Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/118/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Karolom Krochtom v právnej veci navrhovateľky T. F.Á., nar. XX.X.XXXX, T.. Q. XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Jankou Martonovou, advokátkou, Slovenská 5, Bardejov proti odporcovi P. Č., nar. XX.X.XXXX, T.. Q. XX, XXX XX B., o zrušenie práva spoločného nájmu bytu takto

rozhodol:

Právo spoločného nájmu účastníkov k 4-izbovému družstevnému bytu s príslušenstvom v bloku N.- T., na ulici T.. Q. Č.. XX v Bardejove z r u š u j e a u r č u j e, že byt bude naďalej užívať ako nájomca a člen družstva navrhovateľka.

Odporca je p o v i n n ý sa z bytu vysťahovať do 60 dní po tom, čo mu bude navrhovateľkou zabezpečené prístrešie.

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 23.6.2011 domáhala, aby súd rozsudkom zrušil právo spoločného nájmu účastníkov konania k bytu nachádzajúcemu sa v k. ú. mesta Bardejov, na ul. T.. Q. Č..XX, blok N.-T. pozostávajúceho zo 4 izieb a príslušenstva o úžitkovej ploche 77,33 m2 a určil, že výlučnou nájomníčkou tohto bytu a členkou bytového družstva bude navrhovateľka, bez povinnosti zabezpečiť odporcovi náhradný byt. Návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom Okresného súdu Bardejov

sp.zn.4C/45/2011 zo dňa 26.4.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2011 bolo rozvedené jej manželstvo s odporcom, počas ktorého nadobudli do spoločného nájmu družstevný byt na ulici T.. Q. XX a stali sa členmi bytového družstva. Byt podľa navrhovateľky užívajú obaja, pričom ona toho času na úhradu služieb neprispieva, keďže od 1.7.2007 je nezamestnaná, avšak hľadá si zamestnanie aby sa o byt mohla starať. V návrhu uviedla, že odporca je vlastníkom bytu na ulici K.. Š., ktorý mu darovali jeho rodičia, bývanie má teda vyriešené, pričom ona kde bývať nemá a nakoľko si potrebuje po rozvode zariadiť život už bez odporcu, domáha sa zrušenia práva spoločného nájmu bytu.

Odporca sa k návrhu vyjadril písomne dňa 31.1.2012 tak, že navrhovateľka klame, lebo má kde bývať, má pozostalosť v Ž. pričom doma býva málokedy. Tvrdil, že v predmetnom byte býva on s deťmi, navrhovateľka o deti nejaví záujem a chodí do bytu len prespávať. Podľa odporcu o byt sa stará on s dcérou Lenkou a navrhovateľka mu na nájomnom dlží okolo 500,-€, hrozilo im aj vysťahovanie z bytu, keďže navrhovateľka urobila dlh cez 600,-€, ktorý splatil aby nemuseli ísť s deťmi pod most.

Na prejednanie veci samej súd nariadil pojednávanie na ktorom navrhovateľka na podanom návrhu trvala v celom rozsahu. Uviedla, že v predmetnom byte býva, nakoľko nemá kam ísť, pričom úhrady za bývanie platí odporca, keďže ona je nezamestnaná, pričom podľa jej vedomostí na nájomné odporcovi prispieva aj ich syn. Tvrdiac, že odporca je vlastníkom bytu na ulici K.. Š. v Bardejove žiadala, aby jej nebola uložená povinnosť zabezpečiť mu náhradný byt. Vo vzťahu k tvrdeniam odporcu, že má dom po rodičoch v Železníku uviedla, že dom v obci Ž. jej vlastnícky nepatrí, patrí jej bratovi.

Odporca na pojednávaní potvrdil, že hradí úhrady spojené s užívaním bytu, avšak poprel, že by mu na ne prispieval syn. Tiež potvrdil, že je vlastníkom bytu na ulici K..Š.Č., ktorý nadobudol darovacou zmluvou od rodičov, ktorí v ňom nateraz bývajú a hradia aj úhrady za služby spojené s jeho užívaním, avšak pokiaľ rodičia žijú, chce bývať v byte, ktorý je predmetom sporu. Odporca poprel tvrdenia navrhovateľky ktoré uviedla na pojednávaní, že jej berie veci s tým, že bolo vedené priestupkové konanie, v ktorom bol oslobodený. Tvrdil, že navrhovateľa bola platobným rozkazom zaviazaná zaplatiť mu sumu 1.200,- € ktorú mu dlží na nájomnom, avšak doposiaľ mu ich nezaplatila. Odporca uviedol, že žiada bytovú náhradu vo forme dvojizbového bytu.

Súd sa oboznámil s obsahom návrhu, vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámením sa s obsahom predložených listinných dôkazov a rozvodového spisu sp.zn.4C/45/2011 a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania boli manželmi, manželstvo uzavreli dňa 21.9.1985. V manželstve sa im narodili 4 deti, ktoré sú toho času všetky plnoleté. Uvedené bolo zistené zo spisu tunajšieho súdu sp.zn.4C/45/2011 z ktorého tiež bolo zistené, že manželstvo účastníkov bolo rozsudkom sp.zn.4C/45/2011 zo dňa 26.4.2011 rozvedené. Výkon rodičovských práv a povinností upravovaný nebol, keďže už v čase začatia konania o rozvod manželstva boli všetky deti účastníkov plnoleté. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.5.2011.

Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi Okresným stavebným bytovým družstvom v Bardejove a jeho členom P. Č. bolo zistené, že dňa 26.1.1987 odporca uzavrel s predmetným bytovým družstvom nájomnú zmluvu na dobu neurčitú, pričom predmetom

nájmu bol 4 izbový byt s príslušenstvom nachádzajúci sa v družstevnom dome, blok N.-T. X na ulici T.. Q. XX v Bardejove.

Z výsluchu účastníkov bolo zistené, že títo aj po rozvode manželstva bývali spolu v byte, ktorý nadobudli do nájmu za trvania manželstva, pričom úhrady zaň platil a platí odporca. K dohode o nájme bytu po rozvode manželstva medzi nimi nedošlo.

Zo zhodného tvrdenia účastníkov a z výpisu z listu vlastníctva č.XXXX vedeného Správou katastra v Bardejove bolo zistené, že odporca je výlučným vlastníkom bytu č.X na 2 poschodí obytného bloku č.XX A na ulici K..Š. v Bardejove, ktorý nadobudol darovacou zmluvou.

Z potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Bardejove vyplýva, že navrhovateľka je od 1.7.2007 v evidencii uchádzačov o zamestnanie, poberá dávku v hmotnej núdzi vo výške 134,30 € mesačne.

Navrhovateľka, domáhajúca sa zrušenia práva spoločného nájmu bytu v konaní tvrdila, že žiada, aby bola určená výlučnou nájomníčkou bytu a členkou bytového družstva bez povinnosti zabezpečiť odporcovi náhradný byt, lebo na rozdiel od odporcu nemá kde bývať, pričom on bývať má kde, lebo vlastní byt.

Odporca tvrdil, že dokiaľ žijú jeho rodičia a bývajú v byte ktorí mu darovali, v byte ku ktorému mal s manželkou právo spoločného nájmu chce zostať bývať on.

Podľa v znení účinnom k 26.1.1987, ( teda ku dňu uzavretia zmluvy o nájme bytu s bytovým družstvom) ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na pridelenie družstevného bytu, vznikne s právom spoločného užívania i spoločné členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a nerozdielne.

V zmysle sa právo osobného užívania bytu a právo užívania iných obytných miestností a miestností neslúžiacich na bývanie, ktoré vzniklo podľa predpisov účinných do 31.1.1991, a ktoré trvalo ku dňu nadobudnutia účinnosti ( ku dňu 1.1.1992), dňom účinnosti tohto zákona zmenilo na nájom. Spoločné užívanie bytu a spoločné užívanie bytu manželmi sa zmenilo na spoločný nájom.

Podľa , a ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca. Ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených manželov v družstve. Pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.

Podľa a ž 4 bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie. Náhradným bytom je byt, ktorý svojou veľkosťou a vybavením zabezpečuje ľudsky dôstojné bývanie nájomcu a členov jeho domácnosti. Náhradným ubytovaním je byt s jednou obytnou miestnosťou alebo obytná miestnosť v slobodárni, ubytovni alebo v iných zariadeniach určených na trvalé bývanie alebo podnájom v zariadenej alebo nezariadenej časti bytu u iného nájomcu. Byt alebo obytnú miestnosť

môžu užívať viacerí nájomcovia. Prístreším je prechodné ubytovanie, najmä v spoločnej nocľahárni alebo v iných zariadeniach na to určených, ) a priestor na uskladnenie bytového zariadenia a ostatných vecí domácej a osobnej potreby.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, nájomca nie je povinný vysťahovať sa z bytu a byt vypratať, kým nie je pre neho zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. Spoloční nájomcovia majú právo len na jednu bytovú náhradu.

Podľa ak ide o prípady podľa a druhej vety môže súd, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode manželstva voči druhému manželovi alebo voči blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, dopúšťal alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.

Podľa o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami bytovú náhradu alebo prístrešie zabezpečí ten, v prospech koho sa byt vypratáva.

Zabezpečením bytovej náhrady je pre účely tohto zákona predloženie písomného vyhlásenia osoby, ktorá poskytne náhradný byt alebo náhradné ubytovanie, o tom, že uzavrie zmluvu o nájme alebo podnájme bytu s osobou, ktorá má vypratať byt. ( § 5 ods.4 citovaného zákona).

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že účastníci konania boli manželia od 21.9.1985. Za trvania manželstva, dňa 26.1.1987 odporca s Okresným stavebným bytovým družstvom uzavrel zmluvu o nájme družstevného bytu, čím účastníkom v súlade s vtedy účinným vzniklo právo spoločného užívania bytu manželmi aj spoločné členstvo v družstve ( právo spoločného užívania bytu manželmi sa dňom 1.1.1992 priamo zo zákona zmenilo na spoločný nájom bytu manželmi). Manželstvo účastníkov bolo právoplatne rozvedené, k dohode o nájme bytu nedošlo, čo sa ukázalo aj v priebehu konania keď účastníci prezentovali rozdielne predstavy o tom, kto bude byt ďalej ako nájomca a člen družstva užívať. Keďže sa účastníci nedohodli, rozhodol súd na návrh navrhovateľky a právo spoločného nájmu bytu účastníkov zrušil.

Súd zároveň rozhodol, že ďalšou nájomníčkou bytu a pokračujúcou členkou bytového družstva bude navrhovateľka, a to predovšetkým z dôvodu, že navrhovateľka je na rozdiel od odporcu odkázaná na uspokojovanie svojich bytových potrieb v uvedenom byte.

len príkladmo uvádza skutočnosti, ktoré ma súd vziať na zreteľ pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu s tým, že tými sú najmä záujem maloletých detí a stanovisko prenajímateľa. Samotný zákon teda predpokladá, že súd prihliadne aj na iné okolnosti, čo vyjadril použitím slova „najmä“. V prejednávanom prípade súd ani nemohol vziať za smerodatné iba kritériá príkladmo vymenované v zákone, nakoľko účastníci už nemajú maloleté deti, ktorých záujem by súd mohol zohľadňovať a stanovisko prenajímateľa - Okresného stavebného bytového družstva tak ako ho tento vyjadril vo svojom podaní zo dňa 22.11.2011 je také, že rozhodnutie ponechal na úvahu súdu. Preto súd skúmal ďalšie skutočnosti relevantné pre rozhodnutie o ďalšom nájme bytu, a to najmä aké sú skutočné bytové potreby účastníkov, aké sú ich sociálne pomery a ako sú v čase rozhodovania odkázaní na uspokojovanie bytových potrieb v predmetnom byte.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľka je na rozdiel od odporcu odkázaná na uspokojovanie svojich bytových potrieb v uvedenom byte. Odporca je výlučným vlastníkom bytu v Bardejove, ktorý nadobudol darovaním od rodičov, ako sám uviedol s tým že ich „dochová“. I keď navrhovateľka toho času, ako sama uviedla prebýva u brata v Železníku, toto bývanie nemá znaky trvalosti, úplnosti a nerušenosti. Na rozdiel od odporcu, ktorý sa sám vyjadril, že v spornom byte chce bývať dokiaľ žijú jeho rodičia, navrhovateľka je na bývanie v tomto byte dlhodobo odkázaná, nakoľko najmä vzhľadom na jej sociálne pomery sa javí, že navrhovateľka ani v budúcnosti nebude mať inú alternatívu bývania, ako je predmetný byt. Preto súd s prihliadnutím na bytovú potrebu a odkázanosť navrhovateľky na uspokojovanie jej bytových potrieb v uvedenom byte rozhodol, že nájomcom a členom družstva po zrušení práva spoločného nájmu bytu bude navrhovateľka. Len pre úplnosť súd uvádza, že uvedeným rozhodnutím nie sú nijako dotknuté práva odporcu pokiaľ ide o vyporiadanie bývalých manželov ohľadom ich spoločného majetkového práva. Členský podiel manželov v bytovom družstve je majetkovou hodnotou, ktorú treba vyporiadať v rámci vyporiadania BSM. Toto vyporiadanie však nie je predmetom tohto konania, nakoľko predmetom tohto konania bolo zrušenie práva spoločného nájmu bytu a nerozhodovalo sa v ňom o majetkovom vyporiadaní bývalých manželov ohľadom tohto ich spoločného majetkového práva.

Pokiaľ ide o medzi účastníkmi spornú otázku bytovej náhrady, nakoľko súd zistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, v súlade s ust.§ 712a ods.8 rozhodol že odporca má právo iba na prístrešie. V druhom výroku tohto rozsudku preto vyslovil, že odporca je povinný sa z bytu vysťahovať do 60 dní potom, čo mu bude navrhovateľkou zabezpečené prístrešie.

v prvá veta, vychádzajúc z rozmanitosti vzťahov medzi rozvedenými manželmi počíta s dôvodmi hodnými osobitného zreteľa, pre ktoré možno priznať rozvedenému manželovi, ktorý sa nestal nájomcom bytu namiesto náhradného bytu iba náhradné ubytovanie alebo prístrešie. Aj judikatúra uzavrela ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.2Cdo/84/2002), že odopretie práva na náhradný byt s poukazom na ust. prichádza do úvahy len v

mimoriadnych situáciách a ojedinele, napr. vtedy, ak by sa rozvedený manžel domáhal bytovej náhrady napriek tomu, že jeho bytové potreby sú uspokojené v súlade so zákonom v inom byte so známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti.

V prejednávanom prípade bytové potreby odporcu môžu byť uspokojené v súlade so zákonom v inom byte so známkami trvalosti, úplnosti a nerušenosti, nakoľko odporca má v Bardejove vo výlučnom vlastníctve byt zapísaný na LV č.XXXX na ktorého užívanie ako vlastník nepotrebuje súhlas žiadnej tretej osoby. Uvedenú skutočnosť súd považuje za dôvod hodný osobitného zreteľa opodstatňujúci odchýlenie sa od inak zásadne priznávanej formy bytovej náhrady - náhradného bytu, preto rozhodol tak, že povinnosť odporcu vysťahovať sa z bytu viazal iba na zabezpečenie prístrešia odporcovi navrhovateľkou.

Nakoľko o povinnosti nahradiť trovy konania súd rozhoduje iba na návrh ( ) a účastníci zhodne uviedli, že náhradu trov konania si neuplatňujú, o trovách konania rozhodol súd tak, že účastníkom ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

1, V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

2, Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

3, Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.