Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_1T-39-2012.pdf
PDF · 87.03 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/39/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, samosudcom JUDr. Štefanom Precechtelom, v trestnej veci proti obžalovanému Z. Ď., pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona číslo 300/2005 Z. z. v znení zákona číslo 313/2011 Z. z. /ďalej len „Trestného zákona"/ s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Leviciach dňa 20.12.2012, takto
rozhodol:
Obžalovaný :
Z. Ď., narodený XX.XX.XXXX N. C.H. H. C., trvale bytom R., K. XXXX/XX,
s a u z n á v a v i n n ý m , ž e
- dňa 16.01.2012 v čase o 6.00 hod. viedol ako vodič v obci Tlmače, okres Levice, po ceste II/564 po miestnej komunikácii na ulici Továrenská, nákladné motorové vozidlo zn. IVECO Daily, EČV: R. XXX C., ktorého majiteľom je spoločnosť Topoľčianske pekárne a cukrárne a.s., Topoľčany, kedy následkom nedostatočného venovania sa vedeniu vozidla a sledovania situácie v cestnej premávke nedal prednosť chodcovi G. L. prechádzajúcemu po vyznačenom priechode pre chodcov z ľavej strany vozovky na pravú stranu vozovky v smere jazdy vozidla, porušujúc § 4 odsek 1 písmeno c/, písmeno f/ zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke v znení neskorších predpisov, v dôsledku čoho došlo k zrážke chodca s vozidlom a po náraze bol chodec nesený na prednej kapote vozidla, odkiaľ spadol na vozovku, kde ostal ležať hlavou smerom k chodníku a vozidlo ostalo stáť za chodcom pri pravom okraji vozovky, čím G. L. spôsobil pomliaždenie mozgu, vnútrolebečné krvácanie, zlomeninu kĺbových hrboľov záhlavovej kosti, zlomeninu III. - IV. rebra pravej strany hrudníka, pomliaždenie pľúc, pomliaždenie záhlavovej oblasti hlavy, pomliaždenie temennej oblasti hlavy, obojstrannú zlomeninu lonových kostí s posunutím úlomkov, zlomeninu okraja acetabula vpravo, zlomeninu lopatky ľavej bedrovej kosti, zlomeninu lopatky pravej strany krížovej kosti a pomliaždenie pravého kolenného kĺbu, následkom ktorých podľahol,
t e d a
- inému z nedbanlivosti spôsobil smrť a tento čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona,
t ý m s p á c h a l
- prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona,
a o d s u d z u j e s a
podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, za použitia § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona, § 36 písmeno j/, písmeno l/ Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 30 /tridsať/ mesiacov.
Podľa § 51 odsek l Trestného zákona, súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 51 odsek 2 Trestného zákona, súd obžalovanému určuje skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 5 /päť/ rokov.
Podľa § 51 odsek 4 písmeno g/ Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, súd ukladá obžalovanému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu na dobu 5 /päť/ rokov.
Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, súd poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874, poškodenú Sociálnu poisťovňu, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30807484 a poškodenú R. L., narodenú XX.XX.XXXX N. R., trvale bytom R., K. XX, X. F., s ich nárokmi na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach podal dňa 25.07.2012 na obvineného Z. Ď. obžalobu pre prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona s poukazom na s poukazom na § 138 písmeno h/ Trestného zákona.
Po prednesení obžaloby prokurátorom okresnej prokuratúry a po poučení o svojich právach obžalovaný Z. Ď. v zmysle § 257 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku vyhlásil na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.12.2012, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe.
Obžalovaný na všetky položené otázky uvedené v ustanovení § 333 odsek 3 písmeno c/, d/, f/, g/ a h/ Trestného poriadku odpovedal „áno“ a prokurátor okresnej prokuratúry v zmysle § 257 odsek 5 Trestného poriadku navrhol vyhlásenie obžalovaného Z. Ď. prijať.
Súd prijal vyhlásenie obžalovaného Z. Ď. o tom, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe prokurátora Okresnej prokuratúry Levice a zároveň vyhlásil, že dokazovanie v rozsahu, v ktorom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku na hlavnom pojednávaní sa nevykoná a vykonajú sa len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody.
Z uplatneného nároku na náhradu škody vyplýva, že poškodená R. L. si vyčíslila vzniknutú škodu v celkovej výške 1.437,86 eura, pozostávajúcu z nákladov na pohrebné služby vo výške 646,50 eura, nákladov za prenájom domu smútku a organizáciu pohrebu vo výške 18,36 eura, nákladov za prenájom priestorov na kar vo výške 10,62 eura, nákladov na ošatenie, čierny kabát a nohavice vo výške
98,50 eura a zo sumy 663,88 eura za zriadenie pomníka a náhrobnej tabule. Poškodená Sociálna poisťovňa si uplatnila náhradu škody, ktorá jej vznikla vyplatením dôchodkových dávok pre poškodenú R. L. po neb. G. L. vo výške 578 eur. Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. si uplatnila náhradu škody spočívajúcej vo vynaložených nákladoch za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a nákladoch konania v dôsledku zavineného protiprávneho konania voči jej poistencovi vo výške 8.920,71 eura.
Všetky vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach v zmysle ustanovenia § 2 odsek 12 Trestného poriadku a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný.
Zo súhrnu dôkazov vykonaných počas trestného konania možno jednoznačne vyvodiť záver o nedbanlivostnom zavinení obžalovaného v zmysle § 16 písmeno a/ Trestného zákona, tak ako to vyžaduje samotná skutková podstata žalovaného trestného činu usmrtenia, t. j. obžalovaný nemal úmysel poškodeného usmrtiť, resp. spôsobiť mu akúkoľvek ujmu na zdraví, ale napriek tomu, hoci z nedbanlivosti, spôsobil mu smrť.
Obžalovaný svojím konaním naplnil všetky znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona a ktorý ich tak vykazuje tak po stránke objektívnej ako aj subjektívnej.
Chráneným záujmom, resp. objektom tohto trestného činu je ľudský život.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu vychádzal súd z kritérií uvedených v § 34 odsek l, odsek 3, odsek 4, odsek 6 Trestného zákona. Vo vzťahu k prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, zákon ukladá uloženie trestu odňatia slobody v rozmedzí od 2 do 5 rokov. V zmysle § 38 odsek 8 Trestného zákona v nadväznosti na ustanovenie § 38 odsek 2 Trestného zákona sa súd najskôr zaoberal úpravou danej trestnej sadzby (od 2 rokov do 5 rokov).
Keďže obžalovaný sa pred súdom k spáchaniu žalovaného trestného činu priznal a tento pred ním aj oľutoval, pričom súd nemal pochybnosti o úprimnosti a kompletnosti tohto priznania a ľútosti, súd priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť vyjadrenú v ustanovení § 36 písmeno l/ Trestného zákona. Súd ďalej zistil, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, priestupkovo bol síce v oblasti cestnej dopravy doposiaľ postihovaný trikrát, avšak všetky tri priestupky boli menej závažného charakteru a vyriešené boli v blokovom konaní. Z registra trestov vyplýva, že obžalovaný v ňom má jeden záznam, pričom v súčasnosti sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený. Vzhľadom k uvedenému súd priznal aj poľahčujúcu okolnosť zakotvenú v ustanovení § 36 písmeno j/ Trestného zákona. Priťažujúcu okolnosť súd u obžalovaného nezistil.
Keďže v prípade obžalovaného Z. Ď. pomer poľahčujúcich okolností prevažoval nad pomerom priťažujúcich okolností, upravila sa vyššie uvedená trestná sadza s poukazom na § 138 odsek 3 Trestného zákona v rozmedzí od 2 rokov do 4 rokov. Z takto upravenej trestnej sadzby súd uložil obžalovanému trest v dolnej polovici, a to 30 mesiacov, ktorý podľa názoru súdu dostatočne zohľadňuje účel trestu z hľadiska individuálnej a generálnej prevencie, ako aj morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. S ohľadom na doterajší život páchateľa a okolnosti prípadu má súd za to, že možno dôvodne predpokladať úspešnú nápravu páchateľa a ochranu spoločnosti aj bez výkonu nepodmienečného trestu odňatia slobody, a preto ho obžalovanému podmienečne odložil na skúšobnú dobu probačného dohľadu v trvaní 5 rokov. Zároveň súd uložil ako súčasť probačného dohľadu obžalovanému povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.
Z dôvodu, že sa obžalovaný dopustil trestnej činnosti v oblasti cestnej dopravy, uložil mu súd zároveň aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní päť rokov. Súd pri určovaní konkrétnej výmery trestu zákazu činnosti pritom zohľadnil aj závery znaleckého posudku z odboru cestnej dopravy a dopravných nehôd, v ktorom znalec ako
prvotnú príčinu vzniku kolíznej situácie, t.j. zrážky vozidla s chodcom, označil spôsob a techniku jazdy vodiča (obžalovaného), konkrétne neskorú reakciu na pohyb chodca pohybujúceho sa po priechode pre chodcov.
Súd po vyhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že práve takto uložený podmienečný trest odňatia slobody s probačným dohľadom spolu s trestom zákazu činnosti bude v dostatočnej miere vplývať na prevýchovu obžalovaného Z. Ď. a bude ním dosiahnutý jeho účel, ktorým je zabrániť mu v ďalšom páchaní trestnej činnosti, ako aj vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život.
Zástupcovia poškodenej Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ako aj poškodenej Sociálnej poisťovne, v rámci adhézneho konania riadne a včas uplatnili nároky na náhradu škody voči obžalovanému a výšku spôsobenej škody. O danom návrhu však súd nemohol rozhodnúť, nakoľko nie je účelom trestného konania viesť rozsiahle dokazovanie o otázke náhrady škody, pokiaľ zároveň to nie je podstatou skutku a právnej kvalifikácie. Teda ďalšie dokazovanie o rozsahu škody, ktorá bola v predmetnej trestnej veci sporná, by znamenalo predĺženie trestného stíhania, presahujúce jeho potrebu. S poukazom na uvedenú skutočnosť súd podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku, poškodenú Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s., ako aj poškodenú Sociálnu poisťovňu, odkázal na občianske súdne konanie. Ohľadom nároku na náhradu škody poškodenej R. L. súd rozhodol rovnako, avšak v tomto prípade aj vzhľadom na skutočnosť, že jej nárok na náhradu škody nemal súd čo do výšky riadne preukázaný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho oznámenia na Okresný súd Levice k sp. zn. 1T 39/2012.
O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.
Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu
treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti
takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom
smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, ktorej časti
rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové
skutočnosti a dôkazy.
Právo podať odvolanie nemajú tí účastníci konania, ktorí sa svojho
práva vopred výslovne vzdali.