Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/104/2012

Uznesenie

Krajský súd v Prešove vo veci žalobcov: 1/ Q. Y., rod. W., bytom I., Ul. V. I. č. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Juhászom, advokátom v Košiciach, Ul. Palackého č. 2, 2/ B. C., rod. Y., bytom J. č. XX, zastúpenej žalobkyňou v 1. rade, 3/ Ing. E. Y., V. I. č. XXXX/XX, I., zastúpenej žalobkyňou v 1. rade, proti žalovaným: 1.1/ Q. C., Y.. Q. č. XXX/XX, M., 1.2/ M. L., bytom V. č. XXX, M., 1.3/ T. Y., bytom Y. č. XXX, 1.4/ T. W., bytom Y. č. XXX, 1.5/ G. K., bytom I., Ul. W. č. XX, 2/ Y. Y., bytom C., Ul. C. č. XX, 3/ Q. Y., bytom O., Ul. M. č. XX, 4/ B. V. - Y., XX P. de E., E., Y., 5/ Q. Z., bytom O., Ul. E. č. XX, 6/ E. W., bytom O., Ul. M. č. XX, 7/ Q. Y., bytom Y. č. XX, 8/ Q. Y., bytom L. XX, I., 9/ T. Y., bytom Y. č. XX, 10/ Q. M., bytom Y. č. XX, 11/ M. Y., bytom Y. č. XXX, XX/ Kvetoslave Y., bytom C. č. XXX, 13/ JUDr. T. Y., bytom O., Ul. L. č. XXX, 14/ O. Y., bytom C. č. XXX, 15/ M. Y., bytom C. č. XXX, 16/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, pracovisko I., 17/ Obec Y., o určenie majetku patriaceho do dedičstva, o odvolaní žalovanej v 1.5/ rade G. K. proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. - 517 z 5.8.2011 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. - 544 z 16.5.2012 takto

rozhodol:

Potvrdzuje uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením.

Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalovanú v 1.5 rade G. K. zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu trov konania vo výške 1.577,56 Eur a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov konania vo vzťahu ostatných účastníkov nepriznal.

Vychádzal zo zistenia, že žalobkyne ako právne nástupkyne pôvodného žalobcu T. Y. boli vo veci úspešné a to v celom rozsahu. Aj keď súd vo svojom druhom výroku určil, že žalovaná Nadežda K. je v celosti vlastníčkou parcely č. 242 - záhrada o výmere 956 m2 v kat. úz. Y. I., vlastnícke právo k tejto parcele nebolo pôvodným žalobcom v konaní spochybňované. Predmetný výrok súdu nijakým spôsobom neovplyvnil rozhodnutie o určení, že nehnuteľnosť č. 241 patrí do dedičstva po právnej predchodkyni pôvodného žalobcu. V konaní bola žalobkyňa zastúpená viacerými advokátmi, ktorí sa v priebehu konania menili. Jej posledný právny zástupca JUDr. Ján Juhász vyúčtoval trovy právneho zastúpenia celkovou sumou 1.577,56 Eur, pričom zohľadňuje trovy vo vzťahu k všetkým advokátom - právnym zástupcom, ktorí zastupovali žalobcu a jeho právnu nástupkyňu počas celého konania.

Pri aplikácii ustanovenia uložil súd prvého stupňa, aby túto náhradu trov konania, ktoré boli podobne špecifikované v odôvodnení napadnutého uznesenia, žalovaná v 1.5 rade zaplatila priamo žalobkyni v 1. rade a to z toho dôvodu, že žalovaná v 1.5 rade v priebehu konania žalobe odporovala a s touto nesúhlasila.

Proti uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v 1.5 rade.

Poukázala na to, že pri aplikácii zásady úspechu alebo neúspechu konania nemožno z viacerých zaviazať na náhradu trov iba niektorého zo žalovaných, najmä ak ide o nerozlučných procesných spoločníkov. Spravodlivejším sa nepochybne javí postup podľa s vyslovením, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z hľadiska žalovanej v 1.5 rade bola ochota vec usporiadať zmierom, na čo žalobkyňa nepristúpila. Tým donútila žalovanú uplatniť v rámci protižaloby svoj nárok na určenie vlastníctva k parcele č. 242 kat. úz. Y. I..

Uvedený spor bol komplikovaný práve tým, že pôvodná parcela mpč. 35 bola v minulosti reálne rozdelená medzi spoluvlastníkov, ale právne to nebolo usporiadané. Žalobkyňa a jej právny predchodca odmietal túto skutočnosť zobrať na vedomie a chcel vec riešiť neúplne a jednostranne. Pri staršej reálnej deľbe je potrebné vec vyriešiť komplexne ohľadne celej pôvodnej parcely mpč. 35, lebo inak by sa vec stala neprehľadnou, lebo ku zvyšku vždy ostávali ako spoluvlastníci všetci, t.j. aj žalobkyňa a jej právni predchodcovia.

Ako tretia možnosť riešenia je použitie s tým, že žalovaná v 1.5 rade je dôchodkyňa s mesačným dôchodkom 347 Eur. Iný príjem nemá. Žalovaná v 1.5 rade sa bránila úspešne, lebo tým istým rozsudkom súd vyhovel jej protižalobe o určenie vlastníctva k parcele č. 242 kat. úz. Y.. V tejto časti bola úspešná, preto má nárok na náhradu trov proti žalobkyni v 1. rade. Na dĺžku trvania sporu malo značný vplyv aj nepresné tvrdenie, že N. Y. darovala svoj podiel svojej dcére M. Y., čo nie je pravda. Žalobný petit žalobkyňa zmenila až na pojednávaní 14.12.2009.

Je potrebné namietnuť aj výšku a spôsob vyčíslenia trov, tak napr. nie je úkonom zastúpenia námietka zaujatosti sudcu zo 14.7.1997, podanie na súd 28.1.1998 a úprava žaloby z 10.10.2000. Pri zmene právneho zástupcu nemožno spravodlivo požadovať pre ďalšieho advokáta náhradu za prevzatie veci. Celkove sa v spise nachádzajú tri odvolania a to z 5.5.1998, 29.1.2002 a 30.7.2008 bez bližšieho označenia. To znamená, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd uznesenie zmenil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.

Ostatní účastníci sa k odvolaniu žalovanej v 1.5 rade nevyjadrili.

Odvolací súd prejednal vec podľa , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalovanej v 1.5 rade nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.

Podľa , účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal ( ).

Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť ( ).

Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo ( ).

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyne a teda aj žalobkyňa v 1. rade mali vo veci plný úspech, pretože protižalobe zo strany žalovanej v 1.5 rade neodporovali, pričom v konaní si uplatňovali právo na parcelu č. 241 v tom zmysle, že táto patrí do dedičstva po právnej predchodkyni pôvodného žalobcu, čomu naopak odporovala žalovaná v 1.5 rade G. K.. Za týchto okolností je aplikácia ustanovenia vecne správna a ustanovenie v otázke náhrady trov konania neprichádza do úvahy.

Pokiaľ ide o aplikáciu , o ktorú sa taktiež opiera odvolanie žalovanej v 1.5 rade, neprichádza do úvahy, pretože samotná daná sociálna situácia na strane žalovanej v 1.5 rade nie je tak závažného charakteru, že by so zreteľom na svoj postoj v konaní nemohla zaplatiť náhradu trov konania úspešnej žalobkyni ako neúspešná účastníčka. V každom prípade je žalovaná v 1.5 rade poberateľkou pravidelného príjmu v podobe dôchodku a je teda sociálne zabezpečená.

Pokiaľ ide o vyúčtovanie, ktoré bolo predložené právnym zástupcom žalobkyne v 1. rade, je potrebné konštatovať, že námietka zaujatosti zo 14.7.1997 je riadnym úkonom právnej pomoci vo veci samej, podanie na súd z 28.1.1998 nie je účtované, úprava žaloby z 10.10.2000 je nepochybne úkonom vo veci samej v závislosti od výsledku vykonaného dokazovania a odvolania a to z 5.5.1998, 29.1.2002 a 30.7.2008 boli odvolaniami vo veci samej a ako také majú byť hodnotené ako úkon právnej pomoci, pričom odmena za ne by sa mala premietnuť do otázky náhrady trov konania.

Úkon právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia vo vzťahu k ostatnému právnemu zástupcovi žalobkyne v 1. rade je úkon, ktorý zahŕňa aj prvú poradu s klientom, teda nielen prípravu a prevzatie zastúpenia, to znamená, že nie je dôvod, aby v rámci náhrady trov konania nebol tento úkon uplatňovaný a v rámci vyčíslenia trov účtovaný.

Za týchto okolností správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ zaviazal neúspešnú žalovanú v 1.5 rade na náhradu trov konania žalobkyne v 1. rade so zreteľom na to, že tieto trovy sú riadne špecifikované v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa.

Súd prvého stupňa mal zvážiť aplikáciu a uložiť zaplatenie týchto trov priamo poslednému právnemu zástupcovi žalobkyne v 1. rade, ktorý by vykonal potom vyporiadanie s ostatnými právnymi zástupcami, ktorí boli vo veci činní, avšak táto otázka nie je natoľko právne významná, pretože je to vec ďalšej komunikácie a vyúčtovania vo vzťahu medzi posledným právnym zástupcom žalobkyne v 1. rade a touto účastníčkou - jeho klientkou tak, aby vyúčtovanie trov bolo náležitým spôsobom vykonané aj z pohľadu náhrady trov konania.

Preto postupom podľa odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.

Náhrada trov odvolacieho konania účastníkom nebola priznaná so zreteľom na to, že žalovaná v 1.5 rade ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov tohto štádia konania a ostatným účastníkom, vrátane žalobkyne v 1. rade žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov (, ).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.