Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/253/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce, samosudkyňou Mgr. Agátou Štefaničovou, v právnej veci žalobcu Profidebt Slovakia, s.r.o., so sídlom Mliekarenská 10, 820 05 Bratislava, IČO: 35 925 922, zastúpeného ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU GUNIŠ & PARNTERS, s.r.o., so sídlom Klincová 37/B, 821 08 Bratislava, IČO: 36 862 657, proti žalovanej D., za účasti vedľajšieho účastníka na strane žalovanej právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice, o zaplatenie 477,89 Eur, IČO: 42 247 268, zastúpeného advokátom JUDr. Ladislavom Miklošom, so sídlom Stará Baštová 2, 040 01 Košice, o zaplatenie 477,89 Eur takto

rozhodol:

I. Návrh z a m i e t a .

II. Žalovanej a vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobca sa návrhom doručeným súdu 19.8.2012 domáhal proti žalovanej zaplatenia 477,89 Eur, úrokov z omeškania a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že jeho právny predchodca spoločnosť Telefónica Slovakia, s.r.o., uzavrela so žalovanou zmluvu, na základe ktorej poskytovala telekomunikačné služby v dohodnutom rozsahu a žalovaná sa zaviazala platiť odplatu za dohodnuté služby. Poskytnuté služby žalobca vyúčtoval faktúrami č. XXXXXXXXXX . na sumu 113,57 Eur, splatnú 1.11.2007, č. XXXXXXXXXX splatnou 29.2.2008 na sumu 19,92 Eur a faktúrou P. splatnou 28.4.2008 na sumu 344,40 Eur. Žalobca pohľadávku voči žalovanej nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.11.2011 uzatvorenej so spoločnosťou Telefónica Slovakia s .r.o. (Telefónica O2 Slovakia, s.r.o.. ). Postúpenie pohľadávky bolo oznámené žalovanej listom zo dňa 6.12.2011, v ktorom vyčíslil výšku pohľadávky a vyzval ju na zaplatenie na účet žalobcu.

Žalovaná nárok žalobcu uznala, žiadala však, aby ho mohla splácať v mesačných splátkach pre svoju nepriaznivú finančnú situáciu.

Po vykonanom dokazovaní súd zistil tento skutkový stav:

Žalovaná s právnym predchodcom žalobcu dňa 10.9.2007 uzavrela zmluvu o pripojení na základe, ktorej jej poskytoval právny predchodca žalobcu telekomunikačné služby, za ktoré bola žalovaná povinná platiť úhrady podľa fakturácii dodávateľa. Z faktúr predložených žalobcom bolo zistené, že žalovaná nezaplatila za poskytnuté služby za fakturačné obdobie od 8.9.2007 do 7.10.2007 v sume 3 912,40 Sk, za obdobie od 8.1.2008 do 7.2.2008 v sume 600,00 Sk, preto si žalobca voči nej uplatnil právo na zaplatenie zmluvnej pokuty za neuhrádzanie záväzkov riadne a včas na sumu 10 375,50 Sk.

Žalovaná pred súdom uviedla, že so žalobcom uzavrela dohodu o uznaní dlhu na základe, ktorej je povinná splácať žalobcovi uplatnenú pohľadávku po 10,00 Eur mesačne. Dohodu jej žalobca zaslal poštou. Túto dobrovoľne podpísala a po podpise ju vrátila späť žalobcovi. K vedľajšiemu účastníctvu uviedla, že ju kontaktovala nejaká pani z Košíc telefonicky, ktorá jej do telefónu nadiktovala list, ktorý súdu doručila 11.12.2012. Osobne do kontaktu s vedľajším účastníkom nikdy neprišla.

Žalobca dňa 23.11.2012 doručil súdu dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom, z ktorého vyplýva, že žalovaná uznala dlh, ktorý je predmetom tohto konania. Zaviazala sa, že dlh voči žalobcovi bude splácať v 10-eurových mesačných splátkach, pričom prvá splátka je splatná počnúc mesiacom nasledujúcom podpise dohody. Dohoda bola podpísaná 15.11.2012, pričom splatnosť je určená k 27.dňu toho ktorého mesiaca.

Vedľajší účastník k uznaniu dlhu uviedol, že dohodu považujú za neplatnú, pretože ju dosiahol žalobca nekalou obchodnou praktikou a bez vedomosti dlžníka o premlčanom dlhu. Premlčanie sofistikovane skryl do bodu 3 predformulovanej dohody označenej ako úhrada záväzku, ktorej stať vôbec nesúvisí s uznaním dlhu a nie je možné rozumne očakávať, že by sa tam toto pre spotrebiteľa významné prehlásenie malo nachádzať a ak spotrebiteľovi neposkytol dostatočné informácie pre náležité posúdenie či dlh je premlčaný alebo nie. Uviedol, že je ťažko predstaviteľné, aby sa spotrebiteľ dobrovoľne a bez poskytnutia akejkoľvek výhody zo strany žalobcu rozhodol v čase, keď jeho dlh bol už premlčaný pri riadnom oboznámení so všetkými okolnosťami prípadu, zhoršiť si svoje postavenie a znovu obnovil a predlžil by navrhovateľovi dobu, dokedy si môže navrhovateľ od neho dlh vymáhať, a to až na desať rokov. Spotrebiteľ mohol dohodu podpísať len v dôsledku nedostatku podstatných informácii o tom, že jeho dlh je premlčaný a pre nedostatok informácii o tom, aké sú účinky tejto dohody.

Žalovaná dňa 11.12. doručila súdu vyjadrenie označené ako odvolanie písomného stanoviska, v ktorom udáva, že odvoláva svoje vyjadrenie, ktoré bolo súdu doručené 14.8.2012. Súd ho má považovať za bezpredmetné z dôvodu, že neporozumela doručeným písomnostiam. Uviedla, že pohľadávku neuznáva, nakoľko je premlčaná a súhlasí s vyjadrením vedľajšieho účastníka na strane odporcu zastúpeného JUDr. Miklošom.

Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa , účastníci môžu dohodou meniť vzájomné práva a povinnosti.

Podľa , dlh musí byť splnený riadne a včas.

Po vyhodnotení dôkaznej situácie v konaní súd dospel k záveru, že návrh žalobcu je potrebné zamietnuť. Žalobca dňa 23.11.2011 predložil súdu dohodu o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom. Z dohody vyplýva, že dlh, ktorý si žalobca uplatnil v tomto konaní dovolil žalovanej splácať v mesačných splátkach počnúc mesiacom nasledujúcim po uzatvorení dohody o uznaní dlhu vo výške 10,00 Eur mesačne, a to vždy ku 27. dňu toho-ktorého mesiaca. Dohoda bola uzavretá 15.11.2012, preto podľa textu dohody je prvá splátka dlhu splatná 27.12.2012. Podľa , pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. V čase rozhodovania súdu teda nebola splatná ani jedna splátka dlhu žalovanej, preto právo, ktorého sa žalobca dožaduje, nie je možné priznať tak, a to ani tak, že súd povolí podľa návrhu žalobcu mesačné splátky. Žalobca sám pred rozhodnutím súdu dohodou dovolil žalovanej dlh splácať, preto v zmysle ustanovenie došlo medzi účastníkmi záväzkového vzťahu k zmene vzájomných práv a povinností. Súd pri rozhodovaní posudzuje právny vzťah účastníkov z hľadiska hmotnoprávneho, a teda, či účastníci právneho vzťahu sú podľa hmotného práva oprávnení niečo požadovať, resp. povinní niečo plniť. Vzhľadom na uzavretú dohodu v čase rozhodovania súdu nebol žalobca od žalovanej oprávnený niečo požadovať, a žalovaná nebola povinná nič plniť.

Pokiaľ ide o výhrady vedľajšieho účastníka na strane žalovanej o neplatnosti dohody o uznaní dlhu, súd tieto neuznal, a teda nemohol konštatovať, že dohoda o uznaní dlhu so splátkovým kalendárom je neplatná. Žalovaná okrem dohody uzavretej so žalobcom, dlh žalobcu uznala aj písomným vyjadrením súdu dňa 14.8.2012 a uznala ho aj vo svojej výpovedi pred súdom. Z jej výpovede ďalej vyplýva, že text dohody a jej znenie boli doručené žalovanej poštou bez prítomnosti pracovníka žalobcu. Žalovaná preto mala dostatok času na oboznámenie sa s obsahom dohody o uznaní a splácaní dlhu a v prípade nejasností mala možnosť sa poradiť. Na žalovanú nebol vyvíjaný žiadny nátlak a sama sa dobrovoľne rozhodla uzavrieť dohodu o uznaní dlhu. Tvrdenia vedľajšieho účastníka o nekalých obchodných praktikách žalobcu pri uzatváraní dohody nie sú ničím preukázané. Zo strany vedľajšieho účastníka ide iba o všeobecné konštatovania bez vzťahu ku konkrétnemu prípadu prejednávanej veci. Ako vyplýva z výpovede žalovanej, list ktorý poslala súdu, a ktorý bol súdu doručený 11.12.2012, telefonicky diktovala pracovníčka žalobcu. Z textu listu vyplýva, že žalovaná odvoláva svoje vyjadrenia, ktoré súdu bolo doručené 14.8.2012, pretože neporozumela doručeným písomnostiam. Uviedla síce, že neuznáva pohľadávku, nakoľko je premlčaná a súhlasí s vyjadrovaním vedľajšieho účastníka na strane odporcu, avšak toto konštatovanie nie je vlastným vyjadrením žalovanej, ale bolo diktované pracovníkom vedľajšieho účastníka. Toto písomné vyjadrenie odporuje osobnému vyjadreniu žalovanej na pojednávaní pred súdom a tak isto písomnému vyjadreniu žalovanej zo dňa 14.8.2012, v ktorých sa vyjadrila, že dlh žalobcu voči svojej osobe uznáva. Podanie z 11.12.2012 nie je vyjadrením vôle žalovanej, ale bolo jej nadiktované pracovníkom vedľajšieho účastníka a žalovaná iba reprodukovala to, ako sa vyjadroval vedľajší účastník.

O trovách konania súd rozhodol podľa Žalovaná bola v konaní úspešná, nepožadovala však trovy konania, preto jej ich súd nepriznal.

Súd nepriznal trovy konania ani vedľajšiemu účastníkovi, pretože tieto trovy považoval za neúčelné, nadbytočné a nehospodárne. Vedľajší účastník sa sám prezentuje ako inštitúcia spôsobilá na ochranu spotrebiteľov aj v rámci súdneho konania, preto zo svojej podstaty má byť schopný poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach a nie je potrebné, aby bol zastúpený v konaní advokátom. Predmetom tohto konania nie je spor, ktorý by presahoval odbornosť, na ktorú sa zameriava činnosť vedľajšieho účastníka a na ktorú bol účelovo zriadený. Schopnosť vystupovať v konaní aj bez právneho zástupcu vyplýva zo samotných stanov vedľajšieho účastníka, kde v ustanovení V. stanov je uvedené, že hlavnou náplňou občianskeho združenia je zastupovanie spotrebiteľov a ochrana ich spotrebiteľských práv v konaní pred súdom, respektíve ich podpora formou vedľajšieho účastníctva. Nie je vylúčené, aby sa vedľajší účastník dal zastúpiť aj advokátom, tieto trovy však súd nemôže považovať za účelne vynaložené vzhľadom na predmet činnosti vedľajšieho účastníka, a tieto je povinný znášať sám.

Súd k účelnosti trov ďalej poznamenáva, že vedľajší účastníci v spotrebiteľských sporoch často navrhujú nepriznať trovy v prípadoch tzv. „blanketárnych žalôb“, dokonca takéto rozhodnutia súdov už existujú. Nepriznanie trov je odôvodňované tým, že ide o žaloby právne nenáročné, s rovnakým skutkovým a právnym základom, ktoré nevyžadujú ani zvýšenú pracnosť či odbornosť. Podania vedľajších účastníkov v konaniach sú takisto „blanketárne“, o čom má aj tento senát dostatočný prehľad z nemalého počtu jeho konaní s vedľajším účastníkom. Ako súd konštatoval vyššie, spory, v ktorých vystupuje vedľajší účastník nepresahujú odbornosť činnosti vedľajšieho účastníka. Súd pri rozhodovacej činnosti musí zachovávať objektívnosť a rovnosť aj pri rozhodovaní o trovách konania bez ohľadu na to, u ktorého účastníka účelnosť posudzuje. Súd zastáva názor, že priznanie trov vedľajšiemu účastníkovi je podmienený aktívnym vzťahom vedľajšieho účastníka k predmetu konania, osobným kontaktom s účastníkom a odbornou argumentáciou vzťahujúcou sa na konkrétny prípad. Podania vedľajších účastníkov sú robené „na diaľku“, bez kontaktu s účastníkom a bez poznania jeho stanoviska k prejednávanej veci a mnohokrát odporujú aj vôli účastníka.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť:

- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

- v akom rozsahu sa napáda,

- v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny

- a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , to znamená, že sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné:

- ktorému súdu je určené

- kto ho robí

- ktorej veci sa týka

- čo sa podaním sleduje

- musí byť podpísané a datované

Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (položka 21 Sazdobníka súdnych poplatkov)