Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoP-116-2012.pdf
PDF · 102.89 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoP/116/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Oľgy Lichnerovej a členov senátu JUDr. Alice Beňovej a JUDr. Ivety Martinákovej v právnej veci navrhovateľky Mgr. T. M., bytom P., O. F. XXXX/XX proti odporcovi E. M., trvale bytom P., O. F. XXXX/XX, t. č. P., P. XXXX/XX, o rozvod manželstva a úpravu práv povinností k maloletej V., nar. XX.XX.XXXX a maloletej Y., nar. XX.XX.XXXX, obe zastúpené J. v P. V., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 10. septembra 2012, č. k. 11P 113/2012-37 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného zo strany odporcu na mal. Y. a vo výroku o úprave styku navrhovateľky s mal. V. z m e ň u j e takto:
Odporca j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. Y. sumou 80 eur mesačne s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky.
Navrhovateľka j e o p r á v n e n á stýkať sa s mal. V. každý nepárny týždeň v stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., každý nepárny týždeň v sobotu od 15.00 hod. do 19.00 hod., každý nepárny týždeň v nedeľu od 10.00 hod. do 16.00 hod..
Navrhovateľka si prevezme mal. V. pred bytom odporcu v stanovený čas a mal. V. vráti v stanovenom čase pred bytom odporcu.
Odporca j e p o v i n n ý mal. V. na styk s navrhovateľkou pripraviť a styk im umožniť.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov, mal. V. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti otca, ktorý ju bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. Matke uložil povinnosť prispievať na výživu mal. V. vo výške 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa od právoplatnosti rozsudku k rukám otca, do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia. Mal. Y. zveril na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať v bežných veciach a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu mal. Y. sumou 70 eur mesačne od právoplatnosti rozsudku k rukám matky dieťaťa, do posledného dňa v predchádzajúcom mesiaci, pod následkom výkonu rozhodnutia. Zároveň upravil styk matky s mal. V. tak, že matka je oprávnená prevziať si dieťa pred bytom otca každý nepárny týždeň v sobotu o 15.00 hod. a otcovi dieťa pred jeho bytom o 19.00 hod. v ten istý deň odovzdať. Ďalej je oprávnená prevziať si dieťa každú nepárnu nedeľu o 10.00 hod. pred bytom otca a
povinná otcovi dieťa o 16.00 hod. v ten istý deň pred jeho bytom odovzdať. Otcovi uložil povinnosť styk matky s mal. V. umožniť. Ďalej upravil styk otca s mal. Y. tak, že otec je oprávnený prevziať si dieťa v materskej škole každý párny týždeň v stredu o 15.00 hod. a povinný dieťa matke pred jej bytom v ten istý deň o 18.00 hod. odovzdať. Otec je oprávnený prevziať si dieťa každý párny týždeň v sobotu o 15.00 hod. pred bytom matky a povinný dieťa matke o 19.00 hod. v ten istý deň pred jej bytom odovzdať. Ďalej je oprávnený prevziať si dieťa každú párnu nedeľu o 10.00 hod. pred bytom matky a povinný dieťa matke o 16.00 hod. pred jej bytom odovzdať. Matke uložil povinnosť styk otca s mal. Y. umožniť. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 144 O.s.p. tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. V odôvodnení svojho rozsudku vyslovil záver, že konflikty, ktoré medzi účastníkmi konania počas manželstva vznikali, a ktoré boli zrejme zapríčinené aj tým, že nebývali vo vlastnej domácnosti, ale u rodičov navrhovateľky, mali taký dopad na manželstvo účastníkov konania, že títo sa navzájom odcudzili. Navrhovateľka sa prestala s odporcom intímne stýkať, a napokon odporca odišiel s dcérou V. zo spoločnej domácnosti. Hoci sa v prenajatom byte s ním pokúsila žiť aj navrhovateľka, toto nedokázala, a nie je ani v záujme maloletých detí, aby ich rodičia žili len vo formálnom manželstve. Preto súd návrhu vyhovel, a manželstvo účastníkov konania rozviedol. Právne v tejto časti rozsudok odôvodnil ust. § 23 ods. 1 Zákona o rodine. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine upravil práva a povinnosti rodičov k mal. V. a mal. Y.. Konštatoval, že existuje zásada, podľa ktorej by mali deti vyrastať spolu a k ich rozdeleniu môže súd pristúpiť len v odôvodnených prípadoch. V prípade účastníkov konania je situácia taká, že už od februára roku 2012 žije otec s dcérou V. a matka s dcérou Y., a aj keď 4 mesiace od uvedeného mesiaca prežili účastníci konania so svojimi dcérami spoločne, matka sa napokon aj s dcérou Y. odsťahovala opäť k svojim rodičom, a takáto situácia vyhovuje rodičom aj deťom. Preto súd pristúpil k rozdeleniu detí a maloletú V. zveril do osobnej starostlivosti otcovi a maloletú Y. do osobnej starostlivosti matke. Maloletá V. navštevuje základnú školu, maloletá Y. doposiaľ do školy nechodí. Obe deti sú zdravé. Otec detí pracuje ako mäsiar a jeho priemerný mesačný zárobok od októbra 2011 do júna 2012 je 640,84 eur netto. Predtým zarábal viac ako 1.000 eur mesačne, ale v októbri 2011 došlo k zníženiu platov na pracovisku, kde pracuje. Navrhovateľka je opatrovateľkou svojej matky, s príjmom 142 eur mesačne. Odporca býva v prenajatom byte, za ktorý platí spolu s inkasom 300 eur mesačne. Musel si kúpiť zariadenie bytu, ktoré spláca. Účastníci konania vlastnia auto, ktoré užíva odporca. Vychádzajúc z odôvodnených potrieb detí, ale aj osobných, rodinných, zárobkových a majetkových pomerov rodičov, súd určil výživné matke na maloletú V. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa a otcovi na maloletú Y. vo výške 70 eur mesačne, od právoplatnosti rozsudku. Právne svoje rozhodnutie v tejto časti odôvodnil ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine. O úprave styku rodičov s maloletými deťmi rozhodol podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine. Mal za to, že je v záujme oboch detí, aby sa stretávali aj s rodičom, ktorému nie sú zverené do výchovy, a najmä so súrodencom, ktorého bude vychovávať druhý rodič. Preto súd upravil styk rodičov s maloletými deťmi, ktoré im nie sú zverené do výchovy, čo najveľkorysejšie tak, aby to neobmedzovalo deti v ich bežnom živote, ale aby sa mohli rodičia s deťmi a deti navzájom spolu čo najviac stretávať.
Proti tomuto rozsudku, a to len jeho výrokovej časti o určení výživného na mal. Y. a úpravu styku navrhovateľky s mal. V., podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla ho zmeniť tak, že odporca je povinný prispievať na výživu mal. Y. mesačne sumou 120 eur. Pokiaľ sa týka úpravy styku, žiadala, aby bola oprávnená stýkať sa s mal. V. aj počas týždňa, v stredu každý nepárny týždeň tak, že bude oprávnená prevziať si mal. V. pred bytom otca o 15.00 hod. a povinná dieťa otcovi pred jeho bytom v ten istý deň o 18.00 hod. odovzdať. Namietala, že súd prvého stupňa pri určení výšky výživného na mal. Y. nevzal do úvahy ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, keď sa v priebehu konania zaoberal len výdavkami, ktoré vznikali odporcovi. Vyslovila názor, že súd prvého stupňa sa mal zaoberať aj otázkou nevyhnutnosti vynakladania týchto výdavkov, a práve tie, ktoré nie je nevyhnutné, aby odporca vynaložil, nezohľadnil pri výpočte výšky vyživovacej povinnosti voči mal. Y.. Vytýkala súdu prvého stupňa, že na strane mal. Y. sa vôbec nezaoberal jej oprávnenými potrebami s ohľadom na jej vek a záujmy. Poukázala na to, že mal. Y. začala od septembra 2012 navštevovať materskú škôlku, kde stravné na mesiac predstavuje sumu 25,40 eur, poplatok za škôlku 13 eur/mesiac a triedny fond je 5 eur/mesiac, teda spolu 43,40 eur/ mesiac. Z výživného určeného otcom súdom prvého stupňa jej zostane po zaplatení týchto nákladov suma 26,60 eur/mesiac. Uviedla, že mal. Y. rada kreslí a tancuje, výška výživného, ktoré bolo určené súdom prvého stupňa, je veľmi nízka, a nie je z nej možné zabezpečiť ani bežné potreby dieťaťa, ktoré sú potrebné pre život kultúrneho človeka, a teda oblečenie, obuv, stravu, hygienické potreby, prípadne účasť na záujmových krúžkoch, ako je kreslenie a tanec. Namietala, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou nevyhnutnosti vynaloženia výdavku vo výške 300 eur za prenájom 3-izbového bytu odporcom,
keď odporca mal možnosť prenajať si menší byt, prípadne garsónku, kde nájom s energiami by ho mesačne vyšiel do 150 eur. Ďalej poukázala na to, že odporca zakúpil do bytu domáce zviera -mačku, ktorej zakúpil domček a pravidelne jej kupuje žrádlo, je povinný platiť daň za prítomnosť zvieraťa v byte. Uviedla, že odporca sa nenasťahoval do holého bytu, nakoľko zo spoločnej domácnosti u jej rodičov si odniesol kreslo, stolík, televízor, domáce kino a dve postele tam nechala rodina, ktorá odporcovi prenajíma byt. Manželskú posteľ kúpil v hotovosti za 150 eur ešte v čase, keď s ním v tomto byte žila aj ona, aby mali kde spať. Odporca v súčasnej dobe užíva aj auto, ktoré spoločne nadobudli za trvania manželstva, teda platí povinné zmluvné poistenie, pohonné látky, a to len preto, aby chodieval na výlety a vyvážal svojich známych. Ďalej poukázala na to, že žije s mal. Y. u svojich rodičov, ktorí jej pomáhajú a prispievajú na stravu a ošatenie, nakoľko jediným jej príjmom je opatrovateľský príspevok na mamu vo výške 142 eur, a teda svoju vyživovaciu povinnosť voči mal. Y. si plní formou osobnej starostlivosti a tým, že jej zabezpečuje bytovú potrebu. Taktiež uviedla, že staršia dcéra V., ktorá žije s odporcom, vie za ňou prísť, že potrebuje peniaze na potreby do školy alebo na voľný čas, tak nerozumie, prečo odporca, ktorý má pravidelný a slušný príjem, nechce prispievať adekvátne na výživu svojej mladšej dcéry, pričom si neuvedomuje, že jeho dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča. Už len samotný fakt, že v konaní pred súdom ho zastupovala advokátka, svedčí o tom, že odporca finančné prostriedky k dispozícii má, ale nechce ich použiť pre základné potreby svojej mal. dcéry Y.. Odporca na mal. Y. neprispieva od júna 2012, má teda zameškanú vyživovaciu povinnosť, a to aj napriek tomu, že na dcéru poberá prídavky na dieťa a daňový bonus. Opätovne poukázala na svoj príjem, z ktorého nie je schopná zabezpečiť výživu sebe a mal. Y.. Za nespravodlivú považovala úpravu styku s mal. V., nakoľko aj ona chce mať prehľad o tom, ako sa mal. V. darí v priebehu týždňa, keď navštevujú školu, a preto žiadala, aby styk s mal. V. bol upravený aj počas týždňa.
Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých častiach ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to, že pracuje priemerne 200 hodín mesačne na 3 zmeny na expedícii mäsových výrobkov. Jeho príjem za október 2011 predstavoval sumu cca 550-650 eur netto, z ktorej sumy musí mesačne uhrádzať nájomné za byt vo výške 300 eur, vrátane energií, pričom za túto sumu sa v P. prenajímajú aj jednoizbové a dvojizbové byty. Ďalej platí stravné vo výške 80-100 eur, drogériu a ošatenie cca 50 eur a od doručenia rozsudku začal platiť výživné na mal. Y. vo výške 70 eur, k tejto sume matke zároveň zasiela aj prídavky na dieťa a daňový bonus. Poukázal na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. V., ktorá bola zverená do jeho osobnej starostlivosti, a ktorá má v porovnaní s mal. Y. vyššie finančné nároky. Je žiačkou 7. triedy na základnej škole, navštevuje tanečný folklórny súbor. Za stravné v škole platí mesačne cca 23 eur, od začiatku školského roka hradí výlučne on školské potreby, pracovné zošity na nemecký jazyk vo výške 7 eur, anglický jazyk vo výške 7 eur, na exkurzie do Bratislavy vo výške 22 eur, zálohu na lyžiarsky kurz vo výške 40 eur, ZRŠ vo výške 9 eur, triedny fond vo výške 5 eur mesačne. Uviedol, že v súčasnosti sa maloletá vrátila z Ríma, kde bola s folklórnym súborom, za ktorú cestu uhradil sumu 70 eur + vreckové 30 eur. Mal za to, že všetky uvedené výdavky sú výdavkami na zabezpečenie nevyhnutných životných potrieb, pritom neuviedol platby za mobilné telefóny, poistné na neho a na dcéru V., ani splátky pôžičiek, ktoré si zobral na kúpu nevyhnutného zariadenia bytu. Navrhovateľke ponechal všetko nadštandardné vybavenie bytu, ktoré si u svokrovcov zrealizovali z ich peňazí, teda z peňazí BSM, pretože navrhovateľka nepracovala, odkedy sa narodila staršia dcéra, a všetky finančné prostriedky zabezpečoval on. V byte svokrovcov ponechal zabudované domáce kino, takže nie je pravdou, že si toto odniesol. Čo sa týka zakúpenia mačky, na ktorú sa navrhovateľka odvoláva, túto nekúpil, ale bezplatne zadovážil cez internet od pani, ktorá sa už o ňu nemohla starať, a tá mačke pribalila aj celé príslušenstvo. Daň za mačku sa neplatí. Zastával názor, že zviera v domácnosti má kladný výchovný vplyv na deti, deti sa starostlivosťou o domáce zvieratko učia najmä zodpovednosti. Pokiaľ ide o motorové vozidlo, uviedol, že toto si pravidelne striedajú tak, ako určí navrhovateľka. Pravdou je, že on platí poistku za auto, ako aj výmenu oleja, batérie, výmenu pneumatík a podobne. Za nepravdivé označil tvrdenie navrhovateľky, že on chodí na výlety a vyváža svojich známych. Nevidel však dôvod, pokiaľ by aj na výlet autom šiel, prečo by tak nemohol učiniť, pretože ide na výlet predovšetkým so svojimi deťmi. V poslednom čase je auto ale viac u navrhovateľky, ako u neho. Ďalej poukázal na tú skutočnosť, že v tomto konaní ho nezastupoval žiadny advokát, a skutočnosť, že ho zastupoval advokát v inom súdnom konaní, však nemôže byť podľa jeho názoru na ujmu účastníka konania. Ďalej uviedol, že navrhovateľka mu v zmysle rozsudku neumožňuje styk s mal. Y., keď tvrdí, že rozsudok nie je právoplatný, a preto toto rozhodnutie nie je povinná plniť. V tejto súvislosti poukázal na ust. § 162 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného, a na základe ktorého ustanovenia je navrhovateľka od doručenia prvostupňového
rozsudku povinná plniť si vyživovaciu povinnosť, čo do dnešného dňa neplní. Mal za to, že navrhovateľka je schopná sa samostatne živiť a je schopná nájsť si primerané zamestnanie. To, že doteraz nepracuje, a to už 12 rokov, svedčí skôr o jej nezáujme nájsť si trvalú prácu, a tým mať dostatočný príjem. Pokiaľ navrhovateľka poukazuje na skutočnosť, že má zameškané výživné voči mal. Y. od júna 2012, uviedol, že v danom prípade sa výživné na mal. deti spravuje ust. § 23 Zákona o rodine, a to na čas po rozvode. Poukázal na to, že navrhovateľka sa v samostatnom konaní domáhala určenia výživného na obe mal. deti pred rozvodom manželstva, ktoré konanie bolo vedené na Okresnom súde v Považskej Bystrici pod sp. zn. 11P/133/2012, ktoré bolo zastavené z dôvodu, že ho navrhovateľka vzala v celom rozsahu späť. Ďalej uviedol, že navrhovateľka sa absolútne vyhýba skutočnosti, že v jeho starostlivosti zostala staršia dcéra V., ktorá s ním žije od februára 2012, a na ktorú nič doteraz neprispela. Nie je pravdou, že mal. V. chodí za matkou pýtať peniaze na školské potreby alebo voľný čas. Na konci školského roku dala raz navrhovateľka V. 3 eurá na kúpu kvetu pre učiteľku, avšak túto sumu jej musel vrátiť. Pokiaľ sa týka úpravy styku s mal. V. a mal. Y., navrhoval tento styk upraviť neobmedzene, aby bol zachovaný nielen vzťah rodičov a detí, ale aj maloletých navzájom a zároveň, aby mohol navrhovateľke pomôcť s Y., či už ju odviesť do alebo zo škôlky. Matka, pokiaľ ide o mal. Y., nesúhlasila z dôvodu, že by bol narušený jej denný režim. Mal. V. prišla k nemu dobrovoľne vo februári 2012 po tom, čo jej navrhovateľka povedala, aby odišla k otcovi. Preto nerozumie, prečo sa matka domáha širšej úpravy styku s mal. V. až vo svojom odvolaní.
Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu otca odporučil, aby bolo výživné na mal. Y. určené primerane k potrebám mal. dieťaťa a podľa majetkových a zárobkových možností obidvoch rodičov. Ďalej odporučil, aby bol styk matky s mal. V. rozšírený tak, ako v odvolaní žiadala matka.
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti vo výroku o výživnom na mal. Y. a vo výroku o úprave styku navrhovateľky s mal. V. bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 2 písm. a/, § 214 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je čiastočne dôvodné.
Odvolaním nenapadnutých častí rozsudku, t. j. výrok, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, rozhodnuté o zverení mal. V. do osobnej starostlivosti odporcu a o zverení mal. Y. do osobnej starostlivosti navrhovateľke, o práve rodičov mal. deti zastupovať a spravovať ich majetok, vo výroku o výživnom na mal. V., ako aj vo výroku o styku odporcu s mal. Y. a o náhrade trov konania sa odvolací súd nezaoberal, pretože proti týmto výrokom odvolanie nesmerovalo, a tak v týchto častiach rozsudok súdu prvého stupňa nadobudol právoplatnosť. Predmetom preskúmania odvolacím súdom je len výrok o výživnom na mal. Y. zo strany odporcu a výrok o úprave styku navrhovateľky s mal. V..
Navrhovateľka v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil možnosti a schopnosti odporcu platiť výživné na mal. Y., keď sa nezaoberal výdavkami odporcu, ktoré nie je nevyhnutné, aby odporca vynaložil, ďalej sa nezaoberal oprávnenými potrebami mal. Y. a nezohľadnil, že ona si svoju vyživovaciu povinnosť plní formou osobnej starostlivosti o maloletú.
Pokiaľ sa týka úpravy styku s mal. V., dôvodila, že má záujem stýkať sa s maloletou aj počas týždňa, aby mala prehľad, ako sa dcére v priebehu týždňa darí.
S konaním o rozvod manželstva je podľa § 113 ods. 1 O.s.p. spojené konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom, vrátane úpravy rozsahu výživného plateného rodičom, ktorému dieťa nebolo do výchovy zverené. Rozsah vyživovacej povinnosti sa určuje podľa kritérií ustanovených v § 62 ods. 1 Zákona o rodine s prihliadnutím na odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa ako aj schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného rodiča /§ 75 ods. 1 Zákona o rodine/. Výživné by malo byť také, aby z neho mohli byť uhrádzané všetky potreby dieťaťa, teda musí postačovať k zabezpečeniu materiálnych i nemateriálnych - výchovných, záujmových i vzdelávacích - nákladov. Výživou dieťaťa, na ktorú prispievajú obaja rodičia, sa rozumie teda zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov súd zhodnotí zo všetkých relevantných hľadísk, najmä z hľadiska ich veku, zdravotného stavu,
dosiahnutej kvalifikácie, možností ich uplatnenia na trhu práce v danom regióne. Zákonná úprava vychádza zo zásady možnosti dosiahnutia príjmu, a nie iba z existujúceho faktického stavu.
Súd prvého stupňa pri určení výživného zo strany odporcu na mal. Y. zhodnotil možnosti a schopnosti oboch rodičov. Pri určení výživného u odporcu vychádzal z priemerného čistého mesačného zárobku za obdobie od októbra 2011 do júna 2012 vo výške 640,84 eur, u navrhovateľky z výšky jej opatrovateľského príspevku, ktorý poberá za opatrovanie matky vo výške 142 eur mesačne. Odvolací súd vzhľadom na takto zistené zárobkové možnosti a schopnosti oboch rodičov, prihliadnuc na odôvodnené potreby mal. Y., ktorá navštevuje materskú školu, ako aj s prihliadnutím na odporcovu ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. V. mal za to, že správna výška zodpovedajúca predovšetkým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý dosahuje vyššie uvedený čistý priemerný zárobok pri určení výživného na mal. Y. je 80 eur mesačne, ktorá suma zohľadňuje aj potreby maloletej vo veku 4 roky. Náklady navrhovateľky na materskú škôlku pre mal. Y. predstavujú sumu 43,40 eur mesačne. Výživné navrhované navrhovateľkou považoval súd za neprimerane vysoké a výrazne nad rámec potrebám 4-ročného dieťaťa, keď odporca má zverenú do osobnej starostlivosti mal. V., ktorá je vo veku takmer 13 rokov, navštevuje druhý stupeň základnej školy, a teda na jej odôvodnené potreby odporca musí prispievať sumou cca 150 eur mesačne. Vyživovaciu povinnosť k mal. Y. má i navrhovateľka, i keď v nižšom finančnom vyjadrení, keďže túto čiastočne uhrádza osobnou starostlivosťou a jej príjem tvorí len suma opatrovateľského príspevku vo výške 142 eur mesačne. Pokiaľ ide o námietku navrhovateľky, uvádzanú v odvolaní, že odporca vynakladá výdavky na veci, na ktoré nie je nevyhnutné ich vynaložiť, túto odvolací súd nepovažoval za dôvodnú. Jedná sa totiž o výdavky odporcu na bývanie, výdavky spojené s užívaním auta, resp. kúpa domáceho zvieraťa, pričom nejde o také majetkové hodnoty, ktoré by presahovali rámec bežných životných potrieb.
Pokiaľ sa týka úpravy styku navrhovateľky s mal. V., odvolací súd je toho názoru, že je v záujme mal. dieťaťa, aby bol styk s navrhovateľkou upravený v širšom rozsahu, ako bol upravený súdom prvého stupňa. Rodičia maloletej bývajú v jednom meste, styk navrhovateľky s mal. V. preto nebude pôsobiť rušivo ani v priebehu týždňa, navrhovateľka má vytvorené podmienky na realizáciu styku aj počas týždňa. Je aj v záujme súrodeneckých väzieb, aby mal. V. bola častejšie v styku aj s mal.Y..
Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na mal. Y. a vo výroku o úprave styku navrhovateľky s mal. V. zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .