Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/343/2012

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, IČO: 35 724 803, právne zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Advokátska kancelária so sídlom v Bratislave, Údernícka 5, proti povinnému W. K., bytom F. P. X, I. R. C., o vymoženie pohľadávky vo výške 632,84 eur s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. -23 zo dňa 08.06.2012, takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu.

V odôvodnení uviedol, že súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému bolo poverenie na vykonanie exekúcie pre vymoženie istiny 632,84 eur s príslušenstvom trov konania a trov exekúcie dňa 02.03.2009, na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok sp. zn. zo dňa 25.08.2008. Podkladom pre rozhodnutie rozhodcovského súdu bola Zmluva o pôžičke č. 7403149347 zo dňa 16.06.2004 uzatvorená medzi povinným a právnym predchodcom oprávneného - Quatro, a.s., Hlavné námestie 12, Kežmarok, ktorá zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 15.12.2006 postúpila svoju pohľadávku voči povinnému.

Z obsahu predloženej Zmluvy o pôžičke prvostupňový súd zistil, že povinnému bola právnym predchodcom oprávneného poskytnutá pôžička vo výške 497,90 eur (15.000,-- Sk), ktorú sa povinný zaviazal splatiť v 12-mesačných splátkach po 52,74 eur (1.589,-- Sk). Celková cena zmluvy je 632,84 eur (19.065,-- Sk). Zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a nie je podpísaná ani povinným ani oprávneným.

Prvostupňový súd uviedol, že v článku VIII písm.o) zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia.

Následne súd citoval ustanovenie o rozhodcovskom konaní, podľa ktorého súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví:

a) z dôvodov uvedených v osobitnom predpise,

b) ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v § 40 písm.a) a b), alebo

c) ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

Súd prvého stupňa uviedol v zmysle ustanovenia § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, že súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm.b) alebo c).

Súčasne citoval ustanovenie , a o spotrebiteľských úveroch a ustanovenie , , , a , a v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy. Uviedol, že v zmysle týchto ustanovení spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a tieto neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Uviedol, že predmetná zmluva spadá pod právny režim zmluvy o spotrebiteľských úveroch a rozhodcovskú doložku uvedenú v článku VIII písm.o) Všeobecných obchodných podmienok posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, vzhľadom na to, že spotrebiteľa núti podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu a tým spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Spotrebiteľ nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, a tak nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Spotrebiteľ sa podpisom predmetnej zmluvy reálne vopred vzdal práva na účinnú procesnú obranu, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné.

Súd prvého stupňa poukázal aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde podľa písm.q) bod 1 prílohy tejto smernice je neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako forma výlučného prostriedku riešenia sporov.

Prvostupňový súd exekúciu zastavil v zmysle ustanovenia a a ustanovenia Exekučného poriadku z dôvodu, že predmetný exekučný titul nie je materiálne vykonateľný.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci.

Poukázal na to, že súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveruje o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), taktiež vzhľadom na ustanovenia o rozhodcovskom konaní a , , z ktorých vyplýva, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, teda je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie.

Súčasne citoval a o rozhodcovskom konaní a v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: zo dňa 26.09.2011, ktorý priložil k odvolaniu (č. listu 32).

Vyzdvihol tiež niekoľko rozhodnutí Súdneho dvora, v ktorých sa uvádza, že ak sa má zabezpečiť stabilita práv a právnych vzťahov, ako aj riadny výkon spravodlivosti, je dôležité, aby sa nemohli napadnúť súdne rozhodnutia, ktoré sa stali konečnými po vyčerpaní dostupných opravných prostriedkov alebo po uplynutí lehôt stanovených na podanie týchto opravných prostriedkov (rozsudky z 30. septembra 2003 Kobler, C-224/01, Zb. s I-10239, bod 38, Kapferer, C-234/04 Zb. S. I-2585, bod 20 ako aj z 3. septembra 2009, Fallimento Olimpiclub, C-2/08, bod 22).

Ďalej spomenul rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci H. - P. proti Poľsku, a rozhodnutie Ústavného súdu a uviedol, že , resp. Dohovor chránia nie teoretické a iluzórne práva, ale práva konkrétne a účinné, resp. práva, ktoré sú praktické a efektívne, t.j. práva, ktorých sa dá reálne domáhať, nie práva, ktoré majú v praxi iba iluzórnu povahu a iluzórne účinky.

V odvolaní ďalej poukázal na SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorých má oprávnený právo, aby vecne príslušný (exekučný) súd priznal jeho nároku ochranu spôsobom a v rozsahu, aký ustanovuje zákon. Oprávnený zastáva názor, že namietaným postupom a rozhodovaním súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do základného práva oprávneného a porušovania princípov právnej istoty, čím je oprávnenému znemožňované efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní, ktoré prebieha na podklade právom uznaného exekučného titulu, a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu.

Ďalej uviedol, že v období do 31.12.2007 sa vzťahovali ustanovenia až 54 len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a iné zmluvy upravené v 8. časti , ako aj na zmluvu podľa . Novelizovaným ustanovením sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01.01.2008 ( ). Zároveň poukázal na dôvodovú správu k ustanoveniu , v zmysle ktorej ak by niektoré z ustanovení rozhodcovskej doložky zakladalo výlučne právomoc rozhodovať spor iba v rozhodcovskom konaní, navrhovaná úprava považuje takéto ustanovenie za neprijateľné, čo však nemá za dôsledok zrušenie platnosti celej rozhodcovskej doložky.

Oprávnený v odvolaní zdôraznil, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti.

Na základe uvedených odvolacích dôvodov žiadal aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a zároveň si uplatňoval trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 40,03 eur s DPH.

Súdny exekútor vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že nie je kompetentný rozhodovať o hmotnoprávnych nárokoch účastníkov exekučného konania, a teda nie je oprávnený preskúmavať obsah exekučného titulu. S poukazom na tieto dôvody uviedol, že nemôže zaujať stanovisko k obsahu odvolania oprávneného.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.

Oboznámením sa s obsahom spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 05.12.2008 na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o., sp. zn. zo dňa 25.08.2008 s právoplatnosťou dňa 29.09.2008 a vykonateľnosťou dňa 03.10.2008, ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému sumu 632,84 eur (19.065,-- Sk), úrok z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 632,84

eur (19.065,-- Sk) odo dňa 25.12.2004 do zaplatenia, zmluvnú pokutu vo výške 63,28 eur (1.906,50 Sk), trovy konania vo výške 281,60 eur (8.483,50 Sk) do 3 dní od právoplatnosti rozhodcovského rozsudku.

Z predloženej zmluvy o pôžičke č. 1052630 zo dňa 16.06.2004 (v spise na č. listu 18) vyplýva, že povinnému bola poskytnutá pôžička vo výške 497,90 eur (15.000,-- Sk), ktorú sa povinný zaviazal vrátiť oprávnenému v 12-mesačných splátkach po 52,74 eur (1.589,-- Sk). Celková cena zmluvy bola určená 632,84 eur (19.065,-- Sk). V článku VIII písm.o) Všeobecných obchodných podmienok pre poskytnutie pôžičky, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy o pôžičke je zakotvená rozhodcovská doložka, podľa ktorej sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom, v súlade so Štatútom a Rokovacím poriadkom tohto súdu. Strany sa zaväzujú podrobiť rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné. Strany berú na vedomie, že sú povinné splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom rozsudku a to v lehotách v ňom uvedených. Strany berú na vedomie, že v prípade, ak povinnosť uloženú v rozhodcovskom rozsudku dobrovoľne nesplnia, podlieha tento rozhodcovský rozsudok výkonu rozhodnutia.

Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ustanovením obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať nasledovné.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Pokiaľ ide o právo exekučného súdu preskúmavať právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu a posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich posúdením súdom prvého stupňa, s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozhodnutia C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98, C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. P. W. R.).

K odvolacím dôvodom odvolací súd na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje, ba ukladá, exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (napr. rozsudok zo dňa 6.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL) a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo k porušeniu práv oprávneného.

Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o pôžičke uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.

Ako vyplýva z predmetnej zmluvy, rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou Quatro, a.s., kde v čl. VIII. písm.o) je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy a v súvislosti s ňou budú riešené rozhodcovským súdom Slovenskej hospodárskej komory jediným rozhodcom a strany sa zaviazali podrobiť sa rozhodnutiu tohto súdu, ktoré je pre obe zmluvné strany konečné, záväzné a vykonateľné.

Za dôležitú odvolací považuje skutočnosť, že táto príloha je vypracovaná tak malými písmenami a v takom hustom riadkovaní, že bez lupy je takmer nečitateľná, takže je veľmi iluzórne, že povinný mal možnosť si prílohu zmluvy riadne prečítať, čo samo o sebe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa , a teda aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložky.

Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinný, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdal práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa , za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.

Oprávnený, ako poskytovateľ pôžičky, ktorý má svoju činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich použitia, a teda musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia na základe nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví.

Podľa § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené mal exekučný súd možnosť posúdiť až po predložení predmetnej zmluvy oprávneným.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom prípade odvolací súd má za zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.

Pokiaľ ide o právnu úpravu spotrebiteľských zmlúv, táto bola do , a to do ustanovení až 59 zaradená až účinnosťou od 01.04.2004, pričom až s účinnosťou od 01.01.2008 boli do tejto úpravy zaradené všetky zmluvy bez ohľadu na právnu formu, a teda aj zmluvy uzavreté podľa . Uvedené však, pokiaľ ide o definovanie spotrebiteľských zmlúv neznamená, že zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky, ktorá má všetky znaky zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, nebola aj v tom čase spotrebiteľskou zmluvou. Keďže nie je sporné, že zmluva o poskytnutí rýchlej pôžičky uzavretá medzi účastníkmi konania bola spotrebiteľskou

zmluvou, odvolací súd má za to, že výkladom je potrebné dôjsť k záveru, že aj do 01.01.2008 sa na povinnú, ako spotrebiteľa a účastníka tejto zmluvy, musia vzťahovať všetky v tom čase platné zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, a teda aj ustanovenia týkajúce sa spotrebiteľských zmlúv.

Podľa ustanovenia platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „“).

Podľa ustanovenia , neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.

Podľa ustanovenia § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu č. 93/13/EHS, kde sa uvádza, že každá (akákoľvek) zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak obsahuje nekalú podmienku. Za nekalú podmienku možno považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť právnu ochranu spotrebiteľovi. Súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie ).

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.

Odvolací súd k námietke oprávneného týkajúcej sa skutočnosti, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti uvádza, že zásada rovnocennosti, zásada ochrany spotrebiteľa a právo spotrebiteľa na účinnú ochranu bola rozhodcovským rozsudkom, ako aj samotnou zmluvou o pôžičke obsahujúcou neplatnú rozhodcovskú doložku narušená.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považuje za dôvodné a potvrdil ho ako vecne správne.

V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnému ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa a rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednomyseľne (ustanovenie o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej účinnej od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.