Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

33T/150/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Pamely Záleskej a prísediacich Mgr. Jozefa Kubičeka a Jozefa Gašpara, v trestnej veci obžalovaného O. D. a spol., pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa k písmeno a), písmeno a) , na hlavnom pojednávaní konanom v Nitre dňa 19.12.2012, takto

rozhodol:

Obžalovaní

1/ O. D. , narodený XX.XX.XXXX v K., trvale bytom S., Z. G. č. XXXX/XX a

2/ O. D. , narodený XX.XX.XXXX v K., trvale bytom Y. S. č. X,

s a u z n á v a j ú z a v i n n ý c h , ž e :

1/ po spoločnej dohode v nočných hodinách z 18.02.2010 na 19.02.2010 v Nitre na parkovisku pred študentským domovom UKF na Drážovskej ul. Č. 2 odcudzili osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia modrej metalízy, EČV: SL XXX AJ, VIN: , pričom vo vozidle sa nachádzalo autorádio zn. Panasonic neznámeho typu, modrosivé poťahy, držiak pre GPS Garmin, červený ruženec, technický preukaz, zákonné poistenie a kartičky STK a EK, čím W. Z. spôsobili škodu vo výške 4.034 eura,

2/ po spoločnej dohode v nočných hodinách z 23.02.2010 na 24.02.2010 v Nitre na ulici Viničky pred obytným domom č. XX odcudzili osobné motorové vozidlo zn. VW Golf striebornej metalízy, EČV: NR XXX FF, VIN: WVWZZZ1JZYW314672, pričom vo vozidle sa nachádzala povinná výbava a autorádio zn. Kenwood s odnímateľným panelom, čím spôsobili A. E. škodu vo výške 4.000 eur,

3/ po spoločnej dohode v nočných hodinách z 15.03.2010 na 16.03.2010 v Nitre na ulici Pri strelnici č. XX pred penziónom Pri strelnici odcudzili osobné motorové vozidlo zn. Škoda Octavia 1,9 Tdi PD Ambiente modrej farby, EČV: XAEXXXX, rok výroby 2009, VIN: , ktoré bolo zabezpečené bezpečnostným zariadením zn. Construct na riadiacu páku, pričom vo vozidle sa nachádzali technický preukaz, potvrdenie o povinnom zmluvnom poistení, občiansky preukaz a vodičský preukaz na meno Z. S., čím spôsobili vlastníkovi vozidla - leasingovej spoločnosti ALD Automotive, s.r.o., škodu vo výške 12.080 eur a odcudzením dokladov spôsobili Z. S. škodu vo výške 20 eur,

4/ po spoločnej dohode v nočných hodinách z 21.04.2010 na 22.04.2010 v Nitre na Čajkovského ulici pred domom č. XX odcudzili osobné motorové vozidlo zn. VW Bora 1,9 Tdi striebornej metalízy, EČV: W XXXXX W, VIN: WVWZZZ1JZXW682724, čím spôsobili spoločnosti Hospitec GmBh škodu vo výške 4.500 eur,

5/ po spoločnej dohode v nočných hodinách z 15.04.2010 na 16.04.2010 vo K. na parkovisku na sídlisku Lúky pred obytným domom č. XXXX/XX odcudzili osobné motorové vozidlo zn. Audi A4 combi striebornej metalízy, EČV: NR XXX ED, VIN: WAUZZZ8E13A179548, rok výroby 2002, čím spôsobili A. L. škodu vo výške 6.500 eur, t e d a :

v bodoch 1/ až 5/

spoločným konaním si prisvojili cudziu vec tým, že sa jej zmocnili, čin spáchali vlámaním a spáchaným činom spôsobili značnú škodu,

t ý m s p á c h a l i :

v bodoch 1/ až 5/

pokračovací zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa k písmeno a), písmeno a) .

Z a t o i m s ú d u k l a d á :

Obidvom obžalovaným

Podľa , u oboch zistiac poľahčujúcu okolnosť podľa písmeno j) a nezistiac žiadnu priťažujúcu okolnosť podľa , s použitím , trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa im výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a zároveň im ukladá probačný dohľad nad ich správaním v skúšobnej dobe. Podľa im ustanovuje skúšobnú dobu na 5 (päť) rokov.

Podľa písmeno g) povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu adekvátneho sociálneho výcviku.

Podľa povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodeným: 1/ W. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, škodu vo výške 4.000 eur, 2/ A. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. - O., G. XXX, škodu vo výške 4.000 eur, 3/ A. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K., S. P. XXXX/XX, škodu vo výške 2.000 eur, 4/ G. Ges.m.b.H., so sídlom Viedeň 1030, Schlatchthausgasse 23-29/2/10, zastúpenej E. A., narodenou XX.XX.XXXX, škodu vo výške 4.500 eur a 5/ Kooperativa pojišťovna, a.s., so sídlom Praha 1, Česká republika, Templova 747, IČO: 00 585 441, zastúpenú O.. A. D., bytom Y. A., G. XXXX/XX, škodu vo výške 11.880 eur.

Podľa sa poškodení 1/ W. Z., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, 2/ A. E., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom E. - O., G. XXX a 3/ A. L., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom K., S. XXXX/XX, odkazujú so zvyškom ich nárokov na náhradu škody na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Na základe obžaloby Okresného prokurátora v Nitre prejednal súd trestnú vec proti obžalovaným O. D. a O. D. a na hlavnom pojednávaní v dňoch 18.04.2012, 26.11.2012 a 19.12.2012 vykonal dokazovanie výsluchmi oboch obžalovaných, poškodených W. Z., A. E., A. L., U.. Z. S., svedkov O.. Z. M., U.. W. P., ďalej prečítaním znaleckých posudkov a listinných dôkazov a oboznámením ostatného spisového materiálu.

Obžalovaný O. D. na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2012 vypovedal, že sa necíti byť vinný, žiadny zo skutkov v obžalobe nespáchal, nič z toho neurobil. Ďalej uviedol, že sa priznal k spáchaniu skutkov len pod hrozbou väzby, ktorá konkrétne spočívala vo vyjadrení policajtov „ak sa priznáš, ideš domov, ak sa nepriznáš, ideš do väzby“, teda jeho priznanie bolo vynútené. Navyše, necítil sa vtedy dobre, načo mal aj papier od lekára. Pokiaľ išlo o miesto, na ktorom ho zaistila polícia, obžalovaný uviedol, že to bolo krátko po stretnutí s kamarátom, s ktorým sa zoznámil na diskotéke. Ten o ňom vedel, že je automechanik a pýtal sa ho, či by nemal záujem o nejaké veci, ktoré by sa mu mohli hodiť, tak si dohodli stretnutie, po ktorom ho policajti zadržali. Ten kamarát mu len odovzdal nejaké náhradné diely, ktoré vybral z kufra svojho auta, on si ich uložil do batožinového priestoru a ani ich neprehliadal, pretože dohodu mali takú, že sa za to vyrovnajú neskôr, keď sa znova stretnú. Dodal, že v dobe, kedy mali autá miznúť, bol riadne zamestnaný a je nemožné, aby celý deň pracoval a potom po nociach ešte chodil kradnúť autá. Po doplňujúcich otázkach obžalovaný uviedol, že kamaráta, ktorý mu odovzdal tie zaistené náhradné diely, opísať nevie a nevedel uviesť ani jeho meno a priezvisko, bydlisko a odvtedy, ako mu tie veci odovzdal, ho ani nevidel. Stretnutie s ním si dohadoval na nejakú večernú hodinu, už si presne nepamätal o ktorej, ale vedel, že musel dlhšie čakať. Bolo to výnimočné stretnutie a stalo sa tak iba raz. Mená policajtov, ktorí ho vypočúvali a ktorí sa mu vyhrážali vzatím do väzby uviesť nevedel, bolo ich veľa a trvalo to dlho. Vzhľadom na významné rozpory, ktoré vystali z výpovede obžalovaného, prečítal mu súd jeho výpoveď z prípravného konania zo dňa 21.05.2010 podľa a obžalovaný k rozporom vo výpovedi uviedol, že výsluch prebiehal tak, že mu policajti predložili hotovú vypracovanú zápisnicu s doznávajúcou výpoveďou, pretože on ani nevedel, čo vlastne má vypovedať a odkiaľ by tie veci mal vedieť, zápisnicu si pred jej podpísaním prečítal, ale v podstate sa tým ani nezaoberal a podpísal to, čo nie je pravda len z toho dôvodu, že sa mu policajti vyhrážali vzatím do väzby. Nechcel vtedy vypovedať bez obhajcu, policajti mu umožnili sa s ním telefonicky spojiť a takto zistil, že obhajca sa zúčastňuje iného úkonu, že na výsluch nestihne prísť, pričom policajti mu uviedli, že ho budú vypočúvať aj bez neho. Už si nepamätal, ako dlho trval výsluch dňa 21.05.2010, v podstate len podpisoval už pripravenú zápisnicu a to v prítomnosti obhajcu, ktorý na to nič nehovoril. Obžalovaný nevedel vysvetliť, z akého dôvodu neuviedol obhajcovi po jeho príchode do vyšetrovacej miestnosti, že poskytuje doznávajúcu výpoveď v dôsledku vyhrážania polície, že pôjde do väzby a nevedel odpovedať na otázku, prečo o takúto informáciu ukrátil svojho obhajcu, ktorého si sám zvolil a nevedel vysvetliť, prečo sa priznal aj v prítomnosti svojho obhajcu. Pokiaľ išlo o zmenu jeho výpovede, trval na tom, že bol k priznaniu donútený.

Obžalovaný O. D. na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2012 vypovedal, že sa nemá k čomu vyjadriť, ani jeden zo skutkov nespáchal. Po doplňujúcich otázkach obžalovaný uviedol, že polícia u neho našla a zaistila motorové vozidlo Audi, stalo sa tak približne pred dvoma rokmi, presný dátum nevedel. Zaistili ho v dielni, ktorú mal predtým asi dva alebo tri roky v prenájme. Pred touto udalosťou prišli za ním dvaja muži s odôvodnením, že ich posiela nejaký O. z E., ktorého bližšie označiť nevedel a tí muži sa ho boli spýtať, či by mohli priviesť auto a boli ho požiadať o jeho rozobratie. Na druhé stretnutie už auto priamo priviezli a aj mu ho zaparkovali do dielne. Jeden z nich bol vystrihaný dohola, druhý mal vlasy zostrihnuté do ježka, viac k nim uviesť nevedel, boli to jemu neznáme osoby. Auto Audi bolo pojazdné, v normálnom stave, nevšimol si nič neobvyklé, spínacia skrinka bola v poriadku. Až neskôr si všimol, že chýbal dverový zámok. Evidenčné čísla auto podľa neho malo, len si už nebol istý, či aj vpredu aj vzadu. Tí muži mu kľúče od vozidla nenechali. Dohoda mali takú, že auto rozoberie a nepoškodené a zabalené diely im odovzdá, ale tí muži si pre ne neprišli, pretože to nestihli, nakoľko skôr ho navštívila polícia. Za rozobratie toho auta mu sľúbili 500 eur. Autami sa zaoberá od svojich 14-tich alebo 15-tich rokov a nebolo mu podozrivé, keď mu neznáme osoby doviezli do dielne Audi a žiadali ho rozobrať. V Seredi sa o ňom vedelo, že opravuje autá a že sa zaoberá autami. Obžalovaný tiež uviedol, že svoju výpoveď je ochotný učiniť aj pri použití psychofyziologického vyšetrenia, teda detektora lži.

Poškodený W. Z. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2012 a k veci uviedol, že auto, ktoré bolo odcudzené, patrilo jeho rodičom, ktorí mu auto požičali a ktoré v nedeľu večer po príchode zaparkoval pred internát a v priebehu týždňa ho nepoužíval. Vozidlo naposledy videl vo štvrtok večer 18.02.2010 a v piatok ráno 19.02.2010 v čase približne o 09.00 hodine zistil, že vozidlo sa na parkovisku už nenachádza, preto to ohlásil na polícii. Výšku spôsobenej škody určovali policajti podľa v tom čase bežne dostupných trhových cien tohto typu vozidla. Auto nebolo poistené proti krádeži.

Poškodený A. E. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2012 a k veci uviedol, že dňa 23.02.2010 vo večerných hodinách niekedy okolo 19.00-19.30 hodiny zaparkoval svoje motorové vozidlo na Viničkách a odišiel domov, pričom až na druhý deň ráno zistil, že vozidlo sa na mieste, kde ho zanechal, nenachádzalo a z toho dôvodu volal políciu. Išlo o VW Golf, vlastnil ho približne 4 mesiace. Pri uplatňovaní nároku na náhradu škody vychádzal z kúpnej ceny.

Poškodený A. L. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2012 a k veci uviedol, že auto zaparkoval okolo 23.00-24.00 hodiny pred obytným domom a nasledujúci deň ráno v čase medzi 09.00 a najneskôr o 10.00 hodine pri odchode do práce zistil, že auto sa na mieste, kde ho zaparkoval, nenachádza, bolo tam už odstavené iné vozidlo. Z toho dôvodu volal políciu, ktorá prípad zadokumentovala a zaradila vozidlo medzi odcudzené a asi s odstupom troch dní od hlásenia mu volala, že auto bolo nájdené a vyzvali ho, aby sa dostavil na miesto, kde zistil, že auto je v rozobratom stave, takže ho musel vziať na odťahovke. Išlo o Audi A4, bolo nájdené v Seredi, majiteľom vozidla bol asi jeden a pol roka. Pokiaľ išlo o výšku škody, vychádzal predovšetkým z toho, že mu boli odcudzené náhradné diely, ktoré mu neboli vrátené alebo boli vrátené poškodené a tiež z toho, že bol určitý čas odkázaný využiť taxislužbu alebo využiť inú dopravu. Auto si poskladal sám a tiež za pomoci kamaráta, pretože pri zistení, koľko by zloženie auta stálo u renomovanej firmy, to radšej riešil svojpomocne a dodal, že auto bolo znehodnotené tým, že bolo rozobraté. Dodal, že auto odparkoval pred obytným domom na S. P. č.XXXX/XX, kde býva, ale auto bolo zaparkované v priestoroch medzi vchodom č.XX a XX. Po nahliadnutí do fotodokumentácie z č. l. 279 vyhotovenej k zápisnici o previerke výpovede na mieste uviedol, že na fotografiách sa nachádza sídlisko Y., kde vozidlo určite zaparkované nemal.

Poškodený U.. Z. S. vypovedal na hlavnom pojednávaní dňa 18.04.2012 a k veci uviedol, že dňa 15.03.2010 po návrate z práce zaparkoval auto v čase približne o 16.00 hodine pred penziónom v E. Z. S. č.XX a nasledujúceho dňa 16.03.2010 v čase približne o 06.00 hodine ráno pri odchode do práce zistil, že vozidlo sa nenachádza na mieste, kde ho zaparkoval a z toho dôvodu ohlásil políciu. Jednalo sa o vozidlo zn. Škoda Octavia modrej farby, trojková rada, ktoré mu bolo pridelené ako služobné a ktoré bolo približne jeden rok staré.

Svedok O.. Z. M. (pôvodne obhajca obžalovaného O. D.) na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2012 využil svoje právo a ku skutku odoprel vypovedať. Uviedol, že netrvá na tom, aby ho klient, ktorého vo veci skôr zastupoval, zbavil povinnosti mlčanlivosti a keďže ho tejto povinnosti nezbavila ani Slovenská advokátska komora, rozhodol sa vo veci neposkytnúť svedeckú výpoveď.

Svedkyňa U.. W. P. vypovedala na hlavnom pojednávaní dňa 26.11.2012 a k veci uviedla, že v predmetnej veci bola činná ako vyšetrovateľka a ako prvého vypočúvala v tom čase obvineného O. D., a to dvakrát, pričom prvýkrát sa tak stalo večer dňa 20.05.2010, kedy ho pred výsluchom riadne, zákonným spôsobom poučila a zákonné poučenie mu primerane vysvetlila. Keďže obvinený požadoval obhajcu a sám žiadneho nepoznal, bolo mu umožnené, aby mu obhajcu zvolila jeho sestra, čo sa aj stalo a k výsluchu sa dostavil O.. M., ktorému poskytla primeraný čas na poradu s obvineným a keďže ešte pred začatím výsluchu chcel nazrieť do spisu, toto obhajcovi zamietla. Obvinený bol jednoznačne schopný podstúpiť výsluch, nemal žiadne psychické ani fyzické problémy, žiadne komplikácie pri výsluchu nenastali. Výsluch aj podstúpil, avšak pri spontánnom popisovaní skutočností zistila, že v pozícii obvineného vypovedá celkom inak, ako sa vyjadroval predtým, keď bol v procesnom postavení svedka. Vzhľadom na zmenu jeho výpovede mu dávala doplňujúce otázky, na ktoré však buď nevedel odpovedať, alebo odpovedať nechcel, pričom bol viackrát upozornený, že po položení otázky sa už nesmie radiť s obhajcom ako na ňu odpovedať, napriek tomu však registrovala, že obvinený sa díval na obhajcu O.. M. a tento mu pohybmi hlavy naznačoval, ako má odpovedať. Po výsluchu obhajcovi umožnila nahliadnuť do spisu. Obvinený bol po skončení výsluchu umiestnený do cely policajného zaistenia a keďže na druhý deň mala v úmysle s obvinenými vykonávať len získavanie identifikačných údajov, na tento účel do požiadavky na vydanie osoby mimo cely uviedla len potrebu získania identifikačných údajov a pokiaľ ide o ďalšie úkony, tieto tam dopísala rukou až dodatočne, pretože v čase, keď požiadavku vypisovala, nielenže nemala v pláne ich robiť, ale ani nemohla tušiť, že sa ešte dostane do kontaktu s obvineným O. D. a že ho bude aj vypočúvať. Obvinený O. D. totiž na druhý deň sám spontánne požiadal o opätovné vypočutie, znova sa chcel ku skutkom vyjadriť, takže jej vznikol problém, pretože o takomto úkone nebol upovedomený obhajca, keďže taký úkon ako vyšetrovateľka neplánovala. Už deň predtým

ju O.. M. upozorňoval, aby na druhý deň neplánovala žiadne úkony z dôvodu, že je zaneprázdnený pojednávaniami na súde, preto vedela, že bude problém ho zohnať. Nevedela sa mu dovolať, avšak nakoniec jej poslal na úkon svojho koncipienta A.. I., takže začali s výsluchom. Obžalovaný vypovedal bez nátlaku, sám, spontánne, na vlastnú žiadosť a ihneď po začatí výsluchu postrehla, že vypovedá znova v zhode s výpoveďami, ktoré učinil v procesnom postavení svedka, čiže popisoval spáchanie jednotlivých skutkov a v podstate sa doznával. Približne v polovici výsluchu sa k úkonu dostavil obhajca O.. M., zotrval až do konca výsluchu, riadne dostal zápisnicu, ktorú aj podpísal a bol upovedomený o úkonoch, ktoré mali nasledovať, a to boli previerky výpovedí na mieste činu, na ktorých sa obhajca zúčastniť nechcel. Týchto previerok bolo päť, už si presne nepamätala, kde a ako ich robili, ale keďže bola známa skutočnosť, že obžalovaní mali chodiť na jednotlivé miesta činov na vozidle obžalovaného D., na čiernej Octavii, tak zrejme preverovali odkiaľ prišli, kde ktorý z nich opustil vozidlo, kade odchádzali a pod. Jedenkrát vo veci vypočúvala aj obžalovaného D., ku ktorému nemala čo dodať, pretože aj ten prebehol zákonným spôsobom, nič výnimočné sa pri tomto výsluchu neudialo, všetko je zaznamenané v zápisnici. Po doplňujúcich otázkach uviedla, že nielen priebeh výsluchu z 20.05.2010, ale aj ten nasledovný zo dňa 21.05.2010, bol obžalovaný O. D. spôsobilý podstúpiť výsluch, na nič sa nesťažoval. Počas previerok výpovedí na mieste činu sa celý priebeh úkonu zaznamenával do zápisnice, obžalovaný počas previerok spolupracoval, to znamená ukázal odkiaľ prišli, kde zastali, kde spolupáchateľ opustil jeho vozidlo, kadiaľ odišiel a podobne, pričom k zápisnici vyhotovili aj fotodokumentáciu. Pri opise rukou písanej zápisnice do počítača pravdepodobne z nepozornosti zabudla uviesť, že obhajca O.. M. bol o týchto úkonoch - previerkach výpovedí na mieste činu upovedomený po výsluchu jeho klienta 21.05.2010, pričom v zápisnici o previerkach výpovedí na mieste činu písaných rukou tento poznatok je. Obhajcu upovedomila, tento nevyužil možnosť byť prítomný na previerkach, avšak pri opise to zabudla poznačiť. Ďalej tiež uviedla, že ako vyšetrovateľka realizuje približne cez 100 vecí ročne, avšak na tento prípad si dobre pamätá, pretože po zmene výpovedí obvineného D. oproti výpovediam, ktoré učinil ako svedok, mala hneď podozrenie, že v tejto veci to nebude jednoduché. Trestné stíhanie bolo v tejto veci začaté na odbore skráteného vyšetrovania a bolo vedené pod piatimi ČVS, lebo sa jednalo o viacero skutkov. Dňa 20.05.2012 mala výjazd a obžalovaný O. D. sa ku nej dostal ako zadržaný obvinený, pričom jej následné úkony v tejto veci sa týkali najmä vydania uznesenia o spojení veci na spoločné konanie, potom vykonávala výsluchy 20.05.2010 a 21.05.2010 a úkony týkajúce sa previerok výpovedí na mieste činu. Ďalej vypočúvala poškodených, zabezpečovala odborné vyjadrenia, správy o povesti na obžalovaných, spis bol ukončený jeho preštudovaním, a to na dvakrát, lebo po prvom raze jej bol vrátený na došetrenie. Uznesenie o spojení veci a teda aj o vznesení obvinení doručovala obhajcovi O.. M. ešte 20.05.2012 pri výsluchu, tam doručovala aj obžalovaným. Obhajkyni O.. T. doručovala poštou, pričom uznesení doručovala viacero, postupne, najskôr o začatí trestného stíhania, potom o prerušení trestného stíhania, potom o vznesení obvinenia, o spojení veci. Sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia si obžalovaný D. podal ihneď. Obžalovaný D. ju poslal zrejme faxom a k rozhodnutiu o týchto sťažnostiach prišlo až s nejakým odstupom času. Už si nespomenula, či návrh na podanie obžaloby robila ku koncu roka 2011 alebo začiatkom roka 2012, na materskej dovolenke je od apríla 2012. Ku každej previerke výpovedí na mieste činu bola vyhotovená vždy fotodokumentácia, a to štyrikrát v Nitre a jedenkrát vo Vrábľoch. O výsluchu obžalovaného D. vyrozumievala obhajkyňu O.. T. určite faxom a o výsluchu svedkyne D. pravdepodobne faxom, už to nepamätala. Jedine na preštudovanie vyšetrovacieho spisu posielala termín poštou. Nebola v tejto veci nikým oslovená, ani pred výsluchom na súde nehovorila so žiadnou osobou ohľadne obsahu výpovede, či predmetu samotného výsluchu. Nie je zvyknutá chodiť na súd ako vyšetrovateľ a vyjadrovať sa ku kauzám, ktoré vyšetrovala. Na mieste činu dokumentovali priebeh samotného skutku, ale s obžalovaným D. zadokumentovávali len jeho poznatky, teda kam so spolupáchateľom prišiel, kde spolupáchateľ z jeho auta vystúpil, ktorým smerom odchádzal a ktorým smerom potom odišiel obžalovaný D..

Z prečítaných znaleckých posudkov Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru v Bratislave č. PPZ-8276/KEU-BA-EXP-2010, č. PPZ-7811/KEU-BA-EXP-2010 a č. PPZ-KEU-BA- EXP-2011/1169, čítaných podľa , súd zistil, že zo zaistenej čiernej kukly nebola v oblasti úst dokázaná prítomnosť slín a z izolovanej DNA z tejto kukly nebola DNA analýza úspešná, teda nebol zistený DNA profil. U riadiacich jednotiek značky BOSCH (03G906021LD a 03G906021LB) ústav zistil zásah do pôvodného elektronického zápisu a aj odstránenie VIN čísla, čo bol dôvod, pre ktorý nebolo možné zistiť príslušnosť riadiacich jednotiek ku konkrétnemu motorovému vozidlu.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa v trestnom spise, a to zápisnice z previerky výpovedí na meste činu a fotodokumentáciu, evidenčné karty vozidiel, úradné záznamy, odborné vyjadrenia, zápisnice o vykonaní domovej prehliadky, doklady k autám, zápisnice o ohliadke miesta činu a fotodokumentáciu, správu z Kooperatívy, potvrdenie o zaistení veci, zápisnicu o prevzatí zaistenej veci, vyjadrenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. Zn. , správu z obce Zemianske Sady a z Obvodného úradu Galanta, odpisy registrov trestov, správu zo Sociálnej poisťovne a ďalšie správy o povesti obžalovaných. Z jednotlivých previerok výpovedí na miestach činov súd zistil, že týchto sa zúčastnil obžalovaný O. D. a všetky boli vykonané v neprítomnosti jeho obhajcu, pričom tieto boli vykonané dňa 21.05.2010 v Nitre na Drážovskej ulici (list číslo 75-79), na sídlisku Klokočina v Nitre, ulica Viničky (list číslo 107-109), v Nitre na ulici Z. S. X (list číslo 157-159), ďalej v Nitre na ulici L. XX (list číslo 211-213) a v meste Vráble na sídlisku Žitava (list číslo 275-277), pričom k nim bola vyhotovený fotodokumentácia obsahujúce zábery obžalovaným D. popisovaných skutočností, a to najmä smer, z ktorého na miesto prišiel spoločne so spoluobžalovaným D., miesto, kde zastal s autom a kde spoluobžalovaný D. vystúpil z vozidla a ktorým smerom odišiel. Všetky zápisnice boli pôvodne vyhotovené rukou a neskôr boli prepísané na počítači, pričom je z nich zrejmé, že prepis do tlačeného písma na počítači neobsahuje informáciu vyhotovenú na ručne písaných zápisniciach o vyjadrení obhajcu obžalovaného D., že na predmetných úkonoch nežiada byť prítomný. Túto skutočnosť zaznamenala a vysvetlila vyšetrovateľka v úradnom zázname zo dňa 20.07.2011 (list číslo 419), kde uviedla, že pri prepise predmetných zápisníc sa nedopatrením stala chyba vyvolaná absenciou poznámky o vyjadrení obhajcu ohľadne jeho účasti na úkonoch, o ktorých bol upovedomený. Z evidenčných kariet vozidiel, odcudzenie ktorých bolo predmetom obžaloby, súd zistil, že tieto skutočne existovali, boli riadne zaevidované a mali svojich vlastníkov, tzn. Že ani v jednom prípade sa nejednalo o fiktívne vozidlá. Potvrdenie o zaistení veci a zápisnica o prevzatí zaistenej veci obsahovali menný zoznam a presný opis vecí, ktoré boli zaistené obžalovanému O. D. v batožinovom priestore jeho vozidla a súd zistil, že sa jednalo o rôzne skrutkovače, kliešte elektronické zariadenia, riadiace jednotky, tabuľky s evidenčnými číslami a ďalšie, a to z dôvodu podozrenia, že tie veci súviseli so spáchaním trestného činu. Podľa odborných vyjadrení, ktoré vo veci podávali jednotliví živnostníci podnikajúci v príslušnom odbore (predaj, oprava, údržba dvojstopových motorových vozidiel, náhradných dielov a súčiastok) súd zistil, že OMV Škoda Octavia s rokom výroby 2003 malo ku dňu 19.02.2010 hodnotu 4.000 eur, OMV VW Golf Combi, diesel, s rokom výroby 1999 malo ku dňu 24.02.2010 hodnotu 4.000 eur, OMV VW Bora1.9 Tdi, s rokom výroby 1999 malo ku dňu 21.04.2010 hodnotu 4.500 eur, OMV Škoda Octavia 1.9 Tdi PD Ambiente s rokom výroby 2009 malo ku dňu 15.03.2010 hodnotu 12.000 eur a OMV Audi A4 s rokom výroby 2002 malo ku dňu 15.04.2010 hodnotu 6.500 eur. Zo zápisníc o domových prehliadkach vyplynulo, že v obci S. č. XXX u W. Y. neboli nájdené žiadne veci, v obci S. č. XX u B. L. neboli nájdené žiadne veci a ani v obci X. č. XXX u J. X. neboli zaistené žiadne veci. Zo zápisníc o ohliadkach miesta činu súd zistil, že v meste K. na sídlisku P. pred obytným blokom č. XXXX a pred vchodom č. XX nebola zaistená žiadna stopa. V meste S. na ulici E. bolo obhliadnuté miesto označené ako dielňa a pri jej obhliadaní boli zaistené jeden kus vlnenej kukly a evidenčné číslo BA XXX RU, pričom v dielni sa nachádzalo osobné motorové vozidlo značky Audi A4 Combi, striebornej farby, ktoré bolo v nepojazdnom stave a značne rozmontované. Z obhliadky bola vyhotovená rozsiahla fotodokumentácia so zameraním na jednotlivé časti rozmontovaného vozidla. Zo správy z poisťovne Kooperatíva, a.s., vyplynulo, že táto si svoje náklady vyčíslila na 11.880 eur titulom poistného plnenia za poistnú udalosť vo vzťahu k vozidlu Škoda Octavia RZ 1AE4426, ktorú vyplatila poškodenej spoločnosti ALD AUTOMOTIVE. Vyjadrenie GP SR sp. zn. sa týkalo vyjadrenia tohto orgánu k namietaniu zákonnosti uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre v predmetnej trestnej veci, pričom išlo o podanie (namietanie zákonnosti) vypracované obhajkyňou obžalovaného O. D. a súd z neho zistil, že riaditeľ trestného odboru GP SR považoval návrh obhajkyne na zrušenie uznesenia o vznesení obvinenia ako aj uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry v Nitre, ktorým zamietol sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia, za nedôvodný a kde ďalej tento orgán konštatoval, že budú prijaté príslušné opatrenia kvôli konaniu o sťažnosti, ktoré bolo neprimerane dlhé.

Po takto vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán a mal za to, že skutok spáchali obžalovaní spoločne a že obaja tak svojim konaním naplnili všetky zákonné znaky skutkovej

podstaty zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa k písmeno a), písmeno a) tak po stránke subjektívnej ako i objektívnej, keď obaja spoločne a postupne v období od 18.02.2010 do 16.04.2010 odcudzili päť osobných motorových vozidiel rôznych typov a rôznych značiek, a to prevažne na území mesta Nitra a tiež v meste Vráble, ktorých hodnota vo svojom súhrne bola značná. Súd po vykonanom dokazovaní považoval za potrebné upraviť právnu kvalifikáciu konania obžalovaných o preukázanú skutočnosť, z ktorej bolo zrejmé, že k spáchaniu trestného činu krádeže prišlo piatimi čiastkovými útokmi a že obžalovaní sa tak dopustili pokračovacieho trestného činu, nakoľko ich jednotlivé útoky sa vyznačovali jednotiacim zámerom, boli totožné čo do spôsobu ich vykonania a tiež blízkosťou času, kedy k ich spáchaniu prišlo.

Obžalovaný O. D. spáchanie trestného činu od začiatku popieral v každom z jednotlivých piatich prípadov a konkrétne vo vzťahu k vozidlu Audi A4, ktoré bolo políciou nájdené a zaistené v jeho dielni v meste Sereď poskytol vysvetlenie, na základe ktorého rovnako tak vylúčil akúkoľvek svoju účasť na trestnej činnosti, nakoľko tvrdil, že vozidlo mu bolo odovzdané dvoma jemu neznámymi mužmi so žiadosťou o jeho rozmontovanie, čomu vyhovel z dôvodu prisľúbenej odmeny vo výške 500 eur. Obžalovaný O. D. sa v prípravnom konaní k spáchaniu trestného činu priznal a urobil tak v prítomnosti ním zvoleného obhajcu, pričom neskôr toto priznanie odvolal a v ďalšom štádiu trestného konania opakovane uvádzal a tvrdil, že k priznaniu bol donútený vyhrážkami zo strany príslušníkov polície. Označiť autorov vyhrážok, ktoré sa týkali predovšetkým vzatia jeho osoby do väzby, však nevedel a nedokázal žiadnym spôsobom vysvetliť, z akého dôvodu podpísal zápisnicu obsahujúcu jeho doznanie a ani skutočnosť, prečo o nátlaku a vynútení priznania zo strany polície neinformoval svojho obhajcu, respektíve prečo neuviedol, že sa počas výsluchu necítil byť v poriadku. Na doplnenie svojej obrany tiež uvádzal, že v čase, kedy prišlo ku krádežiam jednotlivých vozidiel, bol zamestnaný, a tak neprichádzalo do úvahy, aby celý deň pracovala apo nociach kradol autá. K veciam, ktoré boli nájdené a zaistené pri zadržaní jeho osoby v jeho motorovom vozidle, uviedol, že tieto mu odovzdal jemu neznámy muž na základe predchádzajúcej vzájomnej dohody, pretože ako automechanikovi sa mu také veci mohli zísť.

Súd napriek vyššie popísanému popretiu viny oboma obžalovanými a napriek určitým nezrovnalostiam v listinných dôkazoch (previerka výpovede obžalovaného v meste Vráble na sídlisku Žitava, neprítomnosť obhajcu pri vykonávaní týchto previerok), dospel k záveru, že obžalovaní sú zo spáchania skutku usvedčovaní predovšetkým výpoveďou obžalovaného O. D. a celým radom listinných dôkazov, podporne tiež výpoveďami poškodených, ale aj výpoveďou svedkyne U.. W. P..

Súd po vyhodnotení týchto dôkazov mohol bezpečne ustáliť, že skutok sa stal tak, ako je to uvedené v bodoch 1/ až 5/ tohto rozsudku. Obžalovaný O. D. sám a spontánne vo svojej výpovedi zo dňa 21.05.2010 uviedol podrobnosti ohľadne rozhodujúcich skutkových okolností, ktoré by podľa názoru v prípade, že nebol jedným z páchateľov, nemal odkiaľ vedieť. Išlo teda o uvedenie miesta jednotlivých čiastkových útokov trestného činu, opísanie spôsobu ich spáchania, kde za spolupáchateľa jednoznačne označil muža s menom O. zo S., z časti L., vo veku asi XX rokov, ktorý má vlastniť auto značky Škoda Octavia combi striebornej farby (O. D.) a uviedol aj obdobie páchania skutkov, hoci nie v každom prípade určil presný deň. V tejto výpovedi, učinenej v prítomnosti obhajcu, sa tiež výslovne uviedol, že svoje konanie ľutuje a tiež podpísal v nej zaprotokolované vyjadrenie, že výpoveď poskytuje po porade s obhajcom a bez fyzického, či psychického nátlaku zo strany polície. Podľa názoru súdu, obžalovaný nebol schopný relevantným spôsobom, logicky a racionálne vysvetliť zmenu svojej výpovede, a preto jeho obranu, spočívajúcu v tvrdení, že priznanie bolo políciou vynútené, považoval za zjavne účelové, nepodložené a vymyslené s cieľom zbaviť sa zodpovednosti za svoje protiprávne konanie. Zo žiadneho dôkazu totiž nevyplynulo, že by priznanie tohto obžalovaného bolo získané nezákonným spôsobom, teda že by orgány činné v trestnom konaní použili voči nemu akúkoľvek formu nátlaku. Jednak žiadna takáto skutočnosť nie je zaznamenaná v zápisnici o jeho výsluchu, ktorá obsahuje jeho plné doznanie k spáchanie skutkov (tiež oľutovanie trestného činu) a jednak svedkyňa U.. W. P. zreteľne vysvetlila, že táto výpoveď (respektíve výsluch zo dňa 21.05.2010) bola učinená na žiadosť samotného obžalovaného (čiže nebola vyšetrovateľom plánovaná) a bola robená v prítomnosti obhajcu obžalovaného, ktorý rovnako ako obžalovaný žiadnym spôsobom nenamietal obsah zápisnice, ktorú tak ako samotný obžalovaný na znak súhlasu s jej obsahom aj podpísal. Súd takisto v tejto súvislosti vylúčil možnosť, že by vyšetrovateľka alebo iný orgán činný v trestnom konaní mali osobný alebo spoločný záujem na falošnom obvinení niektorého z obžalovaných, pretože takýto motív konania zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebol v konaní žiadnym spôsobom preukázaný.

Pokiaľ išlo o postoj, respektíve obranu obžalovaného O. D. a ním opísanú udalosť o dvoch neznámych mužoch, žiadajúcich ho o rozmontovanie vozidla Audi A4, ktoré mu zaparkovali v jeho dielni, súd tomuto neuveril. Tohto obžalovaného jednak zo spáchania trestného činu usvedčil spoluobžalovaný O. D., keď ho spoľahlivo a nezameniteľne opísal a teda stotožnil a jednak jeho príbeh ohľadne vozidla Audi A4 vyhodnotil súd ako zjavne vymyslený a zavádzajúci, a to z dôvodu, že sa vyznačoval veľmi všeobecnými a neoveriteľnými informáciami (dvaja neznámi muži, bližšie neuvedeného opisu ich vzhľadu, ktorí prišli nevedno odkiaľ a nevedno ako - zrazu sa zjavili len tak, prejavili záujem o služby obžalovaného, nechali mu k dispozícii auto s poškodeným uzamykaním a sľúbili odmenu za požadovanú službu, a to všetko bez akýchkoľvek dokladov, bez uvedenia akéhokoľvek kontaktu na seba, bez špecifikovania dohody ohľadne požadovanej služby, etc.), ktoré podľa názoru súdu uviedol obžalovaný zámerne, pretože si bol neoveriteľnosti týchto informácií vedomý. V tejto súvislosti súd konštatuje, že pri hodnotení výpovede obžalovaného O. D. bral do úvahy tiež skutočnosť, že obžalovaný nie je povinný dokazovať svoju nevinu, avšak zároveň považoval súd za potrebné dodať, že ak sa už obžalovaný rozhodol vypovedať k okolnostiam skutku, spáchanie ktorého mu je kladené za vinu a uvádzal na svoju obranu určité skutočnosti, mal právo v kontradiktórnom konaní nielen navrhovať vykonanie dôkazov, ale ich súdu aj sám obstarať. Obžalovaným vyššie opísaný skutkový dej však bol podľa názoru súdu vymyslený, a to špekulatívnym spôsobom, a teda vo vzťahu k odcudzenému vozidlu Audi A4 bola úloha tohto obžalovaného spoľahlivo a nepochybne preukázaná výpoveďou spoluobžalovaného O. D., ktorý potvrdil, že obvyklým spôsobom boli spoločne raz aj v meste Vráble, kde obžalovaný D. vystúpil z vozidla obžalovanho D. v blízkosti OD LIDL, vybral si z kufra vozidla „svoje veci“ a o pár dní po tejto akcii našla polícia v jeho dielni práve Audi A4, ktoré bolo odcudzené v meste Vráble A. L..

Zaoberajúc sa výpoveďami poškodených, súd predovšetkým vylúčil akúkoľvek možnosť ich jednotlivého alebo vzájomného ovplyvňovania ohľadne skutočností, ku ktorým boli vypočutí a prihliadol na skutočnosť, že títo nemenne uvádzali čas odcudzenia ich vozidiel, miesto, kde naposledy vozidlá zaparkovali (odstavili) a následne po zistení, že autá sa na tých miestach nenachádzajú, ohlasoval každý z nich políciu. S výnimkou poškodeného A. L. sa žiadny z poškodených nedozvedel, kde sa nachádzajú alebo čo sa stalo s im odcudzenými autami. Pravdivosti výpovedí jednotlivých poškodených nasvedčovali aj listinné dôkazy, z ktorých mal súd za nepochybne preukázané, že sa nejednalo o falošné alebo fiktívne hlásenia krádeží vozidiel, nakoľko tieto podľa jednotlivých dokladov k vozidlám skutočne existovali a boli riadne evidované, riadne registrované a mali svojich legálnych majiteľov - poškodených, ktorí jednotlivo hlásili ich odcudzenie v období, ktoré spontánne opísal obžalovaný O. D. vo svojej výpovedi.

Pokiaľ išlo o jednotlivé vykonané previerky výpovede obžalovaného O. D. a jeho námietky, že podľa fotodokumentácie sa nejedná o zadováženie dôkazov z miesta činov tak, ako sú uvedené v obžalobe (najmä v meste Vráble - iné sídlisko, prípadne v meste Nitra na ulici Pri strelnici), súd tieto jeho námietky považoval za účelové a zbytočné, nakoľko on sám vo svojej výpovedi nikdy neuviedol presné miesto odcudzenia jednotlivých vozidiel, ale vyjadroval sa a opisoval miesta, kde spoluobžalovaného D. vysadil zo svojho vozidla, opisoval smer, z ktorého na miesto prišli a smer, ktorým on sám miesto opustil. V tomto zmysle boli vyhotovené jednotlivé previerky a aj k nim zadovážená fotodokumentácia, a preto súd odmietol vykonať dôkazy opätovným vypočutím poškodených W. Z. a A. E., pretože nepovažoval za potrebné zadovážiť ich vyjadrenie k fotodokumentácii vyhotovenej k vyššie uvedeným previerkam. Ako jednoznačne usvedčujúci dôkaz súd vyhodnotil aj listiny preukazujúce nález a zaistenie rôznych vecí v batožinovom priestore vozidla obžalovaného O. D., ktoré tento dobrovoľne vydal polícii s tvrdením, že sa jedná o veci patriace jemu a tiež patriace spoluobžalovanému O. D., medzi ktorými sa okrem iného nachádzali rôzne mechanické, elektronické a technické prostriedky a pomôcky, ktoré svojou povahou môžu slúžiť nielen na násilné vniknutie do cudzieho motorového vozidla, prípadne toto uľahčiť (rôzne kľúče a skrutkovače, elektronické zariadenie, etc.), ale aj na následné neoprávnené nakladanie s takým vozidlom (tabuľky s evidenčnými číslami). Z uvedeného súd ustálil, že obaja obžalovaní disponovali náležitým materiálno - technickým vybavením, prostredníctvom a za použitia ktorého páchali trestnú činnosť.

Z vyššie uvedených dôvodov mal súd za preukázané, že skutok (päť čiastkových útokov) uvedený v obžalobe v bode 1/ až 5/ sa stal a je trestným činom, pričom po spresnení jeho právnej kvalifikácie konanie obžalovaných vyhodnotil z hľadiska úmyslu ako priamy úmysel podľa § 15 písmeno a) Trestného

zákona, keď obaja obžalovaní chceli svojim konaním porušiť záujem chránený týmto zákonom, berúc do úvahy okolnosti, za akých sa obžalovaní trestnej činnosti dopustili. Obaja si boli nepochybne vedomí, že každý z nich sa podieľa svojou mierou účasti na skutku, ktorého cieľom bolo zmocniť sa cudzej veci (motorového vozidla) a získať tak majetkový prospech, nakoľko zo žiadneho dôkazu nevyplynula pochybnosť o tom, že sa jedná o vozidlá, ktoré im nepatria a odcudzením ktorých spôsobia ich zákonným majiteľom škodu.

Obaja obžalovaní ako trestne zodpovedné subjekty sa spoločným konaním zmocnili cudzej veci, pričom tak preukázateľne urobili päťkrát a zjavne zo zištného motívu. Obžalovaný O. D. poskytoval spoluobžalovanému po predchádzajúcej vzájomnej dohode službu spočívajúcu v zabezpečení dopravy jeho osoby na miesto činu a prepravy prostriedkov potrebných a slúžiacich na spáchanie trestného činu a obžalovaný O. D. sa po dopravení na miesto činu prostredníctvom pomôcok poskytnutých mu aj zo strany spoluobžalovaného O. D. násilným spôsobom (prekonaním uzamknutia vozidla) vlámal do jednotlivých vozidiel a tieto následne z miesta činu sám prepravil v štyroch prípadoch na bližšie nezistené miesto a v jednom z prípadov do svojej dielne v Seredi.

Súd vyhodnotil konanie obžalovaných ako zločin, ktorého závažnosť bola daná spôsobom vykonania činu (viacero čiastkových, vopred premyslených a plánovaných útokov), mierou zavinenia obžalovaných a výškou spôsobenej škody, ktorá v zmysle ustanovenia presiahla stonásobok malej škody (266 eur), nakoľko v celkovom súhrne dosiahla výšku viac ako 30.000 eur (načítané hodnoty jednotlivých odcudzených vozidiel, ktoré súd ustálil na základe listinných dôkazov - odborných vyjadrení). Súd mal za preukázané, že vzhľadom na miesta, spôsob a počet útokov nemohli u obžalovaných nastať žiadne pochybnosti o možnom následku, čiže obžalovaní bezpečne vedeli a vnímali, že porušujú záujem chránený .

Zo všetkých týchto dôvodov súd uznal obžalovaných vinnými zo spáchaného skutku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení až odsek 4 a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného ako aj možnosť jeho nápravy.

Súd prihliadol u obžalovaného O. D. na jeho osobné pomery a zistenie, že tento nebol doposiaľ súdne trestaný a nebol ani priestupkovo postihnutý. Z miesta bydliska nebol obžalovaný hodnotený. Z poľahčujúcich okolností uvedených v tak súd u neho zistil doterajší riadny spôsob života (písmeno j/) a z priťažujúcich okolností uvedených v súd u obžalovaného žiadnu nezistil. S prihliadnutím na pomer týchto okolností súd s použitím ustanovenia , znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu (trest odňatia slobody pre prejednávaný trestný čin je zákonom stanovený sadzbou na tri roky až na desať rokov), v dôsledku čoho potom ukladal trest odňatia slobody v rozpätí upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere na tri roky až sedem rokov a osem mesiacov. Vo vzťahu k obžalovanému O. D. súd pri ukladaní trestu vzal do úvahy jeho osobné pomery a zistenie, že tento rovnako tak nebol doposiaľ súdne trestaný a priestupkovo prejednávaný i postihnutý bol len na úseku cestnej dopravy pre porušenie dopravných predpisov. Z miesta bydliska tiež nebol bližšie hodnotený. Sú u neho z poľahčujúcich okolností uvedených v zistil, že doteraz viedol riadny život (písmeno j/) a z priťažujúcich okolností uvedených v žiadnu nezistil. Po zistení pomeru týchto okolností súd s použitím ustanovenia , aj u tohto obžalovaného znížil hornú hranicu zákonom stanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu, v dôsledku čoho potom ukladal trest odňatia slobody v rozpätí upravenej trestnej sadzby, teda vo výmere na tri roky až sedem rokov a osem mesiacov. Súd dospel k záveru, že účel trestu podľa tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u oboch obžalovaných vzhľadom na všetky okolnosti prípadu a ich osobné pomery dosiahnutý aj uložením podmienečného trestu odňatia slobody vo výmere troch rokov, teda na samej spodnej hranici trestnej sadzby, zo súčasne uloženým probačným dohľadom na ich správaním v skúšobnej dobe, ktorú na tento účel ustanovil na maximálnu možnú dĺžku päť rokov. Počas jej plynutia uložil súd obom obžalovaným povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom programu adekvátneho sociálneho výcviku, čím sledoval dosiahnutie ich nápravy

a prevýchovy aj formou spolupráce s príslušným odborníkom, ktorý pre nich pre oboch vyberie vhodný a náležitý spôsob podstúpenia procesu sebareflexie. Súd tak rozhodol s presvedčením, že takto uložený trest je spravodlivý, primeraný a dostatočný na nápravu oboch obžalovaných a že vyjadruje aj morálne odsúdenie ich konania.

V súvislosti s výrokom o náhrade škody rozhodol súd podľa tak, že obom obžalovaným uložil povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne škodu spôsobenú ich trestnou činnosťou, pretože nároky na náhradu škody zo strany jednotlivých poškodených považoval za riadne a včas uplatnené a nemal žiadne pochybnosti ani o ich dôvodnosti ani o ich výške, pokiaľ vychádzal z odborných vyjadrení, na základe ktorých prišlo k vyčísleniu hodnoty odcudzených vozidiel ku dňom ich odcudzenia.

Vo vzťahu k zvyškom nárokov na náhradu škody, ktoré si uplatnili poškodení W. Z. , A. E. a A. L. (teda škoda nad rámec ceny vozidla ustálenej odborným vyjadrením, prípadne ďalšie náklady poškodených v súvislosti s trestným činom, ktorého sa stali obeťou), tieto súd nepovažoval za nepochybne preukázané a preto poškodených v tejto časti odkázal na občianske súdne konanie v súlade s ustanovením .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd Nitra), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.