Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/200/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členiek senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloletého W. W. nar. XX.XX.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach dieťaťa rodičov O.. M. W. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v D. na ulici Z. č. XX a Z. W. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v D. na ulici F. A. č. XX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 19.4.2012 č.k. -30 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zvýšení výživného od 1.1.2012 do 30.6.2012 a dlžnom výživnom od 1.1.2012 do 30.4.2012.

M e n í rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 1.7.2012 do budúcna tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého W. od 1.7.2012 do budúcna vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred matke maloletého.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre maloletého W. W. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 9.6.1999 sp.zn. zo 16,60 € na 26 € mesačne od 1.1.2012 do budúcna, ktoré je otec povinný uhrádzať vždy do 15. dňa vopred matke maloletého. Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2012 do 30.4.2012 spolu v sume 37,60 € zaviazal otca zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa 100 € mesačne od 1.1.2012 a zaviaže ho uhradiť dlžné výživné, prípadne vráti vec súdu prvého stupňa na nové rozhodnutie. Uviedla, že so zvýšením výživného na sumu 26 € nesúhlasí, pretože vzhľadom na potreby maloletého dieťaťa táto suma nepokrýva náklady na jeho výchovu. Poukázala na to, že otec dieťaťa sa vyhovára, že nemôže platiť viac, pretože sa stará o svojich rodičov. Podotkla, že má ešte dvoch ďalších súrodencov, ktorí sa môžu starať o rodičov a prispievať im na lieky. Domnieva sa, že na strane otca sú to výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Aj napriek tvrdeniu, že žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, sa toto tvrdenie nezakladá na pravde, čo potvrdila aj jeho matka príslušníkom polície a aj sociálnej pracovníčke. Keďže výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami a inými vyživovacími povinnosťami domnieva sa, že otec je schopný uhrádzať aj vyššie výživné. Sám na pojednávaní uviedol, že je schopný platiť aj vyššie výživné a nerobí mu to problém, avšak nešpecifikoval v akej výške. Zdôraznila, že otec žiadnym iným spôsobom na výživu dieťaťa neprispieva. Nikdy dieťaťu nekúpil žiaden darček a neposlal ani pohľadnicu. Ďalej poukázala na to, že súd nezistil, že otec má dlhodobo nepriaznivý

zdravotný stav, aj keď to konštatuje v odôvodnení, ktorý by mu neumožnil zamestnať sa. Otec nevykazuje žiadne postihnutie, ktoré by mu neumožňovalo zamestnať sa, opak je pravdou. Vyhýba sa práci, aby nemusel platiť vyššie výživné. Doposiaľ nijakým spôsobom nepreukázal, že by sa snažil nájsť si prácu. Vyjadrila názor, že súd by mal vychádzať pri stanovení výšky výživného z tej skutočnosti, aký zárobok môže povinný otec objektívne dosiahnuť a nielen zo zisteného príjmu zo Sociálnej poisťovne. Už zo samotnej výpovede otca, aké má výdavky, je možné usúdiť, že popri invalidnom dôchodku má aj iný príjem, ktorý úmyselne zamlčal a neuviedol. Z dôvodu ľahostajnosti a nezáujmu o prácu nemôže trpieť dieťa. Nie je predsa možné, aby zo sumy výživného vo výške 16,60 € alebo 26 € mohli byť uspokojené základné potreby dieťaťa. Skutočnosť, že ona má taký príjem, ktorým zabezpečí potreby dieťaťa ešte nezbavuje otca povinnosti prispievať na jeho výživu a výchovu s poukazom na neustály vývoj životných nákladov, ktorý doposiaľ nebol akceptovaný vo výživnom.

Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na ust. § 62 ods. 2 a § 78 ods. 1 Zákona o rodine a uviedol, že súd prvého stupňa odôvodnil svoje rozhodnutie tým, že odôvodnené potreby maloletého sa síce nástupom na strednú školu zvýšili, ale výška vyživovacej povinnosti je limitovaná majetkovými pomermi povinného rodiča, ktoré nedovoľujú v súčasnosti vzhľadom na jeho príjem z invalidného dôchodku a zdravotný stav vo vyššej miere prispievať na výživné. Uviedol, že po vážnom úraze, ktorý utrpel v roku 2001 a ktorým došlo k poškodeniu troch stavcov krčnej chrbtice, a to C 5, 6, 7, pričom úlomky z jedného stavca boli zapichnuté v mieche, preto bol operatívne vymenený, sa stal invalidným dôchodcom. Poberá invalidný dôchodok vo výške 191,80 € a z dôvodu zlého zdravotného stavu nie je schopný vykonávať akúkoľvek pracovnú činnosť. Pretože priemerný čistý mesačný príjem matky zo závislej činnosti je 2.200 € a dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, životná úroveň maloletého kopíruje životnú úroveň matky, ktorá je niekoľkonásobne vyššia ako jeho. Poukázal na to, že životné minimum pre plnoletú dospelú osobu je 189,93 €, preto nie je možné, aby z príjmu 191,80 € platil vyššie výživné ako je zákonné minimum.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

Výrok rozsudku o trovách štátu nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Pretože súd prvého stupňa zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre maloleté dieťa, správne určil počiatok plnenia zvýšeného výživného, správne vypočítal dlh na výživnom a rozhodol o jeho splatnosti, odvolací súd rozsudok podľa v napadnutých výrokoch do 30.6.2012 ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd dodáva, že zmenou pomerov v zmysle ust. Zákona o rodine sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej strane alebo na strane druhej, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí ísť o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zvýšenie výživného je preto potrebné porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi existujúcimi

v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného (§ 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Odvolací súd dospel k rovnakému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že v preskúmavanom prípade došlo k podstatnej a trvalej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom v dôsledku podstatného zvýšenia odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa v súvislosti s jeho vekom, rastom a školskou dochádzkou. Zákonnými kritériami určovania rozsahu výživného sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa aj možnosti a schopnosti rodičov. Odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré súd zohľadňuje pri určení výživného sú rôzne podľa okolností každého konkrétneho prípadu. Sú závislé od veku dieťaťa, jeho fyzickej a psychickej vyspelosti, zdravotného stavu, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie. Miera týchto potrieb detí je ovplyvňovaná schopnosťami a možnosťami rodičov a ich životným štandardom. Ak sú schopnosti a možnosti rodičov obmedzené, treba mať za to, že odôvodnenými potrebami dieťaťa sú výlučne jeho bežné potreby nepresahujúce obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb pre život kultúrneho človeka. Ak sú však možnosti rodičov širšie, je potrebné za odôvodnené potreby považovať aj ďalšie potreby dieťaťa, ktoré sú vzhľadom na všetky okolnosti prípadu dieťaťu prospešné pre jeho zdravý všestranný rozvoj. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a pokiaľ životná situácia jedného z nich predstavuje vyšší životný štandard, možno očakávať, že rovnaký štandard umožní svojmu dieťaťu, a to formou výživného, čo je v súlade s ďalšou požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého spolu nežijú, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Zjednodušene povedané, uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Odvolací súd sa stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že možnosti a schopnosti otca plniť si vyživovaciu povinnosť sú obmedzené jeho zhoršeným zdravotným stavom, ktorý nepochybne vyplýva zo skutočnosti, že mu bol priznaný invalidný dôchodok (ak by jeho pracovná spôsobilosť nebola obmedzená zo zdravotných dôvodov, nebol by mu priznaný invalidný dôchodok) a vzhľadom na jeho príjem pozostávajúci z invalidného dôchodku, nemá možnosti a schopnosti plniť si vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu ako v minimálnom podľa ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine, z ktorého vyplýva, že každá povinná osoba musí vždy, aj keď na úkor svojho minima zabezpečiť výživu svojho dieťaťa aspoň v minimálnom rozsahu, teda aj v prípade, keď má minimálny alebo žiaden príjem. Vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že by otec mal príjem zo zárobkovej činnosti a tvrdenia matky v odvolaní, ktorými poukazuje na výpoveď otca, sú vytrhnuté z kontextu, nakoľko z výpovede otca nevyplýva, že finančne podporuje svojich rodičov, ale im pomáha vzhľadom na ich zlý zdravotný stav a jeho ďalšie vyjadrenie, že pokiaľ by matka nerobila obštrukcie pri zabezpečení jeho styku s maloletým dieťaťom po rozvode, bol by ochotný platiť aj viac, nemožno vyhodnotiť tak, že mu jeho možnosti a schopnosti dovoľujú plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu ako žiada matka.

Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie () ani na zrušenie ().

Vzhľadom na to, že k zmene výšky životného minima, ktoré je výpočtovým základom pre minimálne výživné podľa ust. Zákona o rodine, dochádza pravidelne raz ročne k 1.7. s tým, že v období od 1.7.2011 do 30.6.2012 bola výška minimálneho výživného 26 € podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. a od 1.7.2012 je 26,65 € podľa Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. , považoval odvolací súd za vhodnejšie určiť vyživovaciu povinnosť otca všeobecným výrokom podľa Zákona o rodine, keďže u otca nedošlo k zmene pomerov, ktorá by mu umožňovala plniť si vyživovaciu povinnosť vo väčšom rozsahu ako v minimálnom, preto zmenil podľa rozhodnutie súdu prvého stupňa vo výroku o zvýšení výživného od 1.7.2012 do budúcna práve s prihliadnutím na zmenu výpočtového základu minimálneho výživného.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože žiaden z účastníkov náhradu trov konania nežiadal (, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.