Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (33)Rozsudok_6Co-143-2012.pdf
PDF · 93.8 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/143/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Františka Potockého, v právnej veci navrhovateľov: 1/ R. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W., U. č. X, 2/ E. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W., H. č. X, 3/ O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom W., J. č. X, všetci zastúpení advokátom JUDr. Václavom Jaroščiakom, so sídlom W., M. S. č. XX, proti odporcovi: Mesto Žilina, Námestie obetí komunizmu č. 1, IČO: 00 321 796, o zaplatenie 53.110,27 eur s príslušenstvom, v konaní o odvolaní navrhovateľov 1/ až 3/ proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 17C/52/2010-83 zo dňa 9. novembra 2011, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok okresného súdu vo veci samej potvrdzuje.
Vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok okresného súdu mení tak, že navrhovatelia 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 5.054,58 eur a tieto zaplatiť odporcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom v celom rozsahu zamietol návrh navrhovateľov 1/ až 3/ podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka o zaplatenie sumy 53.110,27 eur spolu s príslušenstvom. Navrhovateľom uložil podľa § 142 ods. 1 O.s.p. povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi trovy konania vo výške 5.054,58 eur a tieto zaplatiť na účet právneho zástupcu odporcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania (navrhovateľmi 1/, 2/ a odporcom) došlo k vzniku záväzkového vzťahu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 4.10.1994, obsahom ktorej bola okrem iných povinnosť kupujúcich (navrhovatelia 1/ a 2/) uhradiť predávajúcemu, t. j. odporcovi kúpnu cenu. Odporca sa v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/229/1996 domáhal rozhodnutia súdu, ktorým by boli navrhovatelia 1/ a 2/ zaviazaní na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny vo výške 53.110,27 eur. Rozsudok, ktorým súd návrhu vyhovel, mal len deklaratórny charakter, potvrdzoval existenciu povinnosti navrhovateľov 1 /a 2/ uhradiť odporcovi zvyšok kúpnej ceny. Hmotnoprávny vzťah existoval medzi týmito účastníkmi už pred vydaním daného rozsudku. Neexistovali tu teda dva právne dôvody pre plnenie navrhovateľov 1/ a 2/ voči odporcovi, ale iba jeden, a to povinnosť zaplatiť zvyšok kúpnej ceny, ktorá bola potvrdená aj deklaratórnym rozsudkom. Zo skutkových zistení nepochybne vyplynulo, že k splneniu záväzku z uzavretej kúpnej zmluvy zo strany navrhovateľov 1/ a 2/ a k zaplateniu kúpnej ceny došlo v jednotlivých splátkach; suma 53.110,27 eur bola platba realizovaná navrhovateľkou 3/ za navrhovateľov 1/ a 2/ dňa 12.6.2007. Právnym dôvodom plnenia neboli vykonateľné rozhodnutia príslušných súdov (t. j. zrušené exekučné tituly), právnym dôvodom plnenia navrhovateľov 1/ a 2/ bolo zaplatenie kúpnej ceny z uzavretej kúpnej zmluvy. Vo veci nedošlo
k zrušeniu kúpnej zmluvy, právny dôvod plnenia neodpadol, a preto tu neboli splnené podmienky pre vydanie bezdôvodného obohatenia, z ktorého titulu sa navrhovatelia domáhali svojho nároku. Súd prvého stupňa zdôraznil, že pri žalobe na plnenie podľa § 80 písm. b/ O.s.p. dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností zaťažuje toho účastníka, ktorý tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, t. j. právny predpis, ktorý je na spor aplikovaný. Existencia pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ voči odporcovi titulom bezdôvodného obohatenia nebola v konaní preukázaná. V prípade navrhovateľky 3/ súd prvého stupňa konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie účastníčky, nakoľko táto poskytla finančné prostriedky navrhovateľom 1/ a 2/ na úhradu ich dlhu odporcovi, ktorá okolnosť nezaložila vznik jej právneho pomeru k odporcovi. Ak navrhovatelia 1/ a 2/ tvrdili, že spornú sumu uhradili z dôvodu hroziacej exekúcie ich majetku a z obavy, aby ich majetok nebol v exekúcii speňažený pod cenu, takéto tvrdenie neobstojí, pretože navrhovatelia mohli využiť inštitút odkladu exekúcie podľa § 53 ods. 2 v spojení s § 57 ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku. Okresný súd nepovažoval za dôvodné „započítanie pohľadávok“ navrhovateľmi, a to na úhradu pohľadávky odporcu vo výške 51.751,14 eur (priznanej rozsudkom Okresného súdu Žilina sp. zn. 6C/235/2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co/241/2010) s ich pohľadávkou vo výške 53.110,27 eur titulom bezdôvodného obohatenia uplatňovanou v tomto konaní. Nakoľko nebola preukázaná existencia pohľadávky navrhovateľov 1/ a 2/ voči odporcovi, nemohol započítací prejav vyvolať žiadne právne účinky.
Proti rozsudku okresného súdu podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovatelia 1/ až 3/, ktorí žiadali napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo toto rozhodnutie zmeniť a vyhovieť návrhu na začatie konania. Nesúhlasili s právnym názorom okresného súdu, že plnenie navrhovateľov, ktoré je predmetom tohto konania, nie je bezdôvodným obohatením, ani plnením povinnosti uloženej exekučným titulom, ale splnením zmluvného záväzku na zaplatenie kúpnej ceny. Rozhodnutie navyše považovali za nepreskúmateľné. Súdy exekučnými titulmi uložili navrhovateľom 1/ a 2/ povinnosť uhradiť sporný zostatok kúpnej ceny, čo aj navrhovatelia vykonali z dôvodu hroziacej exekúcie ich nehnuteľného majetku a predovšetkým z obavy, aby ich majetok nebol pri exekúcii speňažený pod reálnu cenu, keď prevodom vlastníckeho práva v prospech tretej osoby by nastal ohľadne tohto majetku nezvratný stav. Odporca bol prístupný pozastaviť prebiehajúcu exekúciu pod podmienkou, že navrhovatelia zaplatia na jeho účet peňažné prostriedky vo výške žalovanej istiny. Právny dôvod plnenia bol na bankovej zloženke zdôraznený variabilným symbolom, ktorým bolo číslo prvostupňového rozsudku ako exekučného titulu (14C/229/96), a nie variabilný symbol určený na úhradu kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy. V čase plnenia boli navrhovatelia presvedčení (a doposiaľ sú), že svoj záväzok zaplatiť kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy už uhradili dávno predtým, a to započítacím úkonom na náhradu škody, ktorá im vznikla konaním odporcu. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že navrhovatelia nemali úmysel (vôľu) dobrovoľne splniť svoj údajne ešte existujúci zmluvný záväzok z nezaplatenej kúpnej ceny podľa kúpnej zmluvy, pretože boli presvedčení, že kúpnu cenu už uhradili započítaním na náhradu škody ešte v roku 2000. Plnením si len splnili povinnosť uloženú im nezákonnými ale právoplatnými exekučnými titulmi. Navrhovatelia zároveň poukázali na rozporné vyjadrenia odporcu o tom, z akého titulu bolo dňa 12.6.2007 plnené. Na jednej strane odporca tvrdil, že plnené bolo z dôvodu úhrady kúpnej ceny, no v písomnom vyjadrení zo dňa 25.2.2010 odporca potvrdil, že plnené bolo na základe vykonateľných exekučných titulov. Odvolatelia tiež poukázali na čiastočné späťvzatie návrhu na začatie konania v konaní sp. zn. 6C/235/2008. Okresný súd sa vôbec nevysporiadal s existenciou vôle navrhovateľov uhradiť spornú sumu. Ak tu nebola daná vôľa, nemohol vzniknúť ani platný právny úkon. Právny nárok odporcu na zaplatenie sporného zostatku kúpnej ceny bol judikovaný až exekučnými titulmi. Po podaní dovolania najvyšší súd zrušil protizákonné exekučné tituly, čím odpadol právny dôvod, na základe ktorého bolo plnené a súdne konanie sa vrátilo do štádia, keď nárok odporcu bol sporný pre započítanie náhrady škody navrhovateľmi. Následne vzal odporca svoj návrh v časti o zaplatenie istiny späť, s čím navrhovatelia nesúhlasili z dôvodu pretrvávajúcej spornosti nároku odporcu. Procesný postup odporcu vedúci k zastaveniu konania, v dôsledku ktorého po prípadnom vydaní bezdôvodného obohatenia sa odporca nebude môcť domáhať zaplatenia istiny z dôvodu premlčania nároku, nemôže ísť na úkor navrhovateľov. Súd prvého stupňa nevyužil všetky možnosti na úplné zistenie skutkového stavu a na objasnenie vôľovej zložky navrhovateľov pri spornom plnení. Plnenie navrhovateľov vo výške 1.600.000,- Sk bolo realizované na základe ústnej dohody uzavretej medzi navrhovateľmi a odporcom (v mene ktorého konal primátor Ivan Harman). Obsahom dohody bolo, že a/ navrhovatelia budú odporcovi
plniť preto, lebo v spore existujú právoplatné rozsudky súdov prvého i druhého stupňa, na základe ktorých bolo vedené exekučné konanie, b/ plniť budú 1.600.000,- Sk, čo zodpovedalo výške spornej istiny a zatiaľ nemusia plniť príslušenstvo a trovy konania, c/ budú plniť za to, že odporca pozastaví výkon exekúcie predajom nehnuteľností odporcov až do právoplatnosti rozhodnutia dovolacieho súdu. Táto dohoda bola naplnená, jej obsah jednoznačne definoval a nesporne určoval právny dôvod plnenia navrhovateľov vo výške 1.600.000,- Sk odporcovi. Navrhovatelia požadovali v konaní vykonať výsluch svedka Ing. Ivana Harmana, čomu nebolo vyhovené; v konaní tak nebol riadne zistený skutkový stav veci. Ak boli zrušené rozhodnutia ukladajúce navrhovateľom zaplatiť zvyšok kúpnej ceny, odpadol tak právny dôvod plnenia. V napadnutom rozhodnutí súd uviedol, že plnenie navrhovateľov bolo plnením na zaplatenie zvyšku kúpnej ceny, ktorá bola potvrdená exekučnými titulmi. Okresný súd mal ustáliť, aký bol nezaplatený zvyšok kúpnej ceny v čase plnenia. Je nesporné, že pri ignorovaní započítania náhrady škody by to bola čiastka 1.450.000,- Sk, nie 1.600.000,- Sk. O bezdôvodné obohatenie ide minimálne v sume 150.000,- Sk (rozdiel medzi 1.600.000,- Sk a 1.450.000,- Sk). Okresný súd sa mal tiež v rozhodnutí vysporiadať s tvrdeniami navrhovateľov, že spornú časť kúpnej ceny zaplatili započítaním na náhradu škody. Na záver odvolatelia vyjadrili nesúhlas s názorom okresného súdu, ktorý poukazoval na možnosti odkladu exekúcie. Navrhovatelia totiž plnili dňa 12.6.2007 a rozsudok Najvyššieho súdu SR bol vydaný až 28.6.2007.
Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Odkázal na svoje doterajšie ústne a písomné podania. Stotožnil sa so závermi okresného súdu, a preto navrhol prvostupňové rozhodnutie potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 O.s.p. a bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. tento rozsudok vo veci samej podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Vo výroku o trovách konania rozhodnutie podľa § 220 O.s.p. zmenil spôsobom vyjadreným vo výroku tohto rozsudku.
Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Na doplnenie považoval krajský súd za potrebné vysporiadať sa s argumentáciou navrhovateľov vyjadrenou v podanom odvolaní.
Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.
Úlohou všeobecného súdu je korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný. Vo všeobecnosti pritom platí, že je na účastníkovi tvrdiacom určité skutočnosti, aby tieto preukázal. Pokiaľ sa súdu javí, že účastníkom navrhnutý dôkaz
nemá spojitosť s predmetom konania, resp. nemôže objasniť tvrdené skutočnosti, tento nevykoná. Takýmto postupom nedochádza k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom a nemožno preto ani konštatovať nedostatky v zisťovaní skutkového stavu.
Podstatou uplatneného nároku navrhovateľov bolo vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré malo vzniknúť v dôsledku odpadnutia právneho dôvodu, na základe ktorého navrhovateľka 3/ konajúca v mene navrhovateľov 1/ a 2/ plnila sumu 1.600.000,- Sk odporcovi. Bolo na navrhovateľoch, aby preukázali vznik bezdôvodného obohatenia z hľadiska výšky i dôvodu. Je nesporné, že dňa 4.10.1994 podpísali navrhovatelia 1/ a 2/ ako kupujúci a odporca ako predávajúci kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k tam označeným nehnuteľnostiam. Medzi účastníkmi vznikol právny vzťah so vzájomnými právami a povinnosťami. Povinnosťou odporcu bolo previesť vlastnícke právo a odovzdať navrhovateľom 1/ a 2/ nehnuteľnosti, navrhovatelia 1/ a 2/ mali oproti tomu povinnosť zaplatiť kúpnu cenu. Z obsahu podaní a vyjadrení účastníkov možno vyvodiť, že plnenie spornej sumy 1.600.000,- Sk smerovalo k úhrade kúpnej ceny zo zmluvy zo dňa 4.10.1994. Pokiaľ bolo uvedené plnenie predmetom rozhodnutí súdov, ktoré boli neskôr zrušené, neznamená to, že zanikol medzi účastníkmi záväzkový vzťah vyplývajúci z kúpnej zmluvy, resp. právny dôvod plnenia. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že dôvodom plnenia neboli zrušené rozhodnutia súdov, ale existujúci právny vzťah medzi navrhovateľmi 1/ a 2/ na jednej strane a odporcom na strane druhej vyplývajúci z označenej kúpnej zmluvy. Existenciu tohto vzťahu dokonca nespochybnili ani samotní navrhovatelia, ich argumentácia smerovala predovšetkým k preukázaniu skutočnosti, že v danom prípade plnili na základe zrušených exekučných titulov. Následne pri svojich tvrdeniach tiež poukázali na fakt, že pohľadávka odporcu na zaplatenie kúpnej ceny zanikla započítaním na náhradu škody. Treba zdôrazniť, že pri uplatnení nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia bolo na navrhovateľoch, aby preukázali nimi tvrdené skutočnosti ohľadom neexistencie právneho dôvodu plnenia sumy 1.600.000,- Sk. Pokiaľ mali za to, že kúpna cena zo zmluvy zo dňa 4.10.1994 už bola splnená, mali na preukázanie tejto skutočnosti predložiť dôkazy, čo neučinili. Ich úlohou bolo riadne prezentovať splnenie dlhu z kúpnej zmluvy s relevantnými dôkazmi, čo by preukázalo, že suma 1.600.000,- Sk bola plnená bezdôvodne. Rovnako bolo nutné preukazovať tvrdenia o zániku záväzku započítaním riadnymi dôkaznými prostriedkami, čo sa však tiež nestalo. Navrhovatelia opakovane poukazovali na svoj započítací prejav, jeho realizáciu však nijako nekonkretizovali najmä z hľadiska času, miesta, konkrétneho podania, listu, či iného spôsobu prejavu vôle. K otázke započítania treba uviesť, že v konaní vedenom na Okresnom súde Žilina vedenom pod sp. zn. 6C/235/2008 súd podrobne vysvetlil nedôvodnosť vznesenej námietky odporcov (v aktuálnom konaní navrhovateľov 1/ a 2/) zániku záväzku započítaním, konkrétne uviedol, že tu nebol preukázaný vznik škody, ani porušenie povinností druhej zmluvnej strany. Na uvedené skutočnosti odkazuje aj krajský súd. Odvolací súd považoval za nutné konštatovať fakt, že pri množstve prezentovaných tvrdení neponúkli navrhovatelia žiadnu ucelenú, prehľadnú a logickú argumentáciu, z ktorej by bolo zrejmé, ako sa mal odporca bezdôvodne obohatiť. Právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe kúpnej zmluvy, jeho existencia nebola nijako vyvrátená a následné povinnosti z neho plynúce účastníci plnili. Navrhovatelia neponúkli žiaden dôkaz, ktorý by mohol odôvodniť rozhodnutie súdu v zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka tak, ako to navrhovatelia žiadali. Pokiaľ odvolatelia žiadali v konaní vypočuť bývalého primátora odporcu Ing. Harmana, vykonanie tohto dôkazu nepovažoval ani odvolací súd za potrebné pre objasnenie skutkového stavu veci. Výsluch by v nadväznosti na existujúcu dôkaznú situáciu nepriniesol žiadne relevantné skutočnosti spôsobilé vyvodiť iné procesné závery, ako učinil súd prvého stupňa. Tvrdenia navrhovateľov v odvolaní ohľadom toho, že zostatok kúpnej ceny mal byť 1.450.000,- Sk, nie 1.600.000,- Sk nebol tiež podporený logickými tvrdeniami, ani zodpovedajúcimi dôkazmi. Ak by teda účastníci považovali rozdiel týchto súm (150.000,- Sk) za bezdôvodné obohatenie, mali tvrdené skutočnosti preukázať.
Pokiaľ ide o výrok o trovách konania, voči tomuto nevzniesli odvolatelia žiadne konkrétne námietky, preto odvolací súd osobitne nepreskúmaval jednotlivé položky tvoriace trovy konania. Nakoľko však odporca už aktuálne nie je zastúpený zástupcom, zmenil krajský súd uvedený výrok tak, že trovy konania sú povinní navrhovatelia nahradiť priamo odporcovi.
O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, v aktuálnom štádiu už nezastúpený advokátom. Vo vyjadrení
k odvolaniu navrhovateľov žiadal, aby mu bola priznaná náhrada trov konania, túto však nijako vo vzťahu k odvolaciemu konaniu nešpecifikoval.
Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.