Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Co-209-2012.pdf
PDF · 76.99 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/209/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Q. F., bytom V. XXX, zastúpenej JUDr. R. U., advokátom, so sídlom v T., T. č. 3, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o určenie neplatnosti úverových zmlúv, o odvolaní navrhovateľky proti uznesneiu Okresného súdu Prievidza zo dňa 13. apríla 2012, č.k. 8C/15/2012-46, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil konanie podľa § 159 ods. 3 v spojení § 104 ods. 1 veta prvá O.s.p., v ktorom sa navrhovateľka domáhala proti odporcovi určenia, že zmluvy o úvere č. XXXXXXX a č. XXXXXXX sú absolútne neplatné. Vychádzal zo zistenia, že v konaniach pred Stálym rozhodcovským súdom bolo rozhodnuté právoplatnými rozsudkami na plnenie zo dňa 25.08.2009, sp. zn. SR 13610/09 a zo dňa 29.09.2009, sp. zn. SR 15312/09, a to na základe totožných zmlúv o úvere zo dňa 26.08.2008, č. XXXXXXX a zo dňa 15.07.2008, č. XXXXXXX, ktorých neplatnosti sa domáha navrhovateľka v predmetnom konaní. V obidvoch konaniach, t.j. v rozhodcovskom konaní a v konaní pred okresným súdom sa opodstatnenosť žalôb vyvodzuje z toho istého skutkového základu, ktorý je vzťah účastníkov založený zmluvami o úvere, účastníkmi sú tie isté osoby, preto ich odlišné procesné postavenie v týchto konaniach nie je právne významné. Súd v konaní o určenie neplatnosti zmlúv o úvere uzavretých medzi účastníkmi konania už nemôže vychádzať z iného záveru o predmete sporu, než z toho, ktorý bol zaujatý už v právoplatných rozsudkoch o žalobách na plnenie z toho istého vzťahu medzi tými istými účastníkmi. Právoplatný rozsudok o žalobe na plnenie v sebe zahŕňa kladné alebo záporné riešenie otázky existencie práva alebo právneho vzťahu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 42/2006 ). Ďalej poukázal na ust. 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, v zmysle ktorého doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu. Vzhľadom na uvedené navrhovateľka už nemôže prostredníctvom žaloby o určenie neplatnosti zmlúv o úvere zhojiť to, čo nedosiahla v predchádzajúcich konaniach na plnenie. Právoplatné rozsudky na plnenie vytvárajú z hľadiska identity predmetu konania prekážku veci rozhodnutej pre konanie o žalobe na určenie. Súd preto konanie zastavil, keďže v tej istej veci sa už predtým právoplatne rozhodlo (§ 159 ods. 3 O.s.p.), čo predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.). O náhrade trov konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, pretože konanie bolo zastavené.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka, domáhala sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Dôvodila, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v zmysle § 205 ods. 2 písm. b/, d/, f/ O.s.p..
Mala za to, že zmluvy vyslovenia neplatnosti ktorých sa domáha sú podľa ustálenej súdnej praxe absolútne neplatné a táto neplatnosť, na ktorú musí každý subjekt, teda aj súd prihliadať ex offo nemôže byť napravená, resp. zmenená na platnosť rozhodnutiami rozhodcovského súdu. Je nesporné, že rozhodnutia rozhodcovského súdu sú nezákonné, pretože zmluvy o úvere sú neplatné a nevykonateľné, pričom jeden z dôvodov ich neplatnosti je práve dohoda o rozhodcovskej doložke, ktorá je podľa ustálenej súdnej praxe neprijateľnou podmienkou, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Poukázala na to, že Stály rozhodcovský súd spoločnosti Rozhodcovská, a.s. Bratislava v konaniach o spotrebiteľských úveroch opakovane rozhoduje v rozpore so zákonom a ustálenou súdnou praxou, hoci na také rozhodovanie nemá právomoc. Zdôraznila, že odporcovi predmetné úvery splatila, ba dokonca zaplatila viac než mala, a preto odporcovi navrhovala uzavretie dohody o urovnaní, v ktorej je ochotná zaplatiť dlh a zákonný úrok z omeškania, na ktoré má odporca nárok, čo však odmietol. Je teda nesporne daný jej naliehavý právny záujem na vyslovení neplatnosti zmlúv o úvere podľa § 80 písm. c/ O.s.p. a rozhodnutím o zastavení konania jej súd bráni toto právo využiť a fakticky jej odmieta ústavou zaručené právo na súdnu ochranu.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdiť. Mal za to, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne v zmysle ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z ust. § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka vyplýva, že sú zakázané iba tzv. výlučné rozhodcovské doložky. Rozhodcovská doložka obsiahnutá medzi účastníkmi konania nie je výlučná, v danom prípade mal žalobca právo kedykoľvek sa slobodne rozhodnúť, na ktorom orgáne uplatní svoje právo. Bol toho názoru, že spotrebiteľ mal možnosť obrátiť sa skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť sa brániť v rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že použitie rozhodcovských doložiek v spotrebiteľských vzťahoch nie je zakázané ani z pohľadu komunitárneho práva. V danom prípade má rozhodcovské konanie plne oporu v zákone o rozhodcovskom konaní, ktorý arbitrabilitu spotrebiteľských sporov nevylučuje a ani nezakazuje a podľa dôvodovej správy dokonca výslovne podporuje. Vyslovil názor, že súd prvého stupňa zastavil správne konanie pre prekážku res iudicata. Poukázal na aktuálnu slovenskú judikatúru a viaceré rozhodnutia slovenských súdov v obdobných právnych veciach. Mal za to, že ak procesné podmienky nie sú splnené, konanie vykazuje nedostatky. Medzi neodstrániteľné nedostatky patrí aj res iudicata. Ak bolo právoplatne rozhodnuté o povinnosti plniť, tvorí výrok takéhoto rozsudku prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k určovacej žalobe medzi tými istými účastníkmi konania vo vzťahu k tomu istému skutku, ktorý už bol predbežne právne kvalifikovaný v rozsudku na plnenie, a preto súd prvého stupňa rozhodol správne, keď konanie zastavil pre neodstrániteľný nedostatok konania.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné.
Odvolací súd preskúmal všetky rozhodujúce námietky, ktoré boli v odvolaní navrhovateľkou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožňuje so skutkovým i právnym záverom súdu prvého stupňa. Z daného titulu si osvojuje dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v plnom rozsahu poukazuje v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p.. Na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam navrhovateľky dodáva:
Podľa § 35 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, doručený rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Prekážka veci právoplatne rozhodnutej v zmysle citovaného ust. § 159 ods. 3 O.s.p. bráni tomu, aby vec, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté bola znovu prejednávaná. Právoplatný rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.), vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie právneho vzťahu alebo práva (§ 80 písm. c/ O.s.p.) a otázka, či tu právny vzťah
je alebo nie je (resp. či tu právo je alebo nie je) bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu alebo práva.
Z obsahu spisu vyplýva, že Stály rozhodcovský súd rozsudkom sp. zn. SR 13610/09 zo dňa 25.08.2009 uložil v tomto konaní navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi sumu vo výške 775,38 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,25% denne zo sumy 455,42 Eur od 20.02.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 221,34 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že navrhovateľke bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku odporcu z titulu zmluvy o úvere č. XXXXXXX zo dňa 15.07.2008. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.09.2009.
Z rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 15312/09 zo dňa 29.09.2009 vyplýva, že navrhovateľke (v tomto konaní) bola uložená povinnosť zaplatiť odporcovi sumu 213,11 Eur, spolu s 0,25% úrokom z omeškania denne zo sumy 203,15 Eur od 17.03.2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania 112,22 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku z titulu uzavretej zmluvy o úvere č. XXXXXXX uzavretej dňa 26.08.2008. Citovaný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.10.2009.
V preskúmavanej právnej veci sa navrhovateľka domáha určenia neplatnosti zmlúv o úvere zo dňa 26.08.2008 č. XXXXXXX a zo dňa 15.07.2008 č. XXXXXXX.
V oboch konaniach, t.j. v rozhodcovskom konaní, ako aj v konaní pred všeobecným súdom sa opodstatnenosť žalôb vyvodzuje z toho istého skutkového základu, ktorým je vzťah účastníkov založený zmluvami o úvere č. XXXXXXX zo dňa 26.08.2008 a č. XXXXXXX zo dňa 15.07.2008; účastníkmi konania sú tie isté osoby, pričom ich odlišné procesné postavenie v týchto konaniach nie je právne významné. Právoplatný rozhodcovský rozsudok, ktorým bolo rozhodnuté o žalobe na plnenie (§ 80 písm. b/ O.s.p.) vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej voči žalobe o určenie neplatnosti zmlúv o úvere (§ 80 písm. c/ O.s.p.), nakoľko otázka, či tu právo je alebo nie je, bola (musela byť) posúdená pri rozhodovaní o žalobe na plnenie z toho istého právneho vzťahu medzi účastníkmi konania. Nakoľko právoplatný rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu, pre toto konanie predstavuje prekážku rozsúdenej veci v zmysle § 159 ods. 3 O.s.p.. Pokiaľ sa navrhovateľka domnieva, že odporca voči nej vymáha plnenie v rozpore s právom alebo dobrými mravmi, môžu sa brániť návrhom na zastavenie exekúcie v prípadnom exekučnom konaní (§ 45 ods. 1 písm. c/ zákona č. 244/2002 Z.z.). Z týchto dôvodov súd prvého stupňa postupoval správne, keď konanie zastavil z dôvodu prekážky veci právoplatne rozhodnutej (§ 159 ods. 3 O.s.p.), ktorá predstavuje neodstrániteľný nedostatok podmienky konania (§ 104 ods. 1 veta prvá O.s.p.).
Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní nebola náhrada týchto trov konania priznaná, nakoľko nepodal návrh na ich priznanie.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .