Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15CoP-75-2012.pdf
PDF · 79.73 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoP/75/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú H. T. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky zastúpená Úradom práce sociálnych vecí a rodiny v Kežmarku, dieťa rodičov S. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom: U. X., ul. V. č. X a L. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom: U. X., ul. V. X, v konaní o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2P/26/2012-10 zo dňa 30.4.2012 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o určení výživného, o dlžnom výživnom a vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletú H. T. T., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky S. U., nar. XX.X.XXXX a otca L. T., nar. XX.XX.XXXX zaviazal prispievať na jej výživu mesačne sumou 26,01 Eur vždy do každého 15 dňa v mesiaci k rukám matky počnúc dňom 1.2.2012. Dlžné výživné vo výške 78,03 Eur zaviazal otca maloletej splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 10 Eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že „z výsluchu účastníkov, listinných dôkazov predložených účastníkmi mal preukázané, že zákonná zástupkyňa navrhovateľky, jej matka je v súčasnosti nezamestnaná. Je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie čo bolo zrejmé z potvrdenia ÚPS V a R v Kežmarku. Z rozhodnutia tohto úradu o poskytovaní dávky v hmotnej núdzi a príspevkov k dávke je zrejmé, že matka navrhovateľky poberá dávku mesačne v sume 276,58 Eur. Uhrádza nájomné, zálohu na elektrinu, stravné v škôlke a poberá prídavky na deti. Otec maloletej H. T. v čase rozhodovania súdu bol umiestený v ústave na výkon väzby v L.. Nesúhlasil so zverením H. T. do výchovnej starostlivosti matky, táto námietka však ničím relevantným podložená nebola. Matka žiadala výživné mesačne v sume 100 Eur počnúc dňom 1.2.2012. Vzhľadom ku skutočnosti, že otec maloletej v súčasnosti nemá príjem, táto výška výživného je nereálna, preto prvostupňový súd rozhodol o určení výživného vo výške 26,01 Eur. Za obdobie od. 1.2.2012 do rozhodovania prvostupňového súdu vzniklo aj dlžné výživné, ktoré prvostupňový súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach popri bežnom výživnom v zmysle § 160 ods. 1 O.s.p. po 10 Eur. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p..“
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec maloletej v časti výrokov o výživnom, dlžnom výživnom s odôvodnením, že určená suma výživného je preňho vysoká a nie je schopný ju hradiť. Namietal, že dňa 8.2.2012 uhradil matke maloletej sumu 80Eur, ktorá nebola započítaná do plnenia jeho vyživovacej povinnosti. Poukázal na to, že v súčasnosti nemá žiaden príjem, nepoberá žiadne dávky a nie je schopný platiť výživné v stanovenej výške.
Matka maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že tvrdenie otca o prispení 80 Eur na výživu dieťaťa dňa 8.2.2012 je zavádzajúce a nezakladá sa na pravde. V mesiaci február otec maloletej neposkytol žiadne finančné prostriedky.
Kolízny opatrovník navrhol prvostupňové rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Odvolaním nebol napadnutý výrok o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matky, preto rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutú časť rozsudku, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca je nedôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 36 ods. l zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo
s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam a z nich vyvodil aj správny právny záver.
Odvolací súd v súvislosti s podaným odvolaním poukazuje na to, že aplikačná prax pre reálnosť a presvedčivosť rozsudku o vyživovacej povinnosti vyžaduje aj predpoklad jeho vykonateľnosti. V prípade, ak ide o osobu, ktorá nepoberá žiadne dávky, resp. minimálne dávky zo systému sociálneho zabezpečenia, výkon rozhodnutia spravidla nebude úspešný, avšak pre maloletých má určenie sumy výživného význam z hľadiska zákona o náhradnom výživnom, ktorý takéto určenie vyžaduje, a v takejto výške bude potom náhradné výživné za splnenia ostatných zákonných podmienok nárokovateľné. Rozsah minimálneho výživného bol ustanovený vo výške 30% zo sumy životného minima podľa osobitného predpisu. Výšku životného minima upravuje zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime v spojitosti s opatrením, ktorým sa každoročne upravujú sumy životného minima. Úprava minimálneho výživného sa vzťahuje tak na maloleté, ako aj plnoleté dieťa. Podmienky aplikácie ustanovenia odseku 3 zákon neformuluje tak, ako je to v § 63 ods. 1 Zákona o rodine, keď sa predpokladá výška príjmu z dôvodu nepreukázania relevantných okolností. Zo znenia "bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery" vyplýva, že súd bude vychádzať z príslušných skutkových zistení a minimálne výživné určí v prípadoch, keď na základe uvedených kritérií vrátane potencionality príjmov a zhodnotenia iných výdavkov v zmysle úpravy odseku 5 celková príjmová a majetková situácia povinného neumožňuje určiť výšku výživného v zmysle štandardných kritérií.
Z vyššie uvedených zákonných ustanovení je zrejmé, že pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného a určovaní zákonnej vyživovacej povinnosti rodiča, súd musí rešpektovať zákonný príkaz a v každom prípade určiť aspoň minimálne výživné. Prvostupňový súd náležite preskúmal pomery povinného rodiča a po zistení jeho situácie rešpektoval zákonný príkaz na stanovenie aspoň minimálneho výživného podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine. Priorita vyživovacej povinnosti rodiča upravená v prvej vete odseku 5 je daná záujmom dieťaťa chráneným príslušnými medzinárodnými dohovormi. Odvolací súd zdôrazňuje v súvislosti s odvolacími námietkami otca maloletého dieťaťa, že v rámci komplexu výdavkov povinného rodiča je výživné prioritným v zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine, preto prvostupňový súd správne priznal výživné v minimálnom zákonnom rozsahu.
Čo sa týka námietky žalobcu vo vzťahu k výroku rozhodnutia prvostupňového súdu o dlžnom výživnom odvolací súd poukazuje na to, že ani pred prvostupňovým súdom, ani v odvolacom konaní otec maloletej nepredložil dôkaz o plnení 80 Eur na výživné pre maloletú.
K námietke otca maloletých ohľadom určenia, od kedy je povinný platiť výživné, odvolací súd poukazuje na to, že v prípade maloletého dieťaťa je v zmysle § 77 ods. 1 Zákona o rodine možné priznať výživné aj spätne, dokonca až do troch rokov spätne odo dňa začatia konania, preto jeho námietka týkajúca sa určenia vyživovacej povinnosti od 1.2.2012 je neopodstatnená.
S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v súlade s ust. § 219 ods. 2 O. s. p., teda odvolacie námietky otca považoval za nedôvodné. Závery súdu prvého stupňa nepostrádajú logiku a sú v súlade s vykonanými dôkazmi.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 224 ods. 1 v spojení s ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., keďže predmetné konanie mohlo byť začaté aj bez návrhu.
Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.