Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_24C-40-2011.pdf
PDF · 158.88 KB
Case nature
Area
Subarea
24C/40/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina samosudcom JUDr. Petrom Hrnčiarom v právnej veci navrhovateľa: K. V., U.. X.XX.XXXX, študent, zast. Katarínou Chovancovou, O. R. O. XXX, XXX XX A., občania Slovenskej republiky, proti odporcovi: C. V., U.. X.X.XXXX, A., F. - R. D., občan Slovenskej republiky, zast. JUDr. Jánom Repáňom, advokátom v Martine, M.R. Štefánika 25, o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
Súd uznesenie Okresného súdu Žilina o schválení súdneho zmieru č.k. 7C 241/2009-40 zo dňa 7.6.2010, právoplatné 30.6.2010, ktorým bolo určené výživné na navrhovateľa počínajúc dňom 8.12.2009 vo výške 100 eur mesačne, m e n í tak, že
odporca je p o v i n n ý počínajúc dňom 7.4.2011 prispievať na výživu navrhovateľa sumou 110 eur a počínajúc dňom 1.11.2011 sumou 120 eur, a to mesačne dopredu vždy do 10. dňa kalendárneho mesiaca.
Zameškané výživné za dobu od 7.4.2011 do 20.12.2012 vo výške 88,10 eur je odporca p o v i n n ý splácať mesačnými splátkami po 20 eur splatnými spolu s bežným výživným počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť pod hrozbou straty výhody splátok.
Súd návrh navrhovateľa vo zvyšku o zvýšenie výživného nad určené výživné (110 a 120 eur) až do sumy 250 eur mesačne z a m i e t a .
Súd odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 7.4.2011 domáhal zvýšenia výživného zo 100 eur mesačne na 250 eur mesačne. Návrh odôvodnil nasledovne: Je študentom 4. ročníka vysokej školy s výborným prospechom, žije s matkou, ktorá sa o neho stará a vďaka ktorej môže študovať, dáva mu mesačne vreckové 20 eur a platí mu mobil. Naposledy sa otec zaviazal platiť na jeho výživné 100 eur mesačne. Odvtedy sa podstatne zmenili pomery, úmerne s dobou a vekom sa zvýšili náklady na jeho výživu, ošatenie a pod. Je alergik a náklady na lieky sú značné, takisto nosí dioptrické okuliare. Otec o neho nejaví záujem, výživné uhrádza len vďaka exekúcii. Jeho finančná situácia je viac ako nadštandardná.
Odporca sa k návrhu vyjadril tak, že návrh žiadal zamietnuť z nasledovných dôvodov: Pôvodný návrh bol podaný 8.12.2009 s tým, že je v 3. ročníku štúdia, žije s matkou a za dva roky od poslednej úpravy došlo k podstatnej zmene pomerov. Od posledného rozhodnutia v júni 2010 neuplynul ani rok a za toto obdobie sa podstatne nezmenili pomery. Aj navrhovateľ má možnosť zlepšiť si situáciu, je zdravý a mocný a má možnosť brigádovať, čo je bežné. Odporca má zlú situáciu a to aj z dôvodu, že na naliehanie detí pristúpil na vyrovnanie BSM tak, že z niekoľkomiliónovej hodnoty domu (v Sk) dostal iba necelých 27.418,18 eur. nežiadal čo mohol a chcel tým stabilizovať deti a ich štúdium. Išlo o dom z roku 1987 neďaleko Žiliny, ktorý má hodnotu viac ako 4 mil. korún. Žiadal ale na oplátku, aby sa zastavili všetky exekúcie (výživné, náklady na prevádzku domu). Z vyplatenej sumy bol nútený vrátiť 11.617,87 eur známym. Bol vo výkone trestu ale len kvôli neskorému podaniu odvolania advokátom a kvôli tomu mu vynikli náklady, na ktoré si musel požičať. Sumu 6.638,78 si vyčlenil na zabezpečenie bývania, lebo bol nútený opustiť spoločný dom. Za zvyšok 8.298,48 eur si mal zabezpečiť strechu nad hlavou. Posplácal všetky nedoplatky (vrátane advokáta pri BSM a výživnom), lebo účastníci sa tak dohodli. Jeho náklady súd: na bývanie, stravu, starostlivosť jeho matky v rátane energií a smetí 200 eur, cestovné 40 eur (2x 1 eur v pracovný deň), strava v práci 10 eur, výživné na deti 210 eur, osobná spotreba 50 eur. Pracuje podľa možností trhu a za prácu počas nocí dostane asi 500 eur.
Na pojednávaniach účastníci uviedli:
Navrhovateľ (zástupkyňa):
Odporca tvrdil pri vyporiadaní BSM, že si ide stavať dom alebo kupovať dom a nič také sa nestalo. Pritom prerába rodičovský dom, ktorého podiel previedol na brata a má tam len 1 izbu na bývanie. Nie je zrejmé, prečo platí ešte aj nájomné za byt. Matka navrhovateľa nevyčítala odporcovi jeho postoj v dedičstve po svojom otcovi. Odporca bol vyplatený z BSM, má dobrý príjem a má peniaze na zvýšené výživné. Dom (v ktorom býva navrhovateľ) nemá hodnotu ako uvádza odporca, pretože je na pozemku jeho matky a dom bez pozemku nemá vysokú hodnotu. Prakticky všetky ich príjmy v domácnosti idú na splátky odporcovi. Pokiaľ ide o prácu, ako študenta ho nikto nezamestná, popri škole brigáduje (100 - 200 eur mesačne, ale nie počas skúškového obdobia), ale najmä chce skončiť školu a nájsť si dobrú prácu, aby skončil lepšie ako rodičia. Príspevok na kúpu PC bol jediný prípad za 10 rokov od rozvodu rodičov. Štipendium dostal jednorázovo v január alebo februári 2011 330 eur. Má alergiu na palinu, raž, suchú trávu seno, prejavuje sa to najmä na jar a v lete. Lieky vyberá každé tri mesiace, užíva ich celoročne. V ročníku 2011/2012 končí bakalárske štúdium, mienil pokračovať aj v inžinierskom, ale asi sa bude musieť zamestnať, lebo na to nemá prostriedky. V záverečnom prednese navrhovateľ uviedol, že by postačovalo zvýšenie výživného na 120 eur.
Odporca (zástupca):
Ide o vôľu matky navrhovateľa a jej sestry a nie navrhovateľa. Odporca so synom komunikuje a pomôže v prípade potreby (na PC mu prispel 500 eur). Odporca má 6 súrodencov a všetci 7 mali postavené domy, po smrti otca sa dohodli, že starý rodičovský dom prepíšu na najmladšieho brata bez povinnosti vyplácať ich (iba ak by dom predával) a býva tam ešte ich matka. Po dedičskom konaní matka navrhovateľa, ale najmä jej sestra (má za muža brata odporcu) im vyčítali, že nič nezískali. Bolo to ešte pred rozvodom a nevedel ako to všetko skončí. Po návrate z výkonu trestu v roku 2006 dostával sociálnu dávku 1.700 Sk, platil však výživné, požičala mu matka a sestra, platil aj exekútorovi. Do domu nemohol odporca syna chodiť navštevovať, lebo mal súdny zákaz tam chodiť. Treba brať do úvahy aj výživné na dcéru. Nesúhlasí so zvýšením ani na 120 eur. Odporcovi by zostalo na živobytie len 260 eur. Brat ho zobral do domu, musel prispieť na úpravu izby, domu, kúpiť si oblečenie, televízor a pod. Pomery od posledného rozhodnutia sa nezmenili, naopak odporca zarába menej.
Svedkyňa Ing. I.CH. (sestra matky navrhovateľa) uviedla, že so sestrou majú za manželov dvoch bratov. Rodina sestry však žije na hranici biedy a len vďaka štátnej pomoci (sociálne štipendium) môžu obidve deti študovať. Ona s manželom odjakživa pomáhajú sestre a jej deťom (kúpa hračiek, oblečenia, výlety, nákupy potravín), pretože odporca bol vždy alkoholik a hľadel len na seba. Hľadí na rodinu v Terchovej, kde povaruje netere alebo im dá nejaké cukríky, na vlastné deti však nemyslí a nezaujíma sa o ne. Ak má navrhovateľ problém, skôr sa môže obrátiť na brata odporcu. Svedkyňa im pomáha, ak budú môcť, vrátia jej to, ak nie, tak nevrátia. Dvakrát musela zaplatiť mesačnú splátku úveru na výplatok odporcu z BSM (s manželom sú ručiteľmi úveru). Potvrdila, že má vedomosť o zákaze odporcovi chodiť do domu kvôli násiliu. Navrhovateľ užíva 4 tabletky, stoja asi 6 eur, mal by nosiť ortopedickú obuv, ale na tú nemá, do obyčajnej si dáva ortopedické vložky. Potvrdila, že odporca je pracant a nie je fluktuant.
Súd sa oboznámil s nasledovnými listinnými dôkazmi:
Potvrdenie MUDr. J.K., praktického lekára zo dňa 23.5.2011, že navrhovateľ je v trvalej liečbe odborných ambulancií alergologickej a kožnej pre chronické ochorenia a v sledovaní očnej ambulancie pre tupozrakosť s trvalým nosením okuliarov.
Potvrdenie Stavebnej fakulty Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 30.3.2011, že navrhovateľ je riadne zapísaný do 4. ročníka denného bakalárskeho štúdia od 1.9.2010.
Navrhovateľ predložil potvrdenie Žilinskej univerzity v Žiline zo dňa 30.3.2010, že v 3. akademickom roku je študentom 2. ročníka riadneho denného bakalárskeho štúdia v študijnom programe „Stráž prírody“ od 1.9.2010 do 31.8.2011.
Potvrdenie zamestnávateľa odporcu C.A., s.r.o., Terchová, podľa ktorého v období 4/2010 - 3/2011 mal odporca priemerný čistý mesačný príjem 568,26 eur. Nebol ani raz práceneschopný. Od apríla do novembra 2011 zarobil priemerne v čistom 562,95 eur. Pracovný pomer má na dobu neurčitú.
Na základe zhodného návrhu účastníkov súd vychádzal aj z dôkazov vykonaných v konaní 27C 81/2011, ktoré konanie prebiehalo súčasne na návrh sestry navrhovateľa proti odporcovi. Dôvodom návrhu účastníkov bolo, aby sa tie dôkazy nevykonávali duplicitne. Ide o tieto dôkazy:
Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne invalidný dôchodok matky navrhovateľa je od 1.1.2011 292,90 eur mesačne. Na invalidnom dôchodku je od roku 1998.
Potvrdenie zo dňa 1.12.2009, podľa ktorého v ten deň prevzal odporca od matky navrhovateľa sumu 5.220,69 eur z titulu vyporiadania BSM, ktoré bolo prejednávané v konaní 14C 229/2001.
Zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 17.7.2009 medzi stavebnou sporiteľňou a matkou navrhovateľa a spoludlžníkmi (sestra matky navrhovateľa a jej manžel, teda brat odporcu) o medziúvere vo výške 27.000 eur s mesačnými splátkami 81 eur a stavebnom úvere 16.200 eur so splátkami 168,75 eur. Podľa potvrdenia stavebnej sporiteľne z 23.10.2009 bola matke navrhovateľa poukázaná suma 21.6000 eur a mesačné platby sú 130,28 eur a 81 eur, spolu 211,28 eur.
Dohoda o urovnaní zo dňa 8.10.2009, ktorou sa matka navrhovateľka zaviazala zaplatiť odporcovi z titulu vyporiadania BSM sumu 26.820,69 eur do 60 dní od uzatvorenia záložnej zmluvy zo stavebnou sporiteľňou.
Zmluva o nájme bytu medzi spoločnosťou F.I., s.r.o., v Ž. a odporcom zo dňa 11.10.2011 na dobu jedného roka týkajúcu sa nájmu 3-izbového bytu v Terchovej s nájomným 130 eru + 10 eur náklady spojené s užívaním bytu.
Z rozhodnutia 14C 1264/99 zo dňa 16.11.2000, právoplatného dňa 30.1.2001 (v spise P30/2001, ktorý je pripojený k spisu 25C 249/2009, ktorý je pripojený k spisu 27C 81/2011), súd zistil, že manželstvo matky navrhovateľa a odporcu bolo rozvedené a deti zverené matke s povinnosťou otca prispievať na ich výživu po 1.000,- a 900,- Sk. Príčinu rozvodu súd videl v požívaní alkoholu odporcom a jeho agresivite.
Čistý ročný príjem matky navrhovateľa za rok 2009 bol 1.581,39 eur, čo je mesačne 131,80 eur podľa potvrdenia zamestnávateľa. Od 1.5.2011 už nie je v pracovnom pomere (vyjadrenie matky navrhovateľa na pojednávaní 6.7.2011).
Zo spisu 7C 241/2009 súd zistil, že dňa 8.12.2009 podal navrhovateľ návrh na zvýšenie výživného odo dňa podania návrhu zo 43,15 eur na 250 eur mesačne. Návrh odôvodnil tým, že je poslucháčom 3. ročníka vysokej školy s výborným prospechom. Študuje vďaka prospechovému štipendiu a podpore matky. Tá mu prispieva 20 eur na vreckové a mobil. Naposledy sa otec zaviazal prispievať na jeho výživu sumou 43,15 eur na základe uznesenia z 21.5.2007. Pomery sa podstatne zmenili, zvýšili sa úmerne jeho veku náklady na živobytie. Je alergik a po operácii očí nosí okuliare. Otec o neho nejaví záujem a otcova situácia je nadštandardná. Je zrejmé, že dôvody návrhu boli totožné ako v konaní 24C 40/2011 a totožné bolo aj vyjadrenie odporcu. Takisto v priebehu konania sa prejednávali totožné argumenty ako v súčasnom konaní (vyporiadanie BSM, možnosti navrhovateľa, výživné na dcéru odporcu...), ale podrobne sa rozoberali náklady a potreby navrhovateľa a odporcu. Súd schválil súdny zmier uznesením č.k. 7C 241/2009-40 zo dňa 7.6.2010, právoplatným 30.6.2010, podľa ktorého sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa sumou 100 eur mesačne od 8.12.2009 s tým, že zameškané výživné za dobu 8.12.2009-8.6.2010 vo výške 341,10 eur bude splácať mesačnými splátkami po 20 eur od mesiaca jún 2010. Z uvedeného vyplýva, že malo ísť o 17 splátok splatných v októbri 2011. Súd vychádzal z príjmu odporcu 500 eur mesačne (nespochybnené vyjadrenie odporcu).
Z uznesenia č.k. 8C 211/2006-33 zo dňa 21.5.2007, právoplatného 4.6.2007, vyplýva, že súd schválil zmier medzi účastníkmi, podľa ktorého sa odporca zaviazal prispievať na výživu navrhovateľa sumou 1.300,- Sk (43,15 eur) od 1.5.2007.
Zo spisu 27C 81/2011 súd zistil, že aj sestra navrhovateľa Lenka Chovancová, nar. 14.7.1990, si tiež 7.4.2011 podala proti odporcovi návrh o zvýšenie výživného zo sumy 80 eur na 250 eur mesačne. V tom čase bola študentkou 2. ročníka tej istej vysokej školy a návrh bol odôvodnený takmer totožnými skutočnosťami ako v konaní 24C.
Z uznesenia č.k. 25C 249/2009-63 zo dňa 20.4.2010, právoplatného dňa 28.5.2010, súd zistil, že schváleným zmierom sa odporca zaviazal prispievať na výživu dcéry Lenky čiastkou 80 eur od 1.1.2010 s tým, že zameškané výživné za dobu 1.1.2010-31.56.2010 vo výške 200,85 eur zaplatí mesačnými splátkam i po 10 eur od júna 2010. Z toho vyplýva, že splátky mali byť splatné v januári 2012. Priemerný čistý mesačný zárobok odporcu za rok 2009 bol 542,64 eur.
Súd nevykonal dokazovanie pripojením správneho spisu sociálneho úradu v konaní o náhradnom výživnom, ktoré za odporcu počas jeho výkonu trestu odňatia slobody úrad poukazoval deťom a po jeho návrate z výkonu toto vymáhal od odporcu späť. Išlo totiž len o jeho zákonnú povinnosť platiť výživné na vlastné deti a pre rozhodnutie súdu o výživnom za dobu od 7.4.2011 to nemá nijaký význam. Platenie výživného za minulé obdobie, resp. aj jeho náročné splácanie po výkone trestu súd nemôže zohľadniť v prospech odporcu, pretože výkon trestu a s tým spojené nepríjemnosti mu nemožno zohľadniť ako poľahčujúcu okolnosť.
Súd rozhodol o nároku na výživné pôvodným rozsudkom č.k. 24C 40/2011-59 zo dňa 1.3.2012. Súd dospel k tomu, že je dôvodné zvýšenie výživného od 7.4.2011 zo sumy 100 eur na 110 eur mesačne a od 1.11.2011 na 120 eur mesačne. Zameškané výživné za dobu od 7.4.2011 do 28.2.2012 súd ustálil na sumu 147,37 eur s tým, že ju odporca zaplatí v mesačných splátkach spolu s bežným výživným. Z toho vyplynul aj záver, že vo zvyšku je potrebné návrh navrhovateľa zamietnuť, pokiaľ žiadal výživné zvýšiť na 250 eur mesačne.
Súd však omylom pri vyhotovovaní rozhodnutia urobil formálne chyby v podkladoch na vyhlásenie rozsudku a vo výroku uviedol, že výživné sa zvyšuje od 7.4.2011 na sumu 120 eur a že návrh odporcu (nie navrhovateľa) vo zvyšku zamieta. Z toho dôvodu aj písomné vyhotovenie rozhodnutia (výrok) obsahoval tieto chyby.
Súd pri pôvodnom rozhodnutí vychádzal z týchto rozhodujúcich skutočností:
1) Naposledy rozhodol súd o výživnom 7.6.2010 (právoplatne 30.6.010). Pre rozhodnutie súdu preto bolo dôležité skúmať, či a ako sa zmenili pomery na strane potrieb navrhovateľa a možností a schopností odporcu v dobe od júla 2010 do podania návrhu 7.4.2011, resp. do rozhodnutia súdu.
Súd poukazuje na to, že v návrhu podanom 7.4.2011 navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, resp. zmeny, ktoré by sa v tomto období mali udiať. Podal návrh, ktorý bol doslova kópiou návrhu podaného dňa 8.12.2009.
Väčšinou okolností, na ktoré navrhovateľ poukazoval v konaní a ktoré sa týkali vyporiadania jeho rodičov, vyplatenia odporcu matkou navrhovateľa, stavebného sporenia, ktorým bol výplatok krytý, spôsobu použitia týchto peňazí odporcom a pod., sa súd vôbec nezaoberal. Všetky tieto skutočnosti nastali už pred predchádzajúcim rozhodnutím (niektoré ešte pred skorším rozhodnutím o výživnom), boli prejednávané a aj na základe nich bolo výživné ustálené (schválením zmieru). Týka sa to konania aj navrhovateľa aj jeho sestry (7C 241/2009, 8C 211/2006, 25C 249/2009, 21P 282/2006). Manželstvo rodičov navrhovateľa bolo rozvedené právoplatne v roku 2001 a následne došlo k veľkým sporom v rodine a domácnosti účastníkov, k odsúdeniu odporcu na trest odňatia slobody, k vyporiadaniu BSM, sporom o výživné a exekúciám a pod.
Súd preto neprihliadal ani skutočnosti tvrdené odporcom ohľadne toho, ako sa vrátil z výkonu trestu, aké náklady a pôžičky mal s tým spojené, náklady s exekúciami a pod.
To všetko predchádzalo rozhodnutiu z roku 2010 a fakticky ide o vec prejednanú a právoplatne rozhodnutú.
2) V predchádzajúcich konaniach boli podrobne tvrdené, dokladované a prejednávané náklady a príjmy obidvoch strán sporu. Od júla 2010 nedošlo k žiadnej podstatnej zmene, navrhovateľ to netvrdil ani v návrhu ani v priebehu ďalšieho konania. Len vo všeobecnosti tvrdil, že došlo k podstatným zmenám.
3) Súd prihliadol preto len na tie skutočnosti, ku ktorým skutočne došlo od júla 2010:
- Priemerný čistý mesačný príjem odporcu v roku 2009 bol o 20 eur nižší, než z akého vychádzal súd v tomto konaní.
- Matka navrhovateľa od 1.5.2011 je bez práce, už pred tým bola invalidná dôchodkyňa.
- Ak by odporca splnil povinnosti uložené v konaní 7C 241/2009, v októbri 2011 by mal splatené splátky 20 eur na zameškanom výživnom na navrhovateľa.
Tieto skutočnosti pri akceptovaní záveru, že v ostatných smeroch nedošlo k zásadným zmenám (nikto ich konkrétne netvrdil ani nedokladal), viedli súd k tomu, že od 7.4.2011 videl dôvod na zvýšenie výživného o 10 eur mesačne (s prihliadnutím aj na zvýšenú vyživovaciu povinnosť odporcu k dcére v tejto výške) a od 1.11.2011 o 20 eur mesačne.
Zameškané výživné súd vypočítal nasledovne: Zo sumy zvýšeného výživného 10 eur za mesiac apríl 2011 pri 30 dňoch v tomto mesiaci na 24 dní (od 7.4. do 30.4) pripadá suma 8 eur. Za mesiace máj až október 2011 zvýšené výživné predstavuje sumu 60 eur (6 x 10 eur). Za obdobie november 2011 do januára 2012 je to 60 eur (3 x 20 eur). Napokon za 28 dní v mesiaci február (do dňa rozhodnutia súdu) pri počte dní 29 v tomto mesiaci, pripadá zo sumy 20 eur a výživné suma 19,37 eur. Spolu potom ide o sumu 147,37 eur.
Na splatenie zameškaného výživného súd povolil splátky s prihliadnutím na príjem odporcu a výživné na dve deti.
Súd uzatvára, že ak by sú prihliadal na skutočnosti tvrdené navrhovateľom, išlo by fakticky o revíziu predchádzajúceho rozhodnutia. To je však možné len cez prípustné opravné prostriedky (v danom prípade podanie žaloby o zrušenie zmieru pre jeho rozpor s hmotným právom).
Nemožno ani prihliadať na to, či si odporca z výplatku postavil dom alebo kúpil byt (ako mal pred vyporiadaním BSM tvrdiť podľa zástupkyne navrhovateľa), pretože k vyporiadaniu tak či tak muselo dôjsť (prebiehalo súdne konanie). Motív odporcu nebol dôležitý, matka s deťmi ostala bývať v dome, čo bolo prirodzené a došlo k vyplateniu odporcu. Skôr je asi dôležitý frustrujúci pocit navrhovateľa a jeho sestry a matky, že vo veľmi ťažkých podmienkach musia splácať úver. Má to aj výhody - majú zabezpečené bývanie, vyporiadné vzťahy s odporcom a po skočení školy so splácaním úveru pomôžu aj navrhovateľ so sestrou. Nemožno však túto skutočnosť neustále a opakovane uvádzať ako dôvod na z zvýšenie výživného. Súd to zohľadnil len pri trovách konania.
4) Výzvu odporcu, aby aj navrhovateľ vlastnou prácou si zvýšil životnú úroveň, súd neakceptuje. Na to sú určené najmä letné prázdniny a vtedy to možno aj oprávnene od detí vyžadovať ako súčasť výchovy a prípravy na život. Inak je však predovšetkým záujmom navrhovateľa ale aj jeho rodičov, aby dieťa riadne a zodpovedne študovalo. Aby nebolo nútené byť odkázané na sústavnú prácu popri štúdiu. Sú aj také nevyhnutné prípady, ale nie, ak obidvaja rodičia majú aký taký príjem.
Súd posúdil vec podľa týchto ustanovení Zákona o rodine:
§ 62: (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
§ 65 ods. 3: Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
§ 75: (1) Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. (2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
§ 76: (1) Výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. (2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
§ 77: (1) Právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. (2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
§ 78: (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Pokiaľ ide o trovy konania, súd vychádzal z §§ 142 ods. 1 a 150 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP).
Podľa pomeru úspechu a neúspechu (navrhovateľ žiadal zvýšiť výživné o 150 eur a súd ho zvýšil o 10, resp. 20 eur) by náhrada trov konania patrila odporcovi podľa zásady pomerného rozdelenia.
Podľa § 142 ods. 2 OSP: Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
Súd však náhradu trov konania odporcovi nepriznal podľa § 150 ods. 1 OSP: Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť.
Dôvody hodné osobitného zreteľa súd videl v tom, v akých podmienkach navrhovateľ žije a že je to predovšetkým zodpovednosť odporcu. Odporca obviňuje za svoj pokazený život všetkých okolo seba (deti, bývalá manželka, advokát podajúci neskoro odvolanie v trestnom konaní, švagriná s manželom a pod.). Musí sa raz a pre vždy vyrovnať s tým, že si za to môže sám. Musí sa vžiť do situácie dieťaťa, ktoré môže byť na celý život psychicky poznačené tým, že jeho otec požíva alkohol a po jeho vplyvom pácha na svojej rodine násilie (psychické či fyzické). Každý takýto jeden deň dieťa prežíva s hrôzou a neteší ho žiť a bývať v takej domácnosti. Odporca však doposiaľ na problém hľadí egoisticky cez trest, na ktorý bol odsúdený. On bol dospelý a určite každý deň vo výkone trestu bol pre neho ťažký. Jeho vlastné deti však boli trestané svojim najbližším - vlastným otcom.
Odporca obviňuje bývalú manželku, že za konaniami o výživné je ona a že sa len mstí odporcovi. V skutočnosti však odporca odmieta akúkoľvek komunikáciu napr. o výživnom a jeho zvýšení, pretože cíti hnev voči svojim deťom. On je však v pozícii, kedy nemôže obviňovať svoje deti (ktoré sú už medzi časom dospelé) a poúčať ich, ako by sa mali k nemu správať a pod. Môže len trpezlivo a pokorne sa uchádzať o ich priazeň a prosiť ich o odpustenie, pričom ani negatívny výsledok tejto snahy nemôže u neho vyvolať negatívne emócie.
Za takýchto okolností aj pri minimálnom úspechu navrhovateľa súd nepriznal odporcovi náhradu trov konania. Navrhovateľ je napokon ešte študent a nemá trvalý príjem (okrem občasných brigád).
Proti rozhodnutiu podal odvolanie odporca, v ktorom uviedol, že navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, že nedošlo k žiadnej zmene a návrh podal ani nie rok po predchádzajúcom rozhodnutí o výživnom. Uviedol, že čistý príjem má okolo 563 eur mesačne v čistom, na dospelú dcéru Lenku platí 80 eur mesačne a na navrhovateľa 100 eur mesačne, za nájom bytu 140 eur, cestovné do práce 40 eur, obedy v práci 30 eur. K tomu náklady na stravu, obuv, odev, hygienu, chod domácnosti a osobnú spotrebu. Len stravná jednotka na deň je 3,80 eur, čo mesačne je 114 eur. Výdavky odporcu prevyšujú jeho príjmy. Ak by súd zvýšil výživné na obidve deti, bolo by to pre neho likvidačné.
Navrhovateľ sa k odvolaniu vyjadril tak, že ho žiadal rozhodnutie potvrdiť. Zdraželi všetky náklady, prišli o príjem u bývalého zamestnávateľa matky. A má príjem len z invalidného dôchodku. Pri serióznej príprave na diplomovú prácu a štátnice nie je možné brigádovať. Poprel cestovné odporcu 40 eur mesačne. Tvrdí, že býva v nájomnom byte, ktorý je oproti miestu výkonu práce. Okrem výživného ničím iným neprispieva na navrhovateľa. Pritom má na zastupovanie drahej právnickej firmy.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 6Co 263/2012-80 zo dňa 31.7.2012 prvostupňový rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Vytkol mu tieto rozpory a nedostatky: 1) Rozpor medzi odôvodnením rozhodnutia (a výpočtom zameškaného výživného) a výrokom rozsudku. 2) Súd zamietol vo zvyšku návrh odporcu, ktorého označil v rozhodnutí za študenta. 3) Listinné dôkazy nevykonal v súlade s civilno-procesnou úpravou (§ 129 ods. 1 OSP).
Prvé dva rozpory súd odstránil tým, že v novom rozhodnutí už špecifikoval výrok rozhodnutia a postupné zvyšovanie výživného v zmysle toho, ako k tomu súd dospel v zmysle pôvodného odôvodnenia rozhodnutia. Takisto zlé označenie účastníka súd opravil, keď zamietol návrh navrhovateľa vo zvyšku (a nie odporcu) a takisto označenie účastníka opravil v odôvodnení (v skutočnosti je študentom navrhovateľ, nie odporca). Pokiaľ ide o 3. nedostatok, súd opätovne oboznámil obsah všetkých listinných dôkazov na pojednávaní 8.11.2012 a najmä to dôsledne zaprotokoloval do zápisnice.
V priebehu ďalšieho konania účastníci uviedli:
Navrhovateľ: V máji 2012 skončil bakalárske štúdium a bol bez prijímacích pohovorov prijatý na inžinierske štúdium, ale v mesiaci október 2012 prerušil štúdium z finančných dôvodov, pretože skončila mu práca v spoločnosti, kde brigádoval. V škole si musí platiť skriptá (resp. prefocovanie), oblečenie a pod. Matka má invalidný dôchodok. Má ešte príjem od pohrebníctva, kde pracuje na telefón, keď je nejaká akcia a podľa počtu hodín je zaplatená. Navrhovateľ pracoval na dohodu, ale postupne to klesalo, až to skončilo a nemajú pre neho prácu. Zaúčal sa v novembri 2012 v kamenárstve (rezanie kameňa vodným lúčom), ak by sa zaučil a mali pre neho prácu, tak by od januára 2013 mohol v spoločnosti pracovať.
Odporca: Na Lenku platí 90 eur a na navrhovateľa 120 eur s tým, že 100 eur bolo bežné výživné a 20 eur splátka zameškaného výživného. Zameškané výživné bolo 341,10 eur po 20 eur, čo je 17 splátok s tým, že posledná splátka by bola 21,10 eur. Splátky boli splatné od mesiaca jún 2010, takže v mesiaci november 2011 bolo dlžné výživné uhradené. Odporca pokračoval v platení 120 eur naďalej, aby aspoň takto prispel deťom. S ohľadom na zmenu pomerov (zníženie nákladov) v súvislosti s prerušením štúdia žiadal návrh zamietnuť. Súčasne však je ochotný platiť 120 eur mesačne na navrhovateľa. Aj keď skôr (po porade s advokátom) by bol dôvod na podanie návrhu na zníženie výživného.
Navrhovateľ predložil nasledovné listinné dôkazy:
Rozhodnutie Sociálnej poisťovni o výške invalidného dôchodku matky navrhovateľa od 1.1.2012 vo výške 302,60 eur. Pracovná zmluva pohrebníctva Pieta s matkou navrhovateľa zo dňa 6.2.2007 na dobu neurčitú s 20 hodinovým týždenným pracovným časom za 114,52 eur mesačnou mzdou. Dohoda o pracovnej činnosti navrhovateľa so spoločnosťou I.D. Marketing Slovensko, s.r.o., Bratislava, zo dňa 2.1.2012, na dobu určitú do konca roku 2012, s 10 hodinovým týždenným pracovným časom a s priemerným hrubým mesačným príjmom za obdobie od januára do októbra 2012 vo výške 504,52 eur. Potvrdenie Žilinskej univerzity o promócii 3.7.2012 (ukončenie bakalárskeho štúdia v dobe 1.9,.2007 - 22.6.2012). Rozhodnutie Žilinskej univerzity o prijatí navrhovateľa do 1. ročníka denného inžinierskeho štúdia v školskom roku 2012/2013. Rozhodnutie školy z 23.10.2012 o prerušení štúdia od 24.10.2012 do 31.8.2013 na základe žiadosti študenta. Potvrdenie školy pre ÚPSVaR Žilina o tom, že navrhovateľ študoval o 1.9.2012 do 23.10.2012 (štandardná dĺžka štúdia sú 2 roky) s tým, že na vlastnú žiadosť štúdium od 24.10.2012 prerušil štúdium. Rozhodnutie ÚPSVaR Žilina z 20.11.2012 o nezaradení navrhovateľa do evidencie uchádzačov o zamestnanie s tým, že jeho posledný príjem prekročil 143,40 eur. Dohoda navrhovateľa o vykonaní práce zo dňa 6.11.2012 so spoločnosťou Vodný lúč Graniti s.r.o., Žilina na mesiac november 2012 od 7.11.2012 na zaúčanie na vodný lúč.
Podľa správy zamestnávateľa odporcu je v pracovnom pomere od 6.11.2006 na dobu neurčitú, pracovný pomer trvá, pracovné povinnosti si plní svedomito, pocitovo a v súlade s predpismi spoločnosti. Voči jeho práci nie sú žiadne pripomienky. V období apríl 2011 - október 2012 nebol práceneschopný. Pri pôvodnom rozhodnutí súd vychádzal z toho, že odporca v období 4/2010 - 3/2011 mal priemerný čistý mesačný príjem 568,26 eur (od apríla do novembra 2011 zarobil priemerne v čistom 562,95 eur), pričom nebol ani raz práceneschopný. Súd si vyžiadal správy o zárobku a porovnaním za rovnaké obdobie celého roku zistil, že od apríla 2011 do marca 2012 mal priemerný mesačný príjem odporca 581,36 eur. Ak by súd porovnal iné ročné obdobie tak, aby boli zahrnuté aktuálne príjmy odporcu do mesiaca október 2012, tak v období od novembra 2010 do októbra 2011 mal odporca priemerný čistý mesačný príjem 569,64 eur, v období od novembra 2011 do októbra 2012 mal odporca priemerný čistý mesačný príjem 632,52. Pre porovnanie súd pripomína priemerný čistý mesačný zárobok odporcu za rok 2009 bol 542,64 eur (ktorý tvoril základ pre zmier 7C 241/2009). Súd porovnával vždy ročné obdobia, aby sa rovnomerne prejavili prémie v zime a v lete a aby neprimerane nezvyšovali príjem, ak by súd vychádzal napr. len z polročného príjmu.
Súd opätovne rozhodol ak v pôvodnom rozhodnutí, teda výživné zvýšil od 7.4.2011 na sumu 110 eur a od 1.11.2011 na 120 eur mesačne. Zameškané výživné súd vypočítal nasledovne: Zo sumy zvýšeného výživného 10 eur za mesiac apríl 2011 pri 30 dňoch v tomto mesiaci na 24 dní (od 7.4. do 30.4) pripadá suma 8 eur. Za mesiace máj až október 2011 zvýšené výživné predstavuje sumu 60 eur (6 x 10 eur). Za mesiac november a december 2011 je zvýšené výživné 20 eur. Spolu za toto obdobie ide o zvýšené výživné vo výške 108 eur. Z toho uhradil odporca 19,90 eur, takže zameškané výživné potom predstavuje sumu 88,10 eur. Za obdobie od januára 2012 do rozhodnutia súdu je pravidelne uhrádzaných 120 eur mesačne, takže o tomto období pri zameškanom výživnom nie je potrebné uvažovať.
K sume uhradených 19,90 eur súd dospel nasledovne: Navrhovateľ preukázal, že od júna 2010 až doposiaľ hradil pravidelne mesačne 120 eur, pôvodne na úhradu zameškaného výživného vo výške 341,10 eur na základe pôvodného zmieru (7C 241/2009). 17 splátkami po 20 eur uhradil odporca sumu 340 eur v mesiacoch jún 2010 až október 2011. V mesiaci november uhradil zvyšok zameškaného výživného 1,10 eur.
V mesiaci november 2011 prvýkrát uhradil odporca sumu naviac oproti pôvodne určenému výživnému vo výške 19,90 eur. Výživné sa platí mesačne dopredu, čiže zvýšené výživné 19,90 eur možno považovať za výživné na mesiac december 2011 (bolo hradené spolu s bežným výživným vo výške 100 eur). Pokiaľ uhradil odporca sumu 20 eur naviac aj v mesiaci december 2011, išlo o zvýšené výživné na mesiac január 2012... atď. až ku dňu rozhodnutia.
Zo zvýšeného výživného za obdobie od 7.4.2011 do 31.12.2011 vo výške 108 eur tak uhradil odporca výživné vo výške len 19,90 eur a rozdiel 88,10 predstavuje zameškané výživné. Keďže za obdobie od 1.1.2012 už odporca nemá zameškané výživné, suma 88,10 eur predstavuje celkové zameškané výživné za celú dobu odo dňa zvýšenia do dňa rozhodnutia.
Je potrebné si uvedomiť, že pri splátkach zameškaného výživného nie je významné priraďovať jednotlivé splátky konkrétnym mesiacom - dôležité je len to, aby sumár všetkých splátok dával spolu celkovú sumu zameškaného výživného. Pokiaľ však ide o platenie bežného výživného, je potrebné vychádzať z toho, že sa platí mesačne dopredu. Ak súd uvádza, že za obdobie od 7.4.2011 do 31.12.2011 uhradil odporca len 19,90 eur zo zvýšeného výživného, tak ide o mesiace, za ktoré je potrebné výživné uhradiť s tým, že bežné výživné napr. na mesiac december sa hradí v mesiaci november. Na druhej strane platbu v mesiaci december súd neopomenul započítať, len ju započítal na výživné na mesiac január.
Pokiaľ ide o zvýšené výživné, súd rozhodol opätovne ako v pôvodnom rozhodnutí, pričom súd odkazuje aj na pôvodné odôvodnenie rozhodnutia. Súd odstránil procesné nedostatky v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu.
Vec v podstate nebola medzi účastníkmi sporná. Navrhovateľ síce návrh s časti nezobral späť (zníženie nároku zo sumy 250 eur na sumy 110 eur a 120 eur), ale s pôvodným rozhodnutím súhlasil a v odvolacom konaní ho žiadal potvrdiť. Odporca po splatení zameškaného výživného v novembri 2011 pokračoval v platení zvýšeného výživného (aj po zrušení pôvodného rozsudku) a pokračuje v tom aj doposiaľ a podľa vlastného vyjadrenia v tom aj mieni pokračovať.
Súd vo veci musel rozhodnúť a výšku výživného určiť jednak kvôli zameškanému výživnému a jednak kvôli rozporom medzi vyjadreniami odporcu a jeho právneho zástupcu. Odporca stále na syna platí a mieni platiť, pričom jeho zástupca navrhuje návrh zamietnuť. Takéto tvrdenia opakovali viackrát, preto z hľadiska právnej istoty je potrebné autoritatívne rozhodnúť a odstrániť stav neistoty.
Navrhovateľ žije si svojou matkou, ktorá má príjem 417,12 eur (invalidný dôchodok a príjem z pohrebnej služby) a dospelou dcérou tiež študentkou, pričom otec prispieva na ich výživu po 120 eur a 90 eur. Spolu teda majú príjem 627,12 eur traja dospelí ľudia, z toho dvaja študenti, ktorí majú všetku svoju energiu venovať predovšetkým štúdiu, aby sa pripravili na ďalší život.
Je potrebné zobrať do úvahy okolnosti, za ktorých došlo k rozchodu rodičov obidvoch detí. Aby matka uzavrela túto etapu života a bývalý manžel nemal žiadne vlastnícke väzby na spoločný domov jej detí (a tým aj možnosť pokračovať v zlých vzťahoch), rozhodla sa vyplatiť manžela z podielu na dome. Zobrala si úver, ktorý musia približne 8 rokov splácať (mesačne 211,28 eur).
Navrhovateľ je preto objektívne v situácii pod životným minimom, keď vlastne akýkoľvek príjem či výživné od otca môže použiť len ne zabezpečenie nevyhnutných životných podmienok potrebných doslova na prežitie.
Je evidentné, že z takéhoto príjmu by nemohla rodina existovať a preto navrhovateľ bol nútený prijať roľu po otcovi a zabezpečovať svoje živobytie a možnosť študovať tým, že na dohodu pracoval. Takisto tým pomáha matke a dcére, pretože príjem matky je výrazne znížený úverovými splátkami, ktoré sa splácajú v záujme detí. Súd preto tento príjem nezapočítava v neprospech navrhovateľa tak, že by to malo mať vplyv na trvanie vyživovacej povinnosti odporcu alebo na jeho výšku.
Čiže súd skutočnosť, že navrhovateľ je nútený takto pracovať a popri tom je ešte výborný študent, nezohľadnil v jeho neprospech. Utrpel by tak ujmu dvakrát.
Na druhej strane súd len čiastočne prihliadol na to, že aj študent môže brigádnicky sa podieľať na zlepšení svoje životnej úrovne. Má to byť však v obvyklých medziach - počas prázdnin a voľných dní a nie ako nevyhnutnosť. Čiastočne príjem zohľadnil v tom smere, že súd už nezvyšoval výživné za obdobie roku 2012, kedy sa opäť zvýšil príjem odporcu oproti minulému obdobiu.
Príjem navrhovateľa z brigádnickej činnosti (na dohodu) však postupne klesal a v mesiaci október už prácu pre spoločnosť I.D.M. prestal vykonávať úplne. Po novembri školského roku začína pre študenta najnáročnejšie obdobie (skúšky) a navrhovateľ práve v čase, keď sa na to potrebuje najviac sústrediť, prišiel o pravidelný príjem, aj vďaka ktorému vôbec mohol študovať. Musí sa venovať získaniu novej a primerane platenej práci (zaúčanie na rezaní vodným lúčom) s minimálnym príjmom.
Preto súd neohraničil vyživovaciu povinnosť odporcu voči navrhovateľovi dňom prerušenia štúdia. Navrhovateľ bol veľmi dobrý študent a ako taký bol bez prijímacích pohovorov prijatý na denné inžinierske štúdium. Ani s ohľadom na dobu prerušenia a jeho väzbu na koniec mesačného príjmu nemožno predpokladať, že dôvodom prerušenia sú študijné dôvody alebo ľahkomyseľnosť navrhovateľa.
Ak sa v súčasnosti pripravuje (zacvičuje) na inú prácu, ktorú snáď od roku 2013 bude mať, tak to súd považuje za prípravu na to, aby opäť mal podmienky pre štúdium. Preto aj toto obdobie najmenej do konca roku 2012 súd považuje za obdobie prípravy navrhovateľa na budúce povolanie.
Nepochybne, keby rodina žila v úplnom zložení, žilo by sa všetkým ľahšie a neplatili by napr. dve domácnosti. Ak v roku 2013 sa podarí navrhovateľovi zamestnať a bude mať primeraný príjem (najskôr vo februári 2013 pri prvej možnej výplate), možno uvažovať o znížení vyživovacej povinnosti odporcu počas doby prerušenia štúdia.
Odporca nevysvetlil rozpor v nákladoch na cestovné vo výške 40 eur mesačne, čo spochybnil navrhovateľ s tým, že má prácu v mieste bydliska. Takisto zrážky na stravné podľa správy zamestnávateľa má odporca 10-13 eur mesačne, pričom on uvádzal, že obedy ho stoja 30 eur mesačne.
Súd zohľadnil aj to, že odporca okrem platenia výživného neposkytuje navrhovateľovi žiadne iné obvyklé plnenie (darčeky na sviatky, pomoc pri jednorazových väčších nákupoch, výlety, dovolenky, zabezpečenie stravy počas času stráveného u otca a pod.). Je to obvyklé pri vzťahoch rodiča a dieťaťa.
Nie je významné, z koho zavinenia sa tak deje, v každom prípade odporca iné povinnosti ako každý iný rodič neplní. Nemôže obviňovať za momentálny vzťah svojho syna, že nemá s ním ako otec kontakt. Nemožno vylúčiť určité zmierenie obdivoch neskôr, ak však k tomu ešte navrhovateľ po zlých skúsenostiach z minulosti nedospel, nemožno mu to vytknúť.
Takisto súd zohľadnil aj to, že po splatení zameškaného výživného má odporca rezervu 20 eur v rámci príjmu.
Súd preto opätovne rozhodol ako v pôvodnom rozhodnutí s tým, že zatiaľ vyživovacia povinnosť trvá ku dňu rozhodnutia súdu. Takisto po bude trvať po pokračovaní v štúdiu. Či dôjde k nejakým zmenám v priebehu roka 2013 do konca augusta, je vec, ktorú súd ku dňu rozhodnutia nemohol posudzovať.
Z rozhodnutia je zrejmé, že vo zvyšku návrh súd zamietol, keď napokon táto otázka medzi účastníkmi nebola sporná. Navrhovateľ vo svojom záverečnom prednese pred prvým rozhodnutím akceptoval aj sumu 120 eur a v odvolacom konaní žiadal rozhodnutie potvrdiť. Takisto odporca uvádzal, že na viac nemá a a 120 eur akceptoval a uhrádza ich aj bez rozhodnutia súdu.
O trovách konania súd rozhodol rovnako ako v pôvodnom rozhodnutí, pričom súd odkazuje aj na dôvody pôvodného rozhodnutia. Súd k tomu dodáva, že spočiatku sa odporca úplne bránil zvýšeniu výživného, preto podanie návrhu a vedenie konania bolo dôvodné. Takisto rozhodnutie, v ktorom bolo sumarizované výživné odo dňa podania návrhu do dňa rozhodnutia z hľadiska zameškaného výživného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O.s.p.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.