Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_43CoKR-45-2012.pdf
PDF · 84.96 KB
Case nature
Area
Subarea
43CoKR/45/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Kmeťovej a z členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Železníkovej v právnej veci žalobcu Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, so sídlom Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, IČO: 00 681 156, proti žalovanému Mgr. Katarína Milanská, so sídlom kancelárie J. Kozáčeka 146/13, 960 01 Zvolen, správca úpadcu Veľkokrtíšsky sociálny podnik, n. o., so sídlom Osloboditeľov 33, 990 01 Veľký Krtíš, IČO: 42 000 947, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/1/2012-40 zo dňa 26. júna 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cbi/1/2012-40 zo dňa 26. júna 2012 potvrdzuje.
Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica napadnutým rozsudkom návrh žalobcu zamietol a rozhodol, že žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
Žalobným návrhom podaným dňa 11. 01. 2012 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu vo výške istiny 1.719. 231,17 Eur istiny prihlásená do konkurzného konania úpadcu, sp. zn. 1K 42/2011 prihláškou zo dňa 02. 09. 2011 s poradovým číslom 1 vo výške 201.420,09 Eur, prihláškou zo dňa 02. 09. 2011 s poradovým číslom 2 vo výške 1.141.380,60 Eur, prihláškou zo dňa 02. 09. 2011 s poradovým číslom 3 vo výške 56.464,59 Eur a prihláškou zo dňa 02. 09. 2011 s poradovým číslom 4 vo výške 319. 965,90 Eur existuje čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a čo do zabezpečenia zabezpečovacím právom a poradia zabezpečovacieho práva, prihláseným v prihláškach žalobcu. Žalobca ako poskytovateľ uzavrel s úpadcom ako prijímateľom dňa 18. 06. 2008 Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. J., na základe ktorej poskytol úpadcovi nenávratný finančný príspevok v celkovej výške 1.719.231,18 Eur. Dňa 23. 06. 2010 uzavrel žalobca a úpadca Dohodu o ukončení Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na základe ktorej sa zmluva ukončila ku dňu 30. 06. 2010 mimoriadnym spôsobom s poukazom na čl. III. bod 3.3 Dohody a zmluvné strany potvrdzujú, že realizácia aktivít projektu nebola ukončená riadnym spôsobom. Podľa žalobcu sú tu predpoklady, že NFP bol úpadcovi poskytnutý bez právneho dôvodu ako protiprávna štátna pomoc, Zmluva o poskytnutí NFP zo dňa 18. 06. 2010 je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná, nakoľko bola uzavretá v rozpore s článkom 108 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a § 2 a § 23 ods. 2 Zákona o štátnej pomoci, a preto je neplatný aj s tým súvisiaci právny úkon žalobcu a žalovaného, a to Dohoda o ukončení Zmluvy zo dňa 23.06.2010. Žalobca tvrdil, že z uvedených dôvodov je úpadca povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie spočívajúce v platbách prijatých na
základe neplatnej zmluvy v celkovej výške 1.719.231,18 Eur, nárok na vrátenie ktorých si žalobca uplatnil v konkurze vyššie uvedenými 4 prihláškami. Všetky pohľadávky si žalobca prihlásil do konkurzu ako zabezpečené, pričom predmet zabezpečenia bol v prihláškach pohľadávok špecifikovaný. Ustanovený správca pohľadávky poprel najmä čo do právneho dôvodu, výšky a zabezpečenia zabezpečovacím právom, preto si žalobca podal žalobu na súd.
Žalovaný žiadal návrh zamietnuť. Uviedol, že žalobca bol síce aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na určenie popretej pohľadávky, táto lehota však žalobcovi uplynula márne dňom 08. 11. 2011, a teda v zmysle § 42 ods. 4, § 32 ods. 6 a § 27 ods. 1, 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii v spojení s § 583 Občianskeho zákonníka, žalobcovi ex lege zaniklo postavenie účastníka konania a súčasne týmto došlo k strate jeho aktívnej vecnej legitimácie ako účastníka konania domáhať sa na súde svojho práva, resp. z neho vyplývajúceho právneho nároku, a to dňa 08. 11. 2011.
Súd prvého stupňa vec prejednal, vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistené skutočnosti posúdil podľa § 23 ods. 1, § 28 ods. 1 a 5, § 32 ods. 4 a 6 a § 199 ods. 9 Zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2011 a ďalej podľa § 122 Občianskeho zákonníka. Podaným návrhom sa žalobca domáhal určenia popretej pohľadávky podľa príslušných ustanovení Zákona č. 7/2005 Z. z., pričom na uplatnenie práva na určenie popretej pohľadávky určuje tento zákon lehotu 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, a to žalobou podanou na súde proti správcovi.
Konkurz na úpadcu bol vyhlásený uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 1K 42/2011-183 zo dňa 18. 07. 2011, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. OV142B/2011 dňa 25. 07. 2011, s poukazom na § 23 ods. 1 v spojení s § 199 ods. 9 ZKR, teda účinky vyhlásenia konkurzu nastali dňa 26. 07. 2011. Vyhlásením konkurzu začala plynúť aj zákonná 45 dňová lehota na prihlásenie pohľadávok podľa § 28 ods. 5 ZKR, ktorá uplynula dňa 09. 09. 2011. Žalobca si prihláškami zo dňa 02. 09. 2011 prihlásil do konkurzu 4 pohľadávky v celkovej sume 1.719.231,17 Eur. Uplynutím lehoty na prihlasovanie pohľadávok (09. 09. 2011) začala správcovi plynúť 30 dňová zákonná lehota na popretie pohľadávok podľa § 32 ods. 4 ZKR, a v konaní nebolo sporné, že správca v zákonnej lehote pohľadávky žalobcu poprel. Žalobca ako veriteľ popretej pohľadávky sa v zmysle § 32 ods. 6 ZKR môže domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky, a to žalobu podanou na súde proti správcovi v lehote do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok. Lehota na popieranie pohľadávok začala plynúť od 09.09.2011 a koniec tejto lehoty pripadol na 09. 10. 2011, čo bola nedeľa, a preto v zmysle §122 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa posledný deň presunul na najbližší nasledujúci pracovný deň, a to pondelok 10. 10. 2011. Zákonom v § 32 ods. 6 ZKR stanovená 30 dňová lehota na podanie žaloby na určenie popretej pohľadávky uplynula dňa 09.11.2011. Žaloba žalobcu v tejto veci bola na súd doručená dňa 11. 01. 2012, teda až po uplynutí zákonnej lehoty na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky.
Súd prvého stupňa uviedol, že aj keď ZKR v znení účinnom pre rozhodné obdobie nemal osobitné ustanovenie o počítaní lehôt, je nesporné, že lehota na podanie žaloby na určenie popretej pohľadávky je hmotnoprávnou lehotou, ktorá sa počíta podľa pravidiel ustanovených Občianskym zákonníkom, čo znamená, že žaloba musí byť doručená príslušnému súdu najneskôr v posledný deň tejto lehoty, a nestačí žalobu v posledný deň lehoty podať na poštovú prepravu. Rovnako je nesporné, že lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky je lehotou prekluzívnou, preto ak žaloba nie je doručená súdu v posledný deň lehoty, toto právo zanikne. Pokiaľ aj žalobca konštatoval, že v danom prípade ide o procesno-právnu lehotu, a teda rozhodujúci je okamih podania zásielky na poštovú prepravu súd prvého stupňa podporne poukázal aj na § 82 ods. 1 OSP, v zmysle ktorého konanie je začaté dňom, keď došiel súdu návrh na jeho začatie alebo keď bolo vydané uznesenie, podľa ktorého sa konanie začína bez návrhu. Nakoľko žalobca si neuplatnil právo na určenie popretej pohľadávky žalobou proti správcovi na súde v lehote 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok, toto právo mu zaniklo, a preto súd prvého stupňa z dôvodu prekluzie návrh žalobcu zamietol. O trovách konania rozhodoval podľa § 142 ods. 1 OSP, nakoľko však žalovanému, ktorý bol v konaní úspešný žiadne trovy nevznikli, resp. si ich náhradu neuplatnil, súd žalovanému náhradu trov konania nepriznával.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca poukazoval na to, že ZKR v § 32 ods. 6 uvádza, že žaloba o určenie popretej pohľadávky má byť podaná v zákonom stanovenej lehote, žalobca je preto toho názoru, že ide o procesnú lehotu, teda lehota na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky sa považuje za zachovanú, ak bola najneskôr v posledný deň lehoty žaloba odovzdaná na poštovú prepravu. Žalobca namietal proti postupu súdu prvého stupňa, ktorý v tomto prípade neskúmal, kedy bola žaloba o určenie popretej pohľadávky odovzdaná na poštovú prepravu, ale skúmal len deň doručenia tejto žaloby na súd, a to napriek tomu, že podľa žalobcu mohla byť žaloba na popretie pohľadávky podaná včas, pokiaľ by za rozhodujúci deň bol považovaný deň, kedy bola žaloba odovzdaná na poštovú prepravu.
Žalovaný sa k odvolaniu vyjadril písomným podaním zo dňa 10.08.2012 a navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
Žalovaný súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že lehota na podanie návrhu na začatie konania o určenie popretej pohľadávky je hmotno-právnou lehotou, ktorá sa počíta podľa pravidiel ustanovených v Občianskom zákonníku a táto je zachovaná, resp. úkon je urobený včas v prípade, ak ku skutočnosti, ktorej sa plynutie lehoty týka, došlo najneskôr v posledný deň lehoty. Lehota by bola v tomto prípade dodržaná vtedy, ak by bol návrh žalobcu doručený súdu najneskôr posledný deň lehoty, k čomu však nedošlo. Žaloba žalobcu bola súdu doručená dňa 09. 11. 2011 a podľa žalovaného nestačí len ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že táto bola prípadne v lehote podaná na poštovú prepravu. Napokon, žalobca ani svoje tvrdenie o tom, že jeho návrh bol podaný na poštovú prepravu včas, v konaní nepreukázal.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vec prejednal podľa § 212 ods. 1 a §214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania v senáte, pričom podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods.3 OSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu oznámené na úradnej tabuli súdu.
Po zhodnotení skutočností, zistených z predloženého spisu, odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa v tejto veci dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne právne posúdil, keď návrh žalobcu zamietol z dôvodu prekluzie práva žalobcu.
Podľa § 32 ods. 6 ZKR v znení, platnom a účinnom k 31. 12. 2011, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou proti správcovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, poradie, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške.
Zákon dáva veriteľovi spornej pohľadávky, teda pohľadávky, ktorá bola v konkurze popretá, právo domáhať sa, aby súd určil jeho pohľadávku v rozsahu, v akom zostala sporná, a to tzv. žalobou o určenie pohľadávky podanou proti správcovi. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že v prípade 30-dňovej lehoty stanovenej v § 32 ods. 6 ZKR v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2011 veriteľovi popretej pohľadávky na podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky proti správcovi ide o lehotu hmotno-právnu. Pokiaľ teda veriteľ svoje právo na popretie neuplatní žalobou podanou na súde (čo aj nepríslušnom) najneskôr posledný deň 30-dňovej lehoty, jeho právo na podanie určovacej žaloby zanikne. Pri hmotno-právnych lehotách sa na zachovanie lehoty podľa platnej právnej úpravy vyžaduje, aby právo bolo uplatnené na súde najneskôr posledný deň lehoty, zatiaľ čo pri procesných lehotách (§ 55 až § 58 OSP) stačí pre zachovanie lehoty, ak sa posledný deň lehoty podanie odovzdá na poštovú prepravu. Zákon v § 32 ods. 6 ZKR v znení platnom a účinnom do 31. 12. 2011 uvádza, že žaloba sa podáva proti správcovi, čím určuje účastníka konania na strane žalovaného teda osobu, proti ktorej sa právo na určenie popretej pohľadávky uplatňuje.
Ako to správne uviedol aj súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, 30 dňová zákonom stanovená lehota veriteľovi popretej pohľadávky na podanie žaloby na určenie pohľadávky proti správcovi v tomto prípade uplynula dňa 09. 11. 2011. Žaloba žalobcu bola súdu prvého stupňa doručená dňa 11.01.2012, teda po uplynutí zákonom stanovenej 30-dňovej lehoty na uplatnenie tohto práva, a preto došlo k zániku práva žalobcu ako veriteľa popretej pohľadávky domáhať sa určenia tejto pohľadávky žalobou na súd. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým návrh žalobcu zamietol z dôvodu, že právo na určenie popretej pohľadávky si neuplatnil v zákonom stanovenej lehote, a preto mu zaniklo, považuje odvolací súd za správne.
Pre úplnosť odvolací súd upozorňuje, že žalobca napokon ani nepreukázal, kedy odovzdal zásielku so žalobou na poštovú prepravu, namietal len, že súd prvého stupňa sa vôbec nezaoberal zistením toho, kedy bola žaloba v tomto prípade odovzdaná na poštovú prepravu.
Na základe uvedených záverov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa §219 ods. 1 OSP ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, § 142 ods.1 a § 151 OSP. V odvolacom konaní bol síce úspešný žalovaný, nakoľko však nepodal návrh na priznanie trov odvolacieho konania, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.