Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/85/2023

Uznesenie

Okresný súd Levice v spore navrhovateľa: Q. B. Y., T.. XX.XX.XXXX, H. I. O.. XX, XXX XX W., zastúpeného JUDr. Andreou Chorvátovou Nagyovou, advokátka so sídlom Advokátskej kancelárie v Kozárovciach, 935 22 Kozárovce 632, IČO: IČO: 47 134 747, proti protistrane: BENCONT COLLECTION, a. s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

I. Protistrana je povinná zdržať sa uplatňovania výkonu práv vyplývajúcich z dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom protistrany a to v Zmluve o úvere dostupnápôžička č. 7165459612 zo dňa 30.05.2012.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

III. Súd poučuje protistranu, že môže na súd podať proti navrhovateľovi žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým takejto žalobe vo veci samej vyhovel.

IV. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.09.2023 domáhal, aby súd uložil protistrane povinnosť zdržať sa uplatňovania výkonu práv vyplývajúcich z Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 71654 9612, uzatvorenej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom protistrany dňa 30.05.2012 a uložil povinnosť zamestnávateľovi navrhovateľa X. G.. M.. B.., O.. K.. G. XXXX/X, W., V.: XX XXX XXX, zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy a iných príjmov navrhovateľa vykonávaných podľa dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, uzatvorenej medzi navrhovateľom a právnym predchodcom protistrany dňa 30.05.2012. Zároveň sa navrhovateľ domáhal, aby súd poučil protistranu, že na Okresný súd Levice môže podať proti navrhovateľovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok úveru zo Zmluvy o úvere č. 7165459612, uzatvorenej dňa 30.05.2012 medzi navrhovateľom a právnym predchodcom protistrany. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ odôvodnil tým, že s právnym predchodcom protistrany uzatvoril Zmluvu o úvere č. 7165459612 dňa 30.05.2012, so sumou čerpania úveru 4.000,- eur, v ktorej vystupuje ako dlžník. Súčasťou zmluvy o úvere je aj dohoda o zrážkach zo mzdy, špecifikovaná v čl. 3, bod 4 zmluvy, v znení: Klient podpisom tejto zmluvy o úvere uzatvára s bankou dohodu o zrážkach zo mzdy podľa ust. , ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo zmluvy o úvere. Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo zmluvy o úvere pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy, alebo iného príjmu dlžníka vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky. V zmysle uvedenej úverovej zmluvy mal žalobca uhradiť za poskytnutý úver 4.000,- eur, sumu 6.770,28 eura, a to v 72 mesačných splátkach, posledná splátka bola splatná

19.05.2018. Dňa 19.07.2023 predložila protistrana zamestnávateľovi navrhovateľa dohodu o zrážkach zo mzdy s výzvou na vykonávanie zrážok zo mzdy. Vo výzve protistrana uvádza, že navrhovateľ úver nesplácal pôvodnému veriteľovi, ktorým bola Poštová banka, a. s., následne došlo najskôr k zosplatneniu pohľadávky, následne dňa 06.10.2016 k postúpeniu pohľadávky na súčasného veriteľa BENCONT COLLECTION, a. s. Protistrana vyzvala zamestnávateľa navrhovateľa na vykonávanie zrážok zo mzdy v sume 3.134,49 eura s príslušenstvom, vo výške stanovenej Nariadením vlády SR č. 268/2006, v rozsahu zrážok zo mzdy pri výkone rozhodnutia. Zamestnávateľom navrhovateľa je obchodná spoločnosť X. G.. M.. B.., O.. K.. G. XXXX/X, W., V.: XX XXX XXX. Navrhovateľ argumentoval, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje zásah do majetkovej sféry dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly uplatnenej pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských právnych vzťahoch, pri ktorých z vnútroštátneho aj európskeho práva vyplýva zvýšený záujem zákonodarcu na ochrane spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, vrátane súdnej ingerencie v tomto procese. Dôvodil ďalej, že dohoda o zrážkach zo mzdy je prostriedkom na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom, pre ktorú platia takisto všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch ( a nasledujúce ), ktorej základnými náležitosťami je označenie veriteľa, dlžníka, platiteľa mzdy, označenie pohľadávky, o ktorú ide, ako aj výška dotknutých zrážok. Ako každý právny úkon, aj uvedená dohoda musí byť urobená slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne pod následkom neplatnosti. Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, netvorí samostatnú listinu. Pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru išlo o vopred určenú zmluvnú podmienku vo formulárovom zmluvnom type, ktorú musel akceptovať, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Považuje ju za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, nebola dojednaná individuálne. Namietal, že nemal žiadnu možnosť ovplyvniť znenie zmluvy ani dohody o zrážkach zo mzdy, uvedená dohoda o zrážkach zo mzdy je jednoznačne zo strany protistrany v tomto spore zneužívaná. V dohode o zrážkach zo mzdy absentuje aj vymedzenie podstatných náležitostí, výška zabezpečenej pohľadávky a rozsah zrážok zo mzdy dlžníka, a aj z uvedeného dôvodu možno považovať dohodu o zrážkach zo mzdy za neplatný právny úkon. V čase uzatvorenia dohody o zrážkach zo mzdy, právne predpisy SR neupravovali formu a rozsah dohody o zrážkach zo mzdy tak, ako dnes poskytuje ochranu spotrebiteľovi znenie Navrhovateľ ďalej namietal premlčanie pohľadávky a to jednak s poukazom na splatnosť poslednej splátky pohľadávky, ktorá bola v zmluve dohodnutá na 19.05.2018, ako aj na údajné zosplatnenie pohľadávky pred jej postúpením 06.10.2016. Argumentoval, že s poukazom na znenie , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nie je možné vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá zabezpečuje premlčaný nárok na úhradu pohľadávky, a na základe ktorej je dnes vymáhané právo z premlčanej pohľadávky, je preto k dnešnému dňu v rozpore s a neplatná. Konanie protistrany, ktorá mala nadobudnúť pohľadávku banky voči navrhovateľovi postupným prevodom na základe Zmlúv o postúpení pohľadávky, pričom podľa tvrdenia navrhovateľa tento o zmene na strane veriteľa nebol doposiaľ informovaný, bol v domnení, že sa v danom prípade jedná o premlčaný dlh a protistrana s odstupom 5 rokov od konečnej splatnosti úveru a s odstupom 7 rokov po nadobudnutí pohľadávky, sa bez ďalšieho rozhodol uspokojiť ju prostredníctvom spochybnenej dohody o zrážkach zo mzdy, nemôže požívať právnu ochranu, nemôže sa jednať o výkon práva súladný s dobrými mravmi ( ). Za daného stavu považuje navrhovateľ domáhanie sa bezodkladnej úpravy pomerov nariadením neodkladného opatrenia za vhodný a primeraný spôsob bránenia jeho práv a záujmov, keď návrhom na vykonávanie zrážok zo mzdy protistrana uspokojuje premlčanú pohľadávku, pričom zamestnávateľ navrhovateľa nie je oprávnený namietať premlčanie pohľadávky. Poukázal na dátum poslednej splátky úveru, ktorý bol v predmetnej zmluve určený dňa 19.05.2018. Od nasledujúceho dňa plynula premlčacia doba 3 roky na uplatnenie pohľadávky veriteľa proti navrhovateľovi, k premlčaniu pohľadávky veriteľa z dotknutého úveru došlo dňa 20.05.2021. Mal za to, že jediným spôsobom ochrany pred konaním protistrany je súdne rozhodnutie o neodkladnom opatrení a vykonaniu zrážok môže zabrániť výlučne nariadené trvalé neodkladné opatrenie súdom, ktorým je potrebné zastaviť vykonávanie zrážok zo mzdy navrhovateľa a tak upraviť pomery účastníkov. Záverom navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje nárok na náhradu trov právneho zastupovania.

2. Svoj návrh navrhovateľ podložil listinnými dôkazmi pozostávajúcimi z Výzvy na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.07.2023 a zo Zmluvy o úvere dostupnápôžička č. 7165459612 zo dňa 30.05.2012.

3. Podľa (ďalej len „“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa , neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

5. Podľa , neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa a , neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

7. Podľa , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa , k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa , ak súd nepostupoval podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/2015/160/20181212>, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20181212>, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

10. Podľa prvej vety , o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20160701>.

11. Podľa prvej vety , súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

12. Podľa prvej vety , pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

13. Podľa , neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

14. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami.

15. Podľa , ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

16. Podľa , súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší rozhodnutím, ktorým žalobe vo veci samej vyhovel. Ustanovenie platí primerane.

17. Podľa a , (ďalej len „“), uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

18. Podľa o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola

uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.

19. Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.

20. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

21. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

22. Zákon predpokladá dva dôvody uplatnenia procesného zabezpečenia neodkladným opatrením, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom neodkladného opatrenia ako jedného zo zabezpečovacích inštitútov procesného práva, je poskytnúť oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu a zabrániť zhoršeniu jej postavenia, a to aj napriek tomu, že súd nemá náležite zistený skutkový stav. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia tak zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd tak rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Riadne dokazovanie v zmysle a nasl. nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti s podaným návrhom osvedčené. Aby však súd mohol poskytnúť ochranu nariadením neodkladného opatrenia, musí byť aspoň osvedčené, že sú tu právne vzťahy medzi stranami sporu vyžadujúce dočasnú úpravu, potreba úpravy musí byť bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti.

23. Súd pri rozhodovaní preskúmal návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia so všetkými jeho prílohami, ktoré navrhovateľ súdu doručil a takto zistil, že medzi navrhovateľom a právnym predchodcom protistrany bola dňa 30.05.2012 uzatvorená Zmluva o úvere dostupnápôžička č. 7165459612. Z predmetnej zmluvy o úvere vyplýva výška úveru v sume 4.000,- eur, s dobou splácania úveru 72 mesiacov. Výška mesačnej splátky bola stanovená na sumu 98,85 eura, celková výška nákladov 2.670,28 eura. Úroková sadzba predstavovala výšku 19 % ročne, RPMN úveru bola vyčíslená vo výške 21,12 %, priemerná RPMN vo výške 19,59 %. Dátum prvej platby bol dojednaný do 19.06.2012, dátum konečnej splatnosti úveru bol dohodnutý na deň 19.05.2018. V Zmluve o úvere dostupná pôžička č. 7165459612 bolo zároveň dohodnuté poistenie schopnosti splácať úver v základom súbore poistenia. Z časti (3), bodu 4 zmluvy ďalej vyplýva, že podpisom zmluvy uzatvára klient s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky banky vzniknutej zo ZoÚ. Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu dlžníka vo výške splátky, najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného zaplatenia pohľadávky banky.

24. Zo žiadosti protistrany adresovanej zamestnávateľovi navrhovateľa vyplýva, že protistrana požiadala listom zo dňa 19.07.2023 zamestnávateľa navrhovateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy za účelom uspokojenia svojej pohľadávky, vzniknutej na základe vyššie spomenutej zmluvy o úvere. Z uvedeného listu ďalej vyplýva, že dlžník svoj dlh riadne nesplatil, v dôsledku čoho tak pôvodný veriteľ vyhlásil úver za predčasne splatný a spoločnosť BENCONT COLLECTION, a. s. nadobudla predmetnú pohľadávku na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016, na základe čoho tak vstúpila do všetkých práv pôvodného veriteľa vrátane práva požadovať zrážky zo mzdy.

25. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúcej súdnej kontroly, keď dohoda o zrážkach zo mzdy je voči platiteľovi mzdy účinná, tzn. veriteľ na jej základe nadobúda právo na výplatu zrážok zo mzdy okamihom, keď bola zamestnávateľovi predložená. Tento inštitút je tak realizovaný na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky vrátane jej príslušenstva, pričom dlžník nedokáže zrážkam zo mzdy nijako zabrániť, ani ich nijakým spôsobom korigovať.

26. Navrhovateľ vo svojom návrhu poukázal na to, že dohoda o zrážkach zo mzdy je súčasťou zmluvy o úvere, netvorí samostatnú listinu. Argumentoval, že pri uzatváraní zmluvy o poskytnutí spotrebného úveru išlo o vopred určenú zmluvnú podmienku vo formulárovom zmluvnom type, ktorú musel akceptovať, nemal možnosť ovplyvniť jej obsah a túto dohodu o zrážkach zo mzdy považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. V tejto súvislosti je nutné však uviesť, že dohoda o zrážkach zo mzdy je štandardným zabezpečovacím prostriedkom, ktorý upravuje , pričom aj zo Smernice Rady 93/13EHS vyplýva, že neprijateľnou zmluvnou podmienkou nemôže byť taká dohoda, ktorá preberá obsah zákonnej úpravy tak, ako to je v danom prípade, pokiaľ ide o dohodu o zrážkach zo mzdy upravenej v . Predmetná Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená dňa 30.05.2012, pričom až dňa 01.05.2014 nadobudol účinnosť Zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že v danom prípade Dohoda o zrážkach zo mzdy nemusela byť uzavretá vo forme osobitnej listiny. Na dohodu o zrážkach zo mzdy sa však rovnako ako na akýkoľvek iný právny úkon, vzťahujú všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch, tzn., aby bola táto dostatočne určitá, mala obsahovať ako podstatnú náležitosť výšku zabezpečovaných pohľadávok, pričom podľa názoru súdu musí byť v dohode o zrážkach zo mzdy zabezpečovaná pohľadávka resp. pohľadávky jednoznačne konkretizované tak, aby bolo zrejmé, ktoré konkrétne nároky vyplývajúce zo zmluvy sa zabezpečujú a v akej výške, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Z Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 30.05.2012 však nevyplýva, či sa zabezpečuje istina, zmluvné úroky, nároky vyplývajúce z poistenia schopnosti splácať úver, prípadne všetky tieto nároky a v akých výškach, keď z celkovej výšky nákladov vyčíslenej v sume 2.670,28 eura nijakým spôsobom nevyplýva, akú sumu tvoria zmluvné úroky a akú poplatky za dojednané poistenie. Výška jednotlivých zabezpečovaných nárokov v čase uzavretia dohody tak podľa názoru súdu spotrebiteľovi nebola známa s tým, že veriteľ ich v takýchto prípadoch vyčísluje až následne, po začatí výkonu zrážok zo mzdy. Po preskúmaní predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy v zmysle uvedeného tak dospel súd k záveru, že táto je neplatná podľa a to pre jej neurčitosť a nezrozumiteľnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn.: zo dňa 18.12.2017, podľa ktorého: „V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku“. Pre úplnosť súd ešte s poukazom na argumentáciu navrhovateľa udáva, že samotná skutočnosť, že protistrana vymáha právo z premlčanej pohľadávky, nespôsobuje s poukazom na neplatnosť samotnej dohody o zrážkach zo mzdy podľa .

27. Aj pre prípad, že by bola dojednaná dohoda o zrážkach zo mzdy platná, nárok, ktorý si veriteľ zrážkami zo mzdy voči navrhovateľovi uplatňuje, je podľa názoru súdu bezpochyby premlčaný. Veriteľ vo Výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 19.07.2023 uvádza, došlo k predčasnému zosplatneniu poskytnutého úveru, pričom predmetnú pohľadávku nadobudol na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.10.2016. Hoci z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ani predložených listinných dôkazov nevyplýva, kedy k predčasnému zosplatneniu úveru došlo a nemožno tak určiť, odkedy premlčacia doba zosplatneného dlhu začala plynúť, muselo tak dôjsť ešte pred samotným postúpením pohľadávky. Aj keby však súd vychádzal z konečného termínu splatnosti úveru, čo je o vyše rok aj pol neskôr po postúpení zosplatnenej pohľadávky, nemožno dospieť k inému záveru, než že nárok veriteľa uplatňovaný zrážkami zo mzdy je premlčaný. Posledná splátka bola splatná dňa 19.05.2018, premlčacia doba poslednej splátky tak začala plynúť dňa 20.05.2018 a uplynula by dňa 20.05.2021. Dňa 27.03.2020 však nadobudol účinnosť o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii, a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, pričom podľa Čl. I, predmetného zákona, lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 30. apríla 2020 neplynú, v dôsledku čoho tak premlčacia doba 35 dní neplynula. Dňa 19.01.2021 bol predmetný zákon doplnený o , písm. a), podľa ktorého lehoty ustanovené právnymi predpismi v súkromnoprávnych vzťahoch na uplatňovanie alebo bránenie práv na súde, uplynutím

ktorých by došlo k premlčaniu alebo k zániku práva, v čase odo dňa účinnosti tohto zákona do 28. februára 2021 neplynú. Premlčacia doba tak opäť 41 dní neplynula. Posledná splátka splatná dňa 19.05.2018 sa tak s poukazom na uvedené skutočnosti premlčala dňa 04.08.2021.

28. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. V prípade inštitútu zakotveného v tomto zákonnom ustanovení tak možno hovoriť o tzv. nepravej preklúzii, keď na základe uvedeného ustanovenia po márnom uplynutí premlčacej lehoty, právo nemožno vymáhať, pričom na túto skutočnosť musí súd alebo iný konajúci orgán prihliadnuť, a to aj bez námietky. V spotrebiteľských vzťahoch sa tak nárok po uplynutí premlčacej lehoty neoslabuje tak, ako je to v prípade klasického premlčania, ale priamo zaniká. Na rozdiel od preklúzie však nezaniká ako celok a naďalej je možné, aby dlžník plnil veriteľovi dobrovoľne, pričom takéto plnenie nebude zakladať bezdôvodné obohatenie. (Š., I.., S., Z.., H., N.., Q., I.., G., Q.., U., I.. a kol. I. ? 450. Komentár. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2019, 1055 s., 1056 s.) V zmysle uvedeného by tak v prejednávanej veci vykonávaním zrážok zo mzdy navrhovateľa bezpochyby došlo k nedobrovoľnému plneniu zo strany navrhovateľa, keď navrhovateľ s vykonávaním zrážok evidentne nesúhlasí, pričom veriteľ dlžníka by tak vymáhal uplatňovaný nárok v rozpore s .

29. Po vyhodnotení návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho príloh a listinných dôkazov tak dospel súd k záveru, že navrhovateľovi je dôvodné poskytnúť neodkladným opatrením bezodkladnú ochranu, nakoľko súd má za to, že navrhovateľ osvedčil existenciu právneho vzťahu vyplývajúceho zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože predložil dôkaz o tom, že protistrana požiadala jeho zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci samotná dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a zrážkami zo mzdy vymáhaná pohľadávka je bezpochyby premlčaná.

30. Keďže podľa názoru súdu neodkladným opatrením možno ukladať povinnosť zásadne len strane sporu a uloženie povinnosti inej osobe resp. subjektu nepripúšťa, súd zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v tej časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil jeho zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy. K uvedeným právnym záverom dospeli pri svojej rozhodovacej činnosti aj všeobecné súdy SR (napr. Krajský súd v Nitre v rozhodnutiach sp. zn.: <http://merit.slv.cz/9Co/679/2016> zo dňa 21.12.2016, sp. zn.: zo dňa 30.12.2016). Súd zároveň zdôrazňuje, že toto neodkladné opatrenie v rozsahu v akom bolo nariadené, bráni vykonávať zrážky zo mzdy navrhovateľa, čo znamená, že zamestnávateľ navrhovateľa nie je oprávnený a ani povinný zrážky vykonávať. Na základe nariadeného neodkladného opatrenia je povinnosťou protistrany realizovať všetky nevyhnutné opatrenia smerujúce k tomu, aby sa s realizáciou dohôd o zrážkach zo mzdy prestalo, resp. predišlo, a to vrátane povinnosti informovať zamestnávateľa navrhovateľa. Napokon je ale nutné uviesť, že ani navrhovateľovi samotnému nič nebráni, predložiť toto rozhodnutie svojmu zamestnávateľovi pre prípad, ak by si protistrana zrážky zo mzdy napriek jeho existencii uplatňovala.

31. Nariadením predmetného neodkladného opatrenia pred začatím konania možno podľa názoru súdu v prejednávanej veci s prihliadnutím na prijaté právne závery, dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami sporu a keďže tak súd neuložil navrhovateľovi povinnosť podať v určenej lehote žalobu vo veci samej podľa , poučil protistranu vo výroku tohto uznesenia zmysle a , o možnosti podať proti navrhovateľovi žalobu o náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia. V tejto súvislosti ďalej súd udáva, že súd nie je viazaný navrhovaným petitom, pričom poučovacia povinnosť v navrhovanom znení, že protistrana môže podať proti navrhovateľovi žalobu o zaplatenie dlžných splátok, je podľa názoru súdu vzhľadom na súdom prijaté právne závery a to najmä pokiaľ ide o premlčanie zrážkami zo mzdy uplatňovaného nároku, bezpredmetná a právne irelevantná.

32. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Podľa , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , keď v konaní pred súdom mali obe sporové strany, teda navrhovateľ aj protistrana, rovnaký úspech, pretože súd prvému navrhovanému výroku navrhovateľa vyhovel, avšak druhý navrhovaný výrok navrhovateľa zamietol. Vzhľadom k uvedenému tak rozhodol súd o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.