Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/381/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Tutka a sudcov JUDr.Ladislava Cakociho a JUDr.Pavla Tkáča, v právnej veci žalobcu X. R., bytom v P. Č.. XXX, proti žalovanému F.. Q. A., bytom v R., P. Č.. XX, o určenie nezákonnosti postupu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rožňava zo dňa 6.9.2011 č.k. -85 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému na trovách konania sumu 52,79 eur.

Týmto rozsudkom rozhodol súd prvého stupňa o nároku žalobcu, ktorým sa domáhal určenia, že postup žalovaného ako súdneho exekútora v exekučnej veci vedenej pod sp.zn. , EX 366/2005 je nezákonný.

Pri rozhodovaní vychádzal súd prvého stupňa zo zistenia, že žalovaný ako súdny exekútor vo vzťahu k žalobcovi ako povinnému vykonával exekúciu pod sp.zn. EX 366/2005 vedenej na Okresnom súde Rožňava pod sp.zn. a v uvedenom exekučnom konaní boli na dražbe odpredané nehnuteľností zapísané na LV č. XXX kat. úz. P., ktorých ako výlučný vlastník bol vedený žalobca.

Z uvedených zistení vyvodil súd prvého stupňa záver, že žaloba vo vzťahu k žalovanému ako súdnemu exekútorovi nie je dôvodná, pretože súdny exekútor vykonal exekúciu na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu - rozsudku, Okresného súdu Rožňava sp.zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. . Žalobca bol výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby na základe právoplatného exekučného titulu uvedeného v rozsudku Okresného súdu Rožňava a to ku dňu jeho právoplatnosti t.j. k 23.6.2005. Súd prvého stupňa mal teda za to, že exekúcia na majetok žalobcu bola vykonaná v súlade s ustanoveniami . Námietku žalobcu, že v čase začatia exekúcie na liste vlastníctva bol vedený spolu s bývalou manželkou ako bezpodielový spoluvlastník nehnuteľností nepovažoval za právne relevantnú vo vzťahu k začatiu a priebehu exekučného konania. Bol toho názoru, že žalobca nadobudnutím právoplatnosti rozsudku č.k. sa stal výlučným vlastníkom nehnuteľnosti. Povinnosťou žalovaného ako súdneho exekútora po vydaní poverenia Okresným súdom Rožňava bolo bezodkladne konať o podanom návrhu na vykonanie exekúcie. Podľa názoru súdu žalovaný nemohol mať žiaden

vplyv na skutočnosť, kedy bol právoplatne vykonateľný exekučný titul doručený katastrálnemu úradu za účelom vykonania zmien na LV č. 347 kat. úz. Gočovo. Z týchto dôvodov žalobu voči žalovanému nepovažoval za dôvodnú, mal za to, že žalovaný nie je pasívne legitimovaný v predmetnom spore a preto žalobu v celom rozsahu zamietol.

Výrok o trovách konania odôvodnil s poukazom na ust. a úspešnému žalovanému priznal náhradu trov konania.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel v celom rozsahu, resp. aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru, súd prvého stupňa nevyhodnotil správne jeho tvrdenia a tým rozsudok nie je správny a zákonný. Poukázal na skutočnosť, že súd sa náležite (resp. nijako) nevysporiadal s tým, že vzhľadom na to, že na príslušnom liste vlastníctva bol uvedený okrem iného aj iný spoluvlastník (jeho bývala manželka), malo byť konané v rámci exekúcie aj s ňou, pretože ona mala byť rovnako ako on účastníkom exekučného konania. Z toho jej postavenia jej vyplývajú rôzne oprávnenia ako napr. predkupné právo pri dražbe nehnuteľností. Keďže jeho bývalá manželka bola zároveň aj osobou oprávnenou, nemalo byť dovtedy konané o návrhu na vykonanie exekúcie, kým by sa zmeny na liste vlastníctva nezrealizovali tak, ako to bolo uvedené v exekučnom titule. Bol teda toho názoru, že žalovaný bol síce povinný okamžite konať o podanom návrhu na vykonanie exekúcie, avšak nie tak, ako konal, čiže nie požiadaním o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie. Nesúhlasil ani s výrokom o náhrade trov konania, pretože podľa jeho názoru zo samotného predmetu konania vyplýva dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý bolo potrebné aplikovať ust. . Na odvolacom pojednávaní žalobca uviedol, že za nezákonný postup žalovaného považuje to, že žalovaný ako súdny exekútor predal jeho rodinný dom v exekúcii, ktorý už v tom čase bol zapísaný na jeho rodičoch. Ďalej uviedol, že za naliehavosť právneho záujmu na určení nezákonnosti postupu žalovaného považuje to, že pokiaľ by sa vyhovelo jeho návrhu a bolo určené, že žalovaný postupoval nezákonne, rodinný dom by bol späť vrátený jeho rodičom, ktorý bol odpredaný súdnym exekútorom nezákonne.

Žalovaný na odvolacom pojednávaní poukázal na exekučný spis, z ktorého vyplýva, že dražbu realizoval dňa 24.10.2008 a následne bol súdom prvého stupňa schválený ním udelený príklep. Žalobca v exekučnom konaní podával rôzne procesné návrhy v rámci odvolacích konaní, avšak nebol úspešný, takže sa snaží zrejme v tomto konaní uvedený stav napraviť. Čo sa týka údajného jeho nezákonného postupu uviedol, že vlastne žalobca postupoval nezákonne, keď potom, čo mu doručil upovedomenie o začatí exekúcie a exekučný príkaz, resp. vyhlášku, následne nakladal s nehnuteľnosťami a tieto previedol na svojich rodičov.

Na základe podaného odvolania odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok a konanie mu predchádzajúce podľa , na nariadenom odvolacom pojednávaní postupom podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

V prejednávanej veci je odvolací súd toho názoru, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci a následne aj vecne správne rozhodol, ak návrh žalobcu na určenie nezákonného postupu žalovaného zamietol. Na doplnenie dôvodov súdu prvého stupňa odvolací súd uvádza následovné:

V prejednávanej veci sa žalobca domáhal určenia, že postup žalovaného ako súdneho exekútora v exekučnom konaní pri ktorom došlo k odpredaju nehnuteľností, ktorých bol výlučným vlastníkom bol nezákonný.

Základnou podmienkou dôvodnosti a teda východiskom prípadnej úspešnosti určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Rozumie sa tým právny záujem žalobcu. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva

existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektami: žalovaným popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru žalobcu, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom; jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu.

Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (, ).

Ako bolo vyššie uvedené, žalobca sa v konaní domáhal určenia vo vzťahu k žalovanému nezákonnosti postupu v exekučnom konaní, pričom naliehavosť právneho záujmu na takomto určení žalobca videl v tom, že pokiaľ by súd vyhovel jeho návrhu a určil, že žalovaný postupoval nezákonne, rodinný dom, ktorý bol predmetom dražby by bol späť vrátený jeho rodičom. S týmto názorom žalobcu sa však nemožno stotožniť.

Exekúcia je jedným zo spôsobov núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. Na rozdiel od výkonu rozhodnutia podľa , tento spôsob núteného výkonu nezabezpečí štát priamo svojimi orgánmi (súdmi), ale prostredníctvom fyzickej osoby - exekútora. Štát tak zákonom preniesol na iný neštátny orgán časť svojich povinností a oprávnení pri poskytovaní súdnej ochrany. Vyjadrené je to v Exekučného poriadku, ktorý exekútora charakterizuje ako štátom určenú a splnomocnenú osobu na uskutočnenie núteného výkonu súdnych rozhodnutí. Exekútor sa poverením na vykonanie exekúcie stáva osobou, ktorá uskutočňuje činnosti, ktoré inak prislúchajú štátu (štátnym orgánom). Exekučné konanie prebieha pred štátom ustanoveným a povereným orgánom a pod dohľadom štátu. Výsledok exekučného konania má rovnaké účinky, ako keby nútený výkon uskutočnil súd.

Z uvedeného vyplýva požiadavka stability právnych vzťahov založených v exekučnom procese, najmä práv, ktoré nadobudli tretie osoby. Osoby, ktoré sa zúčastnia dražby pri uskutočňovaní exekúcie predajom hnuteľných a nehnuteľných vecí, musia mať istotu, že vydražením nadobudnú vlastníctvo k vydraženej veci. Nemajú možnosť, ale ani dôvod skúmať, či exekútor pri príprave exekučnej dražby postupoval v súlade s Exekučným poriadkom. Exekučný poriadok preto v stanovuje, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené. Obdobne, ako v , tak vyjadruje zásadu, že právne pomery tretích osôb, ktoré nadobudli práva, už nemôžu byť dotknuté.

V prejednávanej veci je nesporné, že súdny exekútor v rámci uskutočňovania exekučnej činnosti uskutočnil dražbu na ktorej došlo k odpredaju nehnuteľností ako tvrdil žalobca vo vlastníctve jeho rodičov. Vydražiteľovi s najvyšším podaním súdny exekútor udelil príklep a následne došlo zo strany exekučného súdu aj k schváleniu tohto príklepu. Vydražiteľ nadobudol vlastníctvo k vydraženým nehnuteľnostiam a takto nadobudnuté vlastnícke právo nemôže byť dotknuté ani prípadnými vadami exekučného konania. Navyše vlastnícke právo k vydraženým nehnuteľnostiam bolo nadobudnuté vo formalizovanom konaní (procese) uskutočňovanom orgánom zákonom na to povereným. Správnosť postupu v konaní z podnetu účastníkov konania môže byť s účinkami pre konanie skúmaná len v rámci tohto konania, v rozsahu a prostriedkami stanovenými predpisom upravujúcim toto konanie.

Z uvedeného dôvodu preto nemožno súhlasiť s názorom žalobcu, že má naliehavý právny záujem na určení nezákonnosti postupu žalovaného ako súdneho exekútora v exekučnom konaní, pretože aj v prípade ak by súd vyhovel jeho návrhu, nenastal by ním očakávaný následok a to navrátenia vlastníctva vydražených nehnuteľností jeho rodičom v dôsledku toho, že navrátenie do predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené (§ 61 Exekučného poriadku).

Navyše k námietke žalobcu, že žalovaný ako súdny exekútor postupoval nezákonne v tom, že v rámci exekúcie na dražbe odpredal rodinný dom, ktorý v čase dražby bol vo vlastníctve jeho rodičov, je potrebné uviesť, že exekútor pri vykonávaní exekúcie je oprávnený prejudiciálne posúdiť platnosť právneho úkonu, ktorým povinný po nariadení exekúcie previedol nehnuteľnosti na tretiu osobu. Ak dospeje k záveru, že tento právny úkon je neplatný, exekúciu predajom nehnuteľností vykoná, i keď nie je povinný zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník nehnuteľností, ktoré majú byť exekúciou postihnuté. Nakoľko žaloba ako povinný po doručení dražobnej vyhlášky nakladal s nehnuteľnosti a tieto previedol na svojich rodičov, nemožno ako nezákonný hodnotiť postup žalovaného ak dospel k záveru, že tento právny úkon žalobcu je neplatný a uskutočnil exekúciu predajom nehnuteľností.

Za dôvodné nepovažuje odvolací súd ani odvolanie žalobcu v časti proti výroku o trovách konania. Správne súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania vychádzal z ust. a priznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, lebo samotný predmet sporu ako sa nesprávne domnieva žalobca nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by súd úspešnému účastníkovi náhradu trov konania nemal priznať.

Možno preto konštatovať, že odvolanie žalobcu nemožno považovať za dôvodné, preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa ako vecne správny potvrdil.

Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. v spojení s podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania by mal úspešný žalovaný, avšak tento trovy konania nežiadal priznať a žalobca v odvolacom konaní úspech nemal, preto súd vyslovil, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.