Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_17CoE-197-2012.pdf
PDF · 66.56 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoE/197/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného PRO CIVITAS s.r.o., Astrová 2/A, Bratislava, IČO: 45 869 464, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Máčaj a Novák, s.r.o., Karpatská 18, 811 05, proti povinnej G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, o vymoženie 991,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Poprad č. k. 21Er/230/2011-80 zo dňa 24.07.2012 jednohlasne takto
rozhodol:
V r a c i a vec súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil a rozhodol, že súdny exekútor, oprávnený a povinný nemajú právo na náhradu trov exekučného konania.
Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku tým, že uznesením Okresného súdu Poprad č.k. 21Er/230/2011-48 zo dňa 06.07.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoE/95/2011-75 zo dňa 15.12.2001 bola žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci zamietnutá, pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 06.02.2012.
Rozhodnutie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.
Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a žiadal napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Konajúca sudkyňa súdu prvého stupňa nemienila odvolaniu vyhovieť v celom rozsahu a podľa § 374 ods. 4 O.s.p. predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Skôr ako sa odvolací súd začal zaoberať dôvodmi podaného odvolania, preskúmal, či odvolanie bolo podané oprávnenou osobou a či odvolanie v tomto prípade je prípustné. V tejto súvislosti preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p..
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p. odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona (t.j. Exekučného poriadku), ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona.
Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka
alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Tak ako to vyplýva z tohto znenia § 374 ods. 4 O.s.p., proti každému rozhodnutiu vydanému vyšším súdnym úradníkom je prípustné odvolanie.
Z ustanovenia § 374 ods. 4 O.s.p. je zrejmé, že zákon rozoznáva dva postupy pri rozhodovaní o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaným súdnym úradníkom (a justičným čakateľom). Tieto postupy sa odlišujú v závislosti od toho, či súdny úradník vydáva rozhodnutie, proti ktorému ustanovenie § 202 O.s.p. odvolanie pripúšťa alebo nie. Ak toto ustanovenie odvolanie proti rozhodnutiu nevylučuje (tzn. ak o odvolaní môže rozhodnúť odvolací súd ako súd druhej inštancie), vec musí byť predložená v prvom rade konajúcemu sudcovi súdu prvého stupňa, ktorý po jej preskúmaní rozhodne, či podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovie (rozhodnutie vydané súdnym úradníkom zmení alebo zruší) a toto jeho rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa, alebo pokiaľ nehodlá podanému odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť, predloží ho na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak však súdny úradník (prípadne justičný čakateľ) vydá rozhodnutie, proti ktorému ustanovenie § 202 odvolanie nepripúšťa, toto jeho rozhodnutie sa včas podaným odvolaním (ktoré bolo podané oprávnenou osobou) zrušuje priamo zo zákona. V takom prípade opätovne rozhodne sudca súdu prvého stupňa. Jeho rozhodnutie je však rozhodnutím konečným, proti ktorému nie je možné podať riadny opravný prostriedok. Ustanovenie § 202 O.s.p. totiž stanovuje rozsah súdnych rozhodnutí (uznesení), pri ktorých sa neuplatňuje zásada dvojinštančnosti konania. Ak teda vyšší súdny úradník na súde prvého stupňa vydá rozhodnutie, proti ktorému ustanovenia § 202 O.s.p. nepripúšťa podanie odvolania, o tomto odvolaní nemôže rozhodovať odvolací súd.
Pre rozhodnutie o podanom odvolaní oprávneného (ktorý je účastníkom exekučného konania a teda osobou oprávnenou podať odvolanie) proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým súd vyšším súdnym úradníkom zastavil exekučné konanie, je v prvom rade potrebné zistiť, ktorý z dvoch vyššie uvedených postupov sa má v tomto prípade uplatniť, tzn. či § 202 O.s.p. odvolanie proti takémuto rozhodnutiu pripúšťa alebo nie.
Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ak ide o exekučné konanie vykonávané na podklade rozhodnutia vykonateľného podľa § 26 zákona č. 231/1999 Z.z. o štátnej pomoci v znení neskorších predpisov, exekučný titul sa nepreskúmava. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 44 ods. 3 Exekučného poriadku ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Napadnuté uznesenie je uznesením o zastavení exekučného konania po právoplatnom zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a teda uznesením, proti ktorému zákon nepripúšťa odvolanie.
V zmysle vyššie uvedeného preto, vzhľadom na to že napadnuté uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, včasným podaním odvolania oprávnenou osobou (oprávneným) sa uznesenie priamo zo zákona zrušilo. O zastavení exekučného konania má preto opätovne rozhodnúť sudca súdu prvého stupňa, proti rozhodnutiu ktorého nebude odvolanie prípustné.
Prvostupňový súd nemal vec predkladať na rozhodnutie odvolaciemu súdu, pretože ten z uvedených dôvodov nie je funkčne príslušný na rozhodnutie o podanom odvolaní. Odvolací súd preto vec vracia súdu prvého stupňa ako bezdôvodne predloženú.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.