Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/341/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému N. F., R.. XX. O. XXXX, D. C. J., F. XX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO: 42 176 778, zast. JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, o zaplatenie 3.778,78 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 31. júla 2012, č.k. -44 takto

rozhodol:

M e n í uznesenie vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznáva.

Vedľajší účastník je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 20,11 € a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobcu TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice I (ďalej len „súd prvého stupňa“) uznesením zo dňa 31. júla 2012, č.k. -44 zastavil konanie o zaplatenie sumy 3.778,78 s prísl.. Rozhodol, že žalobca nemá právo na náhradu trov konania. Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 178,46 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku, advokáta so sídlom v Stropkove, Nám. SNP 7, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

O zastavení konania rozhodol v zmysle ustanovenia , potom, čo žalobca zobral žalobu v celom rozsahu späť podaním zo dňa 11. júna 2012 bez uvedenia dôvodu.

O trovách konania účastníkov a vedľajšieho účastníka rozhodol podľa Žalobca tým, že žalobu v celom rozsahu vzal späť, z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, a preto mu náhrada trov konania nepatrí. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi z týchto dôvodov vzniklo právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. Keďže si žalovaný náhradu trov konania neuplatnil, o náhrade jeho trov konania súd nerozhodoval. Vedľajšiemu účastníkovi priznal náhradu trov konania voči žalobcovi podľa , , a vyhl. č. za 1 úkon právnej pomoci, a to odmenu á 141,09 € (prevzatie a príprava zastúpenia), režijný paušál 7,63 € a 20% DPH vo výške 29,74 €, spolu trovy konania 178,46 €. Trovy priznané vedľajšiemu účastníkovi považoval za účelne vynaložené trovy na ochranu žalovaného. Pre aplikáciu ust. nezistil žiadne okolnosti.

Proti tomuto uzneseniu, čo do výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka podal odvolanie v zákonnej lehote žalobca. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania neprizná. V dôvodoch odvolania uviedol, že v danom prípade nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. Žalobca nevidel význam v právnom zastúpení vedľajšieho účastníka, keďže samotnou úlohou združenia je ochrana spotrebiteľa v spotrebiteľských sporoch. V danom prípade nemožno prijať záver, že právny zástupca vedľajšieho účastníka vykonal úkony nevyhnutné pre úspech vo veci, t.j. že poskytol právne služby, ktorých vykonanie by malo vplyv na rozhodnutie súdu, a ktoré by nemohlo uskutočniť samotné združenie bez právneho zastúpenia. Združenie má vo svojich radoch členov, ktorí evidentne majú právnické vzdelanie a navyše má zákonnú možnosť využívať aj určenú podporu ministerstva. V tejto súvislosti poukázal na viacero rozhodnutí slovenských súdov, ktoré v odvolaní aj cituje. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 20,11 € vrátane DPH.

Vedľajší účastník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol uznesenie v napadnutom výroku potvrdiť. Uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 93,82 €. Aplikácia na daný prípad je nenáležitá. Žalobca celoplošne pri podávaní žalôb ignoruje premlčaciu lehotu podľa , podáva žaloby v premlčaných právnych veciach a pri námietkach premlčania, vznesených vedľajším účastníkom, ojedinele aj žalovaným, sa dožaduje aplikácie obchodného kódexu na stanovenie dĺžky premlčacích lehôt, prípadne poukazuje na dohodnuté 10-ročné premlčacie lehoty, ktoré v spotrebiteľskom práve nie je možné akceptovať. Je namieste otázka, prečo žalobca ako súčasť silnej nadnárodnej siete, ktorý zamestnáva 210 zamestnancov, nemá vlastné právne oddelenie. Žalobca je dobre informovaný o vstupoch vedľajšieho účastníka do konaní, preto často ani nevyčká na vyjadrenie vedľajšieho účastníka a podáva masívne späťvzatia množstva vecí (radovo v stovkách až tisícoch). Vedľajší účastník môže preukázať, že v množstve súdnych sporov pôsobil už jeho vstup do konania (aj bez vyjadrenia vo veci samej) pre žalobcu odradzujúco v tom zmysle, že uvedomujúc si neopodstatnenosť uplatňovaného nároku, vzal svoj návrh na začatie konania späť a konanie žiadal zastaviť. Vedľajší účastník môže preukázať prípady, kde tento konkrétny žalobca vzal späť žalobu po vyhlásení rozsudku, v ktorom bol úspešný, dokonca paradoxne aj potom, čo platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť. Ukazuje sa, že samotný vstup združenia do konania ako vedľajšieho účastníka na strane spotrebiteľa je dostatočne účinným prostriedkom zabrániť dodávateľom porušovať spotrebiteľské práva. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách vedľajšieho účastníka postupoval v súlade s legislatívou Európskej únie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ. O dôvodnosti priznania trov vedľajšieho účastníka svedčí aj novelizované znenie ust. , ktoré bolo s účinnosťou od 1.1.2012 doplnené . V tejto súvislosti poukázal aj na dôvodovú správu k tomuto novelizovanému zákonu. Ak by nemajetnému združeniu bolo odmietnuté právo na náhradu trov konania, de facto by to znamenalo znemožnenie reálnej ochrany spotrebiteľov týmto združením na súdoch. Účelnosť trov, vynaložených na právnu pomoc, možno vo všeobecnosti odvodiť z . V tejto súvislosti poukázal na viacero nálezov Ústavného súdu SR. Samotná skutočnosť, že vedľajší účastník má principiálne právo na náhradu trov konania, nie je sporná. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 9.6.2010 , komentáre k , ktoré vo vyjadrení aj uviedol a viacero rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, ktorý rozhodol o trovách konania vedľajšieho účastníka v súlade s názorom vysloveným v jeho vyjadrení. Aj keď neprijateľnosť zmluvných podmienok a posudzovanie nekalých obchodných praktík vyhodnocuje súd v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ ex offo, nemôže poučiť spotrebiteľa o premlčaní, prípadne mu dávať návody k náležitej právnej argumentácii proti dodávateľom. Vstupom vedľajšieho účastníka do konania sa žalobca zrazu v súdnych konaniach začína dostávať do postavenia, v ktorom nachádza rovnocenného partnera v riešení právnych otázok, súvisiacich s prebiehajúcimi spormi, pretože samotní spotrebitelia sa nedokážu náležite brániť.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v zmysle ustanovenia v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia , , t.j. preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.

Správne súd prvého stupňa vec právne posúdil, ak pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšieho účastníka aplikoval ustanovenia veta prvá Pre aplikáciu ustanovenia , veta druhá a totiž neboli splnené zákonné podmienky.

Rozhodovanie o trovách konania v prípade zastavenia konania upravuje ustanovenie

Podľa ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie a/ mohlo sa začať i bez návrhu, b/ skončilo sa zmierom, pokiaľ v ňom nebolo o náhrade trov dojednané niečo iné, c/ bolo zastavené, d/ začalo na návrh prokurátora.

Podľa ust. ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

Ustanovenie uvádza prípady, kedy výsledok konania nie je rozhodujúci pre náhradu trov konania a keď ani účastníci na ich náhradu nemajú nárok. Ide o prípady, keď neplatí zásada zodpovednosti za výsledok konania. Ak došlo k zastaveniu konania, nemá zásadne žiadny z účastníkov právo na náhradu trov podľa jeho výsledku. Iba výnimočne možno uložiť niektorému z účastníkov povinnosť nahradiť druhému účastníkovi trovy zastaveného konania.

Ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí podľa procesného výsledku a zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva. Ak vzal navrhovateľ návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť trovy konania odporcovi. Ak však návrh je podaný dôvodne a k jeho späťvzatiu došlo pre správanie sa odporcu, je povinný uhradiť trovy konania odporca.

V zmysle ustanovenia ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.

V prejednávanej veci k späťvzatiu žaloby žalobcom nedošlo pre správanie sa žalovaného a žalobca dôvod späťvzatia žaloby ani neuviedol. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaný svojim správaním po podaní žaloby zapríčinil stav, kedy žalobca bol nútený zobrať žalobu späť, teda zastavenie konania nezavinil. K späťvzatiu žaloby došlo výlučne na základe rozhodnutia žalobcu a z obsahu spisu nie je preukázané, že by na toto rozhodnutie malo vplyv správanie sa žalovaného (zaplatenie pohľadávky) a nakoniec túto skutočnosť netvrdí ani sám žalobca. Keďže otázka zavinenia na zastavení konania sa skúma výlučne z hľadiska procesného výsledku, jednoznačne v danom prípade zastavenie konania zavinil žalobca, preto v zmysle ustanovenia veta prvá vzniklo žalovanému, ale aj vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane právo na náhradu trov konania voči žalobcovi. V prejednávanom prípade nebol daný žiaden dôvod ani pre aplikáciu ustanovenia .

Vedľajší účastník bol v konaní zastúpený advokátom a uplatnil si trovy konania, ktoré pozostávali z odmeny za prevzatie a prípravu zastúpenia a za písomné vyjadrenie zo dňa 13.7.2012 podľa ustanovenia vyhl. č. v platnom znení (ďalej len vyhláška) 2 x 141,09 €, z náhrady režijného paušálu 2 x 7,63 € a 20 % DPH v sume 59,49 €, spolu 356,93 €

Po oboznámení sa s obsahom spisu odvolací súd dospel k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené, a to z dôvodu, že jeho úkony neboli nevyhnutné pre účelné bránenie práva žalovaného.

Podľa ustanovenia účastníkovi, ktorý má vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Účelnosť vynaložených trov konania je zásadou, ktorá platí aj pri aplikácii ustanovenia veta prvá Účelnosť je vlastnosť procesu spočívajúca v sledovaní cieľa. Účelnosť spravidla nachádza svoju opodstatnenosť vtedy, ak vychádza zo zákonných dôvodov a neprekračuje ich medze. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore (a platí to aj pre vedľajšieho účastníka), musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku, alebo ako v danom prípade, procesná obrana proti takémuto tvrdenému nároku.

Aj keď nemožno uprieť právo vedľajšieho účastníka dať sa zastúpiť advokátom v zmysle ust. SR, nárok na náhradu trov právneho zastúpenia nemožno priznať, ak sa určité procesné podanie nadbytočne opakuje bez uvedenia nových, procesne významných skutočností. To platí aj na podania advokáta, ktoré neobsahujú žiadne skutočnosti, vzťahujúce sa na predmet sporu, alebo skutočnosti, ktoré zostali medzi účastníkmi konania sporné a treba ich dokazovať, nakoľko sú významné na posúdenie veci samej.

Odvolací súd preto skúmal, či trovy konania vyčíslené a uplatňované vedľajším účastníkom v konaní pred súdom prvého stupňa boli účelne vynaložené.

Z obsahu spisu je zrejmé, že potom ako žalobný návrh bol doručený žalovanému dňa 26.3.2012, dňa 19.3.2012 oznámil vedľajší účastník svoj vstup do konania v zmysle ust. na strane žalovaného, požiadal o doručenie návrhu na začatie konania a jeho príloh a uplatnil trovy konania. Výzvou zo dňa 16.5.2012 súd prvého stupňa vyzval žalobcu v zmysle ustanovenia na doručenie ďalšieho exempláru návrhu na začatie konania spolu s prílohami za účelom doručenia vedľajšiemu účastníkovi, ktorý oznámil svoj vstup do konania na strane žalovaného. Táto výzva bola doručená žalobcovi dňa 28.5.2012. Žalobca podaním zo dňa 20.3.2012, doručeným súdu prvého stupňa dňa 26.3.2012 požiadal súd o rozhodnutie vo veci bez nariadenia pojednávania na základe predložených listinných dôkazov. Dňa 18.6.2012 žalobca doručil súdu prvého stupňa späťvzatie návrhu na začatie konania s tým, že dôvod späťvzatia neuviedol.

Po oboznámení sa s obsahom spisu je zrejmé, že k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku procesných úkonov vedľajšieho účastníka. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca zobral žalobu späť potom, ako vstúpil do konania vedľajší účastník. Táto skutočnosť mu bola oznámená. K späťvzatiu žaloby však došlo na základe vlastného rozhodnutia žalobcu, bez uvedenia dôvodu.

Nemožno uzavrieť, že by vedľajší účastník účelne bránil práva žalovaného, keďže k späťvzatiu žaloby nedošlo v dôsledku procesnej obrany žalovaného.

Z vyššie uvedeného nemožno (ani) uzavrieť, že dôvodom späťvzatia žaloby bol práve vstup vedľajšieho účastníka do konania. Úvaha vedľajšieho účastníka, že samotný vstup vedľajšieho účastníka do konania spôsobil späťvzatie návrhu žalobcom, nie je ničím podložená a nevyplýva ani z obsahu spisu.

Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že za takýto úkon nemožno považovať „stanovisko vedľajšieho účastníka“ zo dňa13.7.2012, v ktorom zaujíma svoj postoj k späťvzatiu žaloby žalobcom z 11.6.2012, s prihliadnutím k .

Keďže vedľajší účastník nevykonal žiadny úkon v prospech účastníka, (na ktorého strane vystupoval), ktorý by bol účelný, nie je účelným ani úkon - prevzatie a príprava zastúpenia.

Z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že trovy konania vedľajšieho účastníka nemožno považovať za účelne vynaložené, lebo jeho „úkony“ neboli nevyhnutné pre účelné bránenie práva žalovaného.

Z vyššie konštatovaných dôvodov odvolací súd podľa zmenil uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka tak, že vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko tieto neboli účelne vynaložené.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia v spojení s ustanovením Účastníkmi odvolacieho konania boli (iba) žalobca a vedľajší účastník, keďže o právach a povinnostiach žalovaného sa v odvolacom konaní vôbec nerozhodovalo, a predmetom odvolacieho konania bolo iba rozhodovanie o trovách konania vedľajšieho účastníka.

V odvolacom konaní bol vedľajší účastník neúspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť trovy odvolacieho konania úspešnému účastníkovi (žalobcovi), ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

Vedľajší účastník má rovnaké procesné práva a povinnosti ako účastník, nemožno mu však ukladať žiadne hmotnoprávne povinnosti, ani priznávať práva vyplývajúce z hmotného práva. Právo na náhradu trov konania a povinnosť hradiť trovy konania sú procesnými právami a povinnosťami, a tak, ako má vedľajší účastník v prípade úspechu právo na náhradu trov konania, možno mu v prípade jeho neúspechu ukladať aj povinnosti nahradiť trovy konania.

Z týchto dôvodov odvolací súd zaviazal vedľajšieho účastníka nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 20,12 €, pozostávajúce z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci (odvolanie), a to odmeny vo výške 9,13 € (1/2 z 18,26 €) podľa ust. , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, pričom tarifnou hodnotou veci je výška trov konania priznaná vedľajšiemu účastníkovi v prvostupňovom konaní (178,46 €) a náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné podľa ust. citovanej vyhlášky vo výške 7, € a % DPH (3, €), spolu trovy právneho zastúpenia 20, € (9, € + 7, € + 3, €).

Odvolací súd uložil vedľajšiemu účastníkovi zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania k rukám jeho právneho zástupcu podľa ust. .

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.