Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SK-3C/415/2012

Uznesenie

Okresný súd Svidník v právnej veci navrhovateľov 1. D. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, 2. U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XXX/XX, XXX XX K., štátny občan SR, obaja právne zastúpení JUDr. Igor Šafranko, advokát, Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, p r o t i odporcovi SMART Capital, a.s., so sídlom Pod Rovnicami 42, 841 04 Bratislava, IČO: 43 906 915, o návrhu navrhovateľov na nariadenie predbežného opatrenia takto

rozhodol:

N a r i a ď u j e predbežné opatrenie v tomto znení:

Odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva bytu č. 6 , na 3. poschodí bytového domu č. sup. 455, vchod 1, na ul. R. v K., ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. K. zapísané na LV XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu č. sup. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.08.2008, vklad ktorej bol povolený na Správe katastra Svidník pod sp zn. V XXX/XXXX.

Navrhovateľom sa ukladá podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu, do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O náhrade trov predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovatelia v 1. a v 2. rade sa svojim návrhom zo dňa 26.11.2012, ktorý bol podaný na súd dňa 26.11.2012, domáhali nariadenia predbežného opatrenia tak, že odporca je povinný zdržať sa výkonu záložného práva bytu č. X , na 3. poschodí bytového domu č. sup. XXX, vchod 1, na ul. R. v K., ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v kat. úz. K. zapísané na LV XXXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu č. sup. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, ktoré sú predmetom Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 28.08.2008, vklad ktorej bol povolený na Správe katastra Svidník pod sp. zn. V XXX/XXXX.

Svoj návrh odôvodnili tým, že uzavreli dňa 28.08.2008 s odporcom úverovú zmluvu č. 1208000016. Úver uzavreli v extrémnej tiesni, vzniknutej predchádzajúcimi úvermi. Na zabezpečenie úveru založili vlastný byt. Podľa viacerých prípadov zistených Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, konštatovali, že úver založený nehnuteľnosťou je

- 26

- 2 -

sofistikovaným úverovým mechanizmom, v dôsledku ktorého sú sociálne slabí a neskúsení spotrebitelia zbavovaní svojho obydlia bez súdneho procesu, za zjavne neprimeraných podmienok. Odporca to robí s využitím najmä neprijateľných sankcií a poplatkov a úžernej ceny úveru (5%- mesačne = 60%, rozsudok NS SR označil 48 % úroky p.a. za neplatné). Navrhovatelia zobrali dňa 28.08.2008 úver vo výške 200 000 Sk (6 638,68 eura), so splatnosťou do troch rokov za celkový úrok vo výške 20 % z istiny za každý rok, odplata za poskytnutý úver vo výške 54 000 Sk (1 792,47 eura), poplatok v celkovej výške 16 000 Sk (531,10 eura). Navrhovatelia uzavreli s odporcom dňa 28.08.2008 aj záložnú zmluvu, na ktorej zriadili pre odporcu záložné právo k svojmu bytu č.R. , na K. poschodí bytového domu č. sup. XXX, vchod 1, na ul. K. v Giraltovciach, ktoré nehnuteľnosti sa nachádzajú v k. ú. XXXX,zapísané na LV 1558, XXXX/XXXXXXne spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu č. sup. XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXX/XXXXXX k parc. č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. V súvislosti s tiesnivou situáciou navrhovatelia sa omeškali a navrhovateľ v 1. rade je invalidný dôchodca a jeho dôchodok s navrhovateľkiným v 2. rade príjmom činí cca 600 eura, po exekúciách vzniknutých úžernými úvermi im zostáva mesačne cca 400 eura, z ktorých musia platiť nájomné, elektrinu, plyn, hradiť stravu, lieky a ostatné dôležité výdavky. Majú vo svojej starostlivosti maloletú dcéru, ktorá je študentkou strednej školy a tam majú tiež výdavky na internát a školské výdavky. Z uvedených skutočností je evidentná nekalá obchodná prax dodávateľa úveru v zmysle cieľov smernice Rady EP 2005/29/ES. Sankcie v úverovej zmluve, napr. 0,2 % denne, t. j. 73 % p.a a ďalšie jednorazové zmluvné pokuty, predstavujú neprijateľné zmluvné podmienky, v zmysle a čl. 3 smernice Rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. A práve tieto extrémne podmienky zjavne navýšili dlh na nekalé spriechodnenie výkonu záložného práva. Dňa 22.08.2012 odporca oznámil navrhovateľovi v 1. rade, že záväzok zo zmluvy č. 1209000016 bol v súlade so zmluvnými podmienkami zosplatnený z dôvodu omeškania s jeho splácaním, s tým, že by chceli vyriešil dlh inou než súdnou cestou, dražbou a exekúciou. Dňa 04.10.2012 im došla výzva na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu záložného práva s tým, že spoločnosť LICITOR group a.s., Tajovského 5, Žilina ich vyzvala na poskytnutie súčinnosti pri vykonaní ohodnotenia predmetu dražby. Termín obhliadky predmetu dražby bol stanovený na deň 22.10.2012 o 15:00 h. Slovenský právny poriadok, na rozdiel od vyspelejších demokracií, dovoľuje vykonať záložné práva, bez schválenia súdu či iného nezávislého tribunálu. Či sa siahne na majetky spotrebiteľov v miliónových hodnotách, o tom rozhoduje živnostník (veriteľ) a ďalší živnostník (dražobník) na objednávku prvého živnostníka dražbu aj vykoná. Teda nie súd, ale živnostníci podľa slovenského právneho poriadku rozhodujú, či sa postihnú miliónové hodnoty spotrebiteľov, vrátane najdôležitejších vecí spojených s bývaním. Tvrdia, že takáto právna úprava odporuje princípom práva Európskej únie. Či v Rakúsku alebo Nemecku sa vyžaduje na takýto vážny zásah súhlas sudcu. V Českej republike sudca odobruje výkon záložného práva, tzv. zástavní žalobou. Na Slovensku dlhodobo rezonujú až neľudské spôsoby výkonu záložného práva a najextrémnejšie situácie vznikajú tzv. „dobrovoľnými dražbami“, v ktorých ide od navrhovateľa cez dražobníka a notára všetkým o zisk a len na nich zostáva posúdenie primeranosti výkonu záložného práva. Obavy z nedostatku nestranného procesu výkonu záložného práva potvrdzujú aj medializované prípady. Najnovšie sa začína poukazovať na neproporcionálne prvky slovenskej právnej úpravy výkonu záložného práva aj v judikatúre súdov, napr. na stránke Ministerstva spravodlivosti SR, v časti

- 27

- 3 -

Komisia na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách. Uviedli, že postihnutie majetku výlučne súkromnými osobami - podnikateľmi sledujúcimi dosahovanie zisku takmer bez akejkoľvek verejnoprávnej ochrany v rozsahu, aký umožňuje slovenská právna úprava je diskutabilné aj vo svetle porovnateľných právnych poriadkov, ktoré na tak závažný zásah do vlastníctva vyžadujú rozhodnutie sudcu. Súkromné osoby - podnikatelia sú pritom v pozícii osôb, ktoré majú garantovať ochranu práv osôb zúčastnených na dražobnom procese (porov. vyššie). Nevedia si predstaviť ako záložný veriteľ a dražobník v jednej osobe (ako je tomu v prejednávanej veci) môže garantovať nezávislý a nestranný

výkon záložného práva, ktorého nezávislú a nestrannú verifikáciu by inak (ako je tomu v okolitých krajinách s príbuznou právnou tradíciou) garantoval súd. Atribút nezávislosti a nestrannosti je potrebné navyše posúdiť v kontexte, že záložný veriteľ si svojou úvahou a posúdením plnenia podmienok zmluvného vzťahu zabezpečuje „exekučný titul“, ktorý následne, ak je aj v pozícii dražobníka, sám nútene voči dlžníkovi vykonáva. Nezávislosť a nestrannosť je len jednou, aj keď mimoriadne dôležitou, z ústavných požiadaviek, ktoré musia byť kladené na dražobníkov, a ktoré právna úprava svojou konštrukciou nezabezpečuje. Z dražobnej praxe sú pritom vážne indície, že dražobné spoločnosti sú prepojené s veriteľmi a doslova, že každý záložný veriteľ má „svojho“ dražobníka (v predmetnej veci v jednej osobe). Aj preto sa v praxi presadzuje názor, že najľahšia a najrýchlejšia „exekúcia“ dlžníkov a neplatičov je dražba a nie je neobvyklé, že dražba sa (pravidelne), dokonca ako hrozba, vyvoláva pri hrubom nepomere pohľadávky a hodnoty zálohu. Tento model správania, medzičasom hromadne uplatňovaný účastníkmi právnych vzťahov, vo svojej podstate vážne deformuje a popiera základné ústavné princípy ochrany práv a prispieva k realizácii práva vžitím tak, že účastníci záložných právnych vzťahov pri vymáhaní pohľadávky už ani neuvažujú nad primeranejšou súdnou exekúciou, ale rovno žiadajú „dobrovoľne“ predať majetok dlžníkov (záložcov). Takáto aplikačná prax majúca svoj základ a pôvod v platnej právnej úprave „dobrovoľných“ dražieb je nežiaducim až spoločensky nebezpečným obchádzaním a spochybňovaním inštitútov núteného výkonu rozhodnutia, (v ktorých sa v demokratickej spoločnosti štandardne prejavuje súdnou mocou garantovaný oprávnený vynucovací rozmer štátomocenskej autority), a to neraz pri popieraní ochrany práv dlžníkov a porušovaní ústavného princípu primeranosti (výkonu práva). Odvolací súd je presvedčený, že pri naplnení ústavného princípu primeranosti musí byť pri výkone záložného práva dražba nad akúkoľvek pochybnosť inštitútom uspokojenia pohľadávky, ktorý má povahu ultima ratio. Nebolo a ani nemôže byť zmyslom a cieľom právnej úpravy výkonu záložného práva to, aby niekto v dražbe „kúpil“ rýchlo a lacnejšie. Ako je naznačené, výkon práva má v právnom štáte principiálne limity, na ktorých musí spoločnosť za každých okolností bezvýhradne trvať, pričom týmito princípmi nie sú kúpiť rýchlo, lacno a pri nerešpektovaní ústavných práv osôb. Princípy zhmotnené v SR musí reflektovať a napĺňať nielen aplikačná prax, ale svojou normotvornou činnosťou aj zákonodarca. Ak zákonodarca konštruuje právnu úpravu, dbá pritom na reflexiu ústavných limitov, ktoré podústavná právna úprava ďalej rozvíja. Preto ani záujmy veriteľa na uspokojení pohľadávky nemôžu byť hlavným cieľom realizácie právnej úpravy dobrovoľných dražieb, ako je mylne vžité v aplikačnej praxi. Aj z týchto dôvodov je preto diskutabilné, či v teste ústavnej súladnosti a konformnosti môže vo všeobecnosti obstáť právna úprava, ktorá v podmienkach súkromného procesu nielenže nezabezpečuje garanciu a ochranu ústavných práv účastníkov právnych vzťahov (a tým na podústavnej úrovni nerozvíja ústavné imperatívy ochrany práv), ale práve naopak vytvára neprimerane široký priestor pre ich faktické popretie v zmysle, že ústavné práva cez prizmu

- 28

- 4 -

ich aplikácie a napĺňania nemajú inú ako len iluzórnu povahu. Absentuje akákoľvek už vyššie naznačená (preventívna) súdna kontrola dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti výkonu záložného práva, ktorá by bola normatívnym pretavením základných hodnôt ústavného poriadku Slovenskej republiky. Súdna kontrola je pritom atribútom, ktorému nemôže byť vyčítané, že je iba na prospech záložcu (dlžníka), práve naopak preventívna súdna kontrola by umožnila zásadným spôsobom odstrániť aj právnu neistotu potenciálneho vydražiteľa v otázke nadobudnutia vlastníckeho práva, ak by nútený výkon záložného práva cez prizmu jeho dôvodnosti, oprávnenosti a najmä primeranosti ešte pred jeho uskutočnením verifikovala nezávislá a nestranná súdna autorita. Neprimeraná súkromná autonómia a až svojvôľa v prejednávanom prípade zjavne pokračovala aj po dobrovoľnej dražbe, a to vo forme nezákonnej takmer naplnenia uchopovacej svojpomoci vo vzťahu k predmetu dražby poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorá je nielen hrubým porušením platného práva a ústavných práv dotknutých osôb, ale pre svoju spoločenskú škodlivosť si zaslúži aj jednoznačné spoločenské odsúdenie. V predmetnej veci veriteľ sám stanovil výšku svojej pohľadávky a problematickým sa zdajú sankcie indikujúce hrubú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa podľa formulárovej spotrebiteľskej zmluvy. Tým je spochybnená aj výška pohľadávky. umožňuje vykonať záložné právo tak, že veriteľ sám určí výšku dlhu. V krátkej lehote 30 dní po oznámení výkonu záložného práva už veriteľovi nič nebráni, aby predal záloh dlžníka. Tak sa môže stať, že veriteľ

do výšky dlhu zahrnie aj neprijateľné podmienky a nekontroluje to žiadny nezávislý súd , ktorý by aj bez návrhu ex offo zabránil uspokojeniu pohľadávky z neprijateľných zmluvných podmienok v spotrebiteľskej zmluve. Ak súdny dvor v rozsudku C-618/10 Banco Espanole judikoval rozpor španielskej zákonnej úpravy o platobných rozkazoch s právom EÚ pre nedostatok súdnej kontroly, o to väčšie pochybnosti vyvstávajú, ak niet žiadnej súdnej kontroly a plnenie z neprijateľných pod mienok sa vymôže úplne bez posúdenia veci sudcom. Podľa výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.“ Vzhľadom na oznámenie dražby hrozí bezprostredná ujma na našich právach, právach ďalších osôb a porušenie nášho základného ľudského práva na obydlie, ktoré nám garantuje v a čl. 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Zásah, ktorý do našich práv hrozí, je pritom výkonom práva odporcu, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi, vychádzajúcim z neplatnej zmluvy, a teda nemôže požívať súdnu ochranu. Naviac sú ako priemerní spotrebitelia vystavení dražobnému procesu, ktorý postráda akúkoľvek preventívnu kontrolu súdom, a teda aj s celou rodinou sú tak vystavení v poradí ďalšej svojvôli veriteľa, pričom reálne im hrozí, že prídu o svoje obydlie. Predtým, ako podájú návrh vo veci samej, žiadajú o predbežnú súdnu ochranu proti odporcovi, ktorý je navrhovateľom dobrovoľnej dražby. Majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti záložnej zmluvy s odporcom. Ich nároky sú odvodené aj z cieľov európskych smerníc na ochranu spotrebiteľa, ktorých cieľom je dosiahnuť stav, aby nekalé obchodné praktiky boli eliminované poukazal na smernicu 2005/29/ES. V tomto zmysle podajú návrh vo veci samej, ktorým sa budú domáhať určenia neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej s odporcom a ochrany svojich práv z nekalých obchodných praktik odporcu a to do 60 dní od právoplatnosti predbežného opatrenia.

- 29

- 5 -

Podľa , prvá veta, druhá veta, o nariadení predbežného opatrenia rozhodne súd aj bez vyjadrenia ostatných účastníkov. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia doručí súd ostatným účastníkom až spolu s uznesením, ktorým bolo predbežné opatrenie nariadené.

Podľa , predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Podľa , ak súd návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu vyhovie a stotožňuje sa so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, súd to skonštatuje v odôvodnení a ďalšie dôvody nemusí uvádzať.

Predbežné opatrenie zásadne neprejudikuje práva a záujmy účastníkov. Vydanie predbežného opatrenia predpokladá, aby sa aspoň osvedčila danosť práva (nároku), a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe predbežnej úpravy. Cieľom nariadenie predbežného opatrenia je poskytnúť rýchle a pružné riešenie situácie, ktoré neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí záujmom účastníkov.

Vychádzajúc z týchto zásad súd skonštatoval, že v danom prípade boli splnené podmienky pre vydanie predbežného opatrenia a návrhu vyhovel, pričom sa stotožnil v celom rozsahu so skutkovými a s právnymi dôvodmi návrhu na nariadenie predbežného opatrenia. Zároveň súd uložil navrhovateľom podať žalobu o neplatnosť právneho úkonu, do 60 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa , podľa ktorého účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania prizná aj náhradu trov predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, musí byť označené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie

napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny čoho sa odvolateľ domáha a musí byť podpísané a datované.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

- 30

- 6 -

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Vo Svidníku dňa 19. decembra 2012

JUDr. Anna Bejdová

samosudkyňa

Za správnosť vyhotovenia:

Mgr. Dana Šepitková