Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_2CoE-137-2012.pdf
PDF · 64.98 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/137/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v exekučnej veci oprávneného: AZOR, s.r.o., IČO: 31678769, Scherffelova 38, Poprad, IČO: 42 077 630, proti povinným: 1) G. H., nar. X.X.XXXX, bytom C. XX, H. M., IČO: 33882665, 2) C. N., nar. XX.X.XXXX, bytom F. XXXX/XX, D., IČO: 32877358, o vymoženie 1.062,34 eur s príslušenstvom, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok zo dňa 18.4.2012v č. k. 4 Er 476/2003-58 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie.
N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým uznesením nepriznal exekútorovi náhradu trov exekúcie.
Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že uznesením zo dňa 30.10.2007 sp. zn. 4 Er 476/2003 prvostupňový súd exekúciu zastavil, pretože exekučný titul nie je vykonateľný, nespĺňa zákonnú podmienku v zmysle § 41 ods. 1 Ex. por. a doložka vykonateľnosti na platobnom rozkaze Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 1 Rob 186/2003 zo dňa 9.6.2003 je vyznačená nesprávne. Na základe uvedeného teda súd prvého stupňa právne uzavrel, že keďže zastavenie exekúcie nezavinil oprávnený a povinní nie sú vzhľadom na nevykonateľnosť exekučného titulu povinní plniť, súd preto nepriznal exekútorovi trovy exekúcie a nezaviazal na ich zaplatenie ani oprávneného ani povinných.
Proti uzneseniu v zákonnej lehote odvolal súdny exekútor. V odvolaní uviedol, že má právo na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Súdny exekútor má zákaz podnikať a má postavenie odlišné od postavenia advokáta. Poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR ÚS 174/2011-19, podľa ktorého ak oprávnený podal návrh na exekúciu na základe nulitného právneho aktu, ktorý nemôže byť exekučným titulom, zavinil v konečnom dôsledku zastavenie exekúcie. Náhrada trov sa považuje za majetok. Navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a zaviazať oprávneného, aby uhradil súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 111,14 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Krajský súd v Prešove (ďalej len ,,odvolací súd“) preskúmal vec bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 214 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) a dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd preto právne uzatvára s doplnením právnych dôvodov nasledovne.
Podľa § 203 ods. 1 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Zavinením oprávneného treba rozumieť také porušenie procesných predpisov zo strany oprávneného, ktoré má za následok buď neodôvodnený vznik trov exekúcie, alebo také jeho konanie, ktoré by spôsobilo zastavenie exekúcie.
Pri rozhodovaní, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie, je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z procesného hľadiska a posudzovať ho podľa procesného výsledku.
V tejto súvislosti sa žiada poukázať na rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva vo veciach Mihál proti Slovenskej republike. Európsky súd pre ľudské práva vo svojich rozhodnutiach konštatoval, že sťažovateľova profesia so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Zdôraznil, že uvedené vyplývalo z právnych predpisov, ktoré boli sťažovateľovi známe vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Sťažovateľ však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú od 1. septembra 2005 exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument vlády, že sťažovateľ mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Za týchto okolností dospel Európsky súd pre ľudské práva k záveru, že bremeno, ktoré sťažovateľ v tomto prípade znášal, nebolo neprimerané alebo z iného dôvodu neakceptovateľné a nepredstavovalo nútenú prácu v zmysle článku 4 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd vyhlásil sťažnosť ako celok za neprijateľnú.
Keďže oprávnený nemôže byť vzhľadom na vyššie uvedené (nezavinil zastavenie exekúcie) zaviazaný k náhrade trov exekúcie a povinní nie sú vzhľadom na nevykonateľný exekučný titul plniť, neexistuje účastník, ktorý by mohol byť zaviazaný k náhrade trov súdneho exekútora.
Preto odvolací súd postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil uznesenie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
O trovách odvolacieho konania účastníkov odvolací súd rozhodol v súlade s § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, lebo návrh na ich priznanie predložený nebol (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.