Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-72-2012.pdf
PDF · 97.96 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/72/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: 1. S. Q., nar. X.X.XXXX, 2. Y. Q., nar. XX.XX.XXXX a 3. S. Q., nar. XX.X.XXXX, všetky bytom u matky a zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné, pochádzajúce z matky RNDr. P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XX, XXX XX M., a otca U. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, XXX XX S., o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 19P/161/2012-77 zo dňa 5.6.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zmenil výšku výživného určenú rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/356/2008-68 zo dňa 19.12.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp.zn. 5Cop/12/2009-94 zo dňa 23.04.2009 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. S. Q. zo sumy 2.500 Sk na 112 eur mesačne, pre mal. Y. Q. zo sumy 1.500 Sk na 70 eur mesačne a pre mal. S. Q. zo sumy 1.500 Sk na 70 eur mesačne s účinnosťou od 1.5.2012 tak, že zvýšené výživné je otec detí povinný zasielať vždy do 10-tého dňa v mesiaci vopred k rukám matky. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol. Nedoplatok na zvýšenom výživnom za čas od 01.05.2012 do 31.05.2012 vo výške 69 eur uložil otcovi maloletých detí zaslať do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky detí. Zároveň vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami §§ 62 ods. 1,2,4,5, 78 ods. 1,3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platných a účinných predpisov (ďalej aj „Zákon o rodine“). V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výške výživného došlo k zmene pomerov na strane maloletých detí. Od posledného rozhodnutia o výživnom uplynuli 3 roky, čo samo osebe znamená, že náklady na živobytie maloletých detí sú v porovnaní s predchádzajúcim obdobím ďaleko vyššie. S pribúdajúcim vekom narastajú výdavky maloletých detí v dôsledku ich telesného rastu a duševného vývoja a štúdia vo vyšších ročníkoch ZŠ alebo na strednej škole. Okrem potrieb maloletých detí sa časom menia aj ceny tovarov a potravín a iných nákladov, teda životné náklady. Aj otec je povinný prispievať na tieto zvýšené výdavky maloletých detí.
Ďalej uviedol, že zo spisovej dokumentácie vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 19P/356/2008-68 zo dňa 19.12.2008 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Prešov sp.zn. 5Cop/12/2009-94 zo dňa 23.04.2009 bolo zvýšené výživné zo strany otca pre mal. S. Q. zo sumy
1.500 Sk na 2.500 Sk mesačne, pre mal. Y. Q. zo sumy 1.000 Sk na 1.500 Sk mesačne a pre mal. S. Q. zo sumy 1.000 Sk na 1.500 Sk mesačne s účinnosťou od 1.8.2008. V čase tohto posledného rozhodnutia o výživnom bol čistý priemerný mesačný príjem matky 589,40 eur a u otca 882 eur. Mal. S. bola žiačkou 9. ročníka ZŠ, mal. Y. chodila do 5. ročníka ZŠ a mal. S. bol žiakom 1. ročníka ZŠ. Podľa opisu mzdového listu otca od jeho zamestnávateľa Chemstroj s.r.o., Priemyselná 720, X. bola jeho čistá priemerná mesačná mzdy za obdobie od januára do marca 2012 včítane 909,97 eur a v mesiaci apríl 2012 698,11 eur. V čase od 01.01.2011 do 31.12.2011 mal čistú priemernú mesačnú mzdu 931,29 eur. Zamestnávateľom matky je Gymnázium sv. U. N., D. XX, M.. Podľa opisu mzdového listu jej čistá priemerná mesačná mzda za čas od 01.01.2012 do 31.03.2012 bola 625,36 eur a v čase od 01.01.2011 do 31.12.2011 645,60 eur. Na pojednávaní matka maloletých detí predložila súdu výplatnú pásku za mesiac apríl 2012, podľa ktorej mala príjem 601,04 eur čistého + 24 eur na základe dohody o pracovnej činnosti za vedenie krúžku. Mal. S. Q. je študentkou 3. ročníka Gymnázia na Šrobárovej ul. v O., mal. Y. je žiačkou 8. ročníka ZŠ a mal. S. navštevuje 4. ročník ZŠ. Prvostupňový súd mal za to, že príjem otca je z dlhodobého hľadiska na takej úrovni, že odôvodňuje zvýšiť výživné pre maloleté deti. V roku 2011 bol čistý priemerný mesačný zárobok otca 931,29 eur a v čase od 01.01.2012 do 31.03.2012 909,97 eur, hoci podľa jeho tvrdenia veľké zákazky a cezčasy skončili v septembri 2011 so skončením prác na výstavbe oceliarne v X.. Preto jeho tvrdenie, že naďalej bude mať nižší príjem sa javí ako účelové pre toto konanie o zvýšenie výživného. Prvostupňový súd mal za preukázané, že otec maloletých detí v mesiaci máj 2012 prispel na ich výživu sumou 183 eur a vzhľadom na zvýšené výživné mal poskytnúť na všetky 3 deti 252,-- eur, teda nedoplatok na zvýšenom výživnom je za čas od 01.05.2012 do 31.05.2012 69 eur, ktorý prvostupňový súd otcovi uložil zaplatiť v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku k rukám matky maloletých detí v súlade s ust. § 160 ods. 1 O.s.p.. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec. Namietal, že prvostupňový súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedol, že nemá možnosti a schopnosti plniť svoju vyživovaciu povinnosť vo vzťahu k maloletým deťom vo výške stanovenej prvostupňovým súdom. Z čistého príjmu vo výške 900 eur platí mesačne výživné vo výške 183 eur, cestovné do zamestnania a späť vo výške 68 eur, pôžičku na dom 39,83 eur mesačne, elektrinu 64,50 eur mesačne, rozhlas a televíziu vo výške 4,64 eur mesačne, plyn 40 eur mesačne, telefón 30 eur mesačne, poistky v Generali 18,04 eur mesačne, v ING poisťovni 31,30 eur mesačne, v Slovenskej poisťovni 13,68 eur mesačne, dane obecne mesačne v alikvotnej časti 1,69 eur, vreckové deťom 30 eur mesačne, víkendový pobyt detí v kalendárnom mesiaci 40 eur, drogéria a kozmetika 30 eur mesačne, drevo mesačne alikvotná časť 66 eur, potraviny 200 eur mesačne. Vlastné vreckové mu ostáva v sume 40 eur mesačne. Ďalej spomenul, že nemá žiadne výdavky, ktoré nie je potrebné mesačne vynaložiť a nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť vyššie výživné ako to, ktoré bolo určené rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn. 19P/356/2008 zo dňa 19.12.2008. Príjem, ktorý dosahuje nie je stabilný a všetko závisí len od počtu nadčasových hodín, ktoré pre zamestnávateľa odpracuje. Základný mesačný plat sa od roku 2008 zvýšil iba o 33 eur brutto mesačne. Zároveň upriamil pozornosť na zárobkové a majetkové pomery bývalej manželky, ktorej životná úroveň je neporovnateľne vyššia, keď okrem stáleho príjmu doučuje žiakov matematiku a biológiu s tým, že prvostupňový súd nevykonal ním navrhnuté dôkazy, a to výsluch svedkov Y. Q. a Ing. C. S..
Matka maloletých detí vo vyjadrení k podanému odvolaciu otca uviedla, že od roku 2008, kedy bol vynesený predošlý rozsudok, náklady spojené s výchovou a výživou maloletých detí podstatne vzrástli. V čase pôvodného rozhodovania maloletá S. navštevovala 9. ročník ZŠ, maloletá Y. 5. ročník ZŠ a maloletý S. 1. ročník ZŠ. V súčasnosti maloletá S. navštevuje 3. ročník Gymnázia na Šrobárovej ulici v O., kam týždenne dochádza, maloletá Y. je v 8. ročníku ZŠ a maloletý S. je žiakom 4. ročníka ZŠ. U maloletej S. sa podstatne zvýšili náklady na jej štúdium. Jej cestovné náklady predstavujú cca 35 eur mesačne, ubytovanie na stredoškolskom internáte 25 eur mesačne, stravné 45 eur mesačne. Keďže nebýva doma, potrebuje aj vreckové na drobné výdavky (desiata, olovrant), čo je cca 15 eur týždenne, teda spolu 50-60 eur mesačne. Pripravuje sa na humanitné štúdium na vysokej škole, čo je spojené s nákladmi na učebnice, slovníky a ďalšiu literatúru. Maloletá Y. navštevuje v súčasnosti 8. ročník ZŠ, maloletý S. 4. ročník ZŠ, vyrástli, čím podstatne vyrástli náklady na ich ošatenie, stravu, hygienu školské potreby, krúžky a iné mimoškolské aktivity. U všetkých troch detí vzrástli náklady na zdravotnú starostlivosť, napr. ošetrenie u zubného lekára, okuliare, atď.. Matka maloletých namietala tvrdenie otca maloletých, že platba elektrickej energie vo výške 64 eur na osobu mesačne je neadekvátna. Rovnako mala za to, že platenie poistného nemôže ísť na úkor vyživovacej povinnosti otca maloletých. Od apríla 2012 otec
nemá náklady na víkendové pobyty detí uňho. K námietke odvolateľa ohľadom doučovania uviedla, že sporadicky poskytuje konzultácie deťom známych, avšak títo jej túto službu odplatili napr. zabezpečením odvozu dcéry S. z internátu z O. na konci školského roka, čerstvou zeleninou a ovocím z vlastnej záhrady. Záverom žiadala, aby odvolací súd uložil otcovi prispievať na výživu pre maloletú S. po 122 eur mesačne, pre maloletú Y. zo sumy po 86 eur mesačne a pre maloletého S. po 77 eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2012 vždy do 10 dňa v mesiaci vopred k rukám matky a doplatiť dlžné výživné za čas od 1.5.2012 do 31.5.2012 spolu vo výške 102 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O. s. p.) preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca nie je dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z nich vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje.
Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ust. § 159 ods. 3 O.s.p., i ust. § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Občiansky súdny poriadok v označenom ustanovení určuje, že len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ust. § 163 O.s.p. výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení § 78 ods. 1 Zák. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti. Opäť sa žiada aj odvolacím súdom zdôrazniť, že nie je možné v tomto konaní preskúmavať správnosť, či neprimeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu matky je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.
Súd prvého stupňa správne pri rozhodovaní o zmene výživného porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase skoršieho rozhodovania a v čase nového rozhodovania pre posúdenie, či došlo alebo nedošlo k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu posledného rozhodnutia o výživnom. Pri posudzovaní zmeny pomerov prihliadol na rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňovali zmenu výživného.
Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ustanovenia § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Ustanovenie § 78 ods. l Zákona o rodine predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí. Dôvodom pre zmenu rozhodnutia sú všetky okolnosti, ktoré by mohli by podkladom pre zmenu určeného výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia sú len tie okolnosti, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov, t.j. ovplyvnia celkovú situáciu nielen na krátky čas. Relevantnosť zmeny rozhodnutia sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi, významnými z hľadiska vyživovacej povinnosti, tak, ako boli zistené v príslušnom spisovom materiále, vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu rozhodnutiu. Tým je odôvodnená požiadavka na dôkladné zistenie a opisy skutkovej situácie v rámci konaní o výžive. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada aj na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine). Zákon o rodine v ustanovení § 78 ods. l vymedzuje kritériá, ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami.
Tieto zásady, i to, že došlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, viedli odvolací súd k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť. Za preukázaného skutkového stavu, a to najmä zmeny pomerov u maloletých spojených so zvýšením odôvodnených potrieb, ich zvýšenými výdavkami v súvislosti so školskou dochádzkou, aj v súvislosti s pubertálnym vekom a prihliadnutím na schopnosti a možnosti povinného s poukazom na to, že nie je možné celé bremeno vyživovacej povinnosti prenášať na rodiča majúceho dieťa v osobnej starostlivosti a prednosť vyživovacej povinnosti povinného rodiča pred jeho výdavkami, bolo dôvodným vyživovaciu povinnosť otca zvýšiť. Ak ju prvostupňový súd zvýšil pre mal. S. Q. zo sumy 2.500 Sk na 112 eur mesačne, pre mal. Y. Q. zo sumy 1.500 Sk na 70 eur mesačne a pre mal. S. Q. zo sumy 1.500 Sk na 70 eur mesačne s účinnosťou
od 1.5.2012, tak takéto zvýšenie odvolací súd hodnotí za primerané a zodpovedajúce preukázaným zmeneným pomerom.
Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa došlo k zmene pomerov u maloletých detí a to najmä v súvislosti so štúdiom maloletej S. na strednej škole, študuje na Gymnáziu v O., pričom býva na internáte a zároveň v súvislosti s fyzickým vývojom maloletej Y. a maloletého S.. Možno súhlasiť so záverom súdu prvého stupňa, že v súvislosti so štúdiom maloletej S. na strednej škole došlo k nárastu nákladov súvisiacich s krytím potrieb pre toto štúdium. Bez akýchkoľvek pochybností možno prihliadať aj na to, že u dcér v súvislosti s ich fyzickým vývojom sú zvýšené výdavky aj na zabezpečovanie potrieb s tým súvisiacich. Rovnako tak možno prisvedčiť prvostupňovému súdu pri posúdení podstatnej zmeny pomerov u maloletých detí, u ktorých preukázateľne vznikli výdavky na ich odôvodnené potreby.
Zmena pomerov zohľadňuje aj zvýšené náklady dcér v súvislosti s prípravou na vysokú (S.), resp. strednú školu (Y.). S pribúdajúcim vekom sa zvyšujú náklady maloletých na stravu, oblečenie, obuv, školské pomôcky, voľnočasové aktivity a rozširuje sa okruh záujmov maloletých detí. Odôvodnenými sú aj výdavky na zdravotnú starostlivosť maloletých detí. Náklady na výchovu a výživu maloletých sa zvyšujú aj v súvislosti s rastom cien tovarov, potravín a iných životných nákladov, ktoré je súd povinný pri posudzovaní otázky zmeny pomerov zohľadniť.
Prvostupňový súd správne posúdil aj zmenu pomerov týkajúcu sa oboch rodičov, keď pri rozhodovaní zohľadnil osobnú starostlivosť matky o maloletého.
Odvolacie námietky otca maloletých týkajúce sa nevykonaného dokazovania výsluchom maloletej dcéry považoval odvolací súd za neopodstatnené, keďže výsluch maloletej vzhľadom na jej vek a na účel konania, ktorým je určenie vyživovacej povinnosti a nie úprava styku s dieťaťom, nebol žiaduci a nevyhnutný. Rovnako tak navrhovanie dôkazu výsluchom svedka Ing. C. S. vzhľadom na predložené mzdové listy odvolateľa a výsluch odvolateľa na pojednávaní konanom dňa 5.6.2012 správne prvostupňový súd vyhodnotil ako nedôvodné a neúčelné. Prihliadal pritom na možnosti a schopnosti povinného rodiča, ktorými je aj dosahovanie vyššieho príjmu pri výkone práce nadčas.
Prvostupňový súd správne posúdil zmenu pomerov týkajúcu sa oboch rodičov, keď pri rozhodovaní zohľadnil výšku príjmu povinného rodiča, ktorý v rozhodnom období dosahoval čistý príjem v sume cca 900 eur. Na strane výdavkov však súd prihliadol na to, že pri určovaní výživného je treba brať do úvahy len opodstatnené výdavky rodičov. Ide najmä o výdavky na domácnosť a na maloleté deti, preto v danom konaní nebolo dôvodným prihliadať na neodôvodnené potreby povinného rodiča.
Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v súlade s ustanovením § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení § 146 ods. písm. a) O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať bez návrhu. Konanie vo veciach starostlivosti o maloletých je podľa § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Predmetný rozsudok bolo prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.