Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-75-2010.pdf
PDF · 112.32 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-5C/75/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci žalobcu: PKZ Slovakia, spol. s r. o., IČO: 31 644 988, Trenčianska 1279, Púchov, zastúpený JUDr. Stanislavom Rojkom, advokátom so sídlom v Považskej Bystrici, Železničná 90/12 proti žalovanej: O. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX T. XX, zastúpená JUDr. Tomášom Kozovským, advokátom so sídlom v Bratislave, Björnsonova 8, o určenie neúčinnosti dohody o vyporiadaní BSM takto
rozhodol:
U r č u j e, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uzatvorená medzi žalovanou O. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX a jej manželom G.. N. W., rod. W., nar. XX.XX.XXXX, v časti týkajúcej sa nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území T., obec T., okres Bánovce nad Bebravou, a to parciel registra "C" parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 960 m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 613 m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 715 m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 479 m2, parc. č. XX - záhrady o výmere 670 m2, stavby súp. č. XX na parc. č. XX - rodinný domy a stavby súp. č. XX na prac. č. XX - dom, zapísaných na LV č. XX, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Bánovce nad Bebravou dňa 02.08.2007 pod V 798/07, je odporovateľným právnym úkonom, ktorý je voči žalobcovi právne neúčinný.
O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou dňa 15.07.2010 domáhal, aby súd určil, že dohoda o vyporiadaní BSM V 798/07 zo dňa 02.08.2007 - 30/07 uzatvorená medzi žalovanou a G.. N. W., nar. XX.XX.XXXX, týkajúca sa nehnuteľnosti zapísaných na LV č. XX, nachádzajúcich sa v kat. úz. T., obec T., okres Bánovce nad Bebravou, a to parciel registra "C" parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, parc. č. XX záhrady o výmere 960 m2, parc. č. XX záhrady o výmere 613 m2, parc. č. XX záhrady o výmere 715 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 479 m2, parc. č. XX záhrady o výmere 670 m2 a stavieb rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XX a rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XX, je odporovateľným právnym úkonom, ktorý voči žalobcovi neúčinný. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou uvedených nehnuteľností. Na základe zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V 3Zm 19/07-27 v spojení s uznesením 3Zm 19/07-44 bol G.. N. W. zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 131 992,- eur so 6 % úrokom z omeškania od 15.01.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 439,95 eur a trovy konania 9 589,03 eur. Zmenkový platobný rozkaz sa stal právoplatným a vykonateľným. Dlžník zo zmenkového platobného rozkazu G.. N. W. svoju povinnosť nesplnil, nezaplatil žiadnu čiastku, a to ani napriek viacerým výzvam, resp. prísľubom dlh vyrovnať. Podľa zápisu na LV č. XX v kat. úz. T. dlžník G.. N. W. uzatvoril so svojou manželkou dohodu o vyporiadaní BSM V 798/07 zo dňa 02.08.2007, ktorou prešiel cenný majetok do vlastníctva žalovanej. Dohoda o vyporiadaní BSM je odporovateľným
právnym úkonom v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka. Ide o právny úkon, ktorý dlžník urobil v úmysle ukrátiť žalobcu ako veriteľa, nakoľko si bol dostatočne vedomý svojho dlhu v zmysle uvedeného zmekového platobného rozkazu. Druhou zmluvnou stranou bola manželka dlžníka, ktorá je blízkou osobou. Ide o úkon v posledných troch rokoch, ide o úmysel ukrátiť žalobcu ako veriteľa a tento úmysel musel byť druhej strane známy, nakoľko ide o manželku dlžníka a bolo zrejmé, že manžel žalovanej má viacero dlhov, ide o dlhy vzniknuté počas existencie BSM a žalovaná ako nadobúdateľka pri náležitej starostlivosti musela vedieť, že prevod smeruje k ukráteniu veriteľa.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomne a žiadala žalobu zamietnuť. Uviedla, že získala oprávnenie na podnikateľskú činnosť. Z uvedeného dôvodu sa jej manžel G.. N. W. domáhal, aby súd zrušil ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Okresný súd Trenčín rozsudkom zo dňa 10.07.2006 v konaní pod spis. zn. 12C/101/2006 zrušil bezpodielové spoluvlastníctvo. Dohoda o vyporiadaní BSM bola len logickým následkom zrušenia BSM žalovanej a jej manžela, pretože majetok patriaci do BSM musel byť určitým zákonným spôsobom vyporiadaný. Tvrdenie žalobcu, že manžel odporkyne úmyselne "previedol" na žalovanú vlastnícke právo k uvedeným nehnuteľnostiam s úmyslom ukrátiť žalobcu ako svojho veriteľa, sa nezakladá na pravde. Manžel žalovanej sa zrušením ich BSM snažil ochrániť seba ako nepodnikateľa, t. j. aby nebol ohrozený výkonom podnikateľskej činnosti svojej manželky a dopadu tejto činnosti na predchádzajúci spoločný majetok. Tvrdenie žalobcu, že žalovaná musela vedieť o úmysle jej manžela ukrátiť jeho veriteľa, je účelové a sugestívne. Žalovaná a jej manžel nekonali pri uzatváraní dohody o vyporiadaní BSM s úmyslom ukrátiť veriteľa manžela žalovanej. Hoci žalovaná žije s manželom v spoločnej domácnosti, nezaujíma sa o jeho pracovné a obchodné aktivity a nemá o nich žiadnu relevantnú vedomosť. Manžel ju svojimi obchodnými záležitosťami nikdy nezaťažoval, nerozoberal pred ňou svoje aktivity a prípadné obchodné problémy, a to aj z toho dôvodu, že mal povinnosť zachovávať mlčanlivosť a nesprístupňovať dôverné informácie. Z uvedených dôvodov nemala a ani nemohla mať vedomosť o pohľadávke žalobcu voči jej manželovi. Žalovaná sa domnieva, že ak by jej manžel uzatváral dohodu o vyporiadaní BSM s úmyslom ukrátiť veriteľa, snažil by sa následne o ďalší prevod predmetného majetku, čím by sa zmarila možnosť podať žalobu o odporovateľnosť právneho úkonu. Aj vzhľadom k tomu, že k ďalšiemu prevodu nedošlo, žalovaná má za to, že dostatočne preukázala, že o tvrdenom úmysle svojho manžela ukrátiť svojich veriteľov nevedela a tento úmysel nemohla poznať.
Súd na pojednávaní vypočul právnych zástupcov účastníkov a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, výsluchom svedka G.. N. W. a oboznámením listinných dôkazov, a to najmä zmenkového platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm 19/07-27 zo dňa 01.03.2007, uznesenia Okresného súdu Bratislava V č. k. 3Zm 19/07-44 zo dňa 24.08.2007, rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/101/2006-14 zo dňa 10.07.2006 a overenej kópie spisu Správy katastra Bánovce nad Bebravou V 798/07.
Žalobca sa odvolal na vyjadrenie svojho zástupcu a ďalej uviedol, že je toho názoru, že vyporiadanie BSM bolo urobené preto, aby pán W. nemusel hradiť svoje dlhy. Predchádzajúca firma pána W. zanikla, niekoľko rokov nedoručoval súdu účtovné uzávierky, preto nie je ani možné zistiť hodnotu aktív. Sklady boli plné výrobkov niekoľko rokov, no tieto výrobky bolo ťažké predať.
Žalovaná na pojednávaní uviedla, že naozaj nevedela, že si manžel požičal peniaze od žalobcu. V tom čase mali ťažkú situáciu s deťmi, ona navštevovala psychiatra a manžel sa ju snažil ochraňovať. Dozvedela sa o tom až keď začali chodiť listy zo súdu. K okolnostiam vyporiadania BSM uviedla, že začínala s podnikaním, a preto sa dohodli, že si rozdelia BSM. Manžel získal priestory, sklady a budovy na podnikanie v Topoľčanoch a ona rodinný dom a jeho zariadenie. Považovali to za spravodlivé. Ona dlhy nemala žiadne a čo mal manžel z podnikania, tak o tom nevedela. Mali hypotéku na dom, ktorú doposiaľ spoločne splácajú. Táto asi nebola predmetom dohody o vyporiadaní BSM. Firma, ktorú založili, sa zaoberá interaktívnou výučbou angličtiny a nie je to ten istý predmet činnosti a ani pokračovanie predmetu predchádzajúcej firmy.
Svedok G.. N. W., manžel žalovanej a bývalý obchodný partner žalobcu, na pojednávaní uviedol, že jeho spoločnosť W. S. mala voči žalobcovi záväzky z obchodných vzťahov, keď žalobca im zabezpečoval prepravu tovaru. Uvedená spoločnosť svedka mala problémy s vymáhaním pohľadávok. Svedok sa
stretol s konateľom žalobcu a chcel riešiť záväzok spoločnosti voči žalobcovi. Na jednom z posledných stretnutí podpísal za spoločnosť zábezpeku v podobe zmenky, pričom až neskôr sa dozvedel, že túto podpísal ako súkromná osoba. Zmenku podpísal, pečiatku spoločnosti v tom čase pri sebe nemal a zmenku na svedka ako súkromnú osobu niekto dodatočne vyplnil. Týmto svedok nespochybňuje svoj záväzok voči žalobcovi, tento chcel uhradiť, čo aj stále platí, pokiaľ sa mu podarí zrealizovať určité obchody. Neskôr, aj pod tlakom neúspešných obchodov, sa svedok rozhodol obchodný podiel v spoločnosti predať. Keď toto prebiehalo, manželka si otvorila živnosť na šírenie projektu ohľadne zdravia detí určeného pre materské a základné školy. Tento nesúvisel s činnosťou spoločnosti. V tomto období požiadal svedok o zrušenie BSM, čo aj prebehlo. Na jeseň v roku 2006 odpredal obchodný podiel v spoločnosti a následne časť činnosti vykonával v spoločnosti svojej manželky. Asi v roku 2004 si spoločnosť W. S. brala úver 10 000 000,- Sk na splatenie záväzkov voči žalobcovi a aj iných, pričom tento úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Úver bol použitý výlučne v prospech spoločnosti. Úver nebol schopný za spoločnosť zaplatiť, a preto si v roku 2006 zobrali s manželkou úver asi 6 500 000,- Sk až 7 000 000,- Sk, aby vyplatili predchádzajúci úver. Úver bol zabezpečený záložným právom k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom tohto konania. Úver si s manželkou zobrali ako fyzické osoby asi v októbri alebo v novembri 2006. BSM s manželkou si vyporiadali v pomere zhruba na 50 %. Mali prevádzku v Topoľčanoch zhruba v rovnakej, možno o čosi vyššej hodnoty ako nehnuteľnosti na T.. Podľa znaleckého posudku, ktorý mal na dom kvôli úveru z VÚB, bola hodnota rodinného domu okolo 8 000 000,- Sk. Hodnota prevádzky, teda skladov v Topoľčanoch, bola cca 11 000 000,- Sk. Svedok vyporiadaním získal nehnuteľnosti v Topoľčanoch, manželka na T.. Majetkové práva si nevyporiadavali, pretože žiadne nemali, resp. sme mali nejaký patent alebo priemyselný vzor, no svedok si nepamätal, či si to nejako vyporiadavali. O vyporiadaní hnuteľných vecí uzatvorili písomnú dohodu tak, že zariadenie domu zostalo na T., svedkovi osobné veci, nejaké šperky a športová výstroj. Manželka nemala iné záväzky okrem úveru zabezpečeného záložným právom k domu a svedok mal záväzky iba za spoločnosť. V období roku 2006 okrem záväzku voči žalobcovi, ktorého sa týka aj toto konanie, mal záväzky asi 3 000 000,- Sk voči spoločnosti Eurofinance a asi 10 000 000,- Sk voči spoločnosti Technopol. Záväzok voči spoločnostiam Eurofinance a Technopol boli záväzkami spoločnosti, v ktorých bol svedok ručiteľom a v prípade spoločnosti Technopol za záväzok ručili obaja s manželkou a o tomto záväzku manželka vedela. Pohľadávky spoločnosti, ktorú predával, boli vyššie ako 12 000 000,- Sk, no približne túto sumu si uplatnili súdnou cestou a jednu vec dotiahli aj do exekúcie. Manželka bola zamestnaná v spoločnosti W. S., no takmer vôbec sa tam nezdržiavala, resp. len sporadicky, nemala tam ani pracovný stôl. Bola to z jej strany skôr spoločenská záležitosť, vykonávala skôr zdvorilostné návštevy zákazníkov. Vôbec nemala prehľad o záväzkoch spoločnosti s výnimkou, keď ju svedok požiadal o pomoc, teda o úver so založením rodinného domu. Vedela len o záväzkoch spoločnosti voči žalobcovi, ktoré boli riešené a vyplatené z úveru. Nevedela o tom, že tam svedok figuruje ako súkromná osoba, čo sa aj on sám dozvedel až v roku 2007. Žalovaná mala príjem okolo 15 000,- Sk v hrubom mesačne a len raz tam došlo k zmene mzdy zo sumy asi 12 000,- Sk na 15 000,- Sk. Svedok začal podnikať od roku 1991 vo forme spoločnosti s ručením obmedzeným, v roku 2004 bol stále konateľom a spoločníkom W. S. s.r.o. až do roku 2006, keď predal obchodný podiel. Následne bol zamestnancom spoločnosti P. a v súčasnosti je konateľom spoločnosti X., ktorá sa zaoberá obnoviteľnými zdrojmi, a ktorá vznikla v roku 2010. Prvýkrát si bral úver, do ktorého bola zainteresovaná aj jeho manželka, asi v roku 1996. Bol to úver zabezpečený nehnuteľnosťou v Bratislave, bol riadne splatený a následne záložné právo vymazané. Pokiaľ ide o záväzok voči žalobcovi, ktorého sa týka aj toto konanie, svedok uviedol, že tento vznikol pravdepodobne koncom roku 2005, začiatkom roku 2006. O predaji jeho obchodného podielu v spoločnosti prebiehali rokovania niekedy v lete alebo v treťom štvrťroku 2006 a doklady sa podpisovali asi v septembri 2006. Obchodný podiel predal za 300 000,- Sk, a aby dostal úver, musel zaplatiť servisný poplatok 200 000,- Sk. O pohľadávkach spoločnosti sa rozprával s manažérkou žalobcu s pani X., no ponúknuť ich žalobcovi mu ani nenapadlo, pretože nepredpokladal, že by bol o ne záujem, keďže mali samy problém ich vymôcť. V čase zrušenia BSM s manželkou bývali spolu veľmi zriedka, svedok býval v byte ich dcéry v Bratislave, manželka tu na T.. Bolo to najhoršie obdobie, lebo obidve deti sa liečili z drogovej závislosti. V súčasnosti žijú v spoločnej domácnosti. Financovanie domácnosti bolo vždy záležitosťou svedka, pokiaľ fungovala jeho spoločnosť a manželka sa do toho začala zapájať až potom, teda v roku 2006. Keď si s manželkou vyporiadavali BSM, záväzky svedka boli voči PKZ približne 3 000 000,- Sk a príslušenstvo, voči Eurofinance 3 000 000,- Sk a voči spoločnosti Technopol Internacional 10 000 000,- Sk a manželka vedela iba o záväzku voči spoločnosti Technopol. Manželka mala záväzok voči OTP banke z úveru, ktorý bol 6 500 000,- - 7 000 000,- Sk, bol to ich spoločný záväzok. V čase zrušenia BSM mala ku skladom záložné právo spoločnosť z Honkongu, s ktorou obchodovali. Následne boli sklady predmetom dražby a v dražbe ich
získala spoločnosť Technopol za asi 7 000 000,- Sk. V tom čase bol dlh voči spoločnosti Technopol asi 16 - 17 mil. Sk, dnes je to zhruba 9,5 mil. Sk.
Z vykonaného dokazovania súd zistil, že manžel žalovanej G.. N. W. bol zmenkovým platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava V č. k. 3 Zm 19/07-27 zo dňa 01.03.2007 zaviazaný zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 3 976 391,- Sk (131 992,- eur) so 6 % úrokom z omeškania od 15.01.2007 do zaplatenia, zmenkovú odmenu 13 254,- Sk (439,95 eur) a trovy konania 288 879,- Sk (9 589,03 eur). Zmenkový platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť čo do istiny dňa 28.06.2007 a čo do trov dňa 10.07.2007. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 12C/101/2006-14 zo dňa 10.07.2006 zrušil na návrh manžela žalovanej ich bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2006. Žalovaná následne uzatvorila so svojim manželom dohodu o vyporiadaní BSM. Dohoda je datovaná dňom 01.09.2006, no obaja účastníci ju podpísali až dňa 11.07.2007, o čom svedčí osvedčenie ich podpisov Mestom Bánovce nad Bebravou na dohode. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM boli aj nehnuteľnosti a návrh na vklad vlastníckeho práva na základe uvedenej dohody podala žalovaná so svojim manželom na Správe katastra Bánovce nad Bebravou dňa 11.07.2007. Vkladové konanie bolo vedené pod spisovou značkou V 798/07 a Správa katastra povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na základe dohody dňa 02.08.2007. Žalovaná sa tak stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na LV č. XX, nachádzajúcich sa v kat. úz. T., obec T., okres Bánovce nad Bebravou, a to parciel registra "C" parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 246 m2, parc. č. XX záhrady o výmere 960 m2, parc. č. XX záhrady o výmere 613 m2, parc. č. XX záhrady o výmere 715 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 23 m2, parc. č. XX zastavané plochy a nádvoria o výmere 479 m2, parc. č. XX záhrady o výmere 670 m2 a stavieb rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XX a rodinného domu súp. č. XX na parc. č. XX. Predmetom dohody o vyporiadaní BSM ďalej boli nehnuteľnosti v kat. úz. S., zapísané na LV č. XXX, a to pozemky - všetko zastavané plochy a stavby - dom, haly, sklady, dielňa a jedáleň. Tieto podľa dohody získal manžel žalovanej. V dohode sa ďalej uvádza, že okrem uvedených nehnuteľností nie je v BSM účastníkov žiaden iný majetok, majetkové, či iné práva.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Podľa § 42b ods. 1 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná. Žalobca sa ako veriteľ manžela žalovanej domáhal odporovateľnosti právneho úkonu - dohody o vyporiadaní BSM, ktorú uzatvorila žalovaná so svojim manželom. Žalobu podal voči žalovanej, teda voči osobe, ktorá mala mať z odporovateľného právneho úkonu prospech. Aktívna legitimácia žalobcu a pasívna legitimácia žalovanej tak boli nesporné. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaná a jej manžel uzatvorili dohodu o vyporiadaní BSM dňa 11.07.2007 a vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území T. bol povolený dňa 02.08.2007. Žaloba bola podaná dňa 15.07.2010, t. j. po uplynutí troch rokov odo dňa, keď k právnemu úkonu medzi dlžníkom (G.. N. W.) a osobou jemu blízkou
(jeho manželkou - žalovanou) došlo, no zároveň v lehote troch rokov od účinnosti vkladu do katastra nehnuteľností, pričom rozhodujúci je vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Žaloba tak bola podaná včas, pričom tento záver v tejto veci vyslovil už Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v uznesení č. k. 17Co/279/2011-130 zo dňa 31.07.2012 a súd prvého stupňa je týmto právnym názorom v zmysle § 226 Občianskeho súdneho poriadku viazaný. Súd sa ďalej zaoberal vecnou stránkou žaloby. Podstatou odporovateľnosti právnych úkonov je neúčinnosť právneho úkonu dlžníka voči veriteľovi, pričom odporovať možno len úkonom dlžníka ukracujúcim vymáhateľnú pohľadávku veriteľa. Z vykonaného dokazovania mal súd jednoznačne preukázané, že žalobca je veriteľom dlžníka G.. N. W., keď voči tomuto má vymáhateľnú pohľadávku viac ako 131 992,- eur, ktorá mu bola priznaná rozhodnutím súdu, ktoré je právoplatné a vykonateľné, pričom existencia tohto rozhodnutia ani nie je podmienkou odporovateľnosti, no toto rozhodnutie jednoznačne preukazuje pohľadávku žalobcu. Žalovaná a G.. N. W. sú manželia, ich bezpodielové spoluvlastníctvo bolo zákonným spôsobom zrušené a následne došlo k jeho vyporiadaniu dohodou. K vyporiadaniu došlo krátko po tom, čo bol manžel žalovanej zaviazaný zaplatiť žalobcovi vyššie uvedenú sumu s príslušenstvom. Žalovaná s manželom si BSM vyporiadali dohodou takým spôsobom, že dohoda o vyporiadaní BSM je jednoznačne právnym úkonom, ktorý ukracuje vymáhateľnú pohľadávku žalobcu, pričom z tohto právneho úkonu mala žalovaná prospech. Žalovaná s manželom si vyporiadali uvedenou dohodou iba aktíva - nehnuteľnosti, no žiadne záväzky. Manžel žalovanej mal pritom už v čase vyporiadania záväzky (vzniknuté za BSM, t. j. patriace do BSM) vo väčšom rozsahu, než majetok, ktorého sa stal výlučným vlastníkom vyporiadaním BSM, keď všetky nehnuteľnosti, ktoré získal, boli predmetom dražby a z výťažku bola iba čiastočne uhradená pohľadávka spoločnosti Technopol, pričom následne mu nezostal žiaden majetok, no zostali mu záväzky v sume približne 16 000 000,- Sk, pričom žalovaná získala nehnuteľnosti v kat. úz. T., ktorých hodnota tak, ako ju uviedol jej manžel, prevyšovala sumu úveru, ktorý bol zabezpečený záložným právom k týmto nehnuteľnostiam. Vzhľadom k uvedenému jednoznačne dohoda o vyporiadaní BSM je úkonom, ktorý ukracuje aspoň v časti uspokojenie pohľadávky žalobcu a zároveň má žalovaná prospech v tom, že jej zostal majetok v hodnote vyššej, než záväzky a jej manželovi záväzky, ktoré zjavne prevyšovali hodnotu majetku získaného manželom žalovanej z BSM. Dohoda o vyporiadaní BSM bola uzatvorená medzi manželmi, t. j. medzi osobami blízkymi, pričom žalovaná nepreukázala, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Tvrdeniam žalovanej, že manžel ju nikdy nezaťahoval do svojich obchodných záležitostí, že ona nemá žiadnu relevantnú vedomosť o jeho pracovných a obchodných aktivitách, že ona dlhy nemala žiadne, a že manžel sa ju snažil ochraňovať a čo mal dlhy manžel z podnikania, tak o tom nevedela, súd neuveril, jej tvrdenia neboli ničím preukázané, naopak, viaceré sa ukázali byť nepravdivé. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že minimálne o časti dlhov manžela vedela, keďže na ich úhradu si brali úvery, ktorých splatenie bolo zabezpečované nehnuteľnosťami v BSM žalovanej a jej manžela, pričom takýto právny úkon musela uzatvárať aj ona sama. Žalovaná bola taktiež ručiteľkou za splatenie dlhu v podstatne vyššej výške, než má jej manžel voči žalobcovi a je nanajvýš nepravdepodobné, že by vedela iba o niektorých dlhoch manžela, o iných nie, za niektoré by pritom aj ručila a brala si úver na ich splatenie a zabezpečovala splatenie úveru záložným právom k rodinnému domu, pričom o inom by ani nevedela. Pokiaľ o dlhu manžela voči žalobcovi skutočne nevedela, podľa názoru súdu to ako zamestnanec spoločnosti jej manžela, ako jeho manželka a pri súčasnej vedomosti o iných dlhoch pri náležitej starostlivosti vedieť mohla a mala a zároveň tak mohla potom poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Pokiaľ ide o úmysel manžela žalovanej ukrátiť svojho veriteľa - žalobcu, tak tento je zrejmý, keď získal majetok z BSM v zjavne nižšej hodnote, než boli v čase vyporiadania jeho záväzky, o ktorých vedel. Žalovaná mala v tomto konaní dôkazné bremeno preukazovania toho, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Dôkazné bremeno však neuniesla a uvedené nepreukázala. Uvedené žalovaná preukazovala iba svojim tvrdením a svedeckou výpoveďou jej manžela, no týmito dôkazmi uvedené nepreukázala. Väčšina jej tvrdení sa ukázala ako nepravdivá a svedecká výpoveď jej manžela nepreukazuje, že ani pri náležitej starostlivosti nemohla rozpoznať jeho úmysel ukrátiť veriteľa. Tvrdenie svedka, že jeho manželka o dlhu voči žalobcovi nevedela, považoval súd za nedôveryhodné a obsah tohto tvrdenia za nelogický v nadväznosti na ďalšie tvrdenia svedka, keď žalovaná mala vedieť o podstatne vyššom záväzku manžela, uzatvárala zmluvy o úvere na úhradu záväzkov manželovej firmy a zmluvy o zabezpečení záväzkov záložným právom k nehnuteľnostiam patriacim do BSM. Z uvedených dôvodov považoval súd žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu jej vyhovel.
Vzhľadom na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci považoval súd spor za zložitý po skutkovej, ako aj po právnej stránke, a preto v súlade s ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozhodol, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.
Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a podľa § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k nasledovným vadám (§221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku):
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,
- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
- bol odvolacím súdom schválený zmier.
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie.