Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43Cob-197-2012.pdf
PDF · 95.92 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/197/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodnoprávnej veci žalobcu CORPORATE EVENTS, s.r.o., so sídlom Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 45 875 138, právne zast. JUDr. Petrom Petríkom, advokátom, so sídlom Komenského 14419/18D, 974 01 Banská Bystrica proti žalovanému Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26, IČO: 31 383 408 o zaplatenie 200,- Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 63Cb/29/2012-88, IČS: 6111228377 zo dňa 28. júna 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 63Cb/29/2012-88, IČS: 6111228377 zo dňa 28. júna 2012 p o t v r d z u j e .
Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom zaviazal prvostupňový súd žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 200,-Eur s 9,5% ročným úrokom z omeškania z dlžnej sumy odo dňa 07.11.2011 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 163,34 Eur. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 200,- Eur s prísl., a to titulom náhrady škody za poisteného, ktorý mu ju spôsobil prevádzkou motorového vozidla. Prvostupňový súd vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor, ktorý odôvodnil tým, že prevádzkou motorového vozidla neporušil poistený žiadnu povinnosť uloženú právnymi predpismi, preto nárok žalobcu na náhradu škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka neexistuje. Poukázal tiež na rozhodnutie Ústavného súdu č. ÚS SR 177/08, podľa ktorého príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale musí byť bezpečne preukázaná. Dôkazné bremeno jej preukázania je preto na poškodenom, v tomto prípade na žalobcovi. Žalovaný nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poisteného a škodou vzniknutou na jeho motorovom vozidle. Prvostupňový súd po vykonaní dokazovania žalobe vyhovel podľa ust. § 427 Obč.zák. o zodpovednosti za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorových vozidiel, ako aj podľa § 4 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov s odôvodnením, že príčina škodovej udalosti má pôvod v prevádzke motorového vozidla poisteného, nakoľko za prevádzku motorového vozidla možno podľa súdu považovať aj okolnosť, ktorá má svoj pôvod pri riadení alebo uskutočňovaní prevádzky. Prvostupňový súd uviedol, že nebol daný dôvod, aby sa zaoberal požiadavkou liberácie žalovaného zo zodpovednosti za škodu.
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal včas odvolanie žalovaný. V odvolaní uviedol, že prvostupňový súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných dôkazov spočívali v tom, že prvostupňový súd mal za preukázané tvrdenie poškodeného o priebehu nehody, pričom o skutkovom stave tvrdenom žalobcom neexistuje žiaden dôkaz, okrem jeho tvrdení, ktoré však nie sú podložené žiadnou inou svedeckou výpoveďou, ako výpoveďou údajného škodcu. Odvolateľ ďalej v odvolaní uviedol, že ide len o tvrdenú domnelú a nepreukázanú príčinnú súvislosť, nakoľko kauzálny nexus sa v právnej teórii chápe ako priama nadväznosť objektívnych javov, v rámci ktorej jeden jav označovaný ako príčina bezprostredne a priamo predchádzajúci následku vyvolá neodvratne druhý jav, t.j. následok. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, čo sa týka príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje v zásade toho účastníka, ktorého tvrdenie má byť preukázané, teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a bezprostredný. Podľa odvolateľa prvostupňový súd ustálil skutkový stav, ktorý bol podkladom pre jeho rozhodnutie z dôkazov, z ktorých takýto skutkový stav nie je možné vyvodiť.
Nesprávne právne posúdenie vidí žalovaný v tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ako aj v existencii liberačných dôvodov na strane škodcu. Odvolateľ poukázal na § 428 Obč.zák., ktorý upravuje možnú liberáciu prevádzateľa tak, že svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Zodpovednosti sa zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že prevádzateľ síce zodpovedá za škodu vyvolanú osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla, avšak § 428 Občianskeho zákonníka rozdeľuje škody vyvolané osobitnou povahou tejto prevádzky na škody bez možnosti liberácie a škody s možnosťou liberácie. Podľa žalovaného rozhodujúcim znakom pre možnosť liberácie v danom prípade je to, či skalka na cestnej komunikácii, vymrštením ktorej vznikla škoda je alebo nie je okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke. Podľa odvolateľa skalka ležiaca na ceste je jednoznačne okolnosťou existujúcou mimo vodiča a samotného vozidla, preto nie je súčasťou prevádzky a nemôže mať v nej ani pôvod. Ak teda súd posúdil skalku na ceste ako okolnosť majúcu pôvod v prevádzke len preto, že bola odmrštená krútiacou silou kolesa, subsumoval nepreukázaný skutkový stav pod nesprávnu právnu normu, čím vec nesprávne právne posúdil.
Ďalej odvolateľ poukázal na tú skutočnosť, že škode nemohol vodič zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho požadovať, pričom možnosť zabránenia vzniku škody vynaložením všetkého úsilia je potrebné posudzovať objektívne, t.j. nevychádzať len zo subjektívnych možností konkrétneho vodiča. Od údajného škodcu nebolo možné požadovať väčšie úsilie na odvrátenie škody, ako jazdiť primeranou rýchlosťou, a preto je zbavený zodpovednosti za škodu. Z uvedeného odvolateľ vyvodil, že poisťovňa v takomto prípade nie je povinná škodu nahradiť, nakoľko nie je daná zodpovednosť poisteného. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Žalovaný si v odvolaní uplatnil aj právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Žalobca sa k odvolaniu nevyjadril.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 OSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 OSP, čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že dňa 12.10.2011 došlo k škodovej udalosti na vozidle navrhovateľa tým, že spod vozidla, ktoré sa nachádzalo na cestnej komunikácii pred ním, pri predbiehaní odskočila spod jeho kolies skalka, ktorá mu poškodila čelné sklo na vozidle zn. R. R. XX, EČ: F. XXX C. M. farby. Obaja vodiči po tejto udalosti hneď na mieste spísali záznam o dopravnej nehode, ktorí aj podpísali. Vodič vozidla, ktorému spod kolies vymrštilo skalku do čelného skla navrhovateľa má uzavretú Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX s odporcom, preto poistnú udalosť nahlásil odporcovi. Navrhovateľ
potom, ako si dal opraviť poškodené čelné sklo na vozidle, za opravu ktorého zaplatil 200,-Eur, čo preukázal faktúrou č. 91/2011 dňa 21.10.2011 a dokladom o úhrade si uplatnil u odporcu vzniknutú škodu s poukazom na § 4 ods.2 písm.b/ a c/ zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla , ktorý škodu odmietol uhradiť. Dostal sa tak do omeškania s platením dlžnej sumy 200,-Eur, preto si navrhovateľ uplatnil aj právo na úrok z omeškania vo výške 9,50% ročne od 07.11.2011 až do zaplatenia, vrátane trov konania a trov právneho zastúpenia.
Z oznámenia poškodeného o poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 19.10.2011 vyplýva, že ku škode na čelnom skle vozidla došlo pri predbiehaní vozidla vodičom poisteného u odporcu, ktorému odfrkol spod kolies kameň do čelného skla vozidla navrhovateľa a toto poškodil tak, že ho bolo potrebné vymeniť.
Odporca v konaní tvrdil, že vykonaným šetrením poistnej udalosti nebolo preukázané, že za vznik škody bol zodpovedný vodič vozidla, v dôsledku čoho nevznikla odporcovi povinnosť vysporiadať náhradu škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. Aj keď ku škode na motorovom vozidle navrhovateľa došlo v dôsledku prevádzky motorového vozidla poisteného, následkom takejto okolnosti, ktorá nemala s jeho prevádzkou žiadnu súvislosť, nevznikla pre neho žiadna zodpovednosť a ani povinnosť plniť.
Podľa § 427 ods. 1 Obč. zák. fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ods. 2 cit. ust. rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 cit. zák. svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 4 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa ods. 2 cit. ust. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie,
d) ušlého zisku.
Podľa ods. 4 cit. ust. poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 15 ods.1 cit. zák. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd správne zistil skutkový stav a vec právne správne posúdil, keď nárok na náhradu škody žalobcu podriadil pod ust. § 427 Obč.zák. o zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov, preto sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie jeho správnosti, a to aj s prihliadnutím na dôvody uvedené žalovaným v jeho odvolaní dopĺňa odvolací súd nasledovné.
Predpokladom vzniku zodpovednosti právnických a fyzických osôb za škodu je porušenie právnej povinnosti, vznik škody, existencia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody, ako aj zavinenie vo forme úmyslu alebo nedbalosti. Ak sa vyžaduje podľa zákona splnenie vyššie uvedených predpokladov objektívnej, ako aj subjektívnej povahy, jedná sa o občianskoprávnu zodpovednosť za škodu založenú na princípe zavinenia. V niektorých prípadoch sa však vznik občianskoprávnej zodpovednosti viaže iba k objektívnym predpokladom, pričom namiesto protiprávneho úkonu tvorí základ zodpovednosti určitá právne kvalifikovaná udalosť, a vtedy ide o zodpovednosť založenú na princípe objektívnom. U tejto objektívnej zodpovednosti pripúšťa zákon väčšinou možnosť sa tejto zodpovednosti zbaviť, a to z určitých, zvlášť a presne stanovených dôvodov. Pri všeobecnej zodpovednosti za škodu znenie zákona vyjadruje zásadu predpokladaného zavinenia. To znamená, že skutočnosti, t.j. konkrétnu škodu a porušenie právnej povinnosti, ako aj existenciu príčinnej súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody musí preukázať poškodený. Ak boli tieto predpoklady zodpovednosti preukázané, predpokladá sa zavinenie škodcu. Za tohto stavu musí škodca preukázať, že vzniknutú škodu nezavinil, to znamená, že musí preukazovať okolnosti, z ktorých je možné spoľahlivo usúdiť , že škode vzniknutej porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré na ňom bolo možné za daných okolností konkrétneho prípadu požadovať.
Ako jeden zo zvláštnych prípadov zodpovednosti za škodu upravuje Občiansky zákonník aj zodpovednosť za škodu spôsobenú zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov, ktorá je založená na zásade objektívnej zodpovednosti.K liberácii zodpovedného subjektu môže dôjsť len za splnenia určitých, v zákone uvedených podmienok. Ust. § 427 Obč.zák. obsahuje vymedzenie subjektov, ktoré za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov zodpovedajú a stanovuje aj základný predpoklad tejto zodpovednosti. Týmto predpokladom je, že ide o škodu vyvolanú zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Základ tejto zodpovednosti tvorí zvlášť kvalifikovaná udalosť, teda nie zavinené porušenie právnej povinnosti prevádzateľa. Prevádzateľom je ten, kto má právnu i faktickú možnosť s dopravným prostriedkom trvale disponovať. Dostatočným dôvodom vzniku tejto objektívnej zodpovednosti je kvalifikovaná udalosť v príčinnom spojení so škodou, pričom vznik tejto objektívnej zodpovednosti nevyžaduje ku svojmu vzniku existenciu zavineného protiprávneho úkonu. Príčinná súvislosť je daná vtedy, ak konkrétna udalosť skutočne spôsobila škodu, o ktorej náhradu sa jedná a ak je tu daný vzťah príčiny a následku.
Úpravu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla upravuje zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 4 cit. zák. poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením veci.
V prejednávanej veci nie je sporné, že ku vzniku udalosti, pri ktorej vznikla žalobcovi škoda na jeho vozidle došlo prevádzkou dopravného prostriedku, pričom škoda bola spôsobená práve zvláštnou povahou prevádzky dopravného prostriedku. Škodou vyvolanou zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov nemusí byť len ujma spôsobená pri samotnej preprave, resp. jej vykonávaním, ale aj ujma, ku ktorej došlo v súvislosti s ňou. Odfrknutie skalky nachádzajúcej sa na ceste spod kolies predbiehajúceho auta je podľa názoru odvolacieho súdu taká udalosť, ktorá by bez pohybujúceho sa dopravného prostriedku škodcu, ktorý vyvinutím tlaku kolies na ňu jej odfrknutie spôsobil, sama o sebe nikdy nenastala. Škoda tak vznikla práve v súvislosti s prevádzkou vozidla poisteného, za ktorú
prevádzateľ nesie plnú zodpovednosť. Vodič motorového vozidla, ktorý je poistený u odporcu má právo, aby za neho poisťovateľ poskytol poškodenému plnenie, pretože sa na neho vzťahuje zákonné poistenie zodpovednosti za škodu. Navrhovateľ má preto nárok, aby poisťovateľ za poisteného nahradil poškodenému uplatnený a preukázaný nárok na náhradu škody vzniknutej mu poškodením veci.
Z ust. § 427 ods.1 OZ vyplýva, že režim zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov má dopad na každého prevádzateľa motorového vozidla. Základným predpokladom je, aby bolo motorové vozidlo v pohybe, pričom motorové vozidlo je v pohybe nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy keď stojí, ale motor je v chode, prípadne keď sa motorové vozidlo pripravuje na jazdu alebo pri výkonoch, ktoré sú potrebné na jeho údržbu. Základnou podmienkou zvýšenej zodpovednosti za škodu tohto typu je preto faktická existencia prevádzky vymedzeného dopravného prostriedku s tým, že podľa zákonnej úpravy je zodpovednosť prevádzateľa objektívna. Vznik tejto objektívnej zodpovednosti nevyžaduje ku svojmu vzniku existenciu protiprávneho úkonu a už vôbec nie zavinený protiprávny úkon, aj keď jeho existencia najmä vo forme prípadného zavineného porušenia dopravných predpisov nemusí byť vylúčená.
Vzhľadom k tomu, že zodpovednosť prevádzateľa dopravy je objektívna, a teda bez ohľadu na zavinenie a bez akéhokoľvek posudzovania protiprávnosti úkonu, ktoré sa pri posudzovaní tejto zodpovednosti nevyžaduje, je odvolací súd toho názoru, že škodná udalosť má svoj pôvod v prevádzke, v dôsledku čoho liberácia žalovaného podľa § 428 OZ vôbec neprichádza do úvahy. Prevádzateľ dopravného prostriedku sa preto nemôže dovolávať ani vád, ani zlyhania materiálu a ani neodvrátiteľného úkonu tretej osoby, ktorej činnosťou sa eventuálne mohla skalka dostať na cestu, pretože škoda bola spôsobená výlučne okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke vozidla.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že žalobcovi vzniklo právo podľa § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ako aj podľa § 427 Obč. zák. uplatniť si náhradu škody voči poisťovateľovi, u ktorého bol v rozhodnom čase vodič, ktorý škodu spôsobil poistený, a to priamo, s tým, že navrhovateľ vznik, výšku a príčinnú súvislosť vzniku škody vo výške 200,-Eur tak, ako to predpokladá § 427 Obč. zák. preukázal, preto ani liberácia žalovaného s poukazom na § 428 Obč. zák. neprichádza do úvahy.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vo výroku vecne správne podľa § 219 ods.1 O.s.p. potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods.1 a § 142 ods.1 O.s.p. tak, že by ich náhradu bol priznal žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní plne úspešný. Žalobca si žiadne trovy odvolacieho konania neuplatnil, preto mu ich náhradu odvolací súd nemohol priznať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.