Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-7Cb/25/2008

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Luciou Chrapkovou Ph.D. v právnej veci navrhovateľa: GL FILO, spol. s r.o., so sídlom v Podolí č. 13, IČO: 34148272, pr. zast.: JUDr. Ján Dzian, advokát so sídlom v Novom Meste nad Váhom, Piešťanská 6 proti odporcovi: L-SPORTING, s.r.o., so sídlom v Piešťanoch, Hlboká 92, IČO: 36240338, pr. zast.: JUDr. Vladimír Beňačka, advokát so sídlom v Piešťanoch, E. F. Scherera 8 o zaplatenie 1.848,46 eur s prísl. takto

rozhodol:

I. Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.848,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 1.848,46 eur od 21.10.2001 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. O trovách konania r o z h o d n e súd po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 11.4.2005 domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 400.790,40 Sk spolu s úrokom z omeškania vo výške 10 % zo sumy 55.686,80 Sk od 21.10.2001 do zaplatenia a zo sumy 345.103,60 Sk od 21.12.2001 do zaplatenia a náhradu trov konania.

Súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 15.03.2011, č. k. -160, ktorým návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol.

Na základe odvolania navrhovateľa Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 27.03.2012 napadnutý rozsudok tunajšieho súdu v časti o zaplatenie 1.848,46 eur s úrokom z omeškania 10 % od 21.10.2001 zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo zvyšnej časti odvolací súd rozsudok prvého stupňa potvrdil.

Súd viazaný názorom odvolacieho súdu zopakoval dokazovanie oboznámením faktúry FA010020, FA010021, korešpondencie medzi štatutárnym zástupcom navrhovateľa a štatutárnym zástupcom odporcu zo dňa 25.10.2001, 18.8.2001, 29.10.2001, 16.6.2003, 25.5.2001, 15.1.2004, korešpondencie medzi právnym zástupcom navrhovateľa a spoločnosťou L-SPORTING zo dňa 25.7.2002, výpisu zo Všeobecnej úverovej banky zo dňa 1.3.2002, výpisu z bežného účtu - podnikateľského Všeobecnej úverovej banky zo dňa 1.3.2002, potvrdenia Všeobecnej úverovej banky o debetnom avíze zo dňa 23.5.2001 a ďalšieho spisového materiálu, pričom súd zistil tento skutkový stav:

Navrhovateľ faktúrou č. FA010020 vyúčtoval odporcovi 336.655,80 Sk cenu dodaných výrobkov. Z uvedenej sumy odporca uhradil navrhovateľovi 280.979,- Sk, pričom zostávalo doplatiť navrhovateľovi 55.656,80 Sk.

Z korešpondencie medzi navrhovateľom a odporcom (list navrhovateľa zo dňa 16.06.2003, list právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 25.07.2002) ako aj z výsluchu ich štatutárnych zástupcov súd zistil, že účastníci sa nedohodli na vysporiadaní vzájomných pohľadávok. Odporca dodal navrhovateľovi laminátové plátna na čepele, ktoré navrhovateľ prevzal, avšak odporca nikdy nevystavil navrhovateľovi faktúru, ktorou by vyúčtoval navrhovateľovi cenu laminátov.

Z výpisu (debetné avízo) Všeobecnej úverovej banky zo dňa 14.5.2001 súd zistil, že odporca uhradil spoločnosti EXEL OYJ sumu 2017,38 eur, čo podľa platného kurzu predstavovalo sumu 88.284,58 Sk za lamináty, ktoré boli následne dodané navrhovateľovi.

Navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu JUDr. Alexandra Kostolanského listom zo dňa 25.7.2002 navrhol započítať pohľadávku odporcu voči navrhovateľovi vo výške 90.000,- Sk za dodávku laminátov na pohľadávku navrhovateľa, pričom navrhoval uvedenú pohľadávku započítať voči pohľadávke navrhovateľa vyúčtovanej faktúrou FA010021.

Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Predmetom konania je zaplatenie sumy 1.848,46 eur (55.686,80 Sk) z titulu nezaplatenej kúpnej ceny za dodané výrobky vyúčtované faktúrou č. FA010020, splatnej dňa 20.10.2001.

Odporcovi bol dodaný tovar špecifikovaný faktúrou č. FA010020 vo výške 336.655,80 Sk. Započítaním sumy 280.979,- Sk tak odporcovi zostalo uhradiť sumu 55.676,80 Sk. Z výpisu zo Všeobecnej úverovej banky súd zistil, že odporca kúpil od fínskej spoločnosti lamináty v hodnote 88.284,58 Sk, ktoré následne dodal navrhovateľovi. Odporca dodaný tovar navrhovateľovi nevyúčtoval žiadnym spôsobom. Na pojednávaní dňa 16.11.2010 štatutárny zástupca odporcu uviedol, že vzájomné pohľadávky medzi účastníkmi mali byť riešené tzv. otvorenou faktúrou, avšak otvorená faktúra vystavená zo strany odporcu nebola a vzájomné pohľadávky medzi účastníkmi tak zostali nedoriešené.

Súd viazaný pokynmi obsiahnutými v rozsudku krajského súdu zo dňa 27.03.2012 prihliadal na list právneho zástupcu navrhovateľa ako na návrh na započítanie a nie jednostranné započítanie pohľadávky odporcu voči pohľadávke navrhovateľa.

Z výsluchu štatutárneho zástupcu odporcu súd nezistil, že by odporca akceptoval návrh navrhovateľa vykonaný prostredníctvom právneho zástupcu navrhovateľa na započítanie pohľadávky, prípadne sám prejavil vôľu k jednostrannému započítaniu pohľadávky. Tu je potrebné zdôrazniť, že návrh navrhovateľa na započítanie pohľadávky vykonaný prostredníctvom jeho právneho zástupcu, ktorú mal odporca voči navrhovateľovi, smeroval k započítaniu voči pohľadávke navrhovateľa, ktorá bola predmetom faktúry č. FA010021 a nie faktúry FA010020, ktorú odporca doposiaľ v plnej výške navrhovateľovi neuhradil, a ktorej nezaplatená časť je predmetom tohto konania.

Samotný štatutárny zástupca odporcu v zhode so štatutárnym zástupcom navrhovateľa počas konania uvádzali, že otázka úhrady kúpnej ceny za lamináty nebola nikdy doriešená. Mala byť riešená tzv. otvorenou faktúrou, ktorú však odporca nikdy nevystavil. Štatutárny zástupca odporcu síce v rozpore so svojim predchádzajúcim tvrdením počas konania uviedol, že k započítaniu malo dôjsť preto, že tak účastníci boli dohodnutí. Táto dohoda mala vyplývať z výzvy právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 25.07.2002, avšak nijako nepreukázal, že by návrh právneho zástupcu navrhovateľa na započítanie pohľadávok nejakým spôsobom akceptoval. Znova je však potrebné pripomenúť, že návrh právneho zástupcu navrhovateľa sa týkal započítania pohľadávky odporcu voči pohľadávke navrhovateľa vyplývajúcej z faktúry č. FA010021 a nie FA010020.

Možno teda uzavrieť, že v danom prípade nedošlo k započítaniu predmetných pohľadávok dohodou v zmysle .

Navrhovateľ od začiatku popieral, že by došlo k započítaniu predmetnej pohľadávky, nakoľko odporca nikdy navrhovateľovi nevystavil faktúru, na základe ktorej by mohlo dôjsť k započítaniu.

Vo všeobecnosti platí, že k jednostrannému započítaniu t.j. k započítaniu jednostranným úkonom sú spôsobilé pohľadávky, ktoré platne existujú, sú vymáhateľné, splatné a nepremlčané, resp. neboli premlčané v dobe, kedy malo dôjsť k prejavu vôle smerujúcemu k započítaniu. K zániku záväzku započítaním však nedochádza automaticky, ale na základe jednostranného právneho úkonu, z ktorého obsahu musí byť zrejmé, aká pohľadávka sa uplatňuje k započítaniu, v akej výške a proti akej pohľadávke veriteľa.

V danom prípade odporca nepreukázal, že by učinil taký prejav vôle, ktorý by podľa jeho obsahu bolo možné považovať za jednostranné započítanie. Odporca nepreukázal, že by niekedy čo i len ústne urobil úkon smerujúci k započítaniu jeho pohľadávky voči navrhovateľovi voči pohľadávke navrhovateľa vyplývajúcej z faktúry č. FA010020. Je pravdou, že odporca dodal navrhovateľovi lamináty, za ktoré navrhovateľ odporcovi neuhradil kúpnu cenu, avšak odporca nepreukázal, že by voči navrhovateľovi vykonal prejav vôle, ktorý bolo možné považovať za jednostranné započítanie jeho pohľadávky voči pohľadávke navrhovateľa vyúčtovanej vyššie uvedenou faktúrou. Pritom muselo ísť o taký prejav vôle, z ktorého by bolo zrejmé, aké konkrétne pohľadávky sa započítavajú a v akej výške a ku ktorému okamihu.

Odporca nespochybňoval svoju povinnosť uhradiť navrhovateľovi cenu dodaných výrobkov, vyúčtovanej faktúrou FA010020, preto dôkazné bremeno ohľadne uspokojenia pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi príp. jej zániku v dôsledku započítania spočívalo na odporcovi.

Keďže, ako je uvedené vyššie, odporca nepreukázal zánik pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi započítaním, súd považoval tvrdenia odporcu ohľadne existencie jeho pohľadávky voči navrhovateľovi za obranu, ktorú odporca po prvýkrát uplatnil až prostredníctvom svojho právneho zástupcu listom zo dňa 30.06.2010, doručeným súdu dňa 30.06.2010, resp. na pojednávaní dňa 24.08.2010.

Na pojednávaní dňa 29.11.2012 vzniesol navrhovateľ námietku premlčania pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi. Z predložených listinných dôkazov nie je zrejmé, kedy došlo k odpredaju laminátov, avšak bolo to najneskôr dňa 16.06.2003, kedy navrhovateľ vystavil odporcovi „Prehľad evidovaných faktúr a platieb z roku 2001“, v ktorom sa uvádza, že nie sú vyriešené doklady za lamináty v roku 2001 a 2002. Keďže odporca si uplatnil nárok na zaplatenie ceny laminátov v rámci svojej obrany najskôr 30.06.2010, súd vzhľadom na vznesenú námietku premlčania počas konania navrhovateľom na obranu odporcu neprihliadal a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi zvyšnú časť kúpnej ceny vo výške 1848,46 eur.

Podľa účinného k 21.10.2001, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z omeškania, je dlžník povinný

platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania určené v zmluve, inak o 1 % vyššie, než je úroková sadzba určená obdobne podľa § 502.

Podľa , do doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

O príslušenstve pohľadávky rozhodol súd v zmysle citovaných ustanovení. Súd mal za preukázané, že v októbri 2001 banky poskytovali úvery v priemere vo výške 9,91% (zdroj: www.nbs.sk <http:// www.nbs.sk>), teda navrhovateľ by mal nárok na úrok z omeškania vo výške 10,91%, keďže si však uplatnil úrok v nižšej výške súd jeho návrhu v časti príslušenstva vyhovel a priznal navrhovateľov úroky z omeškania vo výške 10 % z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania, t.j. od dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry č. FA010020.

O trovách konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15 dní odo dňa jeho písomného doručenia, v dvoch vyhotoveniach. Právo podať odvolanie nemajú účastníci, ktorí sa ho vzdali.

Z písomne podaného odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , t.z.:

1/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

2/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

3/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

4/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

5/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

6/ účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

7/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

8/ súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.