Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_4Co-279-2012.pdf
PDF · 74.71 KB
Case nature
Area
Subarea
4Co/279/2012
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v právnej veci navrhovateľa C. I., bytom pod Y. 7, G., zastúpeného JUDr. Miroslavom Šedivcom, advokátom so sídlom Hodžu 14/1, Prievidza, proti odporkyni C. V., bytom G. XXX/XX, G., zastúpenej Mgr. Vladimírom Ľuptákom, advokátom so sídlom Nám slobody 10, Prievidza, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza zo dňa 21. mája 2012, č.k. 5C/196/2010-121 takto
rozhodol:
Odvolacie konanie z a s t a v u j e .
Odporkyňa j e p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,32 eur k rukám advokáta JUDr. Miroslava Šedivca, do 3 dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k nehnuteľnostiam v kat. úz. Y., zapísané na LV č. XXX ako par. reg. "C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, par. reg. "C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, par. reg. "C" č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, par. reg. "C" č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2 a par. reg. "C" č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a vyporiadal ho tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Y., par. reg. "C" č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a par. reg. "C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 vytvorené Geometrickým plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným W.. K. T. dňa 7.7.2010 a do výlučného vlastníctva odporkyne prikázal nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Y., zapísané na LV č. XXX ako par. reg. "C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, par. reg. "C" č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2, par. reg. "C" č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2 a nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. Y., par. reg. "C" č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XX m2 a par. reg. "C" č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2 vytvorené N. plánom č. XXX/XXXX vyhotoveným W.. K. T. dňa 7.7.2010. Odporkyni uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia v sume 453,18 eur a iných trov v sume 1.186 eur, na účet právneho zástupcu JUDr. Miroslava Šedivca, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že účastníci konania sa na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nedohodli, preto súd v zmysle § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka predmetné podielové spoluvlastníctvo na základe návrhu navrhovateľa zrušil. Navrhovateľ v konaní predložil geometrický plán č. 200/2010 vyhotovený Ing. K. T., podľa ktorého bolo nehnuteľnosti možné reálne rozdeliť podľa výšky spoluvlastníckych podielov účastníkov. Odporkyňa nemala voči tomuto geometrickému plánu žiadne výhrady, preto súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo na základe uvedeného geometrického plánu. Každému z účastníkov takto pripadnú nehnuteľnosti v celkovej výmere po 659 m2, čo zodpovedá ich spoluvlastníckemu podielu jedna polovica. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania vo výške 1.639,18 eur.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že návrh navrhovateľa bude zamietnutý. V odvolaní uviedla, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s jej námietkou, že dohodu strán o deľbe nehnuteľností po smrti E. V., ktorú uzavreli W. I. matka navrhovateľa a nebohý manžel odporkyne G. V., treba vidieť ako dohodu nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom táto dohoda môže byť uzavretá aj konkludentne. Mala za to, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že právna predchodkyňa navrhovateľa, jeho matka W. I., minimálne až do 30.01.2005, keď zomrel manžel odporkyne G. V., považovala nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX k.ú. Y. za výlučné vlastníctvo odporkyne a jej manžela (zodpovedajúc dohode uzavretej pri dedičskom konaní v roku XXXX). Právna podstata tohto sporu spočíva v tom, že v dlhotrvajúcom stave držby a užívania sporných nehnuteľností podielových spoluvlastníkov treba vidieť dohodu strán o deľbe po zámene týchto nehnuteľností nielen čo do držby, ale aj čo do vlastníckeho práva, pričom sa jednalo o výslovnú dohodu medzi právnymi predchodcami účastníkov tohto sporu, keď v roku 1961 sa presne dohodli na rozdelení parciel č. XXX a XXX, k.ú. Y., tieto parcely užívali ako svoje výlučné vlastníctvo. Bola toho názoru, že na základe dohody z roku XXXX, ktorú uzavreli G. V. a W. I. v dedičskom konaní po E. V., sa G. V. stal vlastníkom nehnuteľností zapísaných v LV č. XXX, katastrálne územie Y., parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, parcela č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2, parcely č. XXX/X - záhrady o výmere XX m2, parcela č. XXX/X - záhrady o výmere XXX m2. Vzhľadom na tieto skutočnosti žiadala návrh zamietnuť, pretože na základe dedičského konania, sp. zn. 14D/203/2005 po neb. G. V. sa stala výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, zapísaných v LV č. XXX, k.ú. Y., pretože vlastníkom týchto nehnuteľností sa v roku XXXX na základe dohody s právnou predchodkyňou navrhovateľa stal jej nebohý manžel G. V.
L. v písomnom vyjadrení k odvolaniu odporkyne uviedol, že dobromyseľnosť držiteľa je základnou podmienkou pre nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Odporkyňa za takúto skutočnosť pôvodne v konaní označila darovaciu zmluvu uzatvorenú v roku 1960 medzi nebohým E. V. a nebohým manželom odporkyne G. V.. Toto tvrdenie neskôr odporkyňa zmenila a začala tvrdiť, že k rozdeleniu spoločných nehnuteľností došlo až dohodou medzi nebohým G. V. a matkou navrhovateľa W. I., ktorou malo dôjsť aj k rozdeleniu vlastníckeho práva k pozemkom parc. reg. „E“ č. XXX a č. XXX. Mal teda za to, že odporkyňa nevie s určitosťou označiť skutočnosť, od ktorej odvíja svoju dobrú vieru, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania. Navyše odporkyňa v priebehu konania nepreukázala ani uzatvorenie darovacej zmluvy v roku 1960 medzi nebohým E. V. a nebohým manželom odporkyne G. V. a ani uzatvorenie dohody o rozdelení spoločných nehnuteľností medzi nebohým G. V. a markou navrhovateľa W. I., ku ktorej malo dôjsť v roku 1961. Vyslovil názor, že odporkyňa ani jej manžel nemohli nadobudnúť výlučné vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam vydržaním pre nesplnenie podmienky dobromyseľnosti. Od nadobudnutia účinnosti Občianskeho zákonníka č. 171/1950 Zb. pre vydržanie spoločnej veci nestačí, ak jeden zo spoluvlastníkov užíva spoločnú nehnuteľnosť výlučne sám. Vedomie, že podielovému spoluvlastníkovi prislúcha iba spoluvlastnícky podiel, aj v prípade výlučnej držby pozemku vylučuje nadobudnutie úplného vlastníckeho práva k celej nehnuteľnosti vydržaním, lebo potrebná dobromyseľnosť držby vyžaduje, aby bol držiteľ celej veci so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene presvedčený, že mu patrí celá vec ako výlučnému vlastníkovi. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. Rc 54/1973. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žiadal, aby odvolací súd podané odvolanie odporkyne ako nedôvodné zamietol a napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania vo výške 66,32 eur.
Písomným podaním doručeným súdu prvého stupňa dňa 09.10.2012 odporkyňa oznámila, že svoje odvolanie berie v celom rozsahu späť. Uviedla, že jej zdravotný stav je natoľko vážny, že ďalšie konanie vo veci už nemá pre ňu význam a nechce preto v konaní ďalej pokračovať.
Krajský súd v Trenčíne preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 212 ods. 1, § 214 ods. 2 O.s.p. ) a dospel k záveru, že vzhľadom na to, že o odvolaní odporkyne nebolo doposiaľ odvolacím súdom rozhodnuté, bolo možné vziať odvolanie späť.
Podľa § 207 ods. 2,3 O.s.p., dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak niekto vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova. Ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Zo strany odporkyne došlo k účinnému späťvzatiu celého odvolania, preto odpadol predmet odvolacieho konania a odvolací súd v zmysle ust. § 207 ods. 3 O.s.p. konanie o odvolaní odporkyne proti rozsudku súdu prvého stupňa zastavil.
O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a priznal navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vychádzajúc z hľadiska procesného zavinenia, keď odporkyňa zavinila, že odvolacie konanie sa muselo zastaviť, a preto je povinná nahradiť navrhovateľovi vzniknuté trovy odvolacieho konania. Trovy odvolacieho konania navrhovateľa spočívajú v odmene za právne zastupovanie za jeden úkon právnej služby - písomné vyjadrenie k odvolaniu (§ 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z.) vo výške 58,69 eur a z režijného paušálu vo výške 7,63 eur. Trovy odvolacieho konania predstavujú celkom sumu 66,32 eur.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .