Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_7Co-177-2012.pdf
PDF · 73.31 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/177/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Telefónica Slovakia, s.r.o., so sídlom v Bratislave, na ul. Einsteinovej č. 24, proti žalovanému C. G., nar. XX. X. XXXX, bývajúcemu v C., na ul. U. č. XXXX/X, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, na ul. Važeckej č. 16, o zaplatenie sumy 1.064,84 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Humenné zo dňa 27. 8. 2012, č. k. 12C 48/2012-97 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka.
Vedľajšiemu účastníkovi sa n e p r i z n á v a náhrada trov odvolacieho konania a žalobca nemá právo na ich náhradu.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania vo výške 165,70 Eur.
Výrok o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom bol odôvodnený ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Proti tomuto rozsudku, a to konkrétne proti výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie zmeniť tak, aby náhrada trov konania vedľajšiemu účastníkovi priznaná nebola. Ako dôvod uviedol, že pri rozhodovaní o trovách sa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ust. § 150 ods. 1 O.s.p. umožňuje súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Zmluvy o pripojení medzi účastníkmi boli uzatvorené za stavu, keď sa len implementovali smernice Európskej únie o spotrebiteľoch do slovenskej právnej úpravy. Preto sa nedal predpokladať právny vývoj v tejto oblasti, nakoľko implementácia smerníc zavŕšená nebola. Súdna prax sa v tejto oblasti ustálila iba za posledný rok a tak sa zmenili pomery, za ktorých došlo k uzatvoreniu zmlúv medzi žalobcom a žalovaným, pričom žalobca nemal možnosť na danú zmenu žiadnym spôsobom reagovať. V čase uzatvorenia zmlúv nebol presne určený okruh neprimeraných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a žalobca tak nemohol predvídať, že zachovanie práva zo zmluvnej pokuty po odstúpení od zmluvy bude predstavovať neprijateľnú podmienku podľa ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Okrem toho z ust. § 25 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a z ust. § 93 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že vedľajší účastník môže vstupovať do konaní, resp. podávať žaloby len vo veciach ochrany práv spotrebiteľov. To znamená, že môže vstupovať do konaní, v ktorých sa bude spotrebiteľ domáhať ochrany práva spotrebiteľov na strane žalobcu, resp. spotrebiteľské združenie je oprávnené podávať návrhy na začatie konania vo veciach ochrany práv spotrebiteľov. Musí ísť teda o žaloby, resp. konania, ktorých predmetom bude ochrana práv spotrebiteľov a nie individuálne prípady ochrany
práv jedného spotrebiteľa. Predmetom tohto konania nie je ochrana práv spotrebiteľov, ale individuálna žaloba na plnenie voči konkrétnej fyzickej osobe, teda predmetom tohto konania nie je ochrana práv spotrebiteľov, ale zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom. Vedľajší účastník navyše vstúpil do konania bez toho, aby mal akýkoľvek vzťah k žalovanému, resp. aby si bol žalovaný takéhoto vstupu vedomý. Spotrebiteľské združenie, ktorého samotná existencia predpokladá dostatok odborných vedomostí a znalostí potrebných pre ochranu práv spotrebiteľov v súdnom konaní, keďže jeho predmet činnosti spočíva v ochrane spotrebiteľských práv, by malo byť samo schopné zabezpečiť ochranu práv spotrebiteľov. Dôvodom zastúpenia spotrebiteľského združenia advokátom nie je ochrana spotrebiteľa, ale dosiahnutie zisku z priznanej náhrady trov konania a ochrana spotrebiteľa je len prostriedkom na dosiahnutie tohto primárneho záujmu, na ktorý využíva legislatívnu medzeru. Podľa platnej právnej úpravy, ako aj rozhodovacej praxe Súdneho dvora Európskej únie je sudca všeobecného súdu povinný ex offo prihliadať na nečestné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, čo zabezpečuje, že spotrebiteľ bude mať vždy účinné právne prostriedky na ochranu svojich práv. Vyjadrenia právneho zástupcu vedľajšieho účastníka nie sú potrebné pre rozhodnutie súdu v jednotlivých konaniach a nie sú žiadnym prínosom pre spotrebiteľa. Vedľajšiemu účastníkovi bola dňa 29. 2. 2012 udelená dotácia Ministerstvom hospodárstva SR vo výške 4.000 Eur. Touto dotáciou sa hradia výdavky spotrebiteľského združenia a zároveň uvedená dotácia má podporovať odbornosť spotrebiteľského združenia v oblasti ochrany práv spotrebiteľov.
Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 212 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.
Pri rozhodovaní o trovách sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.
V súvislosti s odvolacími námietkami je potrebné poukázať na ust. § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Uvedené ustanovenie vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania. Náhrada je obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ust. § 142 ods. 1 O.s.p. teda neumožňuje nepriznať vedľajšiemu účastníkovi vystupujúcemu na strane žalovaného ním účelne vynaložené trovy.
Vo veci sa nedá stotožniť s argumentáciou o nepotrebnosti právneho zastupovania vedľajšieho účastníka len preto, lebo vedľajší účastník je inštitúciou zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust. § 93 ods. 4 O.s.p.
Občiansky súdny poriadok v ust. § 24 a nasl. umožňuje každému účastníkovi dať sa zastúpiť v konaní zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom môže byť i advokát. Občiansky súdny poriadok vo svojich ustanoveniach pritom nevylučuje, aby účastník odborne spôsobilý hájiť svoje záujmy v konaní pred súdom sa nemohol dať zastúpiť zástupcom a aby len z tohto dôvodu mu nemala byť priznaná náhrada trov vzniknutých v súvislosti s právnym zastupovaním. Náklady s tým spojené sú vždy potrebné. Vyššie uvedené sa v plnej miere vzťahuje tiež na možnosť vedľajšieho účastníka dať sa zastupovať v konaní advokátom.
Pokiaľ ide o argumentáciu poukazujúcu na potrebu aplikácie ust. § 150 ods. 1 O.s.p. pri rozhodovaní o trovách konania, s touto sa stotožniť nedá.
V prejednávanej veci si žalobca uplatnil jednak čiastočne premlčané pohľadávky a jednak pohľadávky vyplývajúce z dojednaní o zmluvných pokutách. Čiastočné zamietnutie žaloby z dôvodu vznesenia námietky premlčania nie okolnosťou odôvodňujúcou nepriznanie náhrady trov konania vedľajšiemu účastníkovi. Čo sa týka zmluvných pokút, v tejto časti bola žaloba zamietnutá pre nerešpektovanie ust. § 53a ods. 1 OZ žalobcom s poukazom na rozsudok Okresného súdu Poprad zo dňa 30. 8. 2010 č. k. 10C 137/2010-123 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 20. 9. 2011 vydaným vo veci 6Co 113/2010. Žalobca napriek tomu, že mu vo veci 10C 137/2010 Okresného súdu Poprad nebolo priznané plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky týkajúcej sa dojednania o zmluvnej pokute, sa nezdržal používania takejto podmienky, resp. podmienky s rovnakým významom so všetkými spotrebiteľmi a voči žalovanému si napriek tomu uplatnil nárok na zaplatenie zmluvných pokút. Takéto konanie sa za dôvod hodný osobitného zreteľa umožňujúci výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti nepriznať, označiť nedá.
Odvolací súd preto postupom vyplývajúcim z ust. § 219 O.s.p. rozsudok vo výroku o trovách konania medzi žalobcom a vedľajším účastníkom ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní žalobca úspech nemal a úspešný vedľajší účastník náhradu trov nežiadal priznať.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.