Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/114/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľky Z. B., bytom T. XXX proti odporcovi W. B., bytom T. XXX, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov na čas po rozvode k maloletej X. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenej B. B., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 6. septembra 2012, č. k. -45 takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na maloletú X. z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozviedol manželstvo účastníkov. Na čas po rozvode maloletú X. zveril do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok a otca zaviazal prispievať na výživu mal. X. sumou 100 eur mesačne, ktorú sumu je otec povinný platiť vždy do 15. dňa daného mesiaca vopred k rukám matky, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode. Styk otca s mal. dieťaťom neupravil. O náhrade trov konania rozhodol podľa tak, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel súd prvého stupňa k záveru, že návrh na rozvod manželstva je podaný dôvodne. Manželstvo účastníkov konania je vážne narušené a trvalo rozvrátené, a nemôže plniť svoj účel, a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účelom manželstva je vytvorenie harmonického a trvalého životného spoločenstva, ktoré zabezpečí riadnu výchovu. Manželstvo účastníkov konania si už dlhšie neplní viaceré svoje základné funkcie - biologickú (manželia sa spolu intímne nestýkajú asi sedem mesiacov), ekonomickú (manželia spoločne nehospodária asi štyri mesiacov), ani výchovnú. Od 01.05.2012 manželia nežijú v spoločnej domácnosti, odporca má toho času intímny vzťah s inou ženou. Zo strany účastníkov konania nie je ani vôľa, ani predpoklad pre obnovenie manželského spolužitia. Na príčinách hlbokého a trvalého rozvratu vzťahov sa účastníci konania nezhodli. Podľa názoru súdu príčiny rozvratu vzťahov možno hľadať v nedorozumeniach a konfliktoch účastníkov konania, ktoré často vyplývali z ich rozdielnych pohľadov na viaceré otázky ich spoločného rodinného a manželského života, v prejavoch žiarlivosti zo strany odporcu, ako aj v jeho opakovanej nevere počas trvania manželstva. Súd vzhľadom na intenzitu a hĺbku rozvratu ich vzájomných vzťahov nevidí možnosť obnovy ich manželského spolužitia. Vzhľadom na stúpajúcu intenzitu hádok nevytvára manželstvo ani vhodné prostredie pre výchovu maloletého dieťaťa, preto rozvod manželstva bude aj v jeho záujme. Maloletú X. na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky s tým, že ju bude povinná zastupovať a spravovať jej majetok. Takáto úprava je v súlade s návrhom navrhovateľky, vyjadrením odporcu a návrhom kolízneho opatrovníka, a rešpektuje záujem maloletého dieťaťa, ktorého výchovné prostredie sa po rozvode manželstva nezmení. Pri rozhodovaní o výške výživného vzal súd do úvahy odôvodnené potreby maloletej X., zodpovedajúce jej veku na jednej strane a možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, najmä však povinného rodiča, na strane druhej. Maloletá X. navštevuje 2. ročník Gymnázia v B.. Navrhovateľka si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletej plní osobnou starostlivosťou o ňu. Súd teda zvážil schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča - otca a zistil, že je dôvodné určiť jeho vyživovaciu povinnosť voči maloletej X. na sumu 100

eur mesačne. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že odporca ako zamestnanec spoločnosti B., s.r.o. dosahuje čistý priemerný mesačný zárobok vo výške 150,78 (potvrdenie č.l. 36 spisu). Lustráciou v registri Sociálnej poisťovne však bolo zistené, že odporca ako samostatne zárobkovo činná osoba podnikal od 17.09.1997 až do 02.02.2012. Ako uviedol vo výpovedi, podával daňové priznanie za rok 2011, ale nemal ho so sebou, a preto nevedel uviesť ani príjmovú, ani výdavkovú zložku. Odporca súdu neuviedol, z akého dôvodu prestal podnikať ako SZČO, v dôsledku čoho v súčasnosti celkovo dosahuje oveľa menší príjem. Súd zvážiac všetky uvedené skutočnosti (správanie odporcu, nepredloženie daňového priznania, nevysvetlenie dôvodu, pre ktorý prestal podnikať) nadobudol dôvodné podozrenie, že odporca sa bez vážneho dôvodu vzdal výhodnejšieho zárobku, aby sa tak vyhol plneniu vyživovacej povinnosti vo vyššej výške. Na základe uvedeného, s prihliadnutím na odôvodnené potreby maloletej zodpovedajúce jej veku, určil súd vyživovaciu povinnosť otca k maloletej X. vo výške 100 eur mesačne. Účastníci zhodne vyhlásili, že súdnu úpravu styku odporcu s maloletým dieťaťom nežiadajú. Keďže účastníci úpravu styku nepovažujú za potrebnú a potreba úpravy styku odporcu s maloletým dieťaťom nevyplýva ani z vykonaného dokazovania, súd styk odporcu s maloletou neupravil. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 23 ods.1, 2, § 24 ods. 1, § 25 ods.2, § 62 ods. 5, § 75 ods.1 Zákona o rodine.

Proti tomuto rozsudku, a to jeho výrokovej časti o určení výživného na mal. X., podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o výživnom zmeniť tak, že odvolací súd určí výživné na mal. X. v sume 200 eur mesačne s účinnosťou od podania jej návrhu na rozvod manželstva. Namietala, že súd prvého stupňa nevzal dostatočne do úvahy odôvodnené potreby mal. X., zodpovedajúce jej veku a možnosti na jednej strane, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, najmä však povinného rodiča na strane druhej. Uviedla, že odporca nepredložil svoje daňové priznanie z podnikania ako samostatne zárobkovo činná osoba, živnostník za rok 2011, a ani daňové priznanie z podnikania jeho spoločnosti B., s.r.o. za rok 2011. Poukázala na to, že odporca od času, ako mu oznámila, že sa s ním chce rozviesť, cielene robil všetko pre to, aby sa vyhol plneniu vyživovacej povinnosti vo vyššej výške, čo aj súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku uviedol. Vyslovila názor, že vzhľadom na správanie sa odporcu, nepredloženia daňového priznania, nevysvetlenia dôvodu, prečo sa vzdal výhodnejšieho zárobku, mal súd v zmysle § 63 Zákona o rodine vychádzať z domnienky, že odporcov príjem je vo výške 20-násobku sumy životného minima. Namietala tvrdenie odporcu na súde, že svojim deťom kúpil všetko, autá, motorky a rôzne iné veci, čo by však z mesačného príjmu 150,78 eur, ktorý na súd predložil, nebolo určite možné. Ďalej uviedla, že odporca sa jej pred rozvodom vyhrážal, že bude robiť všetko pre to, aby na maloletú neplatil vôbec nič, a bude pracovať len čiernou prácou, aby mal nulové daňové priznanie. Ďalej poukázala na to, že odporcove finančné zabezpečenie je podstatne vyššie ako udáva, napríklad v predrozvodovom konaní zakúpil nové auto zn. Octávia Super B, čo by taktiež z príjmu 150,78 eur nebolo možné. Uviedla, že od 01.05.2012 kvôli neúnosným slovným i fyzickým útokom odporcu na ňu i na mal. X. bola nútená odísť zo spoločne nadobudnutého domu, s tým, že odvtedy žije aj s maloletou v podnájme, takže jej finančná situácia, aj mal. X. sa neúmerne zhoršila. Ďalej poukázala na to, že odporca na výživu mal. X. od 01.05.2012 prispieval nepravidelne, so svojou dcéru absolútne nekomunikuje, vymazal si jej telefónne čísla, vyhráža sa slovne sms-kami a nemá absolútne záujem o ňu, ako i o staršiu dcéru. Mala za to, že rodičia by si mali plniť svoju rodičovskú povinnosť aj po rozvode rodičov, pretože absolútne nemôžu za to, čo sa medzi ich rodičmi udialo.

Odporca ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec v napadnutej časti (vo výroku o určení výživného na mal. X.) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa , a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na mal. X. je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (, , ).

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov.

Podľa ust. § 63 ods.1, prvá veta Zákona o rodine rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti, podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič neplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd prvého stupňa sa uvedenými zásadami však dôsledne neriadil.

Odvolací súd má za to, že súdom prvého stupňa zistené pomery účastníkov nie sú dostatočným podkladom pre záver, že v schopnostiach a možnostiach odporcu je platiť výživné na mal. X. v stanovenej výške, keď súd prvého stupňa nezistil riadne skutkový stav veci tak, ako mu to ukladá ust. , nakoľko ide o konanie, v ktorom je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy, potrebné na zistenie skutkového stavu a taktiež nevyužil možnosť, ktorú mu dáva ust. Zákona o rodine. Pri určení výživného na mal. X. vychádzal len zo mzdového listu zamestnávateľa odporcu B. s.r.o. Ostratice za obdobie od júna 2011 do mája 2012 a z vyjadrenia odporcu, že je konateľom uvedenej firmy a zároveň aj zamestnancom. Ako zamestnanec má príjem v priemere 141,70 eur mesačne v čistom. Odporca na pojednávaní dňa 06.09.2012 ďalej uviedol, že si podával aj daňové priznanie za rok 2011, ale nemá ho so sebou, a nevie z hlavy uviesť príjmovú a výdavkovú zložku. Navrhovateľka na uvedenom pojednávaní poukázala na to, že odporca mal do júla 2011 živnosť, a až od júla 2011 sa stal konateľom s.r.o., a okrem toho je aj zamestnanec s.r.o., živnosť si zrušil ku dňu 02.02.2012. Podľa názoru odvolacieho súdu takto zistené pomery účastníkov nie sú dostatočným podkladom pre záver, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť súdom určené výživné na mal. X.. Odôvodnenie napadnutého rozsudku je nedostatočné a nepresvedčivé, nevyplýva z neho, z akého zárobku a majetkových pomerov odporcu vychádzal súd prvého stupňa, keď dospel k záveru, že je v schopnostiach a možnostiach odporcu platiť výživné vo výške 100 eur mesačne. Vykonanie dôkazu len výpoveďou odporcu nie je dostatočným podkladom pre záver súdu o jeho schopnostiach a možnostiach platiť určené výživné.

Nedostatky v zistení skutkového stavu súdom prvého stupňa spočívali teda v tom, že v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine súd prvého stupňa nezistil dôsledne osobné, majetkové a zárobkové pomery odporcu. Súd prvého stupňa taktiež nezisťoval, akú činnosť odporca vykonával ako podnikateľ, prečo zrušil živnostenské oprávnenie, z akého dôvodu dosahuje vo firme B. s.r.o. zárobok, ktorý nie je ani vo výške minimálnej mzdy.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti vo výroku o určení výživného na mal. X. zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie (, , ).

V ďalšom konaní súd prvého stupňa opätovne vypočuje odporcu ako účastníka konania k jeho osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom, ako aj na okolnosti výšky jeho zárobku vo firme B. s.r.o, urobí dotaz na uvedenú firmu, aký je pracovný čas odporcu a z akého dôvodu dosahuje príjem 141,70 eur mesačne, zistí, z akého dôvodu odporca zrušil živnostenské oprávnenie. Ďalej výsluchom otca zistí jeho vzdelanie, zistí na príslušnom úrade práce, aké sú možnosti v súvislosti s profesiou, na ktorú má odporca vzdelanie, aký je predpokladaný zárobok v danom regióne. Až po takomto zistení pomerov odporcu opätovne vyhodnotí, v akej výške je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné na mal. X. a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle .

Vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu je súd prvého stupňa viazaný ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .