Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5CoP-11-2012.pdf
PDF · 177.64 KB
Case nature
Area
Subarea
5CoP/11/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a sudkýň JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci navrhovateľa: Ing. H. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H., R. X, proti odporkyni: L. P., nar. XX.X.XXXX, bytom H., T. XX, zastúpená JUDr. Vladimírom Milasom, advokátom, so sídlom v Prešove, Masarykova 13, o určenie výživného pre navrhovateľa, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 29C/345/08-529 zo dňa 30.05.2012, proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 29C/345/2008-488 zo dňa 18.04.2012 a proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č. k. 29C/345/2008-374 o dňa 05.10.2011 takto jednohlasne
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí návrhu.
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že náhradu trov konania odporkyni nepriznáva.
Žiadny z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania.
M e n í uznesenie č. k. 29C/345/2008-488 zo dňa 18.04.2012 tak, že priznáva navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Z r u š u j e uznesenie č. k. 29C/345/2008-374 zo dňa 05.10.2011.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd návrh zamietol. Vyslovil, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporkyni trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 816,64 Eur na účet právneho zástupcu odporkyne do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 18, § 71 ods. 1, 2, § 75 ods. 1, 2, § 62 ods. 1 až 6 Zákona o rodine. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 O. s. p.
Súd prvého stupňa konštatoval, že dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku.
Konaním v rozpore s dobrými mravmi je akékoľvek chovanie navrhovateľa voči odporcovi v prípade výrazného porušenia mravnej povinnosti, ktorú navrhovateľ má alebo voči odporcovi mal.
Medzi manželmi by takýmto chovaním v rozpore s dobrými mravmi bolo napríklad porušenie manželskej vernosti, zanedbanie vzájomnej pomoci alebo narušovanie zdravého rodinného prostredia.
Ust. § 18 Zákona o rodine zakotvuje základné osobné práva a povinností manželov, ktoré vznikajú uzatvorením manželstva, v podstate ide o etické a mravné postuláty, ktoré charakterizujú ich vzťah a spolužitie.
Ide o imperfektnú normu, teda plnenie týchto povinností nie je síce súdne vymáhateľné a sankcionovateľné, ale ich porušenie môže spôsobiť vážny rozvrat manželstva a na ich nedodržanie môže súd prihliadnuť pri rozhodovaní o vzájomnej vyživovacej povinností podľa druhu a intenzity porušenia.
Vernosť je morálnou povinnosťou manželov, ktorá vyplýva z podstaty samého manželstva. Neverou nie je len mimomanželský vzťah sexuálneho charakteru, ale v podstate akékoľvek styky jedného z manželov s osobou druhého pohlavia, ktoré prekračujú normálnu mieru spoločenských stykov a zároveň narúšajú vzájomnú dôveru a náklonnosť.
Výživné medzi manželmi ako v iných prípadoch výživného nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore so zásadami morálky. Z tohto hľadiska súd pri rozhodovaní o nároku na výživné medzi manželmi za trvania manželstva musí vziať do úvahy najmä dĺžku manželského spolužitia, vzájomné správanie sa oboch manželov, starostlivosť o spoločnú domácnosť a o výchovu detí a tiež príčiny, pre ktoré manželia neplnia vzájomnú vyživovaciu povinnosť dobrovoľne.
Pre záver, či priznanie výživného neodporuje zásadám morálky, môže byť významnou okolnosťou, či manžel uplatňujúci nárok na výživné neodmieta bez závažných dôvodov zo svojej strany plniť povinnosti vyplývajúce z ust. § 18 a 19 Zákona o rodine, či žije s druhom a podobne.
Vždy bude treba súhrnne uvážiť postoj každého z manželov k manželstvu a jeho účasť na zabezpečovaní potrieb spoločných rodiny a domácnosti a význam vzájomnej vyživovacej povinnosti pre obnovenie manželského spolužitia (zborník III strana 308 - 309).
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ má zákonné právo požadovať od odporkyne platenie manželského výživného od 1.1.2009 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa XX.X.XXXX pod sp. zn. 20C 164/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť XX.X.XXXX.
V zmysle záverov rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.5.2010 pod sp. zn. 9Cop4/2010 a 9Cop5/2010 sa navrhovateľ pre účely posudzovania výživného voči maloletej dcére nepreukázaním jeho príjmu za výkon funkcií v obchodných spoločnostiach ako aj jeho majetkových pomerov považuje za poberateľa príjmu do 30.6.2009 vo výške 3.578,40 EUR mesačne a do 30.11.2009 vo výške 5.703,80 EUR mesačne, vrátane príjmu zo závislej činnosti a to do 31.7.2009v o výške 7.118,45 Sk.
Uvedené skutočnosti odôvodňujú jednoznačný záver, že navrhovateľovi za obdobie od 1.1.2009 do 30.11.2009 nepatrí právo na manželské výživné zo strany odporkyne, keďže preukázateľne vzhľadom na vyššie uvedené skutočností jeho životná úroveň bola vyššia ako na strane odporkyne.
Vo zvyšku nároku súd prvého stupňa nárok navrhovateľa zamietol majúc za to, že priznanie výživného navrhovateľovi voči odporkyni by bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 Zákona o rodine.
Samotná existencia manželského zväzku po právnej stránke, v ktorom už manželia dlhodobo nedodržiavajú základné osobné práva a povinností zakotvené v ust. § 18 Zákona o rodine, ich spolužitie
je iba formálne, nespĺňajúce ani základné atribúty spolužitia muža a ženy ako osobného a majetkového spoločenstva, nevylučuje možnosť súdu aj v prípade kedy je životná úroveň manželov rôzna výživné nepriznať za predpokladu, že jeho priznanie by bolo v rozpore so zásadami morálky.
Je nesporné, že účastníci konania nežili v spoločnej domácnosti od decembra roku 2001, ktorú opustila odporkyňa spolu s ich maloletou dcérou z dôvodu pretrvávajúceho mimomanželského vzťahu navrhovateľa.
Uvedená skutočnosť vyplýva aj z prvého rozvodového konania iniciovaného navrhovateľom návrhom zo dňa 17.4.2001 pod sp. zn. 5.9.2001, z ktorého vyplýva, že navrhovateľa ako príčinu rozvratu uvádzal vzájomné odcudzenie účastníkov konania popieral intímny charakter svojho vzťahu s inou ženou, naopak odporkyňa zotrvávala na tvrdení, že príčinou rozvratu bol mimomanželský intímny vzťah navrhovateľa, ktorý pretrvával napriek opakovaným sľubom, že známosť ukončí a v konečnom dôsledku viedol k tomu, že odporkyňa s dcérou spoločnú domácnosť opustila.
Súd prvého stupňa poukázal na rozporné tvrdenia navrhovateľa, kedy podľa jeho tvrdenia malo dôjsť k obnoveniu manželského spolužitia. Kým v predmetnom konaní to bolo podľa tvrdenia navrhovateľa v roku 2008, v konaní o rozvod manželstva pod sp. zn. 20C 164/2009 na pojednávaní konanom dňa 25.11.2010 uviedol, že k obnoveniu spolužitia došlo v roku 2006 - 2007, čo bolo príčinou späťvzatia návrhu na rozvod manželstva zo strany odporkyne v konaní o ich rozvod pod sp. zn. 10C 78/2005.
Uvedené tvrdenia navrhovateľa sú v hrubom rozpore s trestným oznámením navrhovateľa zo dňa 1.7.2008 proti odporkyni, v ktorom uviedol, že táto nedodržiava dohodu rodičov schválenú súdom rozsudkom zo dňa 16.1.2002 pod sp. zn. 25Nc370/2001, ktorý nadobudol právoplatnosť 29.1.2002 od januára 2007, z ktorého je možné vyvodiť jediný logický záver, že medzi účastníkmi konania v rozhodnom období nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia, keďže navrhovateľ sa domáhal dodržiavania dohody o úprave styku s maloletou dcérou súdnym rozhodnutím zverenej do starostlivosti odporkyne.
Zároveň na hlavnom pojednávaní zo dňa 5.10.2009 potvrdil, že od roku 2008 komunikuje s odporkyňou iba prostredníctvom advokátov, čo je v rozpore s jeho tvrdením, že v priebehu roku 2008 obnovil s odporkyňou manželské spolužitie.
Súd prvého stupňa preto v danom prípade dospel k záveru, že priznanie výživného navrhovateľovi zo strany odporkyne by bolo v rozpore so zásadami morálky a to napriek jeho sociálnej odkázanosti a zhoršenému zdravotnému stavu.
Navrhovateľ preukázateľne od roku 2001 do roku 2007 udržiaval mimomanželský vzťah intímneho charakteru s inou ženou, ktorého existenciu popieral napriek tomu, že viedol k odchodu odporkyne zo spoločnej domácnosti spolu s ich maloletým dieťaťom v decembri roku 2001.
Nešlo o krátkodobý mimomanželský flirt, ale o niekoľkoročné spolužitie s osobou druhého pohlavia v spoločnej domácnosti, ktoré spôsobilo tak vážny rozvrat ich manželstva, že viedlo k úplnej strate dôvery a náklonnosti na strane odporkyne voči navrhovateľovi bez možnosti obnovenia nielen manželského spolužitia, ale aj spoločnej domácnosti.
Ich spolužitie bolo od toho času už iba formálne, nespĺňajúce ani základné atribúty spolužitia muža a ženy ako osobného a majetkového spoločenstva.
Táto situácia viedla aj k úprave rodičovských práv a povinností k ich maloletej dcére rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 16.1.2002 pod sp. zn. 25Nc370/2001, ktorým bola schválená rodičovská dohoda účastníkov konania s tým, že maloletá dcéra bola zverená do starostlivosti
odporkyne, navrhovateľ sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 500,- Sk mesačne od 1.1.2002 a súčasne bol upravený styk navrhovateľa s maloletou dcérou. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 29.1.2002.
Od októbra roku 2002 do roku 2007, kedy sa odporkyňa spolu s maloletou dcérou vrátila do ich spoločného bytu, s nimi navrhovateľ síce nebýval, ale okrem výživného sa podieľal aj na úhradách vedenia domácnosti.
Od toho času navrhovateľ prispieva iba na výživu ich maloletej dcéry určenej rozhodnutím súdu. Od roku 2007, kedy sa odporkyňa bola nútená odsťahovať zo spoločného bytu po jeho odpredaji v exekučnom konaní spolu s maloletou dcérou do bytu svojej sestry, účastníci konania už v podstate nie sú v žiadnom kontakte podľa vyjadrenia navrhovateľa od roku 2008 komunikujú iba prostredníctvom advokátov a hospodária samostatne.
Okrem iného správanie navrhovateľa voči odporkyni za trvania manželstva vykazuje známky výrazného porušenia jeho mravnej povinnosti voči nej okrem porušenia manželskej vernosti sa voči nej dopustil aj fyzického násilia a bez právneho dôvodu inicioval voči nej trestné stíhanie pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia s tvrdením, že porušuje dohodu účastníkov konania schválenú súdom v predmete úpravy styku navrhovateľa s maloletou dcérou napriek vedomosti, že maloletá dcéra z obavy na jeho reakcie a správanie odmietala stretnutia s nim a jeho družkou, čo viedlo až k jej návštevám v psychologickej a psychiatrickej ambulancie vrátane medikamentóznej liečby antidepresívami, o čom bol samotný navrhovateľ informovaný a osobne sa zúčastňoval terapií u psychológa spolu s maloletou dcérou, čo vyplýva aj z jeho výpovedí na hlavnom pojednávaní. Z uvedeného dôvodu bolo aj trestné stíhanie voči odporkyni iniciované navrhovateľom ukončené rozsudkom Okresného súdu v Prešove zo dňa 10.6.2011 pod sp. zn. 32T1/2009 oslobodením odporkyne spod obžaloby. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 10.6.2011.
Odporkyňa existenciu svojho mimomanželského vzťahu s A. C. nepopierala, tento však nadviazala v čase, kedy jej manželstvo s navrhovateľom už viac ako 7 rokov neplnilo žiadnu zo spoločenských funkcií a bolo už iba formálnym záväzkom.
Uvedená skutočnosť nemala za následok rozvrat ich manželstva, ktorý preukázateľne nastal v dôsledku niekoľkoročného vzťahu navrhovateľa s Ing. E. R. a od toho času medzi účastníkmi konania k obnoveniu manželského spolužitia nedošlo. Existencia mimomanželského vzťahu odporkyne s MUDr. R. preukázaná nebola.
Nevykonanie dokazovania výsluchom E. K. a Ing. E. R. odôvodnil súd prvého stupňa tým, že účastníci konania už na nich netrvali. Zamietnutie návrhu navrhovateľa na výsluch JUDr. D. G. k námietkam odporkyne vo vzťahu jej poskytovania právnych služieb odporkyni PhDr. C. G. súd prvého stupňa súd prvého stupňa zamietol nakoľko tieto skutočnosti boli bez právneho významu k predmetu konania. Nevykonanie dôkazu výsluchom syna navrhovateľa I. P. odôvodnil súd prvého stupňa tým, že tento dôkaz vykonať nemohol, nakoľko podľa oznámenia navrhovateľa tento študuje v zahraničí a mal nastúpiť na študijný pobyt do K..
Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvého stupňa ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ( ďalej len O. s. p. ) a priznal úspešnej odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia za tieto úkony právnej služby : prevzatie a príprava právneho zastúpenia 30.01.2009, písomné podanie vo veci samej 03.02.2009, pojednávanie 01.04.2011, písomné podanie vo veci samej 03.08.2011, zastúpenie na pojednávaní dňa 16.12.2011, zastúpenie na pojednávaní dňa 30.05.2012. Určil hodnotu 5-násobku ročného plnenia pri požadovanom výživnom vo výške 2.000 Sk mesačne sumu 3.960 Eur, z ktorého hodnota jednej tarifnej odmeny v zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. predstavuje sumu 1.141,09 Eur. S poukazom na viazanosť súdu vyčíslením trov právneho zastúpenia, keď si odporkyňa uplatnila tarifnú odmenu vo výške 131,13 Eur súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške
131,13 Eur za jeden úkon a režijný paušál 2 x 6,95 Eur, 3 x 7,41 Eur, 1 x 7,63 Eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 816,64 Eur v súlade s ust. § 10, § 14, § 16 a § 18 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Súd prvého stupňa nepriznal odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej pomoci, a to prevzatie a príprava JUDr. G. a JUDr. E., ale iba za jeden úkon právnej pomoci, keďže druhý nepovažoval za účelne vynaložené trovy konania. Taktiež nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za štúdium spisu dňa 10.05.2011, keďže nejde o taký úkon právnej pomoci, za ktorý patrí odmena ako za poskytnutie právnej služby.
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ. Namietal, že prvostupňový súd pochybil o nasledovných veciach, keď nesprávne zistil skutkový stav a naplnil tak v bode 1 uvedené dôvody odvolania. Na strane 1 rozsudku posledná veta súd vo svojom skutkovom zistení píše, že v spoločnej domácnosti nežijú od roku 2001. Toto zistenie prvostupňového súdu je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Odporkyňa priznala, že v roku 2008 obnovila spolužitie s navrhovateľom, keď späťvzatím návrhu na rozvod zo dňa 26.02.2008 doručeným Okresnému súdu Prešov v konaní o rozvod sp. zn. 10C/78/05 uviedla, že po podaní návrhu na rozvod manželstva sa vzťah odstupom času zmenil natoľko, že začali spolu komunikovať a bývať v spoločnej domácnosti a manželstvo začalo plniť svoj spoločenský účel. Z uvedeného dôvodu netrvá na rozvode manželstva. Ako dôkaz predložil späťvzatie návrhu a znalecký posudok PhDr. C. G.. Na strane 2 v odseku 9 prvostupňový súd sa zmieňuje o príjmoch navrhovateľa za rok 2009. Súd opomenul, že ako dôchodkovo nepoistená osoba navrhovateľ musel platiť za seba povinne sociálne a zdravotné poistenie, a to zdravotné poistenie od 02.06.2008 mesačne od 630 Sk až narastajúc do 805,57 Sk až do 04.08.2009. Sociálne poistenie platil od 02.07.2008 mesačne po 2.176 Sk a narastajúc po sumu 2.946,32 Sk do 05.08.2009. Tieto výdavky sú uvedené v spise Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/233/2007, z ktorého je aj rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9CoP/4/2010. Na strane 3 ods. 2 prvostupňový súd sa zmieňuje vo svojich skutkových zisteniach, že odporkyňa s návrhom nesúhlasila, kde dôvodom rozvratu manželstva mal byť mimomanželský vzťah navrhovateľa s Ing. E. R.. Ďalej prvostupňový súd uvádza, že pre dlhy navrhovatelia prišli manželia o byt. Tieto závery nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, pretože navrhovateľ s odporkyňou obnovil manželské spolužitie v roku 2008 a s Ing. R. žil navrhovateľ do roku 2007. Dlhy navrhovateľa však vznikli v dôsledku situácie, že odporkyňa vôbec neprispievala na úhrady spojené s užívaním bytu a navrhovateľ nevládal všetko platiť. Túto skutočnosť potvrdzuje fakt, že navrhovateľ podal na súd návrh na úhradu nákladov spojených s bytom a domácnosťou. Konanie o návrhu prebiehalo na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 16C/169/2002 a navrhovateľ návrh bol zamietnutý len z dôvodu judikátu Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého nemá jeden z manželov voči druhému nárok na pomernú úhradu za platby za užívanie spoločného bytu. Navrhovateľ neúspešne žiadal o pripojenie súdneho spisu 16C/169/2002 do konania. Prvostupňový súd však nevykonal tento potrebný dôkaz, čím je naplnený dôvod odvolania podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Ako dôkaz predložil navrhovateľ zápisnicu 29C/245/2008 zo dňa 13.11.2007, späťvzatie návrhu zo dňa 26.02.2008, návrh na úhradu nákladov spojených s bytom a domácnosťou z 24.04.2002, rozsudok č. k. 16C/169/02-75 a doplnenie dokazovania č. 1 zo dňa 19.09.2011. K vyjadreniu prvostupňového súdu na strane 3 odsek 11 a na strane 4 odsek 1 a 2 sa navrhovateľ vyjadruje tak, že sa opakujú závery prvostupňového súdu, keďže v týchto odsekoch prvostupňový súd uvádza svoje zistenia z rozsudku, ktorý bol druhostupňovým súdom zrušený a vrátený na nové konanie pred prvostupňovým súdom. Na strane 4 odsek 9, kde súd uvádza, že navrhovateľ aj keď zistil, že ukončil pracovný pomer v spoločnosti Sakus, s.r.o., od 06.05.2008 zo zdravotných dôvodov, napriek tomu do 27.04.2009 pôsobil ako konateľ tejto spoločnosti a okrem toho do 12.12.2008 aj ako konateľ spoločnosti Energy Trade, s.r.o., Prešov a do 16.11.2009 ako člen dozornej rady. Toto skutkové zistenie prvostupňového súdu je nesprávne. Nie je založené na vykonaných dôkazoch a je v rozpore s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Pracovný pomer navrhovateľa zanikol zo zdravotných dôvodov. Navrhovateľ od decembra 2007 do novembra 2008 podstúpil tri závažné operácie v P. a v T., pričom navrhovateľ bol PN s prestávkami od 13.12.2007 do 19.07.2009, čo potvrdzuje potvrdenie o poberaní nemocenskej dávky zo dňa 15.03.2010, ktorá bola doručená do súdneho spisu dňa 26.01.2012. Ďalej prvostupňový súd konštatuje, že navrhovateľ pôsobil ako konateľ v dvoch spoločnostiach, a to Energy Trade, s.r.o. a TORY Real, a.s., bolo to len papierová funkcia, t. j. bola len zapísaná v Obchodnom registri v H.. Nešlo o skutočné vykonávanie funkcie. Keby navrhovateľ v skutočnosti vykonával tieto funkcie, a poberal za to finančné prostriedky, tak by musel byť poistený a prihlásený v Sociálnej poisťovni. Tieto skutočnosti vychádzajú z právneho poriadku. Navrhovateľ nemal v požadovanom čase príjmy z týchto obchodných spoločností. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ ako konateľ nepoberal žiaden príjem, nebolo povinnosťou firmy Energy Trade, s.r.o., ani TORY Real, a.s., registrovať navrhovateľa v Sociálnej poisťovni. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne vyplýva, že navrhovateľovi nebol od 05.05.2008 registrovaný žiadny zamestnávateľ a vzhľadom na túto skutočnosť musel byť nejakým spôsobom účastný na nemocenskom poistení a tak bol od 07.05.2008 do 31.07.2009 dobrovoľne poistenou osobou ako to vyplýva z potvrdenia o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné. Ak by navrhovateľ poberal nejaké príjmy za funkcie, musela by ho každá z týchto spoločností registrovať a pokiaľ by tak neurobila, by bola sankcionovaná. Prvostupňový súd pochybil, čím je naplnený dôvod odvolania v zmysle § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., teda že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutočnosť, že prvostupňový súd sa oprel o zistenie Krajského súdu v Prešove z iného súdneho konania ho nezbavovala povinnosti posúdiť uvedenú vec samostatne v súlade s právnymi predpismi. Predložil potvrdenie o poberaní nemocenského zo dňa 15.03.2009, odpoveď na výzvu zo dňa 25.01.2012, čestné vyhlásenia Ing. R. J., konateľa Energy Trade zo dňa 10.09.2012, čestné vyhlásenie Ing. H. P., konateľa Sakus zo dňa 10.09.2012 a čestné vyhlásenie Ing. E. P. TORY Real zo dňa 10.09.2012. Prvostupňový súd na strane 5 odsek 2 uviedol, že keďže navrhovateľ nepredložil uvedené listinné dôkazy v zmysle ust. § 1 ods. 1 písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. rovná sa suma 20-násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu v období do 30.06.2008... zrejme tu došlo k chybe odôvodnenia, pretože zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a o doplnení niektorých zákonov v § 1 stanovuje predmet úpravy zákona a nemá žiadne odseky. Navrhovateľ dodáva, že nebol vyzvaný ani upozornený na to, aké listinné dôkazy má ešte doložiť. Keďže už nebol konateľom za firmu Sakus, s.r.o., ani za ostatné spoločnosti, nemohol si vystaviť žiadne iné potvrdenie. Navyše predložil Krajskému súdu v Prešove potvrdenie o poberaní nemocenského, ošetrovného a materského na účely vylúčenia povinnosti platiť poistné zo dňa 15.03.2010, čo je dostačujúcim nespochybniteľným dôkazom, kde vyplývalo, že žiadna zo spoločností neplatila a neodvádzala za navrhovateľa nemocenské. Keďže prvostupňový súd vychádzal zo spisu Krajského súdu Prešov pod sp. zn. 9CoP/4/2010 a 9CoP/5/2010, mal k dispozícii aj potvrdenie zo dňa 15.03.2010, ktoré osvedčuje skutočnosti tvrdené navrhovateľom ako aj rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o príspevku v hmotnej núdzi. Ako dôkaz poukázal na potvrdenie zo dňa 15.03.2010, odpoveď na výzvu zo dňa 16.04.2010 a potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009. Rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 21.09.2009 a rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zo dňa 05.08.2009. Ďalej súd prvého stupňa na strane 5 odsek 3 píše, že z dôvodu vzdania sa výhodnejšieho zamestnania súd považoval navrhovateľa za poberateľa príjmu zo závislej činnosti. Takýto záver je nesprávny a je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Navrhovateľ sa nevzdal svojho zamestnania, ako uzatvára súd, ale keďže bol po prvej operácii dlhodobo PN v dôsledku toho ukončil po vzájomnej dohode so zamestnávateľom pracovný pomer zo zdravotných dôvodov. Na podporu týchto skutočností navrhovateľ predložil dňa 24.01.2001 odpoveď na výzvu na zdokladovanie príjmov, kde je opäť potvrdenie zo Sociálnej poisťovne. Pochybenie prvostupňového súdu zakladá v tomto prípade dôvody odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. Ako dôkaz uvádza potvrdenie o nemocenských dávkach vyplatených Sociálnou poisťovňou za obdobie od 01.01.2009 do 31.12.2009, potvrdenie o poberaní dávky v hmotnej núdzi za rok 2009 a 2010. K záverom prvostupňového súdu, kde uvádza na strane 5 odsek 6, že podľa prvostupňového súdu na základe navrhovateľovej výpovede došlo k jeho opusteniu spoločnej domácnosti z dôvodu, že odporkyňa udržiavala mimomanželský pomer prvostupňový súd už neuviedol, že sama odporkyňa na pojednávaní dňa 25.11.2010 v konaní 20C/164/2009 priznala, že má priateľa, ale prvostupňový súd len uvádza, že je to navrhovateľov názor. Pritom, pokiaľ ide o navrhovateľov stav, aj bývala priateľka Ing. E. R. vypovedala, že s navrhovateľom už nebýva od roku 2007. Prvostupňový súd na strane 5 odsek 9 a 10 uviedol, že navrhovateľ na pojednávaní konanom dňa 25.11.2010, avšak vyvodil záver z výpovede navrhovateľa v konaní sp. zn. 20C/164/2009. K tomu navrhovateľ namietal, že táto výpoveď je síce správna, nakoľko vypovedal dňa 20.11.2010 v konaní 20C/164/2009, že spolužitie obnovili s odporkyňou v roku 2006 - 2007, ale záver prvostupňového súdu je len účelovo vystrihnutý z jeho výpovede, lebo na pojednávaní na prvostupňovom súde dňa 01.04.2011 sp. zn. 29C/345/2008 navrhovateľ vypovedal, že jeho manželské spolužitie bolo v určite sínusoide a keď obe výpovede sa prekrývajú rokmi 2007 a navrhovateľ a odporkyňa žili raz spolu a raz nie. Vzhľadom na to, aj odporkyňa z vlastného dôvodu stiahla žiadosť o rozvod v roku 2008. K tomu pripojil ako dôkaz zápisnicu o pojednávaní zo dňa 01.04.2011 vo veci 29C/345/2008. K vyjadreniu prvostupňového súdu na strane 6 odsek 2, že s odporkyňou komunikoval v roku 2008 navrhovateľ iba prostredníctvom advokátov je potrebné uviesť, že je vytrhnuté z kontextu, keďže nebolo uvedené, či je to od 01.01.2008 alebo od 31.12.2008. Tu poukázal tiež na zápisnicu z pojednávania zo dňa 16.12.2011 a 01.04.2011. K vyjadreniu prvostupňového súdu na strane 6 odsek 6 navrhovateľ uvádza, že odporkyňa
síce poukazovala na pokračovanie intímneho vzťahu, avšak toto tvrdenie nebolo preukázané žiadnymi dôkazmi, a to ani výpoveďami navrhovateľa, ani svedkyne Ing. E. R. a vzájomné spolužitie bolo ukončené v roku 2007. Naopak, z výpovede odporkyne vyšlo najavo, že má mimomanželský pomer s A. C., s ktorým žije od roku 2009. K vyjadreniu na strane 6 odsek 9, kde mala odporkyňa poprieť obnovenie spolužitia s navrhovateľom, tento uviedol, že nie je to v súlade s vykonaným dokazovaním. Preto je tu daný dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. Poukázal na späťvzatie návrhu zo dňa 26.02.2008 a znalecký posudok PhDr. C. G. 4/2008. K zisteniam na strane 7 odsek 4 rozsudku uviedol, že tvrdenia sú pochybné, nakoľko svedkyňa maloletá T. P. bola úradne vymazaná z navrhovateľovho pasu a zapísaná opäť bola až v roku 2005 a od roku 2007 sa maloletá nestretávala s navrhovateľom, preto nemohla svedkyňa chodievať s navrhovateľom na dovolenky a pokiaľ ide o dojem luxusných dovoleniek, tak to bolo vyvrátené svedkom H. T., ktorý v konaní vypovedal, že išlo o ubytovanie na úrovni 2 hviezdičiek. Poukázal na zápisnicu z pojednávania zo dňa 16.12.2011 strana 6 a potvrdenie cestovnej kancelárie Topas, cestovná kancelária, s.r.o., zo dňa 10.09.2012. K zisteniam prvostupňového súdu na strane 7 odsek 5 navrhovateľ namietal, že svedkyňa T. P. nevypovedala takýmto spôsobom. Navyše jej tvrdenie nebolo ničím podložené z dôvodu, že svedkyňa nemohla vedieť, či bytové zariadenie kupoval navrhovateľ. V tomto prípade je potrebné vypočuť Ing. E. R.. Pretože navrhovateľ tvrdí, že toto zariadenie bolo zakúpené ňou a nie navrhovateľom. Poukázal na čestné vyhlásenie Ing. E. R. zo dňa 10.09.2012. K zisteniam na strane 7 odsek 6 navrhovateľ uviedol, že toto je postavené na tvrdení T. P., avšak tieto tvrdenia sú prekrútené, pretože množstvo vecí zo spoločnej domácnosti sa predalo na splácanie pôžičiek a veci boli vzájomne rozdelené medzi navrhovateľa a odporkyňu, pričom odporkyňa neplatila za byt a teda celá ťarcha ležala na navrhovateľovi, ktorý nemal z čoho hradiť všetky výdaje. K tvrdeniam, ktoré zistil prvostupňový súd na strane 7 odsek 7 navrhovateľ uviedol, že tvrdenia sú nepravdivé a neboli nijako preukázané. Tvrdenie maloletej T. P., že navrhovateľ odporkyňu pravidelne bil a policajti chodievali do domácnosti navrhovateľa a odporkyne, sú nepravdivé. V čase, keď sa to malo udiať v roku 2000, mala maloletá 4 roky. Vzhľadom na to, že maloletá P. si spomenie na také udalosti, ktoré sa mali udiať v jej 4 rokoch s odstupom 11 rokov, nakoľko od roku 2000 nežili navrhovateľ a odporkyňa v spoločnej domácnosti, je zrejmé, že ide o účelovú a zmanipulovanú výpoveď s nízkou hodnovernou hodnotou. Preto prvostupňový súd pochybil, keď bral do úvahy takúto výpoveď. K tvrdeniam na strane 8 odsek 5, že svedok A. C. potvrdil, že s odporkyňou žije v domácnosti od roku 2009 navrhovateľ uviedol, že toto konštatovanie je v rozpore s obsahom zápisnice ako aj s výpoveďou odporkyne, ktorí vypovedali, že od roku 2009 spolu žili. Týmto je daný dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p., že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Navrhovateľ poukázal na zápisnicu zo dňa 16.12.2011 a 01.04.2011. K záverom prvostupňového súdu na strane 9 odsek 5, 6 a 7, čo sú to dobré mravy navrhovateľ uviedol, že je potrebné dodať, že takéto konštatovanie prvostupňového súdu smerom k navrhovateľovi nie je opodstatnené vykonanými dôkazmi a v súlade so zásadou spravodlivosti. Vykonaným dokazovaním z výpovede odporkyne a A. C. bola zistená manželská nevera, ktorá vznikla po obnovení manželského spolunažívania medzi navrhovateľom a odporkyňou. Navrhovateľ bol nútený podať návrh na určenie manželského výživného z dôvodu, že bol dlhodobo práceneschopný a po troch operáciách jediným príjmom boli len dávky 62,50 Eur mesačne. Znovu poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. K záveru na strane 10 odsek 5 a 6, čo do záverov rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 11.05.2010 pod sp. zn. 9CoP/4/2010 a 9CoP/5/2010 navrhovateľ poukázal na nesprávnosť posudzovania jeho finančnej situácie. Toto posúdenie prvostupňového súdu s odkazom na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, ktorý navrhovateľ neriešil opravnými prostriedkami neobstojí v posúdení s právnymi predpismi SR a predloženými dokumentmi. Navrhovateľ nemal príjem z obchodných spoločností a svoju činnosť v nich nevykonával pre vážne zdravotné dôvody. Nebol z toho dôvodu evidovaný v Sociálnej poisťovni ako poberateľ príjmu. Táto skutočnosť vyplýva z potvrdení predložených od Sociálnej poisťovne. Znovu poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. Pre ešte dôkladnejšie pochopenie prečo prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec a nesprávne ju vyhodnotil, navrhovateľ uviedol, že keďže nemal v rozhodnom období, za ktoré požaduje manželské výživné príjem, nemal povinnosť podať daňové priznanie, a preto daňový úrad ani neeviduje jeho daňové priznanie. Toto je v súlade s § 32 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmu. Navrhovateľ žiadal, aby boli vyžiadané od správcu Daňového úradu Prešov 1 kópie hlásenia o vyúčtovaní dani a o úhrne príjmov zo závislej činnosti pre navrhovateľa za obdobie roku 2008 - 2009 a 2010 za obchodné spoločnosti Sakus s.r.o., Energy Trade, s.r.o. a TORY Real, a.s. K vyjadreniu súdu prvého stupňa na strane 10 odsek 6 opätovne uviedol, že prvostupňový súd účelovo opomenul vo svojom zistení, že odporkyňa urobila späťvzatie návrhu na rozvod v roku 2008, kde uviedla, že obnovila manželské spolužitie s navrhovateľom. To sa udialo v roku 2007 a 2008, a to aj na prelome rokov, lebo ako uviedol navrhovateľ, obaja účastníci konania žili akoby na sínusoide ich vzťahu, keď raz ich vzťah fungoval a raz nie. Poukázal
na zápisnicu zo dňa 13.11.2007 a späťvzatie návrhu zo dňa 26.02.2008. K záveru prvostupňového súdu na strane 10 odsek 6 uviedol, že odporkyňa musela opustiť spoločnú domácnosť, pretože sa v exekúcii predal byt, v ktorom mala spolu s navrhovateľom spoločnú domácnosť, byt sa predal v dôsledku úhrady dlžoby a nebolo by došlo k predaju bytu, keby odporkyňa prispievala navrhovateľovi na spoločnú domácnosť a platby spojené s užívaním bytu. K tvrdeniu na strane 11 odsek 6 navrhovateľ uviedol, že tento záver opätovne v rozpore s vykonaným dokazovaním s odkazom na odporkyňu a späťvzatie návrhu na rozvod je uvedené, že došlo k obnoveniu spolužitia, ktoré navrhovateľka preukázateľne podpísala a tým je daný dôvod odvolania podľa ust.§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p. K vyjadreniu na strane 11 odsek 6 opätovne navrhovateľ uviedol, že v konaní jeho manželské spolužitie s odporkyňou bolo v sínusoide. K vyjadreniu prvostupňového súdu na strane 11 odsek 5 poukázal na charakter manželského spolužitia, keď odporkyňa raz dodržiavala rodičovskú dohodu a raz nie. Pokiaľ ide o logický záver prvostupňového súdu v tomto odseku opätovne poukázal aj na charakter manželského spolužitia. K záveru prvostupňového súdu na strane 11 odsek 6 navrhovateľ uviedol, že prvostupňový súd nesprávne v rozpore s vykonaným dokazovaním urobil záver, že mal navrhovateľ potvrdiť, že od roku 2008 komunikuje s odporkyňou iba prostredníctvom advokátov, čo malo byť v rozpore s tvrdením, že v priebehu roku 2008 obnovil s odporkyňou manželské spolužitie. Uvedené sa netýkalo celého roka 2008, ale boli obdobie a vtedy vzniklo takéto vyhlásenie, že navrhovateľ komunikuje s odporkyňou takýmto spôsobom. K záveru prvostupňového súdu na strane 11 odsek 11 navrhovateľ uviedol, že záver súdu, že táto situácia viedla aj k úprave rodičovských práv a povinností, je nesprávny. Nie je pravda, že rodičovská dohoda bola vyústením jeho nevery od roku 2001 do roku 2007. K záveru prvostupňového súdu na strane 12 odsek 2, že od októbra 2002 do roku 2007, kedy sa odporkyňa spolu s ... navrhovateľ dodal, že ide o nepravdivý záver, ktorý nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Odporkyňa pritom býva v spoločnom byte s navrhovateľom v jednom kuse, s jednou malou prestávkou, od roku 2002 do roku 2007, pokiaľ nebol byt predaný v exekúcii za okolností uvedených v bode 25 odvolania. K záveru na strane 12 odsek 6, že okrem iného správanie navrhovateľa voči odporkyni vykazuje známky výrazného porušenia jeho mravnej povinnosti, navrhovateľ uviedol, že je absolútne nepravdivé a nemá podklad vo vykonanom dokazovaní. Navrhovateľ zároveň poukázal na to, že jeho údajné dopúšťanie sa fyzického násilia bolo v konaní uvedené len maloletou svedkyňou T. P.. Takúto informáciu podala maloletá a súd ju bez ďalších preskúmaní prijal, aj keď mala maloletá v roku 2000 len 4 roky. Taktiež záver prvostupňového súdu o tom, že navrhovateľ mal bez právneho dôvodu iniciovať voči odporkyni trestné stíhanie v trestnom konaní 32T/1/2009, je nesprávny. Odporkyňa bola v konaní vyšetrovaná, bola podaná voči nej obžaloba a pôvodne bola odsúdená trestným rozkazom. Až zmenou sudcu na okresnom súde v trestnom konaní bola odporkyňa oslobodená. To však automaticky neznamená, že odporkyňa bola nevinná, lebo sa nedopustila takéhoto konania a navrhovateľ inicioval bez právneho dôvodu toto konanie. Znamená to, že štát nemal dostatok dôkazov, aby odporkyňu odsúdil za takéto konanie. Preto záver prvostupňového súdu je nesprávny. Poukázal na trestný rozkaz 32T/1/09 zo dňa 26.01.2009, obžalobu zo 07.01.2009 a oznámenie zo dňa 12.08.2008. K odmietnutiu návrhu na vykonanie dôkazov zo strany navrhovateľa prvostupňovým súdom na strane 12 odsek 9 navrhovateľ uviedol, že trvá na výpovedi svedka PhDr. C. G.. Až vypočutím svedka - súdneho znalca sa dokáže, či došlo k obnove spolužitia, či navrhovateľka vzala svoj návrh späť alebo ho nepodpísala ona a neobnovila spolužitie. Dôkazy majú byť hodnoverné a nie založené na nedôveryhodnej a účelovej ústnej výpovedi, nakoľko v konaní existujú hodnoverné písomné dôkazy, na ktoré prvostupňový súd neprihliadol. Taktiež prvostupňový súd opakovane zamietol predvolať Ing. D. J., konateľku cestovnej kancelárie, Topas z P. na posúdenie tzv. luxusných dovoleniek. Nevykonanie dôkazu výsluchu syna navrhovateľa I. P. na strane 13 odsek 1 navrhovateľ poukázal na to, že prvostupňový súd akosi opomenul, že tohto svedka navrhovateľ navrhol vypočuť písomne, a to 06.04.2011, 08.06.2011, 09.08.2011, 16.09.2011 a 16.01.2011 a to dokopy 5-krát. Odporkyňa len raz navrhla vypočutie T. P. a bolo jej vyhovené. Preto navrhovateľ trval na vypočutí aj jej brata I. P., ktorého žiadal niekoľkokrát predvolať. Právnemu posúdeniu prvostupňovému súdu vzhľadom k výroku, ktorým nepriznal navrhovateľovi manželské výživné, navrhovateľ namieta taký záver podľa § 205 ods. 2 písm. f/, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zároveň podľa § 205 ods. 2 písm. d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Keď podkladom nepriznania navrhovateľovho nároku boli, ako súd uviedol na strane 11 odsek 7, že priznanie výživného navrhovateľovi zo strany odporkyne by bolo v rozpore so zásadami morálky, a to napriek jeho sociálnej odkázanosti a zhoršenému zdravotnému stavu. Prvostupňový súd v rozpore s vykonaným dokazovaním posúdil, že nedošlo k obnoveniu manželského spolužitia v dôsledku navrhovateľovho mimomanželského vzťahu. Pritom v bode 3 a bode 15 odvolania bolo jasne preukázané a je jasne vysvetlené, že k obnove manželského spolužitia došlo v roku 2008 až 2009. Práve naopak, mal byť záver súdu, že je v danom prípade nemorálne, a to vzhľadom k tomu, že obaja manželia, keď obnovili manželské spolužitie, boli
morálne povinní aj spoločne sa podieľať na spoločných nákladoch, čo odporkyňa nemorálne nerobila počas obnoveného manželského spolužitia v spoločnej domácnosti. Navyše poznamenal, že v rámci ustálenej judikatúry možno účinne požiadať o manželské výživné počas trvania manželstva bez ohľadu na to, či manželia žijú v spoločnej domácnosti alebo nie, a to z predpokladu, že niektorý z manželov si neplní vyživovaciu povinnosť, čiže napr. neprispieva na domácnosť, prípadne sú výrazné rozdiely v životnej úrovni manželov. K rozhodnutiu a odôvodneniu prvostupňového údu na strane 13, ods. 3 o trovách konania navrhovateľ namieta toto zdôvodnenie. Jednak žiada vzhľadom na vyššie uvedené priznať náhradu trov konania jemu, lebo poukazuje, že právne prvostupňový súd s prihliadnutím na § 150 ods. 1 O.s.p. mal vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa, a to zhoršený zdravotný stav navrhovateľa, jeho ťaživú situáciu a stav hmotnej núdze, ako aj preukázanú skutočnosť rozvrátenia obnoveného manželského spolužitia v dôsledku preukázanej nevery odporkyne výnimočne nepriznať náhradu trov konania, a teda pochybil aj tu, čím je daný dôvod odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. Preto navrhovateľ navrhol, aby Krajský súd v Prešove rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil tak, že I. uloží odporkyni povinnosť uhradiť navrhovateľovi celkové dlžné manželské výživné 3.300 Eur za obdobie od 1. 1. 2009 do 28. 9. 2011 (do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva) a II. uloží odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
K odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrila odporkyňa. Navrhla, aby odvolací súd v zmysle ust. § 219 O.s.p. odvolaním napadnuté rozhodnutie potvrdil, a to vo všetkých výrokoch ako vecne správne a o trovách odvolacieho konania žiadal rozhodnúť tak, že navrhovateľ je povinný nahradiť odporkyni trovy odvolacieho konania. Rozhodnutie súdu považuje odporkyňa za zákonné a spravodlivé. Za rozhodnutie, ktoré vychádza z dôkladného zistenia a následného správneho a zákonného posúdenia skutkového stavu tak, ako bol tento zistený vykonaným dokazovaním.
Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13. 12. 2012 o 16.00 hod. a zistil, že odvolanie navrhovateľa proti výroku o zamietnutí návrhu je nedôvodné a čo do výroku o trovách konanie je dôvodné.
Podľa ust. § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ust. § 71 ods. 1 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Navrhovateľ návrhom doručeným Okresnému súdu Prešov dňa 2.12.2008 upraveným na pojednávaní konanom dňa 13.11.2009 žiadal, aby súd uložil odporkyni povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 66,- EUR mesačne od 1.1.2009 opakovane do budúcna.
Na pojednávaní dňa 16.12.2011 súd prvého stupňa prpustil zmenu návrh na 100,- Eur mesačne od 1.1.2009.
Účastníci konania boli manželia. Ich manželstvo bolo uzavreté dňa XX. XX. XXXX. Z manželstva pochádza dieťa T., nar. XX. XX. XXXX. Manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 20C 164/2009 zo dňa XX. X. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa XX. X. XXXX.
Súd prvého stupňa ustálil, že navrhovateľ má zákonné právo požadovať od odporkyne platenie mesačného výživného od 1. 1. 2009 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva, teda do dňa 28. 9. 2011.
Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že súd prvého stupňa zhodnotil závery uvedené v rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 11. 5. 2010 pod sp. zn. 9CoP 4/2010 a 9CoP 5/2010, keď navrhovateľ pre účely posudzovania výživného voči mal. dcére nepreukázaním príjmu za výkon funkcií v obchodných spoločnostiach, ako aj jeho majetkových pomerov, bol považovaný za poberateľa príjmu do 30. 6. 2009 vo výške 3.578,40 Eur mesačne a do 30. 11. 2009 vo výške 5.703,80 Eur mesačne vrátane príjmu zo závislej činnosti, a to do 31. 7. 2009 vo výške 7.118,45 Eur.
I odvolací súd má za to, že uvedené odôvodňuje jednoznačný záver, že navrhovateľovi za obdobie od 1. 1. 2009 do 30. 11. 2009 nepatrí právo na manželské výživné zo strany odporkyne. Uvedené príjmy sú preukázateľne vyššie, ako príjmy navrhovateľky.
Na tom nič nemení ani skutočnosť, že navrhovateľ mal ako zdravotne nepoistená osoba platiť za seba povinné a zdravotné poistenie tak, ako to uvádza vo svojom odvolaní v bode 4 od 2. 6. 2008 mesačne od 630,- Sk až do 805,57,- Sk do 4. 8. 2009. Sociálne poistenie platil od 2. 7. 2008 mesačne po 2.176,- Sk až narastajúc po sumu 2.946,32,- Sk do 5. 8. 2009. Tieto výdavky sú vedené v spise Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P 233/2007, z ktorého je rozsudok 9CoP 4/2010. Hodnotenie odporcu, že takýto prístup prvostupňového súdu len účelovo vyhovuje odporkyni, ktorá vyberá len zistenia o navrhovateľových príjmoch, ale nie o jeho výdavkoch, považuje odvolací súd za účelové. Ide o objektívne zistenia súdu prvého stupňa, ktoré vyplývajú z dokazovania vykonaného na odvolacom súde vo veci 9CoP 4/2010 a 9CoP 5/2010. Z odvolacích námietok odvolateľa vyplýva, že bol dobrovoľným platiteľom nemocenského poistenia od 7. 5. 2008 do 31. 7. 2009. Z potvrdenia, ktoré predložil súdu prvého stupňa, i odvolaciemu súdu vyplýva, že v čase od 1. 2. 2001 do 5. 5. 2001 odvádzal na neho nemocenského poistenie Sakus, s.r.o. Za február 2009 mu boli vyplatené nemocenské dávky 149,60 Eur, za marec 2009 53,10 Eur, za máj 2009 132,40 Eur, za jún 2009 150 Eur, za júl 2009 55,10 Eur a za august 2009 91,90 Eur. Spolu teda za mesiace február až jún 632,10 Eur. Možno prisvedčiť navrhovateľovi, že z potvrdenia o poberaní nemocenského... zo dňa 15. 3. 2010 je dostatočným a nespochybniteľným dôkazom, z ktorého vyplýva, že žiadna zo spoločností neplatila a neodvádzala za navrhovateľa poistné. Zároveň, že navrhovateľ bol dobrovoľným platiteľom nemocenského poistenia. Je nesporné, že navrhovateľ ukončil pracovný pomer v spoločnosti Sakus, s.r.o. od 6. 5. 2008 zo zdravotných dôvodov. Tak, ako správne vyhodnotil súd prvého stupňa, napriek tomu do 27. 4. 2009 pôsobil ako konateľ tejto spoločnosti a okrem toho do 12. 12. 2008 aj ako konateľ spoločnosti Energy trade, s.r.o. Prešov a do 16. 11. 2009 ako člen dozornej rady. Bolo iba vecou navrhovateľa, že sa sám rozhodol dobrovoľne nemocensky poistiť. Mohlo to skutočne súvisieť i s tým, ako tvrdí navrhovateľ, že od decembra 2007 do novembra 2008 podstúpil tri závažné operácie v P. a T., pričom bol PN od 13. 12. 2007 do 19. 7. 2009. Neobstojí však tvrdenie navrhovateľa, že jeho pracovný pomer zanikol zo zdravotných dôvodov. Bolo vecou navrhovateľa, aby zvážil, či ukončí pracovný pomer dohodou alebo zotrvá v pracovnom pomere, pričom v takom prípade by povinné sociálne odvody za neho uhrádzal zamestnávateľ a zároveň by poberal nemocenské dávky. Zároveň bolo len a len vecou navrhovateľa, že zotrval v spoločnostiach, aj keď malo ísť o len o papierové funkcie a nemalo ísť o skutočné vykonávanie funkcie. Zároveň ako konateľ spoločnosti Sakus, s.r.o. mal vplyv aj na to, či s ním bude alebo nebude ukončený pracovný pomer. Logický záver navrhovateľa, že nešlo o skutočné vykonávanie funkcie, pretože keby navrhovateľ v skutočnosti vykonával tieto funkcie a poberal za to finančné prostriedky, tak by musel byť poistený a prihlásený v sociálnej poisťovni, neobstojí. Je vecou aj konateľa spoločnosti, aby v prípade, pokiaľ poberá príjem, zabezpečil takéto poistenie v sociálnej, prípadne inej poisťovni. Zároveň niet dôvodu, aby navrhovateľ zastával funkciu člena dozornej rady, a to až do 16. 11. 2009, pokiaľ by z tejto funkcie nemal žiaden príjem.
I odvolací súd má za to, že v danom prípade by bolo priznanie manželského výživného navrhovateľa voči odporkyni po 30. 11. 2009 do 28. 9. 2011 v rozpore s dobrými mravmi tak, ako to má na mysli ust. § 75 Zákona o rodine. Bolo preukázané, že účastníci fakticky spolu nežili od roku 2001, keď navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť, do roku 2007, keď udržiaval navrhovateľ mimomanželský vzťah s inou ženou.
Navrhovateľ tvrdil, že došlo k obnoveniu manželského spolužitia. V priebehu konania boli jeho výpovede rozporné tak, ako to konštatuje v dôvodoch rozsudku súd prvého stupňa a tak, ako to vyplýva aj z trestného oznámenia navrhovateľa zo dňa 1. 7. 2008 proti odporkyni, v ktorom uviedol, že táto nedodržiava dohodu rodičov schválenú súdom zo dňa 16. 1. 2002. Hlavným dôkazom na obnovenie manželského spolužitia malo byť späťvzatie návrhu na rozvod manželstva zo strany odporkyne v konaní o rozvod manželstva sp. zn. 10C 78/2005 a znalecký posudok, ktorý mal potvrdiť pravosť podpisu odporkyne na späťvzatí návrhu. I odvolací súd je toho názoru, že vypočutie svedka G., znalca, ktorý vypracoval znalecký posudok, je bez právneho významu k predmetu konania. Bolo preukázané, že odporkyňa žila v spoločnom byte od roku 2002 do roku 2007, kedy navrhovateľ žil s pani E. R.. Následne bol byt v exekúcii predaný, aj keď v čase, keď v ňom navrhovateľka s dcérou žila, navrhovateľ jej prispieval na vedenie domácnosti.
V tejto súvislosti odvolací súd považuje odvolaciu námietku navrhovateľa, že k odpredaju bytu došlo z dôvodu, že odporkyňa na byt neprispievala, za právne bezvýznamnú. Čo do obnovenia manželského spolužitia odvolací súd neuveril tvrdeniu navrhovateľa, pričom poukazuje na to, že sám navrhovateľ v odvolaní v bode 19 uviedol, keď rozporuje výpoveď mal T. P., že vzhľadom na to, že maloletá si spomenie na také udalosti, ktoré sa mali udiať v jej štyroch rokoch, s odstupom 11 rokov, nakoľko od roku 2000 nežili navrhovateľ a odporkyňa v spoločnej domácnosti, je zrejmé, že ide o účelovú a zmanipulovanú odpoveď s nízkou hodnovernou hodnotou. Prvostupňový súd mal pochybiť, keď bral do úvahy takúto výpoveď.
Súd prvého stupňa síce zobral do úvahy výpoveď mal. T. P., ale nie z toho dôvodu návrh navrhovateľa zamietol. Preto táto odvolacia námietka vo vzťahu k výpovedi maloletej, že mal navrhovateľ odporkyňu biť a policajti chodievali pravidelne do domácnosti navrhovateľa a odporkyne, nemá význam vo vzťahu k preskúmavanému rozsudku. Význam tak, ako uviedol odvolací súd, má však skutočnosť, že sám navrhovateľ tvrdil, že nežili s odporkyňou od roku 2000 v spoločnej domácnosti. Na tom nič nemenia ani argumenty vyplývajúce z predchádzajúcich súdnych konaní, teda ani otázka, či zobrala alebo nezobrala odporkyňa návrh dňa 26. 2. 2008 o rozvod manželstva späť.
K odvolacej námietke navrhovateľa, že odporkyňa žije s A. C. od roku 2008 spolu, teda že dochádza z jej strany k manželskej nevere po tom, čo bolo obnovené manželské spolužitie účastníkov konania, odvolací súd uvádza, že sa stotožňuje s právnym názorom súdu prvého stupňa, že vzťah nadviazala odporkyňa v čase, keď už manželstvo s navrhovateľom viac, ako 7 rokov neplnilo žiadnu zo spoločenských funkcií a bolo už iba formálnym zväzkom. Uvedené vyplýva z obsahu spisu, ale i z konaní, ktoré viedli účastníci konania od roku 2002.
Súd prvého stupňa správne zistil, že príčinou rozvratu manželstva bol mimomanželský vzťah navrhovateľa s Ing. E. R., s ktorou niekoľko rokov žil v spoločnej domácnosti. Tak, ako bolo už uvedené vyššie, odvolací súd nepovažoval za preukázané obnovenie manželského spolužitia účastníkmi konania, pričom dôkaz, na ktorý poukazuje navrhovateľ, teda späťvzatie návrhu navrhovateľkou bez ohľadu na to, či bol alebo nebol návrh podpísaný osobne navrhovateľkou, nemožno bez ďalšieho považovať za hodnoverný. Odvolací súd poukazuje znova na odvolanie navrhovateľa, bod 19, kde sám potvrdil, že od roku 2000 nežili navrhovateľ a odporkyňa v spoločnej domácnosti.
Súd prvého stupňa správne zistil, že dobrými mravmi súd pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Konaním v rozpore s dobrými mravmi bolo správanie navrhovateľa voči odporkyni, keď odišiel zo spoločnej domácnosti a našiel si počas trvania manželstva známosť, s ktorou žil v spoločnej domácnosti niekoľko rokov. Išlo o porušenie manželskej vernosti.
Keďže tak, ako to odvolací súd vysvetlil vyššie, známosť odporkyne v roku 2009 už nemohla ovplyvniť vážny rozvrat manželstva a ani odvolací súd nemohol na ňu prihliadnuť pri rozhodovaní o vzájomnej
vyživovacej povinnosti, pretože príčinou rozvratu značnej intenzity bolo porušenie manželskej vernosti v roku 2001 navrhovateľom, zamietnutie návrhu podľa ust. § 75 ods. 2 Zákona o rodine je namieste.
V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že uvedené platí na celý uplatnený nárok navrhovateľom, teda na výživné od 1. 1. 2009 do 28. 9. 2011 tak, ako si navrhovateľ výživné uplatnil vo výške 100 Eur mesačne.
Súd prvého stupňa však pochybil čo do priznaných trov odporkyni.
V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 28. 7. 2009, keď podal na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov písomnú žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Zároveň je navrhovateľ poberateľom dávky v hmotnej núdzi vo výške 62,50 Eur od septembra 2009.
Z rozhodnutia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, 080 28 Prešov, zo dňa 21. 9. 2009 č.: 09/33134-2 vyplýva, že navrhovateľovi sa priznáva preddavkovo dávka a príspevok v hmotnej núdzi od 1. 9. 2009 v sume 62,50 Eur, nakoľko je občanom v hmotnej núdzi a spĺňa nárok na pomoc v hmotnej núdzi. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že menovaný je zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 28. 7. 2009. Nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. V období od 1. 1. 2009 do 31. 7. 2009 poberal nemocenské dávky. Zamestnaný bol v období od 1. 2. 2001 do 5. 5. 2008. Dňa 2. 12. 2008 sa začalo konanie o určenie výživného pre manžela, ktoré doposiaľ nebolo ukončené.
Čistý mesačný príjem odporkyne za rok 2008 zo zamestnaneckého pomeru v Prešovskej univerzite predstavoval 10.746,- Sk a za rok 2009 zo zamestnaneckého pomeru spoločnosti Falch záchranná academy s.r.o. vo výške 529,- EUR.
Odporkyňa v roku 2008 pracovala aj ako sprostredkovateľka pre poisťovňu Prvá Česko-slovenská poisťovňa Rapid a.s., kde za rok 2008 dosiahla príjmy 44.704,- Sk a výdavky predstavovali 17.882,- Sk.
Zo svojho príjmu uhrádza nájomné vo výške 120,- EUR, ďalej pôžičky a kartu nebankových subjektoch vo výške 150,- EUR, cestovné vo výške 100 - 120,- EUR a potom sú to výdavky na stravu a ošatenie ako aj výdavky na výživu a odôvodnené potreby dcéry pochádzajúcej z ich manželstva.
Podľa ust. § 150 ods. 1 O.s.p. ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
V danom prípade odvolací súd zistil, že na strane navrhovateľa sú dôvody hodné osobitného zreteľa, aby súd nepriznal úspešnej odporkyni náhradu trov konania, pričom odvolací súd skúmal tak pomery na strane navrhovateľa, ako aj odporkyne.
Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým návrh zamietol ako vecne správny potvrdil podľa ust. § 219 O.s.p.
Vo výroku o trovách konania rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že náhradu trov konania odporkyni nepriznáva. Podľa ust. § 150 O.s.p. úspešná odporkyňa by mala právo na náhradu trov konania, hoci neúspešnému navrhovateľovi na strane navrhovateľa sú však dôvody hodné osobitného zreteľa, ako bolo konštatované vyššie.
Uznesením č. k. 29C 345/2008-488 zo dňa 18. 4. 2012 súd prvého stupňa navrhovateľovi nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 5. 10. 2011 Okresný súd Prešov uložil navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti vo výške 66 Eur podľa položky 17 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, vzhľadom na to, že podaním námietky zaujatosti si navrhovateľ uplatnil procesné právo, ktoré nesúvisí s vecou samou, kde je navrhovateľ zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov.
Podaním zo dňa 20. 10. 2011, ktoré bolo súdu doručené dňa 21. 10. 2011 navrhovateľ požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom poukázal na to, že jeho príjem tvorí len dávka v hmotnej núdzi, má dvojnásobnú vyživovaciu povinnosť, nevlastní nehnuteľnosti a nemá finančné prostriedky na zaplatenie súdneho poplatku.
Navrhovateľ nepredložil súdu vyplnené tlačivo, ktorého vzor uverejnilo ministerstvo spravodlivosti na svojom webovom sídle ani rozhodnutie o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Predložil len potvrdenia o poberaní dávok v hmotnej núdzi, ktoré poberá preddavkovane zo štátnych prostriedkov podľa § 27 ods. 1 zák. č. 599/2003 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi na základe predbežného rozhodnutia UPSVaR Prešov zo dňa 21.9.2009 č. 09/33134-2. Až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia vydaného v tomto konaní o určení výživného pre manžela, úrad rozhodne o dávke a príspevkoch pričom zohľadní výsledok tohto konania. Úrad zároveň rozhodne o doplatení dávky a príspevkov prípadne o ich vrátení.
Krajský súd v Prešove uznesením zo dňa 10.10.2011, č.k. INcC 15 /2011 rozhodol, že sudkyňa JUDr. Diana Vlčková nie je vylúčená z prejednávania veci 29C 345/2008 Okresného súdu Prešov.
Súd prvého stupňa po preskúmaní žiadosti že žiadosť navrhovateľa o oslobodenie od súdnych poplatkov nie je úplná, ( bez povinných príloh ) je nedôvodná a v tomto prípade sa jedná tiež o zrejme bezúspešne uplatňovanie jeho procesného práva, ktoré videl v postupe súdu (§ 14 ods. 3 O.s.p.), a preto mu nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Proti tomuto uzneseniu včas podal odvolanie navrhovateľ. Namietal, že výzvou zo dňa 16. 12. 2011 ho Okresný súd v Prešove účelovo zavádzal, keď mu namiesto tlačiva - vzor z Ministerstva spravodlivosti, poslal už neaktuálne a zavádzajúce tlačivo vzor 6, ktoré náležite a podľa pokynov vyplnil a v stanovenom čase aj doručil Okresnému súdu Prešov. Predložil Krajskému súdu v Prešove vyplnené tlačivo pre dokladovanie pomerov účastníkov konania, v ktorom navrhuje, aby mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov. Výzva zo dňa 16. 12. 2011 obsahovala len doloženie potvrdenia o dávkach sociálnej pomoci. Mal za to, že bol účelovo zavádzaný, keď nebol vyzvaný na predloženie rozhodnutia o hmotnej núdzi.
Uznesením č. k. 29C 345/2008-374 súd prvého stupňa uložil navrhovateľovi zaplatiť súdny poplatok za vznesenú námietku zaujatosti vo výške 66 Eur podľa položky 17 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, vzhľadom na to, že podaním námietky zaujatosti si navrhovateľ uplatnil procesné právo, ktoré nesúvisí s vecou samou, kde je navrhovateľ zo zákona oslobodený od súdnych poplatkov.
Podľa ust. § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešne uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Podľa ust. § 138 ods. 2 O.s.p. v návrhu musia byť pomery účastníka dokladované
a) vyplneným tlačivom, ktorého vzor uverejní ministerstvo spravodlivosti na svojom
webovom sídle, alebo
b) rozhodnutím o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov.
Navrhovateľ predložil rozhodnutie o hmotnej núdzi podľa osobitných predpisov. Sociálne pomery navrhovateľa boli deklarované vyššie.
Na strane navrhovateľa sú dôvody hodné osobitného zreteľa na priznanie oslobodenia.
Preto odvolací súd postupom podľa ust. § 220 O.s.p. zmenil uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 29C 345/2008-488 zo dňa 18. 4. 2012 tak, že priznal navrhovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov.
Keďže navrhovateľovi bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov a navrhovateľ je poberateľom dávky v hmotnej núdzi, odvolací súd zrušil uznesenie č. k. 29C 345/2008-374 zo dňa 5. 10. 2009 čo do zaplatenia súdneho poplatku za vznesenú námietku zaujatosti, ktorý je 66 Eur podľa položky č. 17 písm. a) Sadzobníka súdnych poplatkov, pričom tento súdny poplatok bolo uložené uhradiť navrhovateľovi v lehote do 10 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. K zrušeniu uznesenia došlo podľa ust. § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 2 O.s.p. Obaja účastníci mali v odvolacom konaní úspech len čiastočný. Preto odvolací súd vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.