Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/7/2004

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Chleboviča, sudcov JUDr. Ladislava Tomčovčíka a JUDr. Miroslava Osifa, v trestnej veci proti obžalovanému E. GOLIÁŠOVI, pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku

( z. č. z. v znení neskorších predpisov) na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. decembra 2012 takto

rozhodol:

Podľa ( v znení neskorších predpisov) sa obžalovaný

E. D. Š , nar. XX. 5. XXXX v R., okres L., trvale

bytom v D., Na R. č. XX, súkromný

podnikateľ

o s l o b o d z u j e

spod skutkov 1,2, ktorých sa mal dopustiť tak, že

1. dňa 27. 12. 1996 ako konateľ spoločnosti J., s.r.o. D. v úmysle vylákať finančné prostriedky predložil prostredníctvom A.. H. L. v pobočke Istrobanky, a.s. v F., na ul. H. č. 16 žiadosť o poskytnutie úveru za účelom úhrady dodávky čierneho energetického uhlia pre tuzemských odberateľov, následne dňa 31. 1. 1997 uzatvoril s touto pobočkou Istrobanky, a. s. úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 20.000.000,- Sk, t.j. 663.878,37 eur na prefinancovanie pohľadávok voči R. elektrárňam, a. s. U. Y., odštepný závod, ktorý sa mohol čerpať až pod predložení originálov faktúr vystavených spoločnosťou J., s.r.o. D. pre R. elektrárne, a. s. U. Y., odštepný závod, za uskutočnené dodávky čierneho energetického uhlia, pričom poskytnuté úverové finančné prostriedky vo výške 1.700.000,- Sk, t.j. 56.429,66 eur čerpal ešte dňa 2. 5. 1997 bez predloženia faktúry a finančné úverové prostriedky vo výške 19.000.000,- Sk, t.j. 630.684,45 eur čerpal dňa 6. 5. 1997 na základe fiktívnej faktúry č. XXX/XX/XX zo dňa 5. 5. 1997, dodávky uhlia pre R. elektrárne, a. s. U. Y., odštepný závod v zmysle kúpnej zmluvy č. XXX/X-X/XXXX zo dňa 18. 12. 1996 nezrealizoval a vedomý si toho, že úver nebude môcť vrátiť, použil ho na splatenie iných svojich záväzkov.

2. v presne nezistený deň mesiaca február roku 1997 ako konateľ spoločnosti J., s.r.o. D. v úmysle vylákať finančné prostriedky predložil prostredníctvom A.. H. L. v pobočke A., a.s. v F., na ul. H. č. 16, žiadosť o poskytnutie úveru za účelom úhrady dodávky čierneho energetického uhlia pre spoločnosť V. V. A., a.s. Y., následne dňa 26. 3. 1997 uzatvoril s A., a.s. v jej sídle v L., na ul. Z. č. 1, úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 30.000.000,- Sk, t.j. 995.817,56 eur na prefinancovanie pohľadávok voči spoločnosti V. V. A., a.s Y., ktorý sa mohol čerpať až po predložení originálov faktúr vystavených spoločnosťou J., s.r.o. D. pre spoločnosť V. V. A., a.s. Y. za uskutočnené dodávky čierneho energetického uhlia, pričom poskytnuté úverové finančné prostriedky vo výške 28.431.153,- Sk, t.j. 943.741,38 eur čerpal v dňoch 4. 4. 1997, 7. 4. 1997 a 8. 4. 1997 na základe fiktívnych faktúr č. 135/97 a 136/97 zo dňa 1. 4. 1997, dodávky uhlia pre spoločnosť V. TRC. A., a.s.Y. v zmysle kúpnej zmluvy č. V. XX/XX zo dňa 5. 12. 1996 nezrealizoval a vedomý si toho, že úver nebude môcť vrátiť použil ho na splatenie iných svojich záväzkov,

čím A., a.s. L. spôsobil celkovú škodu vo výške 49.131.153,- Sk, t.j. 1630855,50 eur,

ktoré boli právne kvalifikované ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania činu,

lebo tieto skutky nie sú trestným činom.

odôvodnenie:

Súd vykonal na hlavných pojednávaniach dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedkov, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise a zistil nasledovné:

Obžalovaný E. D. spolu s G. J. spoločenskou zmluvou zo dňa 21. 9. XXXX založili spoločnosť s ručením obmedzeným J. so sídlom v D.. Obžalovaný bol jediným konateľom v období roku XXXX - 1997 a okrem iného predmetom činnosti spoločnosti bol aj obchod s uhlím. Spoločnosť dodávala uhlie predovšetkým pre R. elektrárne, a.s. U. Y. a pre Y., a. s. F. prostredníctvom spoločnosti V. V. A., a.s. Y. (V., a.s.). V roku 1996 uzatvoril obžalovaný za spoločnosť J., s.r.o. s U. Y. a spoločnosťou V., a.s. kúpne zmluvy na dodávky a odber uhlia pre rok 1997.

Obžalovaný E. D. na hlavnom pojednávaní využil svojho zákonného práva nevypovedať, preto boli jeho výpovede prečítané z prípravného konania.

Vo svojich výpovediach uviedol, že absolútne nespochybňuje svoje záväzky, ktoré mal vo vzťahu k A., vyplývajúce z úverových zmlúv. Popísal, že v období rokoch 1996 - 1997 bol nedostatok uhlia a dodávatelia vyžadovali platby vopred, často až do výšky 100 %. Z dôvodu, aby obstál na trhu, si podal žiadosť o úver do A., a. s. F., kde ako účel uviedol „predplatba dodávateľom uhlia zo SNŠ.“ Na základe žiadosti uzavrel dňa 31. 1. 1997 prvú úverovú zmluvu č. XXXXX-XXXXXX/XXXX s pobočkou A., a.s., predmetom ktorej bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 20.000.000,- Sk na prefinancovanie pohľadávok voči R. U. a.s., pričom úver sa mohol čerpať až po predložení originálov faktúr vystavených spoločnosťou J., s.r.o. pre R. elektrárne za uskutočnené dodávky čierneho energetického uhlia. Na základe toho potom cestou predložených faktúr a príkazov z predmetného úveru čerpal financie. Okrem iného predložil aj faktúry č. 35, 36 a 37/1997, ktoré boli vystavené spoločnosťou J. na dodávky uhlia opatrené pečiatkou U. Y. a podpisom pracovníčky C. S., čo mu umožnilo realizovať platby vo výške 100.000,- USD, 10.000,- USD a 300.000,- USD v prospech zahraničných účtov, hoci nebolo dodané také množstvo uhlia, ako bolo deklarované.

Obžalovaný následne na základe žiadosti uzavrel druhú úverovú zmluvu s A., a.s. v L., pričom predmetom bolo poskytnutie kontokorentného úveru vo výške 30.000.000,- Sk na prefinancovanie pohľadávok voči spoločnosti V., a.s. Aj tento úver sa mohol čerpať po predložení originálu faktúr vystavených J., s.r.o. pre spoločnosť V., a.s. za uskutočnené dodávky uhlia. Obžalovaný čerpal prostriedky z tohto úveru na základe faktúr č. 135/97 a 136/97 zo dňa 1. 4. 1997 a následne na základe príkazov na úhradu. Dodávky uhlia pre spoločnosť V., a.s. však neboli zrealizované v takej výške, ako to bolo uvedené vo faktúrach č. 135/97 a 136/97.

Obžalovaný E. D. na svoju obhajobu uviedol, že nikdy nemal úmysel pri podpisovaní úverovej zmluvy nedodržať jej podmienky, resp. sa obohatiť na úkor iného. Vo svojich výpovediach z prípravného konania podrobne popísal, ako ťažko sa podnikalo v danej oblasti, hlavne s bývalými štátmi SNŠ. Popísal podrobne spoluprácu s W. V., ktorý mu zabezpečil faktúry z TTI , a. s. Uviedol, že jednoznačne deklaroval svoj úmysel v žiadosti o poskytnutie úveru, kde uviedol, že úver potrebuje na predplatby dodávateľov uhlia zo SNŠ. Dodávatelia uhlia totiž vyžadovali platby vopred, preto tieto faktúry, ktoré vystavil a predložil A. boli ako zálohové, aby mohol získať peniaze a tak zaplatiť za uhlie. Poukázal na to, že partneri na Ukrajine a v Rusku neboli vždy spoľahliví, tak ako v minulosti, často dochádzalo k zmenám vlastníkov a noví vlastníci nerešpektovali staré záväzky. Stalo sa, že uhlie nedostal vôbec, resp. nie v požadovanom množstve. Za uhlie dokonca bol nútený platiť aj bártrovým obchodom, napr. dodaním obuvi, strojov a podobne, za čo mal dostať uhlie. Nikdy v minulosti, keď začal s uhlím obchodovať, také problémy neboli, ako v rokoch 1996 a 1997. Urobil všetko podľa svojho vedomia a svedomia, aby nepriaznivú situáciu vo vzťahu k čerpaniam úverov zvrátil, čo sa mu však úplne nepodarilo. Dovoz uhlia zabezpečoval v minulosti cestou K. J. a od roku 1996 mu bol partnerom W. V.. Spolupráca s W. V. nebola ideálna a bola na hrane zákona, na políciu však nešiel, lebo sa bál o zdravie svojej rodiny.

Svedkyňa E.. G. R. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že účelom úveru, ktorý bol poskytnutý obžalovanému bolo to, aby mohol nakúpiť uhlie a toto predať Elektrárňam. Elektrárne pristúpili ako poddlžník a obžalovaný mal dodať uhlie Elektrárňam a tie mali zaplatiť na účet do A.. K tomu sa zaviazali, avšak k tomuto nedošlo, lebo platby poukázali do iných bánk alebo ústavov.

Svedkyňa prehlásila, že si už presne nepamätá, či tieto faktúry boli myslené ako zálohové, aby bola možná realizácia platby zo strany Istrobanky.

Uviedla, že prvý úver, ktorý bol obžalovanému poskytnutý bol zrealizovaný na základe predplatieb a dopadlo to normálne dobre (č.l. 1962). Obžalovaný bol totiž považovaný za dobrého klienta, preto mu bol poskytnutý aj druhý úver, pričom sa domnieva, že z druhého úveru peniaze poskytnuté boli použité na dokončenie hotela v L.. Potvrdila, že jednali aj s Elektrárňami, lebo porušili dohodu v tom, že peniaze neposlali do Istrobanky, ale na účet do iných bánk.

Svedkyňa ďalej potvrdila, že obžalovaný, keď nebol schopný riadne splácať úver, bol ochotný vždy jednať, komunikovať s A., nachádzať nové riešenia, a preto poskytol aj zábezpeky, ktoré boli aj písomne zrealizované ako dodatky k úverovej zmluve.

Svedkyňa okrem iného už v prípravnom konaní v mene poškodenej A., a. s. vyhlásila, že žiadnu náhradu škody si neuplatňuje, lebo ešte v roku 1999 boli predmetné pohľadávky postúpené na ďalšie subjekty za odplatu.

Svedok E. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného nepozná, nestretol sa s ním a so spoločnosťou J., s.r.o. sa kontaktoval cez A.. L.. Pripustil, že obžalovanému mohlo byť A. v minulosti poskytnutých viac úverov, ktoré vždy riadne splatil. Ďalej uviedol, že zo strany A. nekontrolovali dodávky uhlia do U., lebo s tým nemali v tej dobe žiadne skúsenosti. V prípravnom konaní navyše uviedol, že prvé čerpanie úveru obžalovaným sa im nevrátilo z účtov slovenských Elektrární, ale z iných účtov, ktorých majiteľov nepozná.

Svedok A.. E. F. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného E. D. pozná, lebo vlastnil J., s.r.o. Bol dlhoročným dodávateľom uhlia pre U. Y.. Pozná ho ako zodpovedného partnera, ktorý si vždy svoje záväzky plnil a bola to práve firma J., s.r.o. ktorá často krát U. Y. pomohla v núdzových situáciách, keď bolo málo uhlia.

Obchod s uhlím s partnermi z N., resp. z K. sa stal komplikovanou záležitosťou. Potvrdil, že firmy, ktoré predávali uhlie začali vyžadovať predplatbu a dodávky neboli viazané. Samotné Elektrárne mali problémy pri uzatváraní kontraktov s tým, že uzatvorený kontrakt sa z dôvodu zmeny majiteľa na Ukrajine nezrealizoval.

Potvrdil výpoveď svedkyne E.. R., že mali jednania s A. a že úhrady, ktoré mali byť adresované do A., boli zaslané na iné účty z dôvodu, že v Slovenských elektrárňach boli v tom čase komplikované pomery. Menil sa systém riadenia cez výpočtovú techniku a zavádzalo sa tzv. selektívne uhrádzanie financovania za výkony jednotlivých dodávateľov. Pokyny na úhradu faktúr mohol dávať aj radový zamestnanec finančného odboru. Do dôchodku odišiel na jar v roku 1999.

Svedkyňa A.. D. Y. na hlavnom pojednávaní uviedla, že od 1. 4. 2007 v A., a. s. nepracuje. Pri uzatváraní úverov jednala s A.. H. L., ktorý bol zástupca firmy J., s.r.o. a mal na to splnomocnenie. Pri vybavovaní úverov pre firmu J. sa vždy postupovalo štandardným spôsobom a boli dodržané všetky smernice, ktoré na to A. mala vypracované. Na hlavnom pojednávaní si už nevedela spomenúť, v akom rozsahu bol čerpaný úverový rámec a v akom rozsahu bol splatený. Potvrdila, že boli jednania s obžalovaným a A., a.s. ktoré mali smerovať k splateniu úverov, avšak prítomná pri nich nebola. Mala vedomosť, že úvery zo strany A. boli zabezpečené v zmysle predpisov. S obžalovaným E. D. osobne nerokovala a oprávnenosť fakturácií u R. elektrární, a. s. Y. nepreverovala.

Svedok C. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že v súčasnej dobe pre TTI, a.s. nepracuje a nevedel uviesť, kto bol v tom čase štatutárom, resp. majiteľom predmetnej firmy v Z.. Osobu B. J. osobne poznal, lebo prišiel pracovať na jeho miesto, t.j. bol jeho predchodcom. Nevedel sa vyjadriť, prečo neboli faktúry č. 135/97 a 136/97 zaevidované. Či existovali nejaké doklady, napr. prepravné listy k predmetným faktúram nevedel a uviedol, že sa to už ani nedá zistiť, lebo v súčasnej dobe neexistujú. Prehlásil, že podpis na faktúre z č.l. 335 nie je jeho, je iba napodobeninou. Nikdy v rámci vyšetrovania nikto od neho, aby poskytol vzorový podpis nežiadal. Prehlásil, že predmetnú faktúru a svoj podpis na nej spochybňoval už pri svojich prvotných výsluchoch a nevedel si vysvetliť, prečo táto skutočnosť v zápisniciach pri jeho výsluchu uvedená nebola.

Svedok ďalej potvrdil, že firma J., s.r.o. bola dobrým obchodným partnerom, s ktorým žiadne problémy nikdy nemali. Priamym nadriadeným v spoločnosti mu bol B. J.. Svedok potvrdil, že obžalovaný, keď dojednával zmluvy v sídle TTI, a.s., tak B. J. bol v kancelárii, lebo B. J. bol riaditeľom pobočky a svedok Y. zamestnancom.

Svedkyňa A.. H. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že nikdy nepísala žiadny lístoček, ktorého obsahom by malo byť, že svedkyňa S. mala podpísať faktúry č. 35, 36 a 37 z roku 1997. Nevedela si vysvetliť, prečo svedkyňa S. tvrdila opak. Uviedla, že v U. Y. sa postupovalo prísne podľa smerníc a faktúry č. 35, 36. 37 z roku 1997 zrejme neboli zaevidované iba z toho dôvodu, že museli dôjsť ku konkrétnej referentke, ktorej úlohou bolo potom tieto faktúry dať zaevidovať. Podľa jej názoru svedkyňa S. tieto faktúry zaevidovať na ekonomický úsek nedala.

Svedkyňa jednoznačne prehlásila, že U. Y. dňa 3. 2. 1997 urobili preto písomné vyhlásenie o pristúpení dlhu J., s.r.o. voči A., lebo U. Y. mala v tom čase finančné problémy, bolo málo uhlia a bolo to pre U. výhodné. Nemala vedomosť o tom, prečo firma J., s.r.o. nedodala dohodnuté objemy čierneho uhlia, mali viac obchodných dodávateľov z dôvodu, že trh s uhlím bola neistá záležitosť, hlavne čo sa týkalo vo vzťahu k Ukrajine. Vo vzťahu k svedkyni S. neboli vyvedené žiadne trestné , resp. disciplinárne postihy za nezaevidovanie faktúr.

Svedkyňa potvrdila, že faktúry, ktoré obžalovaný predkladal Elektrárňam Y. mohli byť ako zálohové faktúry a neboli určené na preplatenie. Tieto faktúry sa takýmto spôsobom vystavovali preto, lebo bolo málo uhlia a bolo treba platiť dopredu a z toho dôvodu obžalovaný bral aj úver (č.l. 1185).

Svedok A.. H. L. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že obžalovaného pozná ešte z času, keď pracoval v A. a neskôr, keď z Istrobanky odišiel, mu pomáhal na základe splnomocnenia.

Potvrdil, že vo vzťahu k dôveryhodnosti firmy J., s. r.o. nebol podstatný jeho názor, ale k udeleniu úveru predchádzala mašinéria vo forme finančnej a nefinančnej analýzy a na záver rozhodol úverový výbor. T. z., že ak bol subjektu poskytnutý úver, tento musel splniť prísne kritériá, ktoré banka v tom čase vyžadovala. Mal vedomosť aj o tom, že obžalovaný poskytol A. aj nejaké návrhy ohľadom zabezpečenia poskytnutého úveru.

Svedkyňa C. Olšavská na hlavnom pojednávaní vypovedala, že v minulosti sa niekedy stalo, že dostala na nejakom lístočku pokyn od svojich nadriadených. Nepamätala si na situáciu, či faktúry č. 35, 36, 37 a 202 z roku XXXX zaevidovala. Nepamätala sa ani na to, aké to boli faktúry, či originály, resp. kópie. Nikto jej takýto postup zo strany zamestnávateľa nikdy nevytkol a nebola za to postihnutá. Pracuje tam doposiaľ. Nevedela rozoznať, ktorá faktúra je faktúra na preplatenie a ktorá je zálohovou faktúrou. Faktúry k nej sa mali dostať až z ekonomického úseku, kde sa mali dostať cez podateľňu. V prípravnom konaní uviedla, že dostala na lístočku pokyn, na základe ktorého podpísala všetky štyri faktúry a opatrila ich odtlačkom pečiatky SE Y..

Svedkyňa C. Z. na hlavnom pojednávaní vypovedala, že W. V. bol N. žijúci v J. v F.. Bol to vysoký mohutný chlap, ktorý pôsobil veľmi prísne a direktívne. Y. si, aby mu pracovníci firmy všetko hovorili, dokonca i to, kde sa obžalovaný pohybuje a podobne. J., že obžalovaný mal problémy s W. V., s ktorým do firmy občas prišiel aj nejaký človek, ktorý pôsobil ako jeho ochrankár. Pripustila, že bol vo firme prítomný W. V., keď vystavila faktúry pre Elektráreň Y..

Svedok A.. H. H. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že spoznal sa s W. V., ktorý sa sprvoti javil ako inteligentný a normálny človek, profesne to bol lekár stomatológ, avšak pri spolupráci pri podnikaní s ním nastali problémy. Začal dostávať výhražné telefonáty od rusky hovoriacich ľudí, čo predtým, keď V. nepoznal, sa mu to nestalo. Došlo to tak ďaleko, že mu vybuchol jeden granát pred vchodovými dverami do domu a druhý v garáži. Túto skutočnosť nahlásil aj na políciu, avšak o výsledku vyšetrovania upovedomený nebol. Dostalo sa mu aj ochrany, lebo sa bál o členov svojej rodiny.

Obžalovaného osobne poznal, ako normálneho seriózneho podnikateľa, mali dokonca aj spoločnú firmu, kde platili topánkami, avšak N. sa k podnikaniu neskôr začali správať neseriózne, robiť obštrukcie s platbami, preto prestal podnikať a firma skrachovala. Uviedol, že W. V. bol podľa neho nebezpečným človekom, ktorý musel mať kontakty na N. a z toho profitoval. Ak človek nepracoval podľa ich podmienok, tak dochádzalo k rôznym vyhrážkam, varovaniam a vie, že aj obžalovaný D. mal obdobné problémy.

Svedok potvrdil, že W. V. zoznámil s obžalovaným, lebo vedel, že J., s.r.o. je dobrá firma a mohli by spoločne podnikať.

Svedkyňa X. Tokárova na hlavnom pojednávaní vypovedala, že obžalovaného pozná hlavne cez jej neb. Manžela W. Tokára, ktorý zomrel dňa 30. 11. 2000. Obžalovaný sa spolu s jej nebohým manželom zaoberali nákupom a predajom uhlia, ktoré mali nakupovať na Ukrajine a predávať na Slovensku.

Svedkyňa jednoznačne potvrdila, že má vedomosť o tom, že obžalovaný v minulosti previedol peniaze za uhlie na Ukrajinu, avšak tovar nedostal. Problémy s obchodovaním so štátmi SNŠ vyplývali hlavne z toho, že i keď zaplatili za uhlie, dodávka buď meškala alebo nedošla. Nevedela, odkiaľ obžalovaný zabezpečoval peniaze na platbu. Jej nebohý manžel mal partnera, cez ktorého zabezpečoval uhlie z Ukrajiny, pričom počula, že asi tri roky po smrti jej manžela, tohto obchodného partnera z Ukrajiny zastrelili. Svedkyňa ďalej uviedla, že jej manželovi diagnostikovali vážnu chorobu, na základe ktorej sa zmenilo jeho správanie, stal sa arogantný, nepríjemný. Vedela od manžela, že niekto hodil granáty do nehnuteľnosti svedka H. a vo dvore obžalovaného sa našli náboje. Taktiež z telefonických rozhovorov jej manžela vedela, že pri obchodovaní s uhlím im vznikol veľký dlh.

Výpovede svedkov A.. J. H., A.. J. F., K. J., G. J., A.. J. O., A.. H. J., A.. E. L., A.. E. O., Y. R., A.. J. K., A.. H. Y., A.. H. F., A.. Z. V., A.. H. Y., A. Šimonoviča nemali zásadný a podstatný význam vo vzťahu k dokazovaným skutkom, preto boli so súhlasom prokurátora a obžalovaného na hlavnom pojednávaní prečítané.

Z úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX, ktorá bola uzavretá dňa 31. 1. 1997 medzi A., a. s. L., zastúpená pobočkou F. a J., s.r.o. D. bolo okrem iných náležitostí uvedené, že predmetom je poskytnutie úveru na základe písomnej žiadosti klienta, ktorou sa zaväzuje poskytnúť klientovi kontokorentný úver na prefinancovanie pohľadávok voči SE a.s. U. Y. vo výške 20.000.000,- Sk. Čerpanie sa má uskutočňovať na základe predkladania originálov faktúr vystavených spoločnosťou J. pre U. Y. za uskutočnené dodávky čierneho energetického uhlia podľa kúpnej zmluvy č. XXX/X-X/XX zo dňa 18. 12. 1996, pričom uvoľnené finančné prostriedky budú zodpovedať výške 95 % hodnoty predloženej faktúry. Čerpanie úverových prostriedkov bolo podmienené predložením originálu kúpnej zmluvy, uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou J., s.r.o. a A. a.s., predložením vyhlásenia poddlžníka SE, a.s. U. Y., zúčtovaním poplatku z kontokorentného účtu, predkladaním originál faktúr za uskutočnené dodávky čierneho uhlia a predložením vlastnej bianko zmenky vystavenej spoločnosťou J..

Zaručenie úveru bolo pojednané v článku VI., kde sa klient zaviazal zaručiť návratnosť úveru zmluvou o postúpení pohľadávok č. X/XX/XX zo dňa 31. 1. 1997 uzatvorenou medzi J., s.r.o. a A. a.s., ako postupníkom, predmetom ktorej sú pohľadávky vo výške 64.500.000,- Sk, vyhlásením poddlžníka SE a.s. U. Y., že berie na vedomie postúpenie pohľadávok a že bude platby vyplývajúce z postúpených pohľadávok smerovať výlučne na kontokorentný účet spoločnosti J. ,s.r.o. vedený v A..

Následne bol dohodnutý dodatok č. 1 k úverovej zmluve dňa 25. 2. XXXX, kde v článku VI. sa bod 1 dopĺňal o zriadenie záložného práva na nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1 vlastníka H., spoločnosť s r.o. L., hotel L., H. v časti C listu vlastníctva XXXX v prospech A. v súlade so zmluvou o zriadení záložného práva na nehnuteľností ZN XX/XXXX KE, uzatvorenou medzi A., ako záložným veriteľom a spoločnosťou H. L., hotel L., H., ako záložcom. Predmetom záložného práva sú nehnuteľností vrátane pozemkov.

Dodatok č. 2 k predmetnej úverovej zmluve bol podpísaný dňa 29. 5. XXXX, kde bola úverová zmluva zo dňa 31. 1. XXXX doplnená v článku 4 splácanie úveru a v článku 7 ostatné podmienky.

Kúpna zmluva č. XXX/X-X/XX uzavretá medzi predávajúcim J., s.r.o. a kupujúcim R. U. a.s. U. Y. zo dňa 18. 12. 1996 pojednáva o tom, že predmetom je predaj a nákup čierneho energetického uhlia v období od 1. 1. XXXX do 30. 6. 1997 v množstve 50 tisíc ton. V predmetnej zmluve bol dohodnutý dodatok č. 1 zo dňa 16. 4. 1997 a dodatok č. 2 zo dňa 17. 6. XXXX, ktorým sa menil článok 1, bod 2 a článok 2 bod 1 predmetnej zmluvy.

Na č.l. 87 je zmluva o postúpení pohľadávok č. X/XX/XXX zo dňa 31. 1. XXXX uzavretá medzi A., a. s. F. ako postupníkom a na druhej strane J., s.r.o. D. ako postupcom. Predmetom zmluvy je postúpenie pohľadávok postupcu na postupníka uvedené v článku III, pričom účelom tejto zmluvy je postúpiť pohľadávky v prospech postupníka na zabezpečenie pohľadávky postupníka vyplývajúce z úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX uzatvorená medzi postupníkom na jednej strane a postupcom na druhej strane dňa 31. 1. XXXX.

Z vyhlásenia U. Y. č.l. 89 je zrejmé, že U. Y. sa zaväzujú uhrádzať za dodávky čierneho energetického uhlia vrátane zálohových platieb na účet XXXXX-XXXXXX/XXXX vedený v A., a. s. F.. Bez akýchkoľvek námietok a podmienok vykoná úhradu postúpených pohľadávok priamo v prospech A..

Na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXX/XXXX, ktorá bola uzavretá medzi A., a.s. a J., s.r.o. dňa 26. 3. XXXX vyplýva, že predmetom zmluvy je poskytnutie úveru na základe písomnej žiadosti klienta, kde sa A. zaväzuje poskytnúť klientovi krátkodobý kontokorentný úver na prefinancovanie pohľadávok voči V. V. A., a.s. Y. Z. vo výške 30.000.000,- Sk. Podmienky úveru vrátane dodatkov sú totožné s úverom zo dňa 31. 1. XXXX.

Dňa 26. 3. XXXX uzatvorila A., a. s. L. ako postupník so spoločnosťou J. ,s.r.o. ako postupcom zmluvu o postúpení pohľadávok č. XX/XX/XXX, účelom bolo postúpiť pohľadávky označené III. tejto zmluvy v prospech postupníka, vyplývajúcej z úverovej zmluvy č. XXXXX-XXXXXX/XXXX uzatvorenej medzi postupníkom na jednej strane a postupcom na druhej strane dňa 26. 3. XXXX.

Z kúpnej zmluvy č. V. XX/XX zo dňa 5. 12. XXXX (č.l. 330) je zrejmé, že bola uzavretá medzi V. V. A., a.s. Y. ako kupujúcim a J., s.r.o. D. ako predávajúcim a predmetom zmluvy bolo predať a dodať kupujúcemu čierne energetické uhlie v množstve 80 tisíc ton.

Obžalovaný E. D. je v mieste bydliska Mestským úradom v D. hodnotený ako občan, ktorý sa na verejnosti správa slušne, nebol riešený v priestupkovom konaní, nevlastní žiaden nehnuteľný majetok, je ženatý a má dve dospelé dcéry. Z odpisu registra trestov súd zistil, že pred Okresným súdom R. pod sp. zn. 1 T XX/XX bol rozhodnutím zo dňa 22. 10. XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 26. 10. XXXX schválený zmier. Inak trestaný nebol.

Krajský súd zároveň sa oboznámil a prebral na hlavnom pojednávaní aj všetky ostatné písomné dôkazy, ktoré sa nachádzajú v spisovom materiáli, ktoré však pre rozsiahlosť v tejto časti rozsudku nespomínam.

Podľa orgány činné v trestom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy, nečakajúc na návrh strán. Priznanie obvineného nezbavuje orgány činné v trestnom konaní povinnosti preskúmať všetky okolnosti prípadu.

Podľa orgány činné v trestnom konaní hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstarali orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa pri rozhodovaní na hlavnom pojednávaní, ako aj na verejnom alebo neverejnom zasadnutí smie súd prihliadať len na tie dôkazy, ktoré boli pri tomto konaní vykonané.

Na základe takto vykonaného rozsiahleho dokazovania pred súdom a po vyhodnotení každého dôkazu jednotlivo a všetkých dôkazoch vo vzájomnej súvislosti dospel súd k záveru, že obžalovaný E. D. svojím konaním nenaplnil skutkovú podstatu trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku.

Trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku sa dopustil ten, kto na škodu cudzieho majetku seba alebo iného obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu.

Podľa článku 17 ods. 2 veta druhá SR nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka, dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

V prípade záväzkových vzťahov je potrebné veľmi pozorne rozlišovať neplnenie alebo porušenie zmluvnej povinnosti, ktoré nemajú za následok vznik škody a uspokojujú sa zákonnými prostriedkami. Obzvlášť je to dôležité pri tých záväzkových vzťahoch, ktoré sú zabezpečené niektorou formou ručenia.

Škodou sa všeobecne rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch. Táto ujma môže mať buď podobu škody skutočnej, spočívajúcej v zmenšení majetku poškodeného alebo podobu ušlého zisku. Podľa ustálenej súdnej praxe sa pre účely trestného práva škodou rozumie reálny úbytok na majetku poškodeného - skutočná škoda spôsobená trestným činom a vyjadriteľná v peniazoch.

V rámci dokazovania nebolo jednoznačne preukázané, aby obžalovaný E. D. v rámci obidvoch skutkov mal v úmysle v čase uzatvorenia zmluvy vylákať finančné prostriedky prostredníctvom fiktívnych faktúr s vedomím, že úver nebude môcť splatiť. V neprospech obžalovaného v tomto smere formálne vystupuje ako dôkaz úverová zmluva a predložené faktúry.

Konanie obžalovaného E. D. na prvý pohľad vykazuje znaky podvodného konania v tom, že nepostupoval presne podľa zmluvy a mal predložiť „fiktívne faktúry“, avšak po vyhodnotení všetkých skutočností i prípadu je možné konštatovať opak.

Konaním obžalovaného E. D. nebola naplnená objektívna stránka trestného činu podvodu. Tento totiž nemal v úmysle poškodeného uviesť do omylu ani ohľadom účelu, či podmienok poskytnutia úveru, ani ohľadom podmienok jeho čerpania. Obžalovaný totiž vo svojej žiadosti o poskytnutie úveru jednoznačne deklaroval, že úver potrebuje na predplatbu pre dodávateľov uhlia zo R.. Je logické, že obžalovaný nemohol nakúpiť uhlie na Ukrajine, resp. v Rusku, ak by nebol mal peniaze, pričom peniaze z úveru by bol dostal až vtedy, ak by bol uhlie zakúpil. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že faktúry, ktoré obžaloba považovala za fiktívne, boli faktúry tzv. „zálohové“.

Je potrebné uviesť, že rozpor medzi účelom, na ktorý obžalovaný žiadal poskytnutie finančných prostriedkov a účelom formálne deklarovaným II. predmetných úverových zmlúv je potrebné vykladať v súlade so skutočnou vôľou účastníkov týchto zmlúv, ako i reálnosťou dohodnutého plnenia.

O skutočnosti, že poškodený, v danom prípade A., a. s. s týmto súhlasila, jednoznačne svedčí výpoveď zástupkyne E.. G. R., ktorá na hlavnom pojednávaní potvrdila, že A. mala vedomosti o tom, že poskytnuté faktúry sú tzv. „zálohové“. O tom, že faktúry boli zálohové, potvrdili aj pracovníčky R. elektrárni, a.s. Y.. Z uvedeného je logické, že obžalovaný reálne mohol predkladať banke iba zálohové faktúry a nie faktúry za zrealizované dodávky uhlia. Toto bolo technicky nemožné.

Nesporne bolo v konaní preukázané, že obžalovaný E. D. už v predchádzajúcich rokoch obchodoval s uhlím, bral úvery, bol veľmi dôveryhodným partnerom, ako pre dodávateľov, odberateľov i pre bankový rezort. Jednoznačne to potvrdila E.. G. R., ako i riaditeľ U. Y. A.. E. F..

Pri dojednávaní poskytnutých úverov A. svedkovia, t.j. pracovníci A. vypovedali, že úver bol poskytnutý spoločnosti J., s.r.o., štandardným spôsobom, t.z., že obžalovaný v mene svojej firmy cestou A.. L. predložil všetky požadované doklady pre A., a. s., kde zasadala úverová komisia a po zhodnotení všetkých okolností v prospech i v neprospech spoločnosti odsúhlasili poskytnutie úveru č. 1 a neskôr i úveru č. 2. Ani pri tomto procese nebola zistená žiadna podvodná činnosť, ktorú by obžalovaný mohol vyvíjať, t.j. aby predložil fingované doklady, na základe ktorých by mu bol neprávom pridelený úver.

Je potrebné poukázať ako na veľmi dôležitú a podstatnú skutočnosť, že úvery č. 1 a 2, ktoré boli poskytnuté spoločnosti J., s.r.o. obsahovali aj v zmysle dodatkov č. 1 a 2 zabezpečovacie prvky, ktoré boli splnené zo strany spoločnosti J., s.r.o., konkrétne zmluvou o postúpení pohľadávok, vyhlásením poddlžníka SE a.s. U. Y., bianko zmenkou, ako aj zriadením záložného práva v spoluvlastníckom podiele 1 vlastníka H., spol. s r.o. L. hotela L.. Tento posledný zabezpečovací prvok, zriadenie záložného práva sa nepodarilo obžalovanému zrealizovať z objektívnych príčin, keďže nebol spoluvlastníkom celej nehnuteľnosti, iba jednej polovice, preto okresný úrad takýto vklad nepovolil.

Obžalovaný v snahe poskytnúť záruky za prevzatý úver založil aj firmu J. V., s.r.o., ktorá pristúpila k záväzku firmy J. s.r.o. a urobil to jedine z toho dôvodu, že mal záujem vysporiadať záväzok vo vzťahu k A..

Na základe týchto skutočností je evidentné, že poškodená organizácia A., a. s. mala dostatočné záruky zo strany poškodeného na zabezpečenie úveru, a preto úver firme J., s.r.o. poskytla. Poškodená strana v prípade zistenia vád pri dodržiavaní obsahu úverovej zmluvy mohla pristúpiť k realizácii zabezpečovacích prostriedkov. Zabezpečovacie prostriedky úverovej zmluvy boli štandardné v zmysle platných smerníc pre poskytovanie úveru A., a.s.

Práve opačne, postup poškodenej A., a.s. bol vcelku neštandardný, lebo sa nedomáhala v prípade zistenia vád plnenia zo strany obžalovaného nápravy riadnym zákonným spôsobom, ale po zistení, že spoločnosť J., s.r.o., zastúpená obžalovaným nie je schopná splácať riadne poskytnuté úvery, urobila oznámenie o trestnom čine a postúpila svoje pohľadávky na tretie osoby za úhradu. Z tohto titulu si A., a. s. neuplatňovala v konaní ani žiadnu náhradu škody.

Krajský súd sa nestotožnil ani s tvrdením prokurátora, že obžalovaný E. D. spôsobil poškodenej A., a. s. L. celkovú škodu v sume 49.131.153 Sk.

Zo správy poškodenej organizácie A., a. s. (č.l. 1654) je zistiteľné, že:

1.Prvé čerpanie kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX/XXXX) sa uskutočnilo dňa 4. 2. XXXX vo výške 5.450.000,- Sk na základe príkazu na úhradu klienta v prospech účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX. Ďalšie čerpanie bolo na základe predložených faktúr a platobných príkazov do zahraničia nasledovne:

5. 2. XXXX

- J. V. M. Ltd. vo výške 100.000,- USD

- V. F. MG vo výške 10.000,- USD

- S. A.. Vo výške 300.000,- USD

7. 2. XXXX

- XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 209.600,- Sk

Druhé čerpanie kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX-XXXX) sa uskutočnilo na základe príkazov na úhradu klienta nasledovne:

2.5. 1997

- XXXXX-XXX/XXXX vo výške 1.700.000,- Sk

7. X.XXXX

- XXXXXXX-XXX/XXXX vo výške 2.300.000,- Sk

- XXXXX-XXX/XXXX vo výške 8.723.587,- Sk

- XXXXXXXXXX/XXXX vo výške 2.830.359,20 Sk

- XXXXXXXX/XXXX vo výške 76.821,80 Sk

- XXXXX-XXX/XXXX vo výške 2.469.232,- Sk

- XXXXXX-XXX/XXXX vo výške 2.600.000,- Sk

Čerpanie kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX/XXXX) sa uskutočnilo dňa 1. 4. XXXX vo výške 20.000.000,- Sk na základe príkazu na úhradu klienta v prospech účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Ďalšie čerpanie bolo dňa 7. 4. XXXX na základe predložených faktúr a platobných príkazov do zahraničia nasledovne:

- H. vo výške 3.096,18 USD

- S. Inc. vo výške 78.606,50 USD

- F. vo výške 14.870,- USD

- J. V. M. Ltd. vo výške 70.000,- USD

- Z. A.. Z.. Vo výške 32.500,- USD

- C. R. M. vo výške 25.000,- USD

- S. S. 20.000,- USD

2. Prvé splatenie kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX/XXXX) sa uskutočnilo nasledovne:

XX.X.XXXX - 3.200.721,90 Sk

- 10.595.442,- Sk

XX.X.XXXX - 1.320.000,- Sk

- 1.385.519,70 Sk

X.X.XXXX - 5.000.000,- Sk

- 1.700.000,- Sk

K ďalšiemu splateniu kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX/XXXX), úrokov a poplatkov zo strany klienta nedošlo.

K splateniu kontokorentného úveru (XXXXX-XXXXXX/XXXX), úrokov a poplatkov zo strany klienta nedošlo.

3.Faktúry predložené spol. J., s.r.o. D., na základe ktorých došlo k čerpaniu úverov, mali všetky náležitosti oprávňujúce zodpovedných zamestnancov uvoľniť čerpanie predmetných úverov.

4.Úverové účty č. XXXXX-XXXXXX/XXXX a č. XXXXX-XXXXXX/XXXX sú kontokorentné úvery, t.z., že klient do konečnej doby splatnosti úveru môže priebežne splácať i čerpať úvery do maximálnej výšky úveru. Z toho dôvodu klient nečerpal úver vo výške 40.000.000,- Sk, ale iba 20.000.000,- Sk.

Z uvedeného vyplýva, že samotná poškodená A., a. s. vnímala, že prvý úver č. XXXXX-XXXXXX/XXXX bol spoločnosťou J., s.r.o. uhradený. Nie je na mieste preto kriminalizovať konanie obžalovaného, keď samotná poškodená organizácia jeho konanie takto nevnímala.

Podľa názoru krajského súdu nie je dôležité, z akých prostriedkov boli peniaze na úver č. 1 na jeho účet zložené spoločnosťou J., s.r.o. I v súčasnej dobe medzi podnikateľskými subjektmi i medzi občanmi a bankovými inštitúciami je bežným javom, že pri nesplácaniach poskytovaného úveru, resp. úverov sa situácia rieši tak, že banka poskytne subjektu ďalší úver, na základe ktorých sa predchádzajúce úvery vyplatia a zostane na splácanie iba jeden úver, resp. sa všetky úvery zlúčia prostredníctvom nového úveru.

Dokazovaním bolo nesporne zistené, že obžalovaný E. D. s poškodenou organizáciou vždy na jej požiadanie jednal, neskrýval sa, nevyhýbal sa, bol ústretový a spoločne hľadali riešenia, ako odvrátiť nemožnosť splácanie úveru.

V zmysle ustálenej judikovanej praxe, je vylúčená existencia úmyslu v konaní páchateľa v situácii, keď splatnosť pohľadávky veriteľa je zabezpečená zabezpečovanými prostriedkami. Taktiež tvrdenie, že obžalovaný použil peniaze z poskytnutých úverov na financovanie hotela L. sú v rovine hypotetickej.

Je potrebné poukázať na zložitú situáciu v danom období, keď došlo k politickým zmenám nielen v Európe, ale aj v bývalých štátoch Sovietskeho zväzu. Obchody a obchodné vzťahy, ktoré vznikali medzi partnermi z Ukrajiny a Ruska, boli často krát neštandardné a preto si vyžadovali aj neštandardné postupy zo strany objednávateľov. Táto skutočnosť bola jednoznačne dokázaná výpoveďou samotného obžalovaného E. D., A.. E. F., ktorý ako riaditeľ U. túto skutočnosť sám na základe osobných skúseností potvrdil, taktiež výpoveďou A.. H. a svedkyne V.. Osoby typu W. V. sa v obchodných vzťahoch medzi našimi spoločnosťami a partnermi na N., resp. K. vyskytovali veľmi často.

Taktiež nebolo preukázané, aby obžalovaný E. D. zabezpečil prevod peňazí z účtu SE, a. s. Y. na iné účty, než mal. K. SE a.s. Y. A.. E. F. sám potvrdil, že bolo to bez pričinenia obžalovaného, že platby neboli zaslané na účet A., ale na iné účty, lebo situácia v U. bola taká, že sa jednalo o tzv. selektívne platby, s čím on, ako riaditeľ nesúhlasil, avšak nemohol tomu zabrániť.

Dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný nemal v úmysle uviesť peňažný ústav do omylu, ani ohľadom účelu, lebo konal s vedomím poškodenej A., a.s., resp. podmienok poskytnutia úveru pri uzatváraní úverovej zmluvy a nebolo preukázané ani to, že by nemal v úmysle pri podpisovaní úveru tieto prostriedky vrátiť.

Krajský súd dospel k záveru, že nebolo preukázané, aby obžalovaný E. D. naplnil skutkovú stránku trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, 4 Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku po stránke subjektívnej ani objektívnej. Spoločenská nebezpečnosť konania obžalovaného nedosahovala úroveň nebezpečnosti vyžadujúcu sa pre trestný čin.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd podľa oslobodil obžalovaného Jozefa Goliáša zo skutkov č. 1 a 2, právne kvalifikovaných ako trestný čin podľa , Tr. zák. účinného v čase spáchania činu, lebo predmetné skutky nie sú trestným činom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 8/osem/ dní

odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky

v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach.