Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Co-104-2012.pdf
PDF · 77.16 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/104/2012
Uznesenie
Krajský súd v Prešove vo veci žalobcov: 1/ Q. Y., rod. W., bytom I., Ul. V. I. č. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Juhászom, advokátom v Košiciach, Ul. Palackého č. 2, 2/ B. C., rod. Y., bytom J. č. XX, zastúpenej žalobkyňou v 1. rade, 3/ Ing. E. Y., V. I. č. XXXX/XX, I., zastúpenej žalobkyňou v 1. rade, proti žalovaným: 1.1/ Q. C., Y.. Q. č. XXX/XX, M., 1.2/ M. L., bytom V. č. XXX, M., 1.3/ T. Y., bytom Y. č. XXX, 1.4/ T. W., bytom Y. č. XXX, 1.5/ G. K., bytom I., Ul. W. č. XX, 2/ Y. Y., bytom C., Ul. C. č. XX, 3/ Q. Y., bytom O., Ul. M. č. XX, 4/ B. V. - Y., XX P. de E., E., Y., 5/ Q. Z., bytom O., Ul. E. č. XX, 6/ E. W., bytom O., Ul. M. č. XX, 7/ Q. Y., bytom Y. č. XX, 8/ Q. Y., bytom L. XX, I., 9/ T. Y., bytom Y. č. XX, 10/ Q. M., bytom Y. č. XX, 11/ M. Y., bytom Y. č. XXX, XX/ Kvetoslave Y., bytom C. č. XXX, 13/ JUDr. T. Y., bytom O., Ul. L. č. XXX, 14/ O. Y., bytom C. č. XXX, 15/ M. Y., bytom C. č. XXX, 16/ Slovenský pozemkový fond Bratislava, pracovisko I., 17/ Obec Y., o určenie majetku patriaceho do dedičstva, o odvolaní žalovanej v 1.5/ rade G. K. proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 17 C 102/2005 - 517 z 5.8.2011 v spojení s dopĺňacím uznesením č.k. 17 C 102/2005 - 544 z 16.5.2012 takto
rozhodol:
Potvrdzuje uznesenie v spojení s dopĺňacím uznesením.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením v spojení s dopĺňacím uznesením súd prvého stupňa zaviazal žalovanú v 1.5 rade G. K. zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu trov konania vo výške 1.577,56 Eur a to do 15 dní od právoplatnosti uznesenia. Náhradu trov konania vo vzťahu ostatných účastníkov nepriznal.
Vychádzal zo zistenia, že žalobkyne ako právne nástupkyne pôvodného žalobcu T. Y. boli vo veci úspešné a to v celom rozsahu. Aj keď súd vo svojom druhom výroku určil, že žalovaná Nadežda K. je v celosti vlastníčkou parcely č. 242 - záhrada o výmere 956 m2 v kat. úz. Y. I., vlastnícke právo k tejto parcele nebolo pôvodným žalobcom v konaní spochybňované. Predmetný výrok súdu nijakým spôsobom neovplyvnil rozhodnutie o určení, že nehnuteľnosť č. 241 patrí do dedičstva po právnej predchodkyni pôvodného žalobcu. V konaní bola žalobkyňa zastúpená viacerými advokátmi, ktorí sa v priebehu konania menili. Jej posledný právny zástupca JUDr. Ján Juhász vyúčtoval trovy právneho zastúpenia celkovou sumou 1.577,56 Eur, pričom zohľadňuje trovy vo vzťahu k všetkým advokátom - právnym zástupcom, ktorí zastupovali žalobcu a jeho právnu nástupkyňu počas celého konania.
Pri aplikácii ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. uložil súd prvého stupňa, aby túto náhradu trov konania, ktoré boli podobne špecifikované v odôvodnení napadnutého uznesenia, žalovaná v 1.5 rade zaplatila priamo žalobkyni v 1. rade a to z toho dôvodu, že žalovaná v 1.5 rade v priebehu konania žalobe odporovala a s touto nesúhlasila.
Proti uzneseniu v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná v 1.5 rade.
Poukázala na to, že pri aplikácii zásady úspechu alebo neúspechu konania nemožno z viacerých zaviazať na náhradu trov iba niektorého zo žalovaných, najmä ak ide o nerozlučných procesných spoločníkov. Spravodlivejším sa nepochybne javí postup podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s vyslovením, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Z hľadiska žalovanej v 1.5 rade bola ochota vec usporiadať zmierom, na čo žalobkyňa nepristúpila. Tým donútila žalovanú uplatniť v rámci protižaloby svoj nárok na určenie vlastníctva k parcele č. 242 kat. úz. Y. I..
Uvedený spor bol komplikovaný práve tým, že pôvodná parcela mpč. 35 bola v minulosti reálne rozdelená medzi spoluvlastníkov, ale právne to nebolo usporiadané. Žalobkyňa a jej právny predchodca odmietal túto skutočnosť zobrať na vedomie a chcel vec riešiť neúplne a jednostranne. Pri staršej reálnej deľbe je potrebné vec vyriešiť komplexne ohľadne celej pôvodnej parcely mpč. 35, lebo inak by sa vec stala neprehľadnou, lebo ku zvyšku vždy ostávali ako spoluvlastníci všetci, t.j. aj žalobkyňa a jej právni predchodcovia.
Ako tretia možnosť riešenia je použitie § 150 O.s.p. s tým, že žalovaná v 1.5 rade je dôchodkyňa s mesačným dôchodkom 347 Eur. Iný príjem nemá. Žalovaná v 1.5 rade sa bránila úspešne, lebo tým istým rozsudkom súd vyhovel jej protižalobe o určenie vlastníctva k parcele č. 242 kat. úz. Y.. V tejto časti bola úspešná, preto má nárok na náhradu trov proti žalobkyni v 1. rade. Na dĺžku trvania sporu malo značný vplyv aj nepresné tvrdenie, že N. Y. darovala svoj podiel svojej dcére M. Y., čo nie je pravda. Žalobný petit žalobkyňa zmenila až na pojednávaní 14.12.2009.
Je potrebné namietnuť aj výšku a spôsob vyčíslenia trov, tak napr. nie je úkonom zastúpenia námietka zaujatosti sudcu zo 14.7.1997, podanie na súd 28.1.1998 a úprava žaloby z 10.10.2000. Pri zmene právneho zástupcu nemožno spravodlivo požadovať pre ďalšieho advokáta náhradu za prevzatie veci. Celkove sa v spise nachádzajú tri odvolania a to z 5.5.1998, 29.1.2002 a 30.7.2008 bez bližšieho označenia. To znamená, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd uznesenie zmenil a náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Ostatní účastníci sa k odvolaniu žalovanej v 1.5 rade nevyjadrili.
Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1,2 O.s.p. a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a zistil, že odvolanie žalovanej v 1.5 rade nie je dôvodné.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p., účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods. 1 O.s.p.).
Ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, nemusí súd výnimočne náhradu trov konania celkom alebo sčasti priznať. Súd prihliadne najmä na okolnosti, či účastník, ktorému sa priznáva náhrada trov konania, uviedol skutočnosti a dôkazy pri prvom úkone, ktorý mu patril; to neplatí, ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti a dôkazy uplatniť (§ 150 ods. 1 O.s.p.).
Ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods. 2 O.s.p.).
V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žalobkyne a teda aj žalobkyňa v 1. rade mali vo veci plný úspech, pretože protižalobe zo strany žalovanej v 1.5 rade neodporovali, pričom v konaní si uplatňovali právo na parcelu č. 241 v tom zmysle, že táto patrí do dedičstva po právnej predchodkyni pôvodného žalobcu, čomu naopak odporovala žalovaná v 1.5 rade G. K.. Za týchto okolností je aplikácia ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. vecne správna a ustanovenie § 142 ods. 2 O.s.p. v otázke náhrady trov konania neprichádza do úvahy.
Pokiaľ ide o aplikáciu § 150 ods. 1 O.s.p., o ktorú sa taktiež opiera odvolanie žalovanej v 1.5 rade, neprichádza do úvahy, pretože samotná daná sociálna situácia na strane žalovanej v 1.5 rade nie je tak závažného charakteru, že by so zreteľom na svoj postoj v konaní nemohla zaplatiť náhradu trov konania úspešnej žalobkyni ako neúspešná účastníčka. V každom prípade je žalovaná v 1.5 rade poberateľkou pravidelného príjmu v podobe dôchodku a je teda sociálne zabezpečená.
Pokiaľ ide o vyúčtovanie, ktoré bolo predložené právnym zástupcom žalobkyne v 1. rade, je potrebné konštatovať, že námietka zaujatosti zo 14.7.1997 je riadnym úkonom právnej pomoci vo veci samej, podanie na súd z 28.1.1998 nie je účtované, úprava žaloby z 10.10.2000 je nepochybne úkonom vo veci samej v závislosti od výsledku vykonaného dokazovania a odvolania a to z 5.5.1998, 29.1.2002 a 30.7.2008 boli odvolaniami vo veci samej a ako také majú byť hodnotené ako úkon právnej pomoci, pričom odmena za ne by sa mala premietnuť do otázky náhrady trov konania.
Úkon právnej pomoci prevzatie a príprava zastúpenia vo vzťahu k ostatnému právnemu zástupcovi žalobkyne v 1. rade je úkon, ktorý zahŕňa aj prvú poradu s klientom, teda nielen prípravu a prevzatie zastúpenia, to znamená, že nie je dôvod, aby v rámci náhrady trov konania nebol tento úkon uplatňovaný a v rámci vyčíslenia trov účtovaný.
Za týchto okolností správne postupoval súd prvého stupňa, pokiaľ zaviazal neúspešnú žalovanú v 1.5 rade na náhradu trov konania žalobkyne v 1. rade so zreteľom na to, že tieto trovy sú riadne špecifikované v napadnutom uznesení súdu prvého stupňa.
Súd prvého stupňa mal zvážiť aplikáciu § 149 ods. 1 O.s.p. a uložiť zaplatenie týchto trov priamo poslednému právnemu zástupcovi žalobkyne v 1. rade, ktorý by vykonal potom vyporiadanie s ostatnými právnymi zástupcami, ktorí boli vo veci činní, avšak táto otázka nie je natoľko právne významná, pretože je to vec ďalšej komunikácie a vyúčtovania vo vzťahu medzi posledným právnym zástupcom žalobkyne v 1. rade a touto účastníčkou - jeho klientkou tak, aby vyúčtovanie trov bolo náležitým spôsobom vykonané aj z pohľadu náhrady trov konania.
Preto postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd uznesenie ako vecne správne potvrdil.
Náhrada trov odvolacieho konania účastníkom nebola priznaná so zreteľom na to, že žalovaná v 1.5 rade ako neúspešná účastníčka nemá právo na náhradu trov tohto štádia konania a ostatným účastníkom, vrátane žalobkyne v 1. rade žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto táto náhrada nebola priznaná žiadnemu z účastníkov (§ 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p.).
Poučenie:
Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.