Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_18Cb-38-2023.pdf
PDF · 133.11 KB
Case nature
Area
Subarea
18Cb/38/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v spore žalobcu: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s., so sídlom Štefánikova 27, 811 05 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 682 420, proti žalovaným: 1/ NOGAZ s.r.o., so sídlom Malé Kozmálovce 121, 935 21 Malé Kozmálovce, IČO: 50 766 481, 2/ X. Q., nar. XX.XX.XXXX, A. XXXX/XX, XXX XX A. Z. F., zast.: Advokátska kancelária BURIK s.r.o., so sídlom Námestie Svetozára Hurbana Vajanského 2, 036 01 Martin, IČO: 52 804 364, o zaplatenie 3.760,89 eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.760,89 eur, úrok 394,40 eur, úrok 1,9% ročne zo sumy 3.628,89 eur od 27.01.2023 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 527,82 eur a úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 3.628,89 eur od 27.01.2023 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť plniť druhého.
Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rade 1/ a voči žalovanému v rade 2/ v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 3.760,89 eur, úroky vo výške 394,40 eur, úroky vo výške 1,9% ročne zo sumy 3.628,89 eur od 27.01.2023 do zaplatenia a úroky z omeškania vo výške 527,82 eur a úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 3.628,89 eur od 27.01.2023 do zaplatenia a trovy konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že so žalovaným v rade 1/ uzatvoril úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol žalovanému v rade 1/ peňažné prostriedky ako úver na dohodnutý účel vo výške 45.000,- eur pri pevnej úrokovej sadzbe vo výške 1,9% ročne. Financovanie poskytnuté na tento úver bolo zabezpečené zárukou v rámci finančného nástroja Q. na základe Dohody o záručnom nástroji zo dňa 13.07.2020 uzatvorenej medzi žalobcom a spoločnosťou Z. L. G. I, s. r. o. Z. I touto dohodou prevzal finančné ručenie za zaplatenie 90% nesplatenej istiny úveru poskytnutého žalovanému v rade 1/ úverovou zmluvou. Zároveň na základe vyhlásenia o ručiteľskom záväzku zo dňa 22.01.2021 žalovaný v rade 2/ prevzal ručenie za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky žalobcu s príslušenstvom voči žalovanému v rade 1/. Žalovaný v rade 1/ uhradil svoj dlh iba z časti: - na istine uhradil sumu 8.711,09 eur, na úrokoch sumu 1.010,35 eur, na úrokoch z omeškania sumu 33,25 eur a na poplatkoch sumu 511,31, ktoré boli započítané na úhradu pohľadávky žalobcu v súlade s úverovou zmluvou. Vzhľadom na to, že žalovaný v rade 1/ sa dostal do omeškania, žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 16.09.2022 a vyzval žalovaného v rade 1/ na úhradu dlhu z úverovej zmluvy v lehote 15 dní od doručenia predmetnej výzvy. Nakoľko zo strany žalovaného v rade 1/ nedošlo po vyhlásení predčasnej splatnosti ani k čiastočnej úhrade záväzku z úverovej zmluvy, žalobca listom z 19.09.2022 oznámil žalovanému v rade 2/, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti a vyzval
žalovaného v rade 2/ ako ručiteľa za splnenie záväzku. Žalobca od Z. I dňa 20.12.2022 obdržal plnenie zo záruky v súlade s dohodou v celkovej výške 32.660,03 eur, čo je 90% z istiny 36.288,92 eur, ktoré bolo pripísané na istinu úveru, v dôsledku čoho ku dňu podania žaloby zostatok istiny úveru predstavuje sumu vo výške 3.628,89 eur.
2. V rámci upomínacieho konania Okresný súd Banská Bystrica dňa 01.03.2023 vydal platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobcu v celom rozsahu.
3. Voči platobnému rozkazu bol podaný odpor prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného v rade 1/ a zároveň odpor prostredníctvom právneho zástupcu žalovaného v rade 2/, pričom ide o totožné znenie odporu obidvoch žalovaných. V podanom odpore žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ zhodne uviedli, že rozporujú nárok v celom rozsahu z dôvodu, že nebolo preukázané, že by žalobca zo zmluvy o úvere aj skutočne plnil, a teda že vznikol žalobcovi nárok na vydanie akejkoľvek sumy. Zároveň poukázal na nedôvodnú kumuláciu úroku a úroku z omeškania a podľa názoru žalovaných táto kumulácia nie je možná, nakoľko po zosplatnení úveru totiž veriteľovi vzniká nárok na vrátenie požičanej sumy vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu splatnosti úveru alebo jeho časti. Ak teda nastane stav, za ktorého dlžník už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba, pretože tieto sú už splatné a tieto užíva, niet dôvodu ani na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov dlžníkom. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutia krajských súdov z r. 2017, 2019 a pod. Žalovaní v podanom odpore zároveň sa vyjadrili aj k ručeniu s tým, že majú za to, že žalovaný v rade 2/ vystupoval vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu ako spotrebiteľ, a preto bolo nevyhnutné pri inštitúte ručenia postupovať podľa Občianskeho zákonníka, a teda sa malo jednať o dvojstranný právny úkon, nie jednostranné vyhlásenie. Takéto ručenie považuje za absolútne neplatný právny úkon s poukazom na § 39 a § 40 Občianskeho zákonníka, pričom zdôraznil, že ručiteľ nevystupoval v prípade ručenia ako konateľ, ale ako odlišná fyzická osoba, u ktorej sa ani náznakom nespomínalo, že tento ručiteľský záväzok prijíma z postavenia štatutárneho orgánu. Preto má za to, že žaloba voči žalovanému v rade 2/ je nedôvodná. Zároveň poukázal, že faktúra mu nebola doručená a pohľadávku v účtovníctve žalovaný v rade 2/ nevedie, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá účtovníctvo nevedie. Čo sa týka žalovaného v rade 1/, táto pohľadávka nie je v žalobnom uplatnenom rozsahu s príslušenstvom vedená v účtovníctve, pričom ani prípadné vedenie časti pohľadávky v účtovníctve nemá právne účinky uznania dlhu.
4. Žalobca sa vyjadril k podaným odporom tak, že s odporom žalovaného v rade 1/ a žalovaného v rade 2/ nesúhlasí. Považuje odpor obidvoch žalovaných za nedôvodný, pričom so svojím podaním predložil žiadosť žalovaného v rade 1/ o čerpanie úveru zo dňa 22.01.2021 v zmysle predmetnej úverovej zmluvy a výpis z účtu žalobcu zo dňa 18.02.2021 preukazujúci odoslanie úveru v prospech účtu žalovaného v rade 1/, pričom tieto listiny preukazujú, že úver bol žalovanému v rade 1/ poskytnutý a žalovaný v rade 1/ predmetný úver aj čerpal. Zároveň poukázal na to, že žalovaní v rade 1/ a 2/ nesprávne uvádzajú, že žalobca uplatnil kumuláciu úroku a úroku z omeškania po zosplatnení úveru spôsobom, ktorý nie je právne možný. Žalovaní svoju argumentáciu nesprávne opierajú o rozhodovaciu prax, ktorá je však prekonaná rozhodnutiami vyšších súdov, pričom poukázal, že rozhodnutia, na ktoré poukazovali žalovaní, tak rozhodovali o spotrebiteľských úveroch, čo však nie je prípad tohto úveru. K otázke spoločného uplatňovania úrokov a úrokov z omeškania poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR, v zmysle ktorých je prípustnosť uplatňovania úrokov a úrokov z omeškania v prípade zosplatnenia úveru. Zároveň k otázke ručenia uviedol, že pri ručení ako právnom vzťahu vystupuje na jednej strane veriteľ a na druhej strane ručiteľ, pričom je zrejmé, že povaha hlavného právneho vzťahu vyplýva z úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ a má obchodno-právnu povahu. Je preto úplne vylúčené, aby žalovaný v rade 2/ vystupoval vo vzťahu k ručiteľskému vyhláseniu ako spotrebiteľ, keďže povaha ručiteľského vzťahu vždy vychádza z povahy záväzku, ktorý je ručením zabezpečený.
5. Žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ už sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrili, a to ani na výzvu súdu vo forme uznesenia zo dňa 13.04.2023.
6. Súd počas vykonávania procesných úkonov v rámci prípravy pojednávania zistil, že došlo k zmene obchodného mena a sídla žalovaného v rade 1/ a zároveň došlo k ukončeniu právneho zastupovania žalovaného v rade 1/.
7. Po vykonaní všetkých procesných úkonov súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal všetkých riadne a včas. Na vykonanom dokazovaní súd zistil nasledovný skutkový stav:
8. Na nariadenom pojednávaní dňa 08.09.2023 žalobca navrhol vydať rozsudok pre zmeškanie voči žalovanému v rade 1/ z dôvodu, že sa žalovaný v rade 1/ na pojednávanie nedostavil. Súd však s poukazom na ust. § 274 CSP a na zaužívanú súdnu prax vyšších súdov rozhodol tak, že nevydal rozsudok pre zmeškanie žalovaného v rade 1/, a to predovšetkým z dôvodu, že jednak účasť na pojednávaní žalovaného v rade 1/ nie je jeho povinnosť, je to jeho právo, pričom žalovaný v rade 1/ prostredníctvom vtedajšieho svojho právneho zástupcu sa vyjadril k žalobe, a to v podanom odpore /teda nebol nečinný/ a zároveň predvolanie na nariadené pojednávanie bolo doručované iba právnemu zástupcovi žalovaného, takže o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie bol žalovaný v rade 1/ poučený prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Následne došlo k ukončeniu právneho zastupovania, avšak predvolanie bolo doručované v čase, keď právne zastupovanie ešte trvalo, takže predvolanie bolo riadne doručené dňa 09.06.2023. Napriek tomu však predvolanie bolo doručované, a to dňa 02.09.2023 a následne opätovne listom z 23.08.2023 na nové obchodné meno a nové sídlo do elektronickej schránky.
9. Súd mal preukázané, že žalobca a žalovaný v rade 1/ uzatvorili dňa 22.01.2021 Úverovú zmluvu č. XXXXXX-XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie peňažných prostriedkov ako úver Q., čo znamená, že úvery sú zabezpečené zárukou v rámci finančného nástroja Q. T. záruka 2b v sume 45.000,- pri úrokovej sadzbe podľa čl. VI., bod 6.1, v zmysle ktorého je pevná úroková sadzba vo výške 1,9% ročne. Článok V. Zmluvy upravoval splácanie úveru, pričom konečný deň splatnosti úveru je 31.12.2026.
10. Súd konštatuje, že neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy sú aj všeobecné obchodné podmienky pre úvery a bankové záruky SZRB, a. s. (čl. 15)
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 261 ods. 1 a ods. 8 Obchodného zákonníka (1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. (8) Pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
13. Súd skonštatoval, že medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o úvere, v dôsledku čoho vznikol obchodno-záväzkový vzťah, ktorý sa riadi Obchodným zákonníkom.
14. Súd mal preukázané, že dňa 22.01.2021 žalovaný v rade 2/ ako ručiteľ písomne vyhlásil ručiteľský záväzok, a to formou Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku č. XXXXXX-XXXX, ktorým sa zaviazal ručiť za včasné a úplné zaplatenie pohľadávky s príslušenstvom, t.j. istiny úveru, úrokov, úrokov z omeškania, poplatkov a iného príslušenstva pohľadávky vrátane pohľadávok vyplývajúcich zo zmluvy o bežnom účte, ako aj pohľadávok, ktoré vzniknú záručnej banke prípadným odstúpením od úverovej zmluvy, ako aj na zaplatenie všetkých budúcich pohľadávok záručnej banky voči klientovi na zaplatenie regresného nároku o vrátení a vrátenie odpusteného poplatku za záruku podľa čl. 8.2 Dohody o záručnom nástroji Q. T. záruka 2b. Z daného Vyhlásenia o ručiteľskom záväzku vyplýva, že ide o poskytnutý úver žalobcu žalovanému v rade 1/ a ručenie preberá žalovaný v rade 2/ ako ručiteľ. Zároveň ručiteľ podpisom vyhlásenia o ručiteľskom záväzku vyhlásil, že bol pred jeho podpisom oboznámený aj s Dohodou uzavretou medzi záručnou bankou a Z. I. Vzťah ručiteľa a klienta je predmetom ich vzájomnej dohody. Ručiteľský záväzok žalovaný v rade 2/ prijal ako ručiteľ na dobu neurčitú až do úplného vyrovnania pohľadávky záručnej banky z úverovej zmluvy. Zároveň svojím podpisom potvrdil vyhlásenie, že vyhlásenie podpisuje na znak toho, že jeho obsah zodpovedá jeho skutočnej slobodnej vôli. Dané ručiteľské vyhlásenie bolo okrem žalovaného v rade 2/ ako ručiteľa podpísané aj žalobcom a zároveň aj žalovaným v rade 1/. (čl. 62)
15. Podľa § 303 Obchodného zákonníka, kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom.
16. Podľa § 304 ods.2 Obchodného zákonníka, ručením možno zabezpečiť aj záväzok, ktorý vznikne v budúcnosti alebo ktorého vznik závisí od splnenia podmienky.
17. Súd skonštatoval, že žalovaný v rade 2/ platne vyhlásil ručiteľský záväzok, ktorým sa zaviazal plniť v prípade neplnenia žalovaným v rade 1/ z úverovej zmluvy. Keďže súd posúdil Úverovú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ za obchodno-záväzkový vzťah v zmysle § 261 Obchodného zákonníka a § 497 Obchodného zákonníka, tak aj ručiteľský záväzok je obchodno-záväzkovým vzťahom žalobcu a žalovaného 2/, keďže ručiteľský záväzok je akcesorickým vzťahom a posudzuje sa podľa hlavného vzťahu, t.j. podľa vzťahu žalobcu a žalovaného v rade 1/.
18. Námietka ručenia: Pokiaľ žalovaní namietali ručenie z dôvodu, že ručiteľ je vraj spotrebiteľ a postupuje sa podľa Občianskeho zákonníka, s týmto názorom žalovaného v rade 2/ súd absolútne nesúhlasí. Súd zdôrazňuje, že ručenie je akcesorický vzťah a riadi sa režimom hlavného záväzku. V danom prípade hlavným záväzkom je úverová zmluva medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/, pričom nepochybne a jednoznačne ide o obchodno-záväzkový vzťah medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ s poukazom aj na tú skutočnosť, že úverová zmluva je absolútny obchod a tento vzťah medzi žalobcom a žalovaným v zmysle § 497 a § 261 Obchodného zákonníka je obchodno-záväzkový vzťah a riadi sa Obchodným zákonníkom. Vzhľadom na to, že žalovaný v rade 2/ sa stal ručiteľom na základe vyhlásenia ručiteľa k predmetnej úverovej zmluve, tak bez ohľadu na skutočnosť, že ručiteľom je fyzická osoba a bez ohľadu na to, že bol konateľom, resp. spoločníkom žalovaného v rade 1/, ručiteľský záväzok je taktiež obchodno-záväzkovým vzťahom z predmetnej úverovej zmluvy, teda ručenie ako zabezpečovací inštitút má k danému záväzku akcesorickú povahu a jeho charakter je v celom rozsahu podriadený charakteru hlavného, teda primárneho právneho vzťahu, ktorému je podriadený, teda k predmetnej úverovej zmluve, a preto tento ručiteľský záväzok je vzťahom obchodno-záväzkovým a riadi sa Obchodným zákonníkom a je vylúčená aplikácia Občianskeho zákonníka a je neprípustné posudzovať tento vzťah ako spotrebiteľský vzťah.
- Nakoľko ručenie má akcesorickú povahu k zabezpečovanému záväzku, je podriadený hlavnému záväzku. Nakoľko hlavný záväzok má obchodnoprávnu povahu, je vylúčené, aby žalovaný 2/ vystupoval ako spotrebiteľ. Vzhľadom na uvedené pri ručiteľskom vyhlásení sa nemohlo postupovať podľa § 546 Občianskeho zákonníka, teda v danom prípade postačovalo ručiteľské vyhlásenie a nebol potrebný 2- stranný právny úkon.
19. Súd skonštatoval, že je daná vecná legitimácia, keďže žalobca ako veriteľ sa domáha svojho nároku voči dlžníkovi a voči ručiteľovi.
20. Súd mal preukázané uzatvorenie Dohody o záručnom nástroji Q. T. záruka 2b ako záručný nástroj na podporu naplnenia základnej úrovne potrieb likvidity štátnymi zdrojmi v súvislosti s nákazou Covid-19 zo dňa 13.07.2022 medzi Z. L. G. I, s. r. o. ako ručiteľom a žalobcom. (čl. 21)
- Táto dohoda nebola nikým a ničím rozporovaná. Súd posúdil danú listinu za nespornú.
- Súd zdôrazňuje, že touto Dohodou bolo financovanie zabezpečené zárukou a Z. I. prevzal ručenie za zaplatenie 90% nesplatenej istiny úveru poskytnutého žalobcom žalovanému.
- Žalovaní vyslovili súhlas s danou Dohodou v Úverovej zmluve a v ručiteľskom vyhlásení.
21. Z predloženej Žiadosti žalovaného v rade 1/ o čerpanie úveru z 22.01.2021 a z predloženého výpisu z účtu žalobcu zo dňa 18.02.2021 nesporne vyplýva, že žalobca skutočne poskytol úver na žiadosť žalovaného v rade 1/ a ten ho aj čerpal.
22. Z predložených listín bolo nesporné, že úver bol žalovanému v rade 1/ poskytnutý a žalovaný v rade 1/ tento úver aj čerpal, pričom financovanie poskytnuté na tento úver bolo zabezpečené zárukou v rámci finančného nástroja Q. T. záruka 2b na základe vyššie uvedenej Dohody o záručnom nástroji Q. T. záruka 2b zo dňa 13.07.2020. Touto Dohodou Z. I prevzal finančné ručenie za zaplatenie 90% nesplatenej istiny úveru poskytnutého žalovanému v rade 1/ predmetnou úverovou zmluvou.
23. Žalovaní v podanom odpore namietali, že žalobca nepreukázal, či skutočne plnil, a či žalovaný v rade 1/ skutočne úver čerpal, a teda či žalovanému v rade 1/ boli finančné prostriedky poskytnuté a v akej výške. Súd skonštatoval, že z predloženej žiadosti žalovaného v rade 1/ o čerpanie úveru zo dňa 22.01.2021 v zmysle úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX a z výpisu účtu žalobcu zo dňa 18.02.2021 vyplýva odoslanie úveru v prospech účtu žalovaného v rade 1/ a dané listiny preukazujú, že úver vo výške 45.000,- eur bol žalovanému v rade 1/ riadne poskytnutý a žalovaný v rade 1/ predmetný úver riadne čerpal. (čl. 99 až 102)
- Teda námietky žalovaných o nepreukázaní sú neopodstatnené a špekulatívne.
24. Súd posúdil platné uzatvorenie úverovej zmluvy, na základe ktorej žalovanému v rade 1/ bol poskytnutý úver a tento úver čiastočne plnil tak, ako vyplýva z predložených listín, čo nebolo nikým a ničím relevantným spôsobom spochybňované a namietané, preto súd s poukazom na ust. § 151 CSP považuje tieto tvrdenia za nesporné. Pokiaľ žalovaní v odpore tvrdili, že žalobca nepreukázal poskytnutie úveru, ako aj žiadosť o čerpanie, následne žalobca uvedené riadne preukázal predloženými listinami, takže tvrdenia žalovaných sú neopodstatnené a účelové a špekulatívne, keďže mali vedomosť o poskytnutí úveru a o jeho čerpaní, napriek tomu tieto skutočnosti namietali ako nepreukázané, avšak po ich predložení žalobcom súdu už uvedené nenamietali.
25. Z predložených listín vyplýva, že žalovaný v rade 1/ uhradil svoj dlh voči žalobcovi iba z časti tak, že na istine uhradil sumu 8.711,09 eur, na úrokoch sumu 1.010,35 eur, na úrokoch z omeškania sumu 33,25 eur a na poplatkoch sumu 511,31 eur, ktoré boli započítané na úhradu pohľadávky žalobcu v súlade s ust. čl. V., bod 5.4. Úverovej zmluvy.
26. V zmysle čl. V., bod 5.1 Úverovej zmluvy, žalovaný v rade 1/ sa zaviazal splácať úver v pravidelných mesačných splátkach vždy k 21.dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc mesiacom marec 2022, teda prvá splátka istiny v zmysle úverovej zmluvy bola splatná 21.03.2022 pri konečnej splatnosti úveru 31.12.2026.
27. V zmysle čl. VI, bod 6.1 Úverovej zmluvy, žalovaný v rade 1/ sa zaviazal žalobcovi platiť z poskytnutých peňažných prostriedkov úroky podľa pevnej úrokovej sadzby vo výške 1,9% ročne a v zmysle čl. VI, bod 6.6 úverovej zmluvy sa zaviazal žalobcovi zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5% ročne, a to z nezaplatenej splátky istiny až do termínu skutočného zaplatenia splátky istiny.
28. Žalobca v súlade s čl. IX, bod 9.1, písm. a) Zmluvy pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 16.09.2022, nakoľko žalovaný v rade 1/ uhradil splátky istiny a úroky len z časti, čím sa dostal do omeškania a porušil tak svoje záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy. Vzhľadom na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru žalobca listom zo dňa 19.09.2022 oznámil žalovanému v rade 1/, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 16.09.2022 a vyzval ho na úhradu dlhu z úverovej zmluvy v lehote 15 dní od doručenia predmetnej výzvy. Zároveň žalobca listom zo dňa 19.09.2022 oznámil aj žalovanému v rade 2/, že pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu 16.09.2022 a vyzval žalovaného v rade 2/ ako ručiteľa za splnenie záväzku žalovaného v rade 1/ voči žalobcovi na úhradu splatnej pohľadávky v lehote 15 dní od doručenia predmetnej výzvy. (čl. 64 až 65)
29. Z predložených listín súd mal preukázané, že žalobca listom z 31.10.2022 požiadal Z. I, s. r. o. o plnenie. (čl. 66) Žalobca riadne preukázal čerpanie poskytnutého úveru, ako aj splácanie poskytnutého úveru a zároveň výpočet žalovanej istiny spolu s príslušenstvom, pričom predložil súdu listiny: platobnú históriu čerpania poskytnutého úveru, platobnú históriu splácania poskytnutého úveru, výpočet zmluvného úroku a úroku z omeškania ku dňu splácania ku dňu spísania návrhu, pričom z daných listín riadne vyplýva žalovaná istina s príslušenstvom.
- Súd zdôrazňuje, že dané listiny, a teda daný výpočet nebol žalovaným v rade 1/ a žalovaným v rade 2/ žiadnym relevantným spôsobom spochybňovaný.
(1) Strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. (2) Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
32. Podľa čl. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenie dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
33. Podľa čl. 11 ods. 1 CSP úkony strán sporu sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah.
34. Podľa čl. 11 bod 4 CSP súd pri rozhodovaní berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo o skutočnosti ustanovené zákonom.
35. Súd mal preukázané, že žalobca výzvou zo dňa 28.12.2022 vyzýval žalovaného v rade 1/ a zároveň aj žalovaného v rade 2/ na úhradu záväzku, pričom tieto výzvy boli aj žalovanému v rade 1/, aj žalovanému v rade 2/ riadne doručené dňa 30.12.2022. (čl. 70 a 71 spisu)
- Bolo nesporné, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ na výzvy nereagovali, nezaplatili dlžnú sumu.
36. Žalobca si uplatnil okrem úroku aj úroky z omeškania tak, ako bolo dohodnuté v zmluve o úvere, a to v čl. VI., bod 6.1. Úverovej zmluvy. Žalobca si tieto úroky a úroky z omeškania uplatnil celkovou sumou do spísania návrhu, t.j. do 26.01.2023 a zároveň následne od 27.01.2023 požadoval v príslušnej dohodnutej výške tieto úroky z dlžnej sumy až do zaplatenia. (viď bod 27 odôvodnenia)
37. Námietka kumulácie úrokov: Pokiaľ žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ v podanom odpore namietali uplatnenie úrokov s tým, že kumulácia úroku a úroku z omeškania nie je možná, pričom poukázali na niektoré rozhodnutia krajských súdov, súd poukazuje na to, že rozhodovacia prax v zmysle rozhodnutí krajských súdov, na ktoré žalovaní poukazovali, bola už prekonaná, a to zaujatým stanoviskom Najvyššieho súdu SR (napr. 5Cdo/42/2020 zo dňa 16.06.2020), pričom občiansko-právne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom zasadnutí konanom dňa 30.03.2021 prijalo dané stanovisko taktiež ako rozhodnutie zásadného významu zverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR pod č. R5/2021. V rámci uvedeného rozhodnutia Najvyšší súd SR skonštatoval, že pri vyhlásení predčasnej splatnosti v uvedenom prípade spotrebiteľských úverov veriteľovi náleží úrok z istiny vo výške ako by pri riadnom plnení povinnosti dlžník zaplatil ako cenu peňazí, t.j. veriteľovi aj v prípade zosplatnenia úveru náleží úrok spolu s úrokom z omeškania v prípade omeškania dlžníka. Na uvedené rozhodnutia naviazali aj ďalšie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napr. 1Cdo/94/2019, 2Cdo/83/2020, 9Cdo/24/2020, 6Cdo/56/2020, 7Cdo/186/2020, 4Cdo/66/2020, atď.). V dôsledku uvedeného možno uvedený právny názor ohľadom predmetnej právnej otázky považovať za ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu. Z uvedeného vyplýva konštatovanie možnosti a prípustnosti uplatňovania úrokov a úrokov z omeškania v prípade zosplatnenia úveru.
- S poukazom na vyššie uvedené súd skonštatoval, že tvrdenie žalovaných o nemožnosti kumulácie úrokov a úrokov z omeškania je neopodstatnené a daný ich názor je prekonaný rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR.
38. Žalobca poukázal na to, že žalovaný v rade 1/ uhradil dlžnú istinu v časti vo výške 10.266,- eur, čím uznal dlžnú istinu čo do dôvodu a rozsahu, pričom poukázal na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka s tým, že žalovaní nerozporujú nárok žalobcu, a preto taktiež poukázal na § 151 CSP, v zmysle ktorého považuje nárok za nesporný.
39. Podľa § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak dlžník plní čiastočne svoj záväzok, má toto plnenie účinky uznania zvyšku dlhu, ak možno usudzovať na to, že plnením dlžník uznáva aj zvyšok záväzku.
40. Vzhľadom k tomu, že žalovaný v rade 1/ čiastočne úver splácal, a teda čiastočne svoj záväzok voči žalobcovi plnil, s poukazom na § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka možno konštatovať, že toto plnenie žalovaného v rade 1/ má účinky uznania zvyšku dlhu. Žalobca riadne preukázal výpočet dlžnej sumy a tento výpočet a ani konkrétnu dlžnú sumu, žalovanú istinu, nikto nenamietal.
41. Žalobca mal za to, že jeho nárok je nesporný a riadne preukázaný, pričom čo sa týka úrokov, k tým uviedol, že tie žiada do 26.01.2023 ako pevnú sumu, keďže spisoval návrh na vydanie platobného rozkazu v tom čase, a preto vyčíslil úroky do toho dátumu od splatnosti, pričom splatnosť nastala vyhlásením predčasnej splatnosti úveru dňa 16.09.2022. Teda úroky si uplatňuje od 16.09.2022 do 26.01.2023, do toho dátumu si uplatňuje úroky v plnej výške a od nasledujúceho dňa si uplatňuje úroky v percentuálnej výške a tak isto aj pri úrokoch z omeškania. Zároveň ohľadom výpočtu príslušenstva poukázal žalobca na čl. V., bod 5.4. Úverovej zmluvy, čo znamená, že v zmysle pravidla prioritizácie platieb sa najprv všetky platby od žalovaného v rade 1/ započítavajú na príslušenstvo pohľadávky a až následne na istinu a to od poplatkov ostatného príslušenstva, úroky z omeškania, úroky a následne istina.
V platobnej histórii splácania poskytnutého úveru žalobca preukázal, že žalovaný v rade 1/ uhradil istinu vo výške 8.711,08 eur, úroky vo výške 1.010,35 eur, úroky z omeškania vo výške 33,25 eur, poplatky vo výške 511,31 eur, pričom spolu táto suma predstavuje celkovú výšku 10.266,- eur, ktorú v zmysle pravidla prioritizácie platieb najprv započítali na príslušenstvo a až následne na istinu. Po odpočítaní úhrady istiny zo sumy 45.000,- výsledná suma predstavuje zostatok a z tohto zostatku 90% plnilo Z. I, t.j. 90% predstavuje sumu 32.660,03 eur z istiny 36.288,92 eur, a teda zostatok istiny predstavuje sumu 3.628,89 eur.
- K tomu právny zástupca žalovaného v rade 2/ uviedol, že zotrváva na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a nič ďalšie konkrétne neuviedol, ani nenamietal.
42. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd skonštatoval, že:
- medzi žalobcom a žalovaným v rade 1/ vznikol obchodno-záväzkový vzťah na základe uzatvorenej zmluvy o úvere a žalovaný v rade 2/ sa zaviazal plniť ručiteľským vyhlásením, ktorý je akcesorickým vzťahom k zmluve o úvere, a preto aj toto ručiteľské vyhlásenie žalovaného v rade 2/ je obchodno- záväzkový vzťah.
- Žalobca riadne preukázal svoj nárok, ako aj výšku žalovanej istiny, pričom z predložených listín vyplýva, že žalovaný v rade 1/ plnil, ale čo sa týka istiny len vo výške 8.711,09 eur, úroky vo výške 1.010,35 eur, úroky z omeškania 33,25 eur a poplatky 511,31 eur, ktoré boli započítané na úhradu pohľadávky žalobcu v súlade s ust. čl. V., bod 5.4. Úverovej zmluvy.
- Keďže žalovaný v rade 1/ sa dostal do omeškania a porušil záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy, žalobca správne postupoval, keď pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, čo oznámil žalovaným a následne ich vyzval na úhradu žalovanej istiny.
- Žalovaný v rade 1/ vyhlásil v úverovej zmluve, že poskytnutie neodvolateľného a bezpodmienečného ručenia Z. I berie na vedomie a súhlasí s ním a taktiež aj žalovaný v rade 2/.
- Súd mal nesporne preukázané, že žalobca od Z. I obdržal dňa 20.12.2022 plnenie zo záruky v súlade s Dohodou v celkovej výške 32.660,03 eur, t.j. 90% z istiny z 36.288,92 eur, ktoré bolo pripísané na istinu úveru, v dôsledku čoho ku dňu podania žaloby nárok predstavoval zostatok istiny úveru vo výške 3.628,89 eur, ktorý si žalobca uplatňuje v tomto konaní voči žalovanému 1/ a 2/. Poskytnutím nároku, plnenia zo záruky zo strany Z. I žalobcovi nastal v totožnom rozsahu vznik pohľadávky Z. I vo výške 32.660,03 eur z titulu jeho regresného nároku.
- Žalobca riadne preukázal, že ku dňu spísania žaloby predstavuje celkovú sumu 4.683,11 eur tvorená istinou vo výške 3.628,89 eur, úrokmi vyčíslenými ku dňu 26.01.2023 vo výške 394,40 eur a v súlade s čl. VI., bod 6.6. Úverovej zmluvy aj s úrokmi z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy, teda úroky z omeškania vyčíslené ku dňu 26.01.2023 vo výške 527,82 eur a neuhradenými poplatkami vo výške 132,- eur.
- Žalobca zároveň dodal, že z dôvodu absencie v žalobe pre iné príslušenstvo danú sumu poplatkov 132,- eur pripočítal k istine, preto si uplatňuje istinu vo výške 3.760,89 eur, ale úroky si uplatnil správne iba zo sumy 3.628,89 eur, a to vo výške zmluvného úroku 1,9% ročne a z úrokov z omeškania vo výške 5% ročne od nasledujúceho dňa, t.j. od 27.01.2023, keďže do 26.01.2023 vyčíslil úroky jednou sumou, pričom tieto výpočty riadne vyplývajú z predložených listín, ktoré predložil súdu. (čl. 67 a nasl.)
43. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že žalovaný v rade 2/ prostredníctvom svojho zástupcu pred otvorením pojednávania pred súdom navrhol žalobcovi mimosúdne riešenie sporu, resp. riešenie sporu formou dohody tak, že žiadal, aby mu žalobca umožnil splatiť žalovanú istinu splátkami. Žalobca však so splátkami nesúhlasil, na základe čoho žalovaný v rade 2/ následne žiadal žalobu zamietnuť. Teda žalovaný 2/ žiadal umožniť plnenie v splátkach, v opačnom prípade žalobu zamietnuť. Na vysvetlenie daných svojich rozporných tvrdení, keďže žiadal splátky a pokiaľ mu nebude umožnené splatiť dlžnú sumu v splátkach, žiadal žalobu zamietnuť, uviedol, že žalovaný v rade 2/ nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby zaplatil žalovanú istinu naraz tak, ako požaduje žalobca. Súd však uvádza, že finančná neschopnosť nie je dôvod pre zamietnutie žaloby. Zároveň súd má za to, že žalovaný v rade 2/ tým, že prejavil ochotu splatiť dlžnú sumu, avšak za podmienky splátok, nepriamo uznal a potvrdil svoj záväzok voči žalobcovi. Z uvedeného vyplýva vedomosť žalovaného v rade 2/ o svojom záväzku a o svojej povinnosti, avšak to, že nemá dostatok finančných prostriedkov a nevie splatiť žalovanú istinu ináč než splátkami, nie je dôvod na zamietnutie žaloby. Súd zároveň zdôrazňuje, že žalovaný v rade 2/ nežiadal súd o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach a zároveň žalovaný v rade 2/ ani nepreukázal žiadnym spôsobom dôvodnosť pre uloženie povinnosti plniť žalovanú istinu v splátkach. Preto súd nezistil žiadny dôvod, aby uložil žalovanému v rade 2/ povinnosť plniť v splátkach.
44. Podľa § 369 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
45. Podľa ustanovenia § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
46. Vzhľadom na vyhlásenie predčasnej splatnosti a vzhľadom na neplnenie svojich povinností žalovaným v rade 1/, ani žalovaným v rade 2/, dostali sa žalovaní do omeškania, v dôsledku čoho žalobcovi prislúcha aj nárok na úroky z omeškania okrem zaplatenia istiny, poplatkov a zmluvného úroku, pričom úroky a úroky z omeškania si uplatnil v zmluvne dohodnutej výške tak, ako bolo vyššie uvedené.
47. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania v súlade s čl. VI., bod 6.6. Úverovej zmluvy vo výške 5% ročne z dlžnej sumy tak, že vyčíslil úroky z omeškania ku dňu 26.01.2023 vo výške 527,82 eur a následne požadoval dané úroky od 27.01.2023 z dlžnej sumy. Súd mal riadne preukázaný výpočet úrokov z omeškania, ako aj zmluvné dojednanie a keďže je nesporné, že žalovaní sa dostali do omeškania, súd priznal žalobcovi uplatnený nárok, pričom výška úrokov bola súdom posúdená ako primeraná, osobitne ju nedokazoval s poukazom na ustanovenia CSP, pričom výška úrokov z omeškania bola dohodnutá v zmluve.
- Čo sa týka zmluvných úrokov z úveru a poplatkov, tie boli uplatnené v súlade so zmluvnými podmienkami s poukazom na predložený výpočet, ktorý nebol nikým a ničím relevantným spochybnený a namietaný a súd nezistil dôvod ho spochybňovať. Preto v zmysle § 151 CSP ho považuje za nesporný.
- K namietanej kumulácii úrokov z úveru a úrokov z omeškania súd sa už v rámci vyššie uvedeného odôvodnenia vyjadril, pričom vyhodnotil námietky žalovaného 1/ a žalovaného 2/ za neopodstatnené a rozhodnutia, na ktoré žalovaní poukazovali, už boli prekonané rozhodnutiami NS SR.
48. Súd hodnotil dôkazy v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, pričom v zmysle čl. 11, ods. 4 CSP pri rozhodovaní súd berie do úvahy len skutočnosti, ktoré vyšli najavo v tomto konaní, ak nejde o skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti ustanovené zákonom a zároveň tieto dôkazy hodnotil v spojitosti s čl. 15 CSP. Na základe takto vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobný nárok žalobcu je opodstatnený, a preto žalobe vyhovel v celom rozsahu z dôvodov vyššie uvedených. Vykonané dokazovanie považoval za dostatočné, pričom strany sporu nenavrhovali žiadne ďalšie dokazovanie, pričom žalovaný v rade 1/ a žalovaný v rade 2/ relevantným spôsobom nespochybňovali a nenamietali samotný nárok a žalovanú istinu.
- Pokiaľ žalovaní namietali úroky, či ručiteľské vyhlásenie, súd týmto odkazuje na dôvody svojich záverov na odôvodnenie tohto rozhodnutia vyššie uvedené, pričom súd opätovne zdôrazňuje na rozporné vyjadrenie právneho zástupcu žalovaného v rade 2/, ktorým zároveň nepriamo uznal svoj záväzok voči žalobcovi, keďže žiadal od žalobcu splnenie svojho záväzku v splátkach s tým, že klient nemá finančné prostriedky na to, aby zaplatil danú finančnú čiastku, takže buď plnenie v splátkach alebo vôbec, pričom takéto vyjadrenie je značne rozporné a nelogické, keďže nedostatok finančných prostriedkov nie je dôvod na zamietnutie žaloby. Nedostatok finančných prostriedkov žalovaný v rade 2/ žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom návrh na splnenie v splátkach smeroval nie voči súdu, ale len voči žalobcovi v rámci pokusu o dohodu. Žalobca nesúhlasil so splátkami, pričom poukázal na speňažovanie nehnuteľného majetku žalovaného v rade 1/ žalovaným v rade 2/, prevod obchodného podielu, ako aj povolenie vkladu na prevod bytu žalovaného v rade 2/ v BSM a podobne, čím žalobca poukázal na disponovanie s finančnými prostriedkami žalovaným v rade 2/ a spochybnil tak jeho tvrdenú nedostatočnú finančnú situáciu. Zo strany žalovaného 2/ uvedené nebolo ničím relevantným namietané.
- Súd neumožnil žalovanému 2/ plnenie v splátkach, nakoľko jednak žalovaný 2/ splátky požadoval len v rámci pokusu o dohodu so žalobcom, ale návrh nesmeroval aj voči súdu a jednak žalovaný 2/ nepreukázal finančnú situáciu, ani žiadny iný dôvod na umožnenie splátok,
- Súd opätovne poukazuje na to, že žalovaný 2/ prejavil ochotu zaplatiť dlžnú sumu, ale len za podmienky, že by žalobca súhlasil so splátkami, v opačnom prípade odmietol poskytnúť plnenie. Uvedené je značne účelové a špekulatívne bez logického základu.
49. Vzhľadom k tomu, že žalobca si uplatnil nárok voči žalovanému v rade 1/ ako dlžníkovi a voči žalovanému v rade 2/ ako ručiteľovi, v zmysle platných právnych predpisov bolo nutné sa vysporiadať aj so spôsobom, akým sú žalovaní v rade 1/ a 2/ povinní žalobcovi plniť. Keďže ide o vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom voči žalobcovi ako veriteľovi, tak súd rozhodol, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia aj povinnosť plnenia druhého.
50. Podľa § 255 CSP: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. Podľa § 262 ods.1 a ods.2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. Vzhľadom na to, že žalobca bol úspešný v celom rozsahu voči žalovanému v rade 1/ a žalovanému v rade 2/, súd priznal žalobcovi nárok voči žalovaným na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o samotnej výške súd rozhodne v zmysle § 262 CSP samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
53. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP) Podľa § 365 CSP 1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).