Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_15CoE-432-2012.pdf
PDF · 92.4 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/432/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Pohotovosť s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený Advocate s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej J. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXX, C., o vymoženie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Rožňava č.k. 10Er/963/2012-11 zo dňa 04.09.2012, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorsky úrad so sídlom Bratislava, Záhradnícka č. 60, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
V odôvodnení uviedol, že dňa 26.07.2012 oprávnený navrhol vykonať exekúciu na základe exekučného titulu, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 23.03.2011, sp. zn. SR 01077/11, ktorým bola povinná zaviazaná k zaplateniu sumy 97,-- eur spolu s 0,25 % zmenkovým úrokom denne zo sumy 97,-- eur od 18.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 97,-- eur od 03.01.2011 do zaplatenia a nahradeniu trov konania v sume 117,34 eur. Povinná zaplatila sumu vo výške 97,-- eur, ktorá bola použitá na uhradenie istiny. Navrhovateľ žiadal vykonať exekúciu v rozsahu príslušenstva pohľadávky. Dňa 27.08.2012 súdny exekútor doručil prvostupňovému súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Súd prvého stupňa citoval ustanovenie § 41 ods.2 písm.d), § 44 ods.2 Exekučného poriadku a súčasne citoval ustanovenie § 44 ods.1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.
Súd prvého stupňa mal preukázané, že účastníci exekučného konania uzavreli Zmluvu o úvere dňa 30.09.2009, na základe ktorej bol povinnej poskytnutý úver vo výške 100,-- eur, pričom oprávnený konal v rámci svojej obchodnej činnosti a povinná sa zaviazala tieto finančné prostriedky vrátiť zvýšené o poplatok za poskytnutie úveru. Predmetnú zmluvu sa povinná zaviazala splatiť v 6-mesačných splátkach po 28,-- eur (spolu 168,-- eur).
Predmetná zmluva je označená ako úverová zmluva uzavretá v zmysle § 497 a nasl. ObZ, a teda malo by sa jednať o absolútny obchod. Prvostupňový súd posúdil predmetnú zmluvu podľa ustanovenia § 52 ods.1, ods.3 a ods.4, § 53 ods.1, ods.4 písm.r) a ods.5, § 54 ods.1 a ods.2 zákona č. 40/1964 Zb. - Občianskeho zákonníka. Uviedol, že predmetná zmluva je spotrebiteľskou zmluvou, uzavretá
medzi oprávneným, ktorého predmet činnosti je aj poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a povinnou, ktorá má postavenie spotrebiteľa, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd mal za preukázané zo Zmluvy o úvere - v bode 15 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru
- to, že zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory sa budú riešiť a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Táto rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná a nemal možnosť obsah rozhodcovskej doložky ani zmluvy ovplyvniť. Spotrebiteľovi je tak odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Spotrebiteľ nemal možnosť osobitne vyjednať rozhodcovskú doložku, a tak nemal na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Napriek formálnemu zneniu rozhodcovskej doložky reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech spotrebiteľa.
Súd prvého stupňa považoval takto formulovanú rozhodcovskú doložku zakotvenú v zmluve o úvere, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, za neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka. Zastával názor, že rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a preto je v zmysle ustanovenia § 53 ods.4 písm.r) Občianskeho zákonníka neplatná. Rozhodcovský rozsudok preto nie je spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by bolo možné exekúciu vykonať.
Rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul je v dôsledku neplatnej zmluvnej podmienky nulitný, neúčinný a pre tento daný rozpor so zákonom nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorý nikoho nezaväzuje.
Z vyššie uvedených dôvodov prvostupňový súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v súlade s ustanovením § 44 ods.2 Exekučného poriadku, a to v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa (§ 205 ods.2 písm.f) O.s.p.), pretože súd prvého stupňa na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa aplikoval na zistený skutkový stav ustanovenia na ochranu spotrebiteľa bez toho, aby mal preukázané splnenie podmienok na vznik spotrebiteľského právneho vzťahu (§ 52 OZ). V odôvodnení napadnutého uznesenia absentuje postup, na základe ktorého súd dospel k záveru o aplikácii ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich spotrebiteľské vzťahy a k aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch.
Uviedol, že podľa jeho názoru exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril zákon č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok, a citoval ustanovenia § 44 ods.2 Exekučného poriadku a § 45 ods.1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Namietal, že súd v rámci exekučného konania sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov a nemôže sa jednať o dôvody právneho posúdenia veci s poukazom na Nález ÚS SR ÚS 5/2000, zverejnený pod č. 18/2000. Podľa jeho názoru postupom súdu v tejto veci a výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov (podľa ustanovenia § 40 citovaného zákona) exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. V ďalšej odvolacej námietke s poukazom na ustanovenie § 3 O.s.p. uviedol, že podľa jeho názoru je prvostupňové rozhodnutie nedostatočne odôvodnené, a teda ide o procesnú vadu v konaní.
Namietal, že súd zjednodušene konštatoval neplatnosť právneho úkonu a z tohto dôvodu zastavil celé exekučné konanie, a tým pozbavil oprávneného možnosti domáhať sa plnenia, ktoré je v súlade so zákonom, nakoľko oprávnený už nemá inú možnosť uplatniť si svoje právo a to z dôvodu prekážky rozhodnutej veci (res iudicata).
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. V zmysle ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p. o odvolaní oprávneného proti rozhodnutiu vyššej súdnej úradníčky rozhodol zákonný sudca tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
Odvolací súd sa zhoduje s odôvodnením napadnutého uznesenia a preto sa v súlade s ustanovením § 219 ods.2 O.s.p. obmedzuje na konštatovanie ich správnosti a na ich doplnenie považuje za potrebné dodať nasledovné.
Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.
Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.
Pokiaľ ide o právo exekučného súdu preskúmavať právoplatný rozsudok rozhodcovského súdu a posúdenie dohodnutej rozhodcovskej doložky, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s ich posúdením súdom prvého stupňa, s poukazom na judikatúru Európskeho súdneho dvora (rozhodnutia C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98, C-244/98, C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL vs. X. M. T.).
K odvolacím dôvodom odvolací súd na doplnenie uvádza, že materiálna stránka právoplatnosti rozhodcovského rozsudku nie je bezvýnimočná, ale z vážnych, v zákone stanovených dôvodov z nej existujú výnimky. Práve takouto výnimkou je ustanovenie § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré obsahuje osobitný prieskumný inštitút, ktorým je prieskumná právomoc exekučného súdu. Toto ustanovenie umožňuje, ba ukladá, exekučnému súdu zastaviť exekučné konanie ohľadom nároku priznanému rozhodcovským rozsudkom, ak tento vykazuje niektorú z vád uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Podľa uvedeného ustanovenia je teda exekučný súd oprávnený posudzovať rozhodcovský rozsudok tak, ako keby právoplatný nebol a dáva mu právo posudzovať ho z hľadísk uvedených v § 45 zákona o rozhodcovskom konaní. Zo znení uvedených ustanovení vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný posudzovať, či rozhodcovský rozsudok nezaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom, a to berúc do úvahy vzťah výroku rozhodnutia, jeho odôvodnenia a zmluvy, na základe ktorej rozhodcovský súd nárok oprávneného posudzoval. Uvedené právo a povinnosť exekučného súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry Európskeho súdneho dvora, z ktorej vyplýva povinnosť súdu, aj v rámci výkonu rozhodnutia, chrániť práva spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany (napr. rozsudok zo dňa 06.10.2009 vo veci Asturcom Telecomunicaciones SL) a posudzovať právny vzťah, na základe ktorého bol rozhodcovský rozsudok vydaný. Ak súd prvého stupňa takto posudzoval podmienky pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, konal v medziach zákonnej úpravy, a preto preskúmaním rozhodcovského rozsudku nedošlo k porušeniu práv oprávneného.
Základnou podmienkou na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je platný exekučný titul, ktorý nezaväzuje na plnenie objektívne nemožné, právom nedovolené a v rozpore s dobrými mravmi. V danej veci exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, vydaný na základe rozhodcovskej doložky uvedenej v prílohe zmluvy o úvere uzavretej medzi účastníkmi konania. Preto základnou podmienkou na posúdenie, či plnenie, na ktoré rozhodcovský rozsudok zaväzuje, je plnenie právom dovolené je posúdenie, či rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe platne dohodnutej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky.
Ako vyplýva z predmetnej zmluvy, rozhodcovská doložka je zakotvená vo Všeobecných obchodných podmienkach pôžičky poskytovanej spoločnosťou Pohotovosť, a.s., kde v bode 15 Všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, sa budú riešiť: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom súde; b) pred príslušným súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.).
Za dôležitú odvolací považuje skutočnosť, že táto príloha je vypracovaná tak malými písmenami a v takom hustom riadkovaní, že bez lupy je takmer nečitateľná, takže je veľmi iluzórne, že povinná mala možnosť si prílohu zmluvy riadne prečítať, čo samo o sebe znamená vyhotovenie zmluvy v rozpore s dobrými mravmi, čo spôsobuje neplatnosť zmluvných dojednaní podľa § 39 Občianskeho zákonníka, a teda aj neplatnosť v nich uvedenej rozhodcovskej doložky.
Odvolací súd sa stotožňuje s posúdením uvedenej doložky ako neprijateľnej podmienky, nakoľko sa ňou povinná, ako spotrebiteľ, reálne vopred vzdala práva na účinnú ochranu, a to či už z nevedomosti alebo nemožnosti vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu neprijateľné a čo má podľa § 53 ods.1, ods.4 Občianskeho zákonníka za následok, že táto podmienka je od počiatku neplatnou.
Oprávnený, ako poskytovateľ pôžičky, ktorý má svoju činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou, mal a musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj dôsledky ich použitia, a teda musí počítať s tým, že na vymoženie plnenia na základe nekalej podmienky, súd neudelí povolenie na jej výkon, resp. exekúciu zastaví.
Podľa § 45 ods.2 zákona o rozhodcovskom konaní, ak je zistené, že povinný bol zaviazaný k plneniu, ktoré je právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom tak exekučný súd exekučné konanie zastaví. Podstatné je to, že zákonná úprava dáva exekučnému súdu právo a povinnosť preveriť a vecne posúdiť rozhodcovský rozsudok aj z hľadiska, či plnenie uložené vo výrokovej časti rozsudku je dovolené a nie je v rozpore s dobrými mravmi. Uvedené mal exekučný súd možnosť posúdiť po predložení predmetnej zmluvy oprávneným.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať, či exekučný titul, na vykonanie ktorého súdny exekútor požiadal súd o vydanie poverenia na základe návrhu oprávneného, nie je v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom, a tým preveriť splnenie podmienok pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a ak zistí, že uvedené podmienky neboli splnené, je povinný či už celkom alebo v určitej časti exekúciu zastaviť. V danom prípade odvolací súd má za zistené, že rozhodcovský rozsudok bol vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky, a teda plnenie ním uložené, nemožno považovať za plnenie právom dovolené a v súlade s dobrými mravmi. Právne posúdenie neplatnosti rozhodcovskej doložky je v súlade aj s judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie.
Podľa ustanovenia § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka platného v čase uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“).
Podľa ustanovenia § 53 ods.4 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa ustanovenia § 2 písm.a) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľským úverom sa rozumie dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo inej právnej formy.
Podľa ustanovenia § 3 ods.1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Odvolací súd poukazuje aj na Smernicu č. 93/13/EHS, kde sa uvádza, že každá (akákoľvek) zmluva môže byť spotrebiteľskou zmluvou, ak obsahuje nekalú podmienku. Za nekalú podmienku možno považovať každú takú, ktorej zmyslom, alebo účinkom je neposkytnúť právnu ochranu spotrebiteľovi. Súd môže označiť za neprijateľnú podmienku aj inú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri výklade obsahu spotrebiteľských zmlúv sa vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie § 54 ods.2 Občianskeho zákonníka).
Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 219 O.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa považuje za dôvodné a potvrdil ho ako vecne správne.
V odvolacom konaní bol oprávnený neúspešný a povinnej ani súdnemu exekútorovi trovy odvolacieho konania nevznikli. Preto odvolací súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. rozhodol tak, že účastníkom nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.
Predmetné uznesenie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach jednohlasne (ustanovenie § 3 ods.9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinnej od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.