, na strane ktorého v konaní vystupoval.
Keďže v prejednávanej veci došlo k zastaveniu konania preto, že žalobca pred začatím pojednávania vo veci samej zobral návrh v celom rozsahu späť správne postupoval súd prvého stupňa, ak pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. § 146 ods. 2 O.s.p. majúc za to, že žalobca zavinil zastavenie konania a zaviazal ho na náhradu trov konania vedľajšieho účastníka, na strane žalovaného.
Z uvedených dôvodov možno konštatovať, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto odvolací súd postupom podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie vo výroku o trovách konania vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi ako vecne správne potvrdil.
Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania mal úspešný účastník, v danom prípade vedľajší účastník proti žalobcovi, ktorý úspech v odvolacom konaní nemal. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd priznal vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia, a to za jeden úkon právnej služby v sume 16,60 eur zníženej na jednu polovicu podľa § 14 ods. 3 písm. b/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., čo s pripočítaním režijného paušálu v sume 7,63 eur a DPH v sume 3,19 eur predstavuje sumu 19,12 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.