Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-440-1994.pdf
PDF · 114 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
K3-16C/440/1994
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice-okolie samosudkyňou JUDr. Leou Švrčekovou v právnej veci žalobcov 1/ C. H. rodenej V., narodenej XX.X.XXXX, bývajúcej v A. XXX, 2/ H. H., narodeného XX.X.XXXX, bývajúceho v L.B., C. XX, 3/ G. H., narodeného X.X.XXXX, bývajúceho H. L., G. X, 4/ R. G. rodenej H., narodenej XX.X.XXXX, bývajúcej v L., L. X, zastúpených JUDr. Martinom Fabiánom, advokátom v Košiciach, Štúrova 20 proti žalovaným 1/ C. V.K.A.Í.L., narodenému XX.X.XXXX, bývajúcemu v L., V. X, 2/ L. V.A.Í.L., narodenej XX.XX.XXXX, bývajúcej v L., V.U.F. X, o návrhu žalobcov i vzájomnom návrhu žalovaných na vydanie bezdôvodného obohatenia
rozhodol:
I. Žalovaní 1,2 sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcom v 1. - 4. rade po 199,16 eur s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 24.9.2007 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.
III. Zamieta vzájomnú žalobu žalovaných.
IV. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Pôvodný žalobca Ján Vereb, narodený 2.3.1929, ktorý zomrel 15.3.2006 sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu 3.5.1994, ktorá smerovala proti žalovanému Jurajovi Cmaríkovi domáhal vypratania nehnuteľností v katastrálnom území Slančík, zapísaným na liste vlastníctva číslo 252 ako parcely číslo 142 - dom súpisné číslo 69, dvor s výmerou 450 m2 a 143 - záhrada s výmerou 794 m2 v súčasnosti ide o parcely číslo 142/1 - zastavané plochy a nádvoria s 143/2 - záhrady s totožnou výmerou a dom súpisné číslo 69 na parcele číslo 142/1 na tom skutkovom základe, že je výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností, vlastníctvo k nim nadobudol vydržaním deklarovaným rozsudkom Okresného súdu Košice-vidiek, ktorý bol vydaný v konaní 5C1323/1991 mienil uzavrieť so žalovaným kúpnu zmluvu o prevode uvedených nehnuteľností, ktoré žalovaný začal užívať po vzájomnej dohode ešte 9.9.1989, ku kúpe malo dôjsť po usporiadaní vlastníctva, avšak žalovaný už nemal záujem o kúpu, nehnuteľnosti však nevypratal ani v lehote do 31.3.1994 podľa výzvy zo dňa 11.2.1994.
Žalovaný podaním zo dňa 18.5.1994, doručeným súdu 19.5.1994 uplatnil proti žalobcovi vzájomný návrh, ktorým sa domáhal určenia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam v katastrálnom území Slančík, zapísaným na liste vlastníctva číslo 252, žiadal, aby mu bolo uložené zaplatiť žalobcovi Jánovi Verebovi doplatok kúpnej ceny v sume 20.000,- Sk, tento návrh bol vylúčený na samostatné konanie, ktoré sa viedlo pod číslom 16C732/1995. Uznesením č.k. 16C732/1995-21 zo dňa 26.6.1996, ktoré nadobudlo právoplatnosť 14.8.1996 bolo konanie o uvedenom vzájomnom návrhu Jána Cmaríka proti
Jánovi Verebovi zastavené. Žalobca podaním doručeným súdu 4.1.1995 navrhol pripustiť do konania ako žalovanú Katarínu Cmárikovú, manželku Juraja Cmárika. Žalobca na pojednávaní dňa 18.11.1996 rozšíril pôvodnú žalobu o peňažný nárok v sume 180.000,- Sk uplatňovaný titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo žalovaným užívaním nehnuteľností bez právneho dôvodu od 9.9.1989. Rozsudkom č. k. 16C440/1994-41 zo dňa 18.11.1996 bola zamietnutá žaloba o vypratanie nehnuteľností a peňažný nárok žalobcu uplatnený proti žalovaným 18.11.1996 vo výške 180.000,- Sk bol vylúčený na samostatné konanie, totiž žalovaní neuplatnili vzájomným návrhom proti žalobcovi nárok na vrátenie sumy 60.000,- Sk, ktorú vyplatili žalobcovi podľa neplatnej zmluvy, žalobca nebol ochotný uvedenú sumu vyplatiť oproti vyprataniu nehnuteľností, tento peňažný nárok žalovaných žiadal započítať na pohľadávku voči žalovaným v sume 180.000,- Sk za užívanie nehnuteľností bez právneho dôvodu. Rozsudok napadol odvolaním žalobca, uznesením Krajského súdu v Košiciach č. k. 14Co80/98-58 zo dňa 29.10.1999 bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie.
Žalobca podaním zo dňa 27.1.2000 doručeným súdu 28.1.2000 doplnil odôvodnenie návrhu na zaplatenie sumy 180.000,- Sk tak, že ide o náhradu za užívanie uvedených nehnuteľností vypočítanú násobkom sumy 2000,- Sk, ktorá predstavuje mesačnú náhradu za ich užívanie a žalobca predpokladal vypratanie v čase blízkom vyneseniu rozsudku zo dňa 18.11.1996 a zároveň rozšíril peňažný nárok na sumu 250.000,- Sk, ktorá predstavuje náhradu za ich užívanie do konca januára 2000.
Uzneseniami vyhlásenými na pojednávaní vo veci dňa 5.5.2000 boli odstránené procesné pochybenia, ktoré súdu prvého stupňa vytkol odvolací súd a bola pripustená zmena žaloby podľa podania žalobcu zo dňa 27.1.2000.
Žalobca podaním zo dňa 22.1.2001 doručeným súdu 24.1.2001 uplatnil nárok na náhradu za užívanie sporných nehnuteľností aj za obdobie od 1.2.2000 do 31.1.2001 - t. j. za 12 mesiacov po 2.000,- Sk, teda peňažný nárok rozšíril o sumu 24.000,- Sk. Žalovaní v konaní mienili uplatňovať nároky voči žalobcovi vzájomným návrhom zo dňa 30.3.2001, ktorý bol však uznesením č. k. 16C440/1994-141 zo dňa 5.10.2004 odmietnutý.
Žalobca ďalším podaním zo dňa 6.10.2005 doručeným súdu 17.10.2005 uplatnil nárok na náhradu za užívanie uvedených nehnuteľností aj za obdobie od 1.2.2001 do 1.9.2005 - za 56 mesiacov po 2000,- Sk - t. j. v sume 112.000,- Sk, nárok celkom predstavoval sumu 386.000,- Sk po navrhnutom započítaní s pohľadávkou žalovaných vo výške 60.000,- Sk navrhol uložiť žalovaným vypratať predmetné nehnuteľnosti a zaplatiť sumu 326.000- Sk. Žalovaní na pojednávaní vo veci dňa 3.2.2006 vzniesli vo veci vzájomný návrh, ktorý bol doplnený podaním zo dňa 14.2.2006, doručeným tunajšiemu súdu 14.2.2006, uplatnili náhradu za vložené investície do nehnuteľností v sume 72.000,- Sk, náhradu nákladov na údržbu nehnuteľnosti - za kosenie trávy od 1.3.1993 do 3.2.2006 spolu v sume 19.500,- Sk, za odpratávanie snehu za rovnaké obdobie v sume 6.500,- Sk, domáhali sa vydania preddavku kúpnej ceny vyplatenej žalobcovi v sume 60.000,- Sk, celkom nároky voči žalobcovi vyčíslili sumou 151.500,- Sk, navrhli započítať voči nároku žalobcu do výšky 11.085,- Sk a zaviazať žalobcu na zaplatenie sumy 140.415,- Sk. Nárok žalobcu na náhradu za užívanie nehnuteľností vyčíslili sumou 11.085,- Sk poukázali na neprimeranosť náhrady uplatňovanej mesačnou sumou 2000,- Sk, uplatnili námietku premlčania nárokov, z nároku uplatneného 18.11.1996 za obdobie september 1999 až november 1996 namietali premlčanie nároku za obdobie do 17.11.1994,u nepremlčaného nároku vo výške 48.000,- Sk spochybňovali výšku i základ, z nároku uplatneného 28.1.2000 za obdobie november 1996 až január 2000 namietali premlčanie nároku za obdobie do 27.1.1998, u nepremlčaného nároku vo výške 48.000,- Sk rovnako spochybňovali základ i výšku, pri nároku uplatnenom 24.1.2001 za obdobie január 2000 až január 2001 vo výške 24.000,- Sk tiež spochybňovali základ i výšku, z nároku uplatneného dňa 17.10.2005 za obdobie február 2001 až september 2005 namietali premlčanie za obdobie do 16.10.2005 a spochybňovali základ i výšku nepremlčaného nároku, s prihliadnutím na stav domovej nehnuteľnosti, ktorá bola nespôsobilá na trvalé bývanie a možnosť ju využívať len ako rekreačnú chalupu v letných mesiacoch - od mája do septembra - t. j. len päť mesiacov v roku namietali uplatňovanie náhrady za celoročné užívanie.
Pôvodný žalobca Ján Vereb zomrel 15.3.2006, do jeho práv vstúpili terajší žalobcovia Júlia Verebová
- manželka a deti Vladimír Vereb, Milan Vereb a Bibiána Majdáková, podľa osvedčenia o dedičstve 10D215/2006, D not 37/2006 zo dňa 23.5.2006, vydaného JUDr. Svenom Vargovčíkom, notárom v Košiciach ako súdnym komisárom podľa poverenia Okresného súdu Košice-okolie sporné nehnuteľnosti
v katastrálnom území Slančík , zapísané na liste vlastníctva číslo 252 nadobudla dcéra poručiteľa Bibiána Majdáková. Na pojednávaní vo veci 24.11.2006 žalovaní odovzdali žalobkyni Bibiáne Majdákovej kľúče od sporných nehnuteľností a podaním zo dňa 8.1.2007 doručeným súdu 15.1.2007 táto účastníčka vykonala späťvzatie žaloby o vypratanie nehnuteľností. Žalovaní vyjadrili súhlas s uvedeným úkonom tejto žalobkyne.
Žalobcovia podaním zo dňa 16.10.2006 zaujali stanovisko k vzájomnému návrhu žalovaných, ktorý bol uplatnený podaním doručeným súdu dňa 17.2.2006, nesúhlasili so vznesenými námietkami premlčania jednotlivých nárokov v dôsledku ich neuplatnenia v dvojročnej premlčacej lehote, pretože účastníci vedeli najneskôr od februára roku 1993, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, teda žalovaní najneskôr od februára roku 1993 vedome neoprávnene užívajú predmetné, nehnuteľnosti, z týchto dôvodov by sa uplatnené nároky mohli premlčať v 10 - ročnej premlčacej lehote, k uplatnenému peňažnému nároku za obdobie od septembra 1989 do februára 1993 s poukazom na ust. § 107 ods. 3 Obč. zák. uviedli, že nemožno akceptovať vznesenú námietku premlčania, keďže účastníci sú povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa neplatnej alebo zrušenej zmluvy získali, súd prihliadne na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať rovnako vyjadrili nesúhlas k ich výpočtom náhrady za užívanie nehnuteľností podľa Vyhl. ústrednej správy pre rozvoj miestneho hospodárstva č. 60/1964 Zb., ktorá stanovuje výpočet nájomného pri nájme bytu a spôsob dojednávania platenia nájomného a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu medzi vlastníkmi, prípadne správcami bytu ako prenajímateľmi a nájomcami, tento právny predpis aj stratil účinnosť ešte 1.1.2000, žalobcovia rovnako za nesprávne považujú výpočty žalovaných nájomného za nájom pozemkov podľa Vyhl. Ministerstva financií SR č. 465/1991 Zb. ktorá stratila účinnosť - 1.1.2004. Vo vzťahu k ďalším nárokom žalovaných za zhodnotenie nehnuteľností sumou 72.000,- Sk, ktoré považujú za nepreukázané aj s poukazom na pôvodné vyjadrenie žalovaných k žalobe zo dňa 19.5.1994, kde uvádzajú náklady na opravy v sume 30.000,- Sk, žalobcovia uplatnili námietku premlčania tohto nároku, rovnako aj premlčanie ďalších uvádzaných nárokov na náhradu nákladov, uviedli, že tieto vznikli zavinením žalovaných a ich neoprávneným užívaním predmetných nehnuteľností, nemožno akceptovať nároky za obdobie od 1.3.1993 do 3.2.2006.
Žalobcovia podaním zo dňa 23.9.2009 doručenými tunajšiemu súdu 24.9.2009 - ďalším návrhom na zmenu žaloby uplatnili peňažný nárok na náhradu za užívanie uvedených nehnuteľností bez právneho dôvodu od 2.9.2005 do 24.11.2006 - do ich vypratania v celkovej sume 977,84 eur, u toho nárok vzniknutý za života ich právneho predchodcu od 2.9.2005 do 15.3.2006 predstavuje sumu 425,62 eur a od 16.3.2006 do 24.11.2006 - do vypratania nehnuteľnosti žalobkyňa Bibiána Majdáková uplatňuje sumu 552,22 eur, žalobcovia v 1-4 rade žiadali uložiť žalovaným spoločne a nerozdielne zaplatiť sumu 11.246,84 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 15.3.2006 do zaplatenia a žalobkyňa Bibiána Majdáková sa domáhala aj zaplatenia sumy 552,22 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 25.11.2006 do zaplatenia.
Žalobcovia podaním zo dňa 8.4.2010 doručeným súdu 27.4.2010 vzniesli námietku premlčania voči nároku žalovaných na vrátenie zálohy za kúpnu cenu nehnuteľností v sume 1.999,63 eur - 60.000 Sk vyplatenej v roku 1989 pôvodnému žalobcovi Jánovi Verebovi, tvrdili, že vtedy došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, žalovaní uplatnili nárok na súde 30.3.2001, nárok je premlčaný s poukazom na ust. § 107 ods. 1,2 Obč. zák. teda žalovaní si mohli uplatniť nárok na vydanie zálohy ako plnenia z bezdôvodného obohatenia najneskôr do roku 1992, k čomu však nedošlo. Žalobcovia pri uplatňovaní svojich nárokov podľa podania zo dňa 23.9.2009 zdôraznili, že u žalovaných ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie najneskôr od februára 1993, kedy už účastníci vedeli, že nedôjde k uzavretiu kúpnej zmluvy, od uvedenej doby užívali predmetné nehnuteľnosti vedome neoprávnene. Žalobcovia sa domáhali jeho vydania uplatnením nároku na súde 18.11.1996, minimálne od februára roku 1993 do vypratania nehnuteľností - do 24.11.2006 je ich nárok oprávnený, jeho výška určená podľa primeranej náhrady za mesiac sumou 2.000,- Sk - 66,38 eur nie je neprimerane vysoká, ale podstatne nižšia v porovnaní so zadováženými oznámeniami realitných kancelárii a ich ponukami i zmluvou o prenájme všeobecných priestorov zo dňa 2.11.1992 uzavretou medzi obcou Slanec a žalovanou v 2. rade. Uznesením č. k. 16C440/1994-439 zo dňa 17.2.2012 bolo zastavené konanie o vypratanie sporných nehnuteľností a bola pripustená zmena žaloby podľa návrhu žalobcov zo dňa 23.9.2009, žalobcovi podaním zo dňa 15.3.2013 ešte upresnili navrhovaný žalobný petit; žiadajú zaviazať žalovaných spoločne a nerozdielne na zaplatenie sumy 11.246,84 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 15.3.2006 do zaplatenia každému žalobcovi rovným dielom.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, svedkov, znaleckým dokazovaním a listinnými dôkazmi a takto zistil skutkový stav: Výpoveďou účastníkov bolo preukázané, že ešte v roku 1989 mali záujem uzavrieť kúpnu zmluvu o prevode nehnuteľností v katastrálnom území Slančík, zapísaných na liste vlastníctva číslo 252 ako parcely číslo 142/1 - dom, dvor s výmerou 450 m2, dom súpisné číslo 69 a 143/1 - záhrady s výmerou 764 m2, predávajúcim mal byť pôvodný žalobca Ján Vereb a kupujúcimi žalovaní a bola dojednaná kúpna cena sumou 80.000 Kčs, nedošlo však k uzavretiu kúpnej zmluvy, pretože pôvodný žalobca nebol zapísaný ako vlastník na príslušnom liste vlastníctva a bolo potrebné usporiadať vec v konaní pred súdom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že účastníci od počiatku vedeli o tejto prekážke a ich úkony smerovali k uzavretiu budúcej kúpnej zmluvy. Zápismi spísanými pôvodným žalobcom a žalovanými dňa 9.9.1989 a 28.9.1989 v Ruskove bolo preukázané, že žalovaní 9.9.1989 vyplatili pôvodnému žalobcovi sumu 20.000,- Kčs ako zálohu z kúpnej ceny za rodinný dom číslo 69 v Slančíku z celkovej sumy 80.000 Kčs s tým, že ďalšia suma 40.000 Kčs bude vyplatená do 10.10.1989 a suma 20.000 Kčs po „prepise“ na notárstve, žalovaní 28.9.1989 vyplatili pôvodnému žalobcovi aj sumu 40.000,- Sk, rovnako zo zápisu zo dňa 28.9.1989 je zrejmé, že ide o ďalšiu splátku za dom v Slančíku číslo 69 z celkovej sumy 80.000 Kčs a zostávajúca suma 20.000 Kčs bude vyplatená, na notárstve. Obe tieto listiny prepísal pôvodný žalobca a jeho manželka a obaja žalovaní. Rovnako bolo preukázane, že účastníci následne mienili uzavrieť kúpnu zmluvu, avšak vlastník nehnuteľností - pôvodný žalobca Ján Vereb už nebol ochotný predať nehnuteľnosti za sumu 80.000 Kčs, teda prijať od žalovaných len doplatok kúpnej ceny v sume 20.000 Kčs, kúpnu cenu zvýšil o 35.000,- Kčs - t. j. na 115.000 Kčs, následne požadoval ešte ďalších 5.000,- Kčs, žalovaní už neboli ochotní akceptovať takto zvýšenú kúpnu cenu a k uzavretiu zmluvy nedošlo. Pôvodný žalobca ani jeho právni nástupcovia doposiaľ nevrátili žalovaným sumu zodpovedajúcu 60.000 Kčs, a žalovaní vypratali predmetné nehnuteľnosti až 24.11.2006.
Výpoveďou pôvodného žalobcu i žalovaných bolo preukázané, že po vyplatení preddavku na kúpnu cenu žalobca odovzdal žalovaným kľúče od uvedených nehnuteľností a žalovaným umožnil ich užívanie. Rovnako bolo preukázané, že účastníci očakávali skoršie usporiadanie vlastníctva pôvodného žalobcu k sporným nehnuteľnostiam, spisom tunajšieho súdu sp. zn. 5C1323/1991 bolo preukázané, že pôvodný žalobca podal návrh na určenie vlastníckeho práva 20.11.1991, rozsudkom č. k. 5C1323/1997-19, zo dňa 20.3.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť 15.7.1992 mu bolo určené vlastnícke právo k domu súpisné číslo 69 na parcele číslo 142/1 - dvor s výmerou 450 m2 a k parcele číslo 143/2 - záhrada s výmerou 794 m2 titulom vydržania podľa ustanovení obč. zák. z roku 1950. Konanie o skôr podanej žalobe bolo pre jej vady zastavené.
Notárskou zápisnicou bývalého Štátneho notárstva Košice-vidiek N 513/90, Nz 521/90 zo dňa 29.6.1990 bolo preukázané, že pôvodný žalobca v prítomnosti žalovaného Juraja Cmaríka do notárskej zápisnice vyhlásil, že po usporiadaní vlastníctva v katastrálnom území Slančík, zapísaným na liste vlastníctva číslo 252 - ako parcela číslo 142/1 - dom, dvor s výmerou 450 m2 a na liste vlastníctva číslo 254 ako parcela číslo 143 - záhrada predá uvedené nehnuteľnosti žalovaným, na tunajšom súde sa pod číslom 8C122/2001 na návrh manželov Cmaríkových proti Jánovi Verebovi viedlo konanie o nahradenie vyhlásenia vôle predávajúceho uzavrieť kúpnu zmluvu konanie bolo zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku. Výsluchom účastníkov bolo tiež preukázane, že pôvodný žalobca odovzdal žalovaným predmetné nehnuteľnosti v súvislosti s budúcou kúpnou zmluvou, nešlo o nájom nehnuteľností, nebola dojednaná žiadna úhrada za užívanie.
Výpoveďou účastníkov aj svedkov Františky Vaľkovej Jána Bača, Jaroslava Vargu i fotografiami bolo preukázané, že uvedené nehnuteľnosti v Slančíku boli v zanedbanom stave, dom bol dlhšiu dobu neobývaný a žalovaní od uzavretia dohody s pôvodným žalobcom odpratali neporiadok z pozemku a začali dom opravovať, zaradili domurovanie poškodených stĺpov verandy, čiastočnú opravu omietok, podláh, zrušili jeden samostatný vchod do domu, osadili tam jedno okno a do miestnosti zriadili vchod cez dverný otvor z tretej miestnosti, úpravy neboli dokončené. Výpoveďou pôvodného žalobcu i žalovaných bolo preukázané, že im pôvodný žalobca neudelil súhlas na vykonávanie opráv domu. Žalobcovia uplatnili premlčanie práva žalovaných na vydanie prípadného zhodnotenia nehnuteľností.
Pôvodný žaloba uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sumou 2.000 Kčs mesačne počas celého užívania nehnuteľností žalovanými, výšku peňažného nároku určil odhadom, za účelom zistenia
výšky primeraných nákladov za užívanie sporných nehnuteľnosti bolo nariadené znalecké dokazovanie z odboru stavebníctvo za posúdenie stavu nehnuteľností v katastrálnom území Slančík, zapísaným na liste vlastníctva číslo 252 - domu súpisné číslo 69 na parcele číslo 142/1, zistiť zastavanú plochu, obytnú plochu, počet obytných miestností a príslušenstva, ich vybavenie, technický stav a údržbu, dobu užívania vedľajších stavieb a vonkajších úprav, pri parcele číslo 142/1 - zastavanej ploche s výmerou 450 m2 a 143/1 - záhrady s výmerou 794 m2 zamerať sa na ich využitie a popis trvalých porastov, ktoré sa na nich nachádzajú.
Znaleckým posudkom Ing. Jána Bugatu číslo 154/2003 zo dňa 29.9.2003 bolo preukázané, že stavba domu nie je odizolovaná od zemnej vlhkosti vodorovnou izoláciou, čo sa prejavuje vlhkými stenami stavby, nosné murivo vykazovalo praskliny na čelnej stene na d a pod oknom a oddeľujúce sa murivo gánku preukazuje nedostatky vo vodorovnom stužení stavby - chýbajúci veniec budovy, okná a dvere boli bez obnovenej povrchovej úpravy, podlahy boli čiastočne vymenené za betónové ako príprava pod PVC podlahu, znalec popisuje aj vady krovu, ktorý je na hranici životnosti, v dôsledku priehybov latí môže byť uvoľňovaná strešná škridlová krytina, komínové murivo je opotrebené, znalec konštatuje, že dom v tomto stave nevyhovuje podmienkam pre trvalé bývanie. Podľa uvedeného znaleckého posudku dom má jedno obytné podlažie s dispozičným riešením pre jeden byt, obytná časť domu má zastavanú plochu 154,40 m2 obytná podlahová plocha je 46,28 m2, plocha príslušenstva 50,44 m2, na pozemku sa nachádzajú staršie ovocné dreviny a niekoľko mladších okrasných drevín, záhrada sa nevyužíva na pestovanie zeleniny, pod trvalými porastami je nepestovaný trávnik.
Za účelom zistenia sumy prestavajúcej primerané náklady na užívanie sporných nehnuteľnosti bolo vykonané dokazovania aj listinnými dôkazmi, z vyhlásenia v Realitnej kancelárie SLIMAK s.r.o. so sídlom v Košiciach, Gagarinovo námestie 12 zo dňa 3.2.2005 vyplýva, že cena za nájom uvedených nehnuteľností by sa mohla v období od roku 2000 - 2005 mohlo pohybovať vo výške 2000 - 5000 Sk, uvádza sa, že obdobie pred rokom 2004 nevedia posúdiť z dôvodu chýbajúcich informácii, realitná kancelária Centrum real invest s.r.o. so sídlom v Košiciach, Južná trieda 2/A oznámila predpokladanú cenu nájmu v rokoch 2000 - 2005 v rozmedzí 2.500 - 4.000,- Sk mesačne, obce Egreš ani Slančík nevedeli oznámiť výšku prípadného nájomného, pretože podobné, nehnuteľnosti neprenajímali. Oznámenie realitných kancelárii sú s prihliadnutím na ich nepresnosť nepoužiteľné, výška primeranej náhrady nebola zistená ani ďalším znaleckým dokazovaním z odboru stavebníctvo, súdny znalec Ing. Jozef Kupček nepodal vo veci použiteľný znalecký posudok.
Podľa § 868 Obč. zák. pokiaľ ďalej nie je uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 50a Obč. zák. účastníci sa môžu písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.
Podľa § 51 Obč. zák. ktorého znenie je totožné s úpravou platnou do 21.12.1991 účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
Podľa § 107 Obč. zák. právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
Podľa § 451 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 458 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne. Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil.
Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 580 ods. 1. Obč. zák. ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 3 Nar. vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008 výška úrokov z omeškania je dvojnásobok diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 10 Nár. vlády SR č. 87/1995 Z. z. právne vzťahy a nároky z nich vzniknuté pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia sa spravujú ustanoveniami doterajších predpisov. Ak došlo k omeškaniu s plnením peňažného dlhu pred nadobudnutím účinnosti tohto nariadenia, výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania sa riadi ustanoveniami doterajších predpisov; ak však omeškanie s plnením peňažného dlhu trvá, od účinnosti tohto nariadenia riadi sa výška úrokov z omeškania a poplatku z omeškania týmto nariadením.
Súd vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti a dospel k záveru, že nároky účastníkov na vydanie bezdôvodného obohatenia sú čiastočné dôvodné. Uplatnené nároky majú pôvod v neplatenej zmluve, podľa ktorej predchodca žalobcov prijal peňažnú sumu 60.000,- Sk - 1991,63 eur a zároveň odovzdal žalovaným predmetné nehnuteľnosti na užívanie, nedošlo k prevodu vlastníctva, toho ostalo predchodcovia žalobcov zachované. Z dôvodu tohto synalagmatického záväzku nedošlo k premlčaniu práva žalovaných na vrátenie peňažnej sumy 60.000,- Sk -preddavku na dojednané budúce plnenie - pretože vlastnícke právo ani právo vlastníka domáhať sa vydania veci sa nepremlčuje, pohľadávka žalovaných však zanikla započítaním, je nesporné, že účastníci najneskôr od februára 1993 vedeli, že k uzavretiu zamýšľanej kúpnej zmluvy nedôjde, teda niet pochybností o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným na úkor pôvodného žalobcu a následne žalobkyne Bibiány Majdákovej z dôvodu užívania nehnuteľností bez právneho dôvodu až do ich vydania.
Výška bezdôvodného obohatenia spočívajúca v užívaní nehnuteľností bez právneho dôvodu bola určená úvahou súdu sumou 1000,- Sk - 33,19 eur mesačne vychádzajúc z nepriaznivého technického stavu domovej nehnuteľností, jednoduchého vybavenia, zanedbanej údržby a obmedzených možností využitia. Napriek rozsiahlemu dokazovaniu neboli zistené údaje o obvykle vynakladaných nákladoch za užívanie obdobných nehnuteľností v danom čase predovšetkým formou nájmu. Z dôvodu premlčania časti nároku žalobcov a určenia výšky bezdôvodného obohatenia za užívanie predmetných nehnuteľností - sumou 1000,- Sk mesačne, po započítaní sumy 60.000,- Sk na pohľadávku žalovaných súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť každému zo žalobcov sumu 199,16 eur - 6.000,- Sk a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Bezdôvodné obohatenie vzniklo žalovaným na úkor pôvodného žalobcu Jána Vereba užívaním nehnuteľností za obdobia od 18.11.1994 - 18.11.1996, od 1.2.1998 - 31.1.2000, od 1.2.2000 do 31.1.2001, od 17.10.2003 do 17.10.2005 - spolu za 84 mesiacov po
1.000,- Sk, čo predstavuje sumu 84.000,- Sk - 2788,29 eur, po započítaní pohľadávky žalovaných v sume 60.000,- Sk bezdôvodné obohatenie žalovaných prestavuje sumu 24.000,- Sk 796,65 eur. Žalobcovia sú oprávnení v rozsahu svojich dedičských podielov, ktoré súd rovnaké. Žalovaní sú v omeškaní s plnením, nárok na úroky z omeškania bol uplatnený až 24.9.2009, z týchto dôvodov súd priznal žalobcom úroky z omeškania od 24.9.2007 podľa základnej sadzby Národnej banky Slovensko k uvedenému dňu, až do zaplatenia.
Súd zamietol i vzájomnú žalobu žalovaných, ktorá pozostáva z nároku na zaplatenie sumy 72.000,- Sk 2389,96 eur za zhodnotenie nehnuteľností a na náhradu nákladov na údržbu nehnuteľností od 1.3.1993 do 2.3.2006 - za kosenie trávy v sume 19.500,- Sk - 647 eur a za odpratávanie snehu za 13 rokov v sume 6.500,- Sk - 215,76 eur, nebolo preukázané zhodnotenie nehnuteľností činnosťou žalovaných, z dôvodu uplatnenej námietky premlčania nebolo na preukázanie tvrdených skutočností nariadené znalecké dokazovanie. Uplatňované nároky, ktoré mali vzniknúť vynaložením uvádzaných nákladov na údržbu nehnuteľností sú nedôvodné, žalovaní najneskôr od februára roku 1993 neoprávnenie užívali predmetné nehnuteľností ich vydaním vlastníkovi by predišli akejkoľvek zodpovednosti za prípadnú nutnú údržbu a nákladom na uvedený účel.
Pri premlčaní práva na vydanie bezdôvodného obohatenia - podľa § 107 Obč. zák. je stanovená tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba, subjektívna premlčacia doba môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemožno prekročiť. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený skutočne dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor získal bezdôvodné obohatenie. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to trojročnej, ako aj desaťročnej v prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného obohatenia skutočne nedošlo.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 2 O.s.p. účastníci mali v konaní len čiastočný úspech.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice okolie písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na výkon súdneho rozhodnutia.