Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/171/2010

Potvrdené rozhodnutím 11Co/48/2013
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Angely Čechovej a sudcov JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Ľuboša Kunaya vo veci žalobcu Ing. X. N., bytom S., ul. X.mája č. XX, zast. JUDr. Bartolomejom Kaščákom, advokátom, Vranov nad Topľou, M.R. Štefánika 171, proti žalovanej N. republika - S. spravodlivosti SR, G., L. námestie č. XX, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej JUDr. Ladislava Kováča, PhD., súdneho exekútora, Exekútorsky úrad Košice, Južná trieda 93, zast. JUDr. Tiborom Sásfaiom, advokátom, Košice, Fejova 4, o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C 171/2010 z 19.12.2012 Okresného súdu Michalovce rozhodol: P o t v r d z u j e rozsudok."

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci žalobcu F.e, zastúpeného JUDr. Bartolomejom Kaščákom, advokátom, so sídlom M.R. Štefánika 171, 093 01 Vranov nad Topľou, proti žalovanému Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné námestie č. 13, 814 90 Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovaného JUDr. Ladislava Kováča, PhD., Exekútorsky úrad so sídlom Košice, ul. Južná trieda 93, zastúpeného JUDr. Tiborom Sásfiom, advokátom, so sídlom Fejova 4, 040 01 Košice, o náhradu škody podľa , takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania 110,48 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobca je povinný nahradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy konania 2.313,07 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet jeho právneho zástupcu.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 10.12.2010 domáhal proti žalovanému náhrady škody, ktorú mu mal spôsobiť pri výkone svojej činnosti súdny exekútor Z. Návrh odôvodnil tým, že exekútor na základe návrhu oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., vykonal exekúciu proti povinnému LIMOS, s.r.o. na základe dražobnej vyhlášky. V rámci tejto exekúcie žalobca dňa 10.6.2004 prihlásil svoje pohľadávky voči povinnému v celkovej výške 3 048 774,00 Sk, pričom uplatnená suma pozostávala zo sumy 2 268 552,00 Sk z titulu pôžičky pre povinného zabezpečenej záložným právom zo sumy 441 750,00 Sk z titulu pôžičky povinného nezabezpečenej záložným právom zo sumy 68 442,00 Sk z titulu nevyplatenej mzdy a zo sumy 270 000,00 Sk z titulu vkladu spoločníka. Po dražobnom odpredaji majetku povinného súdny exekútor vyhotovil dve zápisnice o rozvrhu výťažku dražby nehnuteľnosti. V zápisnici zo dňa 16.9.2005 mu nepriznal a nevyplatil zmluvnú úrok zo sumy zabezpečenej záložným právom čo zo sumy 1 333 816,00 Sk vo výške 20 % ročne za dobu od 5.8.2002 do 5.8.2005 predstavuje sumu 800 289,00 Sk a podobne v zápisnici o rozvrhu výťažku zo dňa 28.4.2006 z priznanej sumy 884 735,30 Sk nepriznal dohodnutý 25 % ročný úrok za dobu od 16.1.2003 do 16.1.2006, čo predstavuje 503 841,00 Sk. Naproti tomu na jeho úkor si žalobca vyúčtoval trovy exekúcie v prípade prvého rozvrhu výťažku sumu 951 686,80 Sk, a v prípade druhého rozvrhu sumu 315 066,30 Sk, čím prekročil predpokladané trovy exekúcie ( 29 015,00 Sk o 1 266 753,10 Sk ). Táto suma bola takto vylúčená z rozdelenia podstaty v neprospech žalobcu. Žalobca ďalej poukázal, že závažné pochybenie exekútora spočíva aj v tom, že priznal súdnemu exekútorovi Z. 268 838,30 Sk na prihlásený nárok pre DRUKOS, s.r.o., napriek tomu, že na základe návrhu oprávneného zo dňa 22.10.2004 bola exekúcia zastavená a uznesením č.k. zo dňa 23.9.2005 súd priznal odmenu vo výške 8 500,00 Sk. Okresný súd Michalovce vydal uznesenie zo dňa 23.12.2005, ktorým rozvrh výťažku schválil a ďalším uznesením zo dňa 13.6.2006 nevyhovel námietkam s odôvodnením, že sú oneskorené podané čo nezodpovedalo pravde. Z uvedeného dôvodu bolo podané dovolanie prostredníctvom generálneho

prokurátora SR, ktorému Najvyšší súd SR vyhovel. Nesprávny a nezákonný postup je preukázaný rozsudkom Najvyššieho súdu sp.zn. a zo dňa 31.7.2008, ktorým boli zrušené uznesenia Okresného súdu Michalovce. Prvým uznesením zo dňa 4.3.2009 súd neschválil rozvrh výťažku a zo dňa 11.10.2005 a z rozvrhu výťažku zo dňa 28.4.2006 uviedol, že napriek zrušujúcemu rozsudku Najvyššieho súdu sa týmto nebude zaoberať, lebo v exekučnom konaní nie je možné navrátenie pôvodného stavu a odkázal žalobcu ako záložného veriteľa, aby si svoje nároky uplatnil podaním návrhu na náhradu škody voči súdnemu exekútorovi. Žalobca ďalej poukázal na ustanovenie , o tom, že štát zodpovedná za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnom úradným postupom. Žalobca svoj nárok právne odôvodnil poukazom na ustanovenie , podľa ktorého sa za nesprávny úradný postup považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonnom stanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Žalobca uviedol, že nápravy sa domáhal tak, že v rámci mimoriadneho dovolania boli zrušené inkriminované rozhodnutia Okresného súdu Michalovce a vec bola vrátená na nové konanie. V novom konaní však súd poukázal na to, že nemožno napraviť pochybenie exekútora, ale má možnosť uplatniť svoje nároky o zodpovednosti za škodu. Žalobca požiadal listom zo dňa 19.12.2009 o predbežné prerokovanie nároku, avšak žiadnu odpoveď nedostal.

Žalovaný s návrhom nesúhlasil, a tento žiadal ako nedôvodný zamietnuť s odôvodnením, že žalobca nepreukázal, že do dražieb prihlásil svoju pohľadávku spolu s príslušenstvom. Poukázal na to, že žalobca bol rozvrhmi výťažkov z dražieb nehnuteľnosti podľa zápisníc uspokojený v skupine pohľadávok podľa vo výške 100 % istiny, preto mu nemohla vzniknúť škoda.

Vedľajší účastník uplatnený nárok neuznal a ako nedôvodný ho žiadal zamietnuť.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Súdny exekútor JUDr. Ladislav Kováč, PhD. vykonával exekúciu na návrh oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., proti povinnému LIMOS, spol. s.r.o.. V rámci vykonávania tejto exekúcie súdny exekútor zvolil ako spôsob vykonávania exekúcie predaj nehnuteľností povinného. Na základe dražobnej vyhlášky prihlásil žalobca svoju pohľadávku do konania v celkovej hodnote 3.048.774,00 Sk.

Z pripojeného exekučného spisu súdneho exekútora (Ex 52/2004) bolo zistené, že žalobca listom zo dňa 6.6.2005 prihlásil svoju pohľadávku označenú „vo výške 2.710.302,00 Sk s príslušenstvom“, pričom titulom tohto nároku boli zmluvy o pôžičke. Listom zo dňa 13.6.2005 prihlásil pohľadávku z pracovného pomeru vo výške 68.442,00 Sk a listom zo dňa 7.7.2005 prihlásil pohľadávku označenú ako „270.000,00 Sk s príslušenstvom“ z titulu vkladu spoločníka do spoločnosti LIMOS s.r.o., čo spolu predstavovalo 3.048.774,00 Sk. Dňa 11.7.2005 boli vykonané dražby, z ktorých výťažok predstavoval 3.800.000,00 Sk. Na rozvrhovom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 16.9.2005 pripadlo na nároky žalobcu 1.384.124,90 Sk. Súd uznesením zo dňa 14.12.2005 neschválil tento rozvrh výťažku. Voči rozhodnutiu sa odvolal súdny exekútor a súd uznesením zo dňa 23.12.2005 rozvrh výťažku schválil. Uznesenie o schválení rozvrhu výťažku bolo zrušené rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 4 M Cdo . Následne súd uznesením zo dňa 4.3.2009 neschválil rozvrh výťažku, toto uznesenie na odvolanie súdneho exekútora bolo dňa 26.5.2009 zmenené a rozvrh bol schválený. Proti uzneseniu podal odvolanie žalobca. Krajský súd v Košiciach rozhodnutím zo dňa 29.9.2009 č.k. -153 potvrdil uznesenie o schválení rozvrhu výťažku. Proti rozhodnutiu okresného súdu ani krajského súdu neboli podané mimoriadne opravné prostriedky.

Dňa 16.11.2005 sa vykonala ďalšia dražba, z ktorej výťažok predstavoval 1.600.000,00 Sk. Dňa 28.4.2006 bolo vykonané rozvrhové pojednávanie, pričom žalobca podal proti rozvrhu výťažku námietky, tieto však zobral späť. V rámci tohto rozvrhu bolo žalobcovi priznané 884.735,30 Sk. Uznesením zo dňa 6.11.2009 tunajší súd schválil rozvrh výťažku. Proti uzneseniu neboli podané ani riadne ani mimoriadne opravné prostriedky.

Celkovo bol nárok žalobcu v rámci vykonávania exekúcie uspokojený do výšky 2.268.860,20 Eur.

Žalobca listom zo dňa 29.12.2009 podal na Ministerstvo spravodlivosti žiadosť o prerokovaní nároku na náhradu škody v zmysle , v platnom znení, ktorá mu vznikla nezákonným postupom a rozhodovaním súdneho exekútora z dôvodov, ktoré uvádzal aj v samotnom žalobnom návrhu. V žiadosti uviedol, že škoda mu vznikla nezákonným postupom a rozhodovaním súdneho exekútora, ako aj rozhodnutiami Okresného súdu Michalovce zo dňa 23.12.2005 a 13.6.2006.

Žalobca pri svojej výpovedi pred súdom uviedol, že svoj nárok na náhradu škody odvodzuje z nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora, ktorý mal spočívať v tom, že si nesprávne určil výšku trov exekučného konania. Tak isto poukázal na to, že aj rozhodnutím súdu I. stupňa i odvolacím súdom bol poučený, že napriek tomu, že uznesenia v rámci vykonávania exekúcie, ktoré sa týkali rozvrhu výťažku a podaných námietok boli najvyšším súdom zrušené, nie je možné v exekučnom konaní nariadiť vrátenie poukázaných finančných prostriedkov a vykonať nové rozvrhové pojednávania, nakoľko by sa to priečilo ustanoveniu § 61 Exekučného poriadku.

Žalovaný na pojednávaní pred súdom uviedol, že žaloba je nedôvodná, pretože nebolo preukázané splnenie základných , a to preukázanie nesprávneho úradného postupu súdneho exekútora v príčinnej súvislosti ktorého mala vzniknúť škoda. Z exekučného konania aj z priebehu vykonávania dražieb v exekučnom konaní je zrejmé, že zo strany súdneho exekútora nemôže ísť o nesprávny úradný postup, pretože výsledkom takéhoto postupu bolo rozhodnutie súdu, ktorý v konečnom dôsledku rozhodoval o schválení rozvrhu výťažku v rámci súdneho konania. Ak by išlo o inú právnu kvalifikáciu to znamená, že by nešlo o nesprávny úradný postup ale o nezákonný postup v konaní, v takom prípade musia byť nezákonné rozhodnutia zrušené alebo zmenené príslušným orgánom. Nárok, ktorý bol predbežne prerokovaný, resp. uplatnený na Ministerstve spravodlivosti nebol uplatnený ako náhrada škody z nezákonného postupu, ale ako náhrada škody z nesprávneho úradného postupu, teda ide o súdneho exekútora a o úplne iný nárok, ktorý nebol uplatnený predbežným návrhom na Ministerstvo spravodlivosti, a z tohto dôvodu je nárok premlčaný. Tieže poukázali na to, že voči rozhodnutiu o schvaľovaní rozvrhu výťažku z dražby konanej 16.11.2005 žalobca ako účastník konania nepodával žiadne opravne prostriedky, a to ani riadne ani mimoriadne to znamená, že toto rozhodnutie tak isto nebolo zrušené.

Vedľajší účastník pri svojom výsluchu uviedol, že žalobca ako záložný veriteľ si v rámci vykonávania exekúcie uplatnil svoje pohľadávky voči spoločnosti LIMOS, spol. s.r.o., tak ako bolo uvedené v žalobnom návrhu v celkovej sume 3 048 774,00 Sk. Uviedol, že nárok žalobcu je premlčaný pretože podľa , je potrebné uplatnil si nárok na náhradu škody v lehote 3 rokov odo dňa, keď sa poškodená osoba dozvedela o tom, že mu vznikla z nesprávneho úradného postupu škoda. Poukázal na predkladané námietky žalobcu do exekučného konania o ktorých sa sám vyjadril, že už v tej dobe vedel o tom, že postup súdneho exekútora v exekučnom konaní nebol správny, to znamená, že od 16.5.2006 mu začala plynúť trojročná lehota na uplatnenie práva na náhradu škody to znamená, do 16.5.2009. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil až listom v januári 2010 adresovaný Ministerstvu spravodlivosti, preto svoj nárok uplatnil po premlčacej dobe. Takisto sa pridržiaval názoru, že výsledkom postupu v exekučnom konaní bolo rozhodnutie súdu, resp. dve rozhodnutia, ktoré doposiaľ neboli zrušené. Navyše žalobca proti uzneseniu o rozvrhu výťažku zo dňa 6.11.2009 nič nenamietal. Uviedol, že ak si žalobca v rámci prihlásenej pohľadávky uplatňoval aj úroky z omeškania, tieto úroky museli byť riadne vyčíslené sumou, nepostačuje uviesť „s príslušenstvom“, ale toto musí byť aj vyčíslené. Úroky z omeškania teda nemohli byť predmetom rozvrhu výťažku.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa , (ďalej len zákon), štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1, 2 zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť.

Podľa § 6 ods. 1 zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 9 ods. 1,2 zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

Podľa § 15 ods. 1,2 zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 19 ods 1,2,3 zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia) rozhodnutia. Najneskôr sa právo na náhradu škody premlčí za desať rokov odo dňa, keď bolo poškodenému doručené (oznámené) rozhodnutie, ktorým mu bola spôsobená škoda; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví alebo škodu spôsobenú rozhodnutím podľa § 7 a 8. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

Súd po posúdení dospel k záveru, že návrh žalobcu je nedôvodný.

Zákon upravuje zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci a podmienky jej uplatnenia. Štát zodpovedá sa škodu, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej moci, nárok na náhradu však musí byť uplatnený postupom upraveným v citovanom zákone.

Prvý nedostatok návrhu súd videl v dôvodoch, pre ktoré žiada žalobca náhradu škody priznať. V žalobnom návrhu popisuje činnosť exekútora v rámci vykonávania exekúcie, ktorá spočívala v nesprávnom vyčíslení trov súdneho exekútora a tým došlo k zníženiu rozdeľovaného výťažku z dražby a vzniku jeho škody. Za ďalšie vážne pochybenie považoval priznanie trov inému exekútorovi, čím znovu došlo k zníženiu rozdeľovanej podstaty. Ďalej uvádza, že „uvedený nesprávny a nezákonný postup“ je preukázaný rozsudkom najvyššieho súdu, ktorým boli zrušené uznesenia tunajšieho súdu v exekučnom konaní. Ďalej cituje ustanovenie § 3 ods. 1 s odôvodnením, že štát zodpovedá za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom a cituje ustanovenie § 9 ods. 1 zákona o nesprávnom úradnom postupe. V žiadosti o predbežné prerokovanie nároku adresovanej žalovanému uvádza, že si uplatňuje škodu, ktorá mu vznikla nezákonným postupom a rozhodovaním súdneho exekútora, ako aj rozhodnutím tunajšieho súdu. Podľa názoru súdu, žalobca nemá ujasnenú základnú otázku, a to, či si nárok uplatňuje z nezákonného rozhodnutia alebo z nesprávneho úradného postupu, alebo z oboch dôvodov. Iné termíny ako nezákonné rozhodnutie a nesprávny úradný postup zákon pre účely náhrady škody nepozná.

Nárok žalobcu však nie je oprávnený ani z dôvodu nezákonného rozhodnutia, ani z dôvodu nesprávneho úradného postupu.

Pri uplatnení nároku z nezákonného rozhodnutia je potrebné, aby boli splnené tieto podmienky: vydanie nezákonného rozhodnutia, vznik škody, príčinná súvislosť medzi vydaním nezákonného rozhodnutia a vznikom škody a zrušenie alebo zmena nezákonného rozhodnutia príslušným orgánom. Tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. Ak chýba čo i len jedna podmienka, nie je možné nárok na náhradu škody priznať. Ako tvrdí žalobca, v rámci rozvrhu výťažku nebolo uspokojené jeho právo na úhradu úrokov zo zmlúv o pôžičkách, a nepriznanie týchto úrokov mu spôsobilo škodu vo výške 43.289,18 Eur. Stalo sa tak preto, že kvôli nesprávnemu určeniu výšky trov súdneho exekútora sa zmenšila rozdeľovaná podstata. Je pravda, že rozvrh výťažku vykonal súdny exekútor tak, ako to žalobca udával, rozvrh výťažku však podlieha schváleniu súdom. Súčasťou schválenia sú aj trovy exekúcie. Súd o schválení rozvrhu výťažku vydáva rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie. Ak teda trovy exekúcie neboli vypočítané správne, zúčastnené osoby majú zákonné možnosti na ich zmenu. Výsledkom činnosti súdneho exekútora bolo vydanie súdneho rozhodnutia, ktoré v konečnom v dôsledku oba rozvrhy výťažkov, a to z dražby konanej 11.7.2005 aj z dražby konanej 16.11.2005 schválilo. Z exekučného spisu je preukázané, že žalobca proti uzneseniu o rozvrhu výťažku z dražby konanej dňa 16.11.2005 nepodal žiadne opravné prostriedky, a to ani riadne ani mimoriadne, a uznesenie nadobudlo právoplatnosť. V tejto súvislosti súd poukazuje na ďalšiu požiadavku v ustanovení , kde je uvedené, že nárok na náhradu škody má iba poškodený, ktorý proti nezákonnému rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok. Nie je preto splnená zákonná podmienka na priznanie náhrady škody, a to zrušenie nezákonného rozhodnutia a ani podmienka podať riadny opravný prostriedok proti uzneseniu o schválení rozvrhu výťažku. Pokiaľ ide o rozvrh z dražby konanej 11.7.2005, najvyšší súd zrušil uznesenie zo dňa 23.12.2005 o schválení rozvrhu výťažku, vo veci však bolo vydané nové rozhodnutie, ktoré rozvrh výťažku schválilo a toto rozhodnutie bolo potvrdené na odvolanie krajským súdom a je právoplatné. Ani toto rozhodnutie nebolo zrušené. Ako vyplýva zo spisu aj z vyjadrenia žalobcu, žalobca nevyužil svoje právo na podanie mimoriadnych opravných prostriedkov ani voči rozhodnutiu okresného ani krajského súdu. Ani v tomto prípade preto nie je splnená podmienka zrušenia rozhodnutia príslušným orgánom. Žalobca v tejto súvislosti dôvodí, že pri náhrade škody postupoval podľa pokynov prvostupňového a odvolacieho súdu, ktoré konštatovali, že v exekučnom konaní nie je možné navrátenie do predošlého stavu ( Exekučného poriadku), a teda nie je možné vykonať nové rozvrhové pojednávanie. Súd k tejto námietke žalobcu udáva, že pre uplatnenie práva na náhradu škody voči štátu je potrebné postupovať tak, ako to vyžaduje zákon bez ohľadu na to, aké dôvody v dotknutých rozhodnutiach príslušný štátny orgán uviedol. Dôvody rozhodnutia súdu, či jeho odporúčania, nemajú vplyv na podmienku ustanovenú zákonom, a to zrušenie rozhodnutia, ktorým mala byť spôsobená škoda. V prípade rozvrhov výťažkov, z ktorých mala žalobcovi vzniknúť škoda, sa tak nestalo. Ani jedno uznesenie o schválení rozvrhu výťažku nebolo zrušené.

Pokiaľ ide o nesprávny úradný postup, ho nedefinuje. V ustanovení iba konštatuje, že za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Súdna prax však ustálila, že nesprávnym úradným postupom je porušenie povinností orgánov verejnej moci pri ich činnosti, ktoré im vyplývajú z právnych predpisov, a porušenie povinností je v príčinnej súvislosti so vznikom škody. Môže ísť o činnosť, ktorej výsledkom nie je rozhodnutie príslušného orgánu, ale môže ísť aj o činnosť, ktorá súvisela s vydaním rozhodnutia príslušného orgánu. O nesprávny úradný postup však nemôže ísť v prípadoch, ak výsledkom postupu orgánu verejnej moci je vydanie rozhodnutia. O taký prípad ide aj u žalobcu. Výsledkom postupu exekútora v rámci vykonávania exekúcie boli rozhodnutia súdu o schválení rozvrhu výťažku, voči ktorým mal žalobca možnosť podať riadne i mimoriadne opravné prostriedky.

Vedľajší účastník vzniesol z opatrnosti aj námietku premlčania s odôvodnením, že podľa , je potrebné uplatnil si nárok na náhradu škody v lehote 3 rokov odo dňa, keď sa poškodená osoba dozvedela o tom, že mu vznikla z nesprávneho úradného postupu škoda. Poukázal na predkladané námietky žalobcu do exekučného konania o ktorých sa sám vyjadril, že už v tej dobe vedel o tom, že postup súdneho exekútora v exekučnom konaní nebol správny to znamená, že od 16.5.2006 mu

začala plynúť trojročná lehota na uplatnenie práva na náhradu škody to znamená, do 16.5.2009. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil až listom v januári 2010 adresovaný Ministerstvu spravodlivosti, preto svoj nárok uplatnil po premlčacej dobe. Súd k námietke premlčania udáva, že pre plynutie premlčacej doby je podstatné, či je nárok uplatnený ako náhrada škody z nesprávneho úradného postupu, alebo ako náhrada z nezákonného rozhodnutia. V prípade nesprávneho úradného postupu začína plynúť premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o vzniku škody. Tu je potrebné prisvedčiť vedľajšiemu účastníkovi, že o „nesprávnom úradnom postupe“ žalobca vedel už 16.5.2006, keď podával námietky voči rozvrhu výťažku a že od tohto dňa začala plynúť premlčacia doba, a uplynula 16.5.2009. Žalobca si nárok u žalovaného uplatnil až v januári 2010, teda po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. V prípade nezákonného rozhodnutia, premlčacia doba začína plynúť od doručenia, resp. oznámenia rozhodnutia, ktorým bolo nezákonné rozhodnutie zrušené. Tu je zasa potrebné prisvedčiť žalobcovi, že nemôže plynúť premlčacia doba v čase, keď sa o nárokoch poškodenej osoby vedie konanie, ktoré nie je ukončené.

Ako ustálil súd, v prípade nároku uplatneného žalobcom ide o nárok z nezákonného rozhodnutia. V tomto prípade nie je možné hovoriť ani o plynutí premlčacej doby, pretože dotknuté rozhodnutia neboli zrušené, a teda premlčacia doba ani nezačala plynúť. Nárok žalobcu bol zamietnutý, pretože nespĺňal hmotnoprávne predpoklady na uplatnenie práva na náhradu škody podľa

O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich priznal žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi, ktorí mali vo veci plný úspech.

Trovy konania žalovaného pozostávajú z hotových výdavkov vo výške 110,48 Eur. Táto suma predstavuje náklady na spotrebu pohonných hmôt motorového vozidla, ktoré žalovaný použil na cestu na pojednávanie dňa 28.11.2012. Podľa vyúčtovania ekonomickej sekcie žalovaného, motorové vozidlo na ceste Bratislava-Michalovce a späť prešlo 920 km, pričom spotrebovalo 75,208 litra nafty, čo pri cene za 1 liter 1,469 Eur predstavuje náklady 110,48 Eur.

Trovy vedľajšieho účastníka pozostávajú z trov právneho zastúpenia v sume 2313,07 Eur. Trovy právneho zastúpenia boli vypočítané podľa vyhlášky č. z hodnoty predmetu konania 43.289,18 Eur. Podľa vyhlášky je pri uvedenej hodnote konania jeden úkon právnej služby v sume 512, Eur. Žalobcovi v zmysle vyhlášky patrí odmena za 3 úkony právnej služby po 512,85 Eur, a to za prevzatie zastúpenia a za účasť na pojednávaní 5.9.2012 a 28.11.2012, spolu 1538,55 Eur. Ďalej mu patrí 1 z odmeny za účasť na vyhlásení rozsudku 19.12.2012 v sume 128,21 Eur, spolu odmena za úkony právnej služby predstavuje 1666,76 Eur. Ďalej mu patrí režijný paušál za 4 úkony právnej služby vyššie špecifikovaných podľa ustanovenia vyhlášky, a to 4 x 7, Eur, spolu 30, Eur. Žalobcovi patrí aj náhrada cestovných výdavkov právneho zástupcu podľa psím. a) vyhlášky a náhrada za stratu času podľa vyhlášky. Cestovné predstavujú náklady za použitie motorového vozidla, a to na pojednávania 5.9.2012, 28.11.2012 a 19.12.2012 na cestu Košice - Michalovce a späť (spolu jedna cesta tam a späť 116 km). Základná sadzba za použitie motorového vozidla je 0,183 Eur na 1 km + 0,189 Eur Sk spotreba pohonných hmôt na 1 km. Náhrada tak predstavuje 116 km x 0,372 Eur na km, spolu náhrada za jednu cestu tam a späť je 43,152 Eur, za tri cesty 129,456, resp. 129,92 Eur podľa výpočtu žalobcu, ktorý vychádzal diferencovane z náhrad paušálnych a za palivo. Rozdiel vznikol pri výpočte a zaokrúhľovaní náhrad. Náhrada za stratu času predstavuje náhradu za čas strávený na ceste Košice - Michalovce a späť za účasť na troch pojednávaniach, pričom jedna cesta Košice - Michalovce predstavuje čas 50 minút, čo sú dve začaté polhodiny. Cesta tam a späť preto sú 4 začaté polhodiny. Za tri cesty na pojednávanie to predstavujú 12 polhodín po 12,71, spolu 152,52 Eur. Trovy právneho zastúpenia tak predstavujú sumu 1979,72 Eur. Právny zástupca žalobcu je platcom DPH a uplatnil si DPH k odmene za úkony právnej služby. Úkony právnej služby predstavovali 1666,76 Eur. Táto suma bola zvýšená o 20% DPH podľa vyhlášky v hodnote 333, Eur. Úkony právnej služby tak po zvýšení o DPH predstavujú 2000, Eur. Spolu trovy právneho zastúpenia predstavujú 2313,07 Eur ( 2000,11 Eur odmena za úkony právnej služby po zvýšení o DPH + paušalné náhrady 30,52 Eur + strata času 152,52 Eur + cestovné výdavky 129,92 Eur).

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)