Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2CoE-268-2012.pdf
PDF · 95.91 KB
Case nature
Area
Subarea
2CoE/268/2012
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35724803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o. so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti povinnému: P. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. M. XXX, XXX XX S. o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2 247,35 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp. zn. EX 5654/11u súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1037/2011-27 zo dňa 22. novembra 2011 jednohlasne takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 4Er/1037/2011-27 zo dňa 22. novembra 2011 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „exekučný súd“) napadnutým uznesením č.k. 4Er/1037/2011-27 zo dňa 22. novembra 2011 zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Rozhodol tak po zistení, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok vydaný Mgr. Ing. Bohumilom Kuhajdom, rozhodcom Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie so sídlom v Bratislave, Komora pre rozhodovanie sporov z iných obchodnoprávnych alebo občianskych vzťahov (ďalej len „rozhodcovský súd“) sp. zn. II/2010-5021 zo dňa 10. februára 2011 bol vydaný v rozpore so zákonom. Súd sa okrem exekučného titulu oboznámil so Zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru a Všeobecnými obchodnými podmienkami R. banky, a.s.. Konštatoval, že z pripojených listinných dôkazov vyplýva, že dňa 24. augusta 2004 bola medzi právnym predchodcom oprávneného (spoločnosť R. banka, a.s.) a povinným uzavretá Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, na základe ktorej R. banka poskytla povinnému spotrebiteľský úver vo výške 60 000,- Sk (1 991,64 Eur), ktorý sa povinný zaviazal pravidelne splácať v 60 mesačných splátkach po 1 440,- Sk (47,80 Eur). Súčasťou predmetnej Zmluvy sú Všeobecné obchodné podmienky, kde v čl. IV Spoločné ustanovenia, bod 4.9 je obsiahnutá rozhodcovská doložka. Exekučný súd skúmal rozhodcovskú doložku, berúc do úvahy kritériá, na ktorých je založený inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, a teda, či rozhodcovská doložka začlenená v rámci podmienok štandardnej zmluvy nespôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 OZ). Exekučný súd konštatoval, že zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov a spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) s ohľadom na povahu zmluvných strán, predmetu podnikateľskej činnosti veriteľa a obsah Zmluvy. Poukázal na to, že pre posúdenie či sa jedná o spotrebiteľský úver nie je rozhodujúce akou právnou formou sa spotrebiteľský úver poskytuje, dôležité je len, či sa jedná o poskytnutie peňažných prostriedkov v prospech spotrebiteľa za odplatu. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka (ďalej len „OBZ“) nie je žiadnou prekážkou na aplikáciu všeobecných ustanovení OZ, medzi ktoré patrí aj § 52 a nasl. týkajúci sa ochrany spotrebiteľa vychádzajúc zo subsidiarity OZ. Exekučný súd ďalej uviedol, že pokiaľ je zmluvná podmienka v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Podľa exekučného súdu rozhodcovská doložka, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul znemožnila voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak by v konaní vystupoval na strane žalovaného. Už túto skutočnosť exekučný súd považoval za neprijateľnú podmienku, a to v neprospech spotrebiteľa. Ďalej dôvodil tým, že spotrebiteľ si rozhodcovskú doložku osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol zmluvu ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým Všeobecným obchodným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ. Ďalej dôvodil tým, že rozhodcovský súd je pri tom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Exekučný súd dospel k záveru, o neprijateľnosti predmetnej rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovská doložka je neprijateľná, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná a núti spotrebiteľa neodvolateľne sa podrobiť rozhodcovskému konaniu a vzdať sa ústavného práva na spravodlivý proces pred nezávislým súdom. Konštatoval, že mu dáva za pravdu aj neskôr prijatá novela Občianskeho zákonníka zákonom č. 568/2007 účinným od 1.1.2008, ktorá podľa § 53 ods. 4 písm. r/ považuje za neprijateľnú podmienku uvedenú v spotrebiteľskej zmluve ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa prieči dobrým mravom a potom aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom, preto v danej veci boli splnené podmienky na zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“).
Proti rozhodnutiu prvostupňového súdu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Oprávnený v odvolaní namietal, že prvostupňový súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom, pričom poukázal na ust. § 35, § 45 ods. 1, 2 ZRK a na § 159 O.s.p.. Podľa názoru oprávneného, pokiaľ by exekučný súd meritórne skúmal, či je plnenie, na ktoré zaväzuje rozhodcovský rozsudok v súlade s hmotným právom, pôsobil by ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, t.j. ako súd tretej inštancie. Takýto výklad považuje odvolateľ za neprípustný. Právny poriadok Slovenskej republiky podľa neho nepriznáva ani súdu konajúcemu o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku právo na prieskum z hľadiska jeho súladu so všeobecne záväznými predpismi. Ust. § 45 ZRK podľa oprávneného neumožňuje teda exekučnému súdu skúmať vecnú správnosť rozhodcovského rozhodnutia, t.j. hodnotiť skutkovú a právnu stránku prípadu a vykonávať k tomu potrebné dokazovanie a vydávať rozhodnutie vo veci samej. Rovnako predmetné ustanovenie neumožňuje exekučnému súdu skúmať zákonnosť procesného postupu rozhodcovského súdu. Ďalej podľa odvolateľa nemožno z európskeho práva vyvodzovať za súčasného právneho stavu záver, podľa ktorého by exekučný súd mal povinnosť preskúmavať exekučný titul a nahradiť tak pasivitu spotrebiteľa (povinného), ktorý síce vedel o svojich právach, no neuplatnil si ich. Rovnako z uvedeného podľa odvolateľa vyplýva, že komunitárne právo neukladá vnútroštátnemu exekučnému súdu žiadne iné priame povinnosti preskúmavať vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, okrem prípadu, že by bola narušená zásada rovnocennosti. Odvolateľ ďalej poukázal na skutočnosť, že v období do 31.12.2007 sa ustanovenia § 52 až § 54 OZ vzťahovali len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo a na iné zmluvy upravené v 8. časti OZ, ako aj na zmluvu podľa § 55 OZ. Zmluva o úvere bola upravená len v Obchodnom zákonníku a v zákone o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z.. Preto sa na účastníkov úverovej zmluvy nevzťahovala povinnosť vedená v prechodnom ustanovení § 879f ods. 3 Občianskeho zákona. Pokiaľ pred dňom 1.1.2008 bola uzatvorená zmluva o úvere kde bol dlžník spotrebiteľom, nie je v zmysle prechodných ustanovení k novele účinnej od 1.1.2008 možné práva a povinnosti vzniknuté pred 1.1.2008 posudzovať podľa § 52 - § 54 OZ. Právne vzťahy zo zmluvy o úvere uzavretej pred 01.01.2008 sa v súlade s § 261 ods. 1 písm. b/ ObZ spravujú Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu účastníkov. Odvolateľ vyslovil názor, že namietaným postupom a rozhodnutím súdu dochádza k neoprávnenému zásahu do jeho základného práva na súdnu ochranu a k porušeniu princípu právnej istoty, čím mu je znemožnené efektívne uspokojenie jeho pohľadávky v exekučnom konaní prebiehajúcom na podklade právom uznaného exekučného titulu a zároveň takýto postup môže založiť zodpovednosť štátu za škodu. Odvolateľ tiež poukázal na dôvodovú správu k ust. § 53 ods. 4 písm. r), pričom podľa oprávneného z nej vyplýva, že toto ustanovenie v žiadnom prípade nespôsobuje neplatnosť celej rozhodcovskej doložky. Zároveň si oprávnený uplatnil trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní.
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 O.s.p.) na základe odvolania vec preskúmal v medziach a v rozsahu daných odvolaním podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v súlade s § 214 ods. 2 O.s.p..
V tomto exekučnom konaní sa oprávnený domáhal exekúcie na vymoženie pohľadávky priznanej rozhodcovským rozsudkom, pričom priznaná pohľadávka mala vzniknúť medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby zo dňa 24. augusta 2004, na základe ktorej R. poskytla povinnému úver vo výške 60 000,- Sk (1 991,64 Eur). Podľa predmetnej Zmluvy sú jej neoddeliteľnou súčasťou Všeobecné obchodné podmienky R. banky, a.s., podľa ktorých sa v článku 4.9 Banka a Klient dohodli, že všetky spory, ktoré vznikli alebo vzniknú pri vykonávaní Bankových obchodov a v súvislosti s nimi, budú rozhodované s konečnou platnosťou v rozhodcovskom konaní pred Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk v Bratislave (ďalej „Rozhodcovský súd“), a to podľa Štatútu a Rokovacieho poriadku Rozhodcovského súdu. Rozhodnutie Rozhodcovského súdu bude záväzné pre banku aj pre klienta, pričom banka a klient sa zaväzujú v stanovených lehotách splniť všetky povinnosti uložené v rozhodcovskom náleze. Podľa bodu 4.9.2. týchto obchodných podmienok klient má právo odmietnuť rozhodcovskú doložku uvedenú v bode 4.9.1. do 30 dní odo dňa účinnosti týchto obchodných podmienok alebo do 30 dní odo dňa uzatvorenia zmluvného vzťahu s bankou.
Podľa § 44 ods. 1 a 2 Exekučného poriadku (1) exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. (2) Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Podľa § 45 ods. 1 písm. b/, c/ a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „Zákon o rozhodcovskom konaní“ alebo „ZRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu podľa osobitných predpisov (§ 45 Exekučného poriadku) na návrh účastníka konania, proti ktorému bol nariadený výkon rozhodcovského rozsudku, konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie zastaví, ak rozhodcovský rozsudok má nedostatok uvedený v §-e 40 písm. a/ a b/ alebo ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/.
Odvolateľ poukazoval na vybrané časti odôvodnenia rozsudku Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 6. októbra 2006 vo veci C-40/08, v ktorom bol podaný výklad Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Odvolací súd poukazuje na rozhodnutie, ku ktorému Súdny dvor Európskej únie pri výklade predmetnej smernice v danej veci úvahami uvedenými v tomto rozhodnutí, t.j. aj tými, na ktoré poukazuje odvolateľ dospel, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak, prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.
Tvrdenie odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať, či exekučný titul bol vydaný na základe platnej rozhodcovskej doložky, a teda zákonnosť exekučného titulu, nie je súladné s citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a Zákona o rozhodcovskom konaní. Naopak, vyplýva z nich, že exekučný súd je povinný pred vydaním poverenia súdnemu exekútorovi z úradnej povinnosti dôsledne skúmať, či sú splnené formálne a materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie. Predovšetkým exekučný súd skúma, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie je spôsobilým exekučným titulom v zmysle § 41 Exekučného poriadku a či subjekty, voči ktorému a v prospech ktorého sa má exekúcia vykonať, sú zhodné so subjektami uvedenými v exekučnom titule. Prípadne skúmať, či došlo k prechodu práva alebo povinností na inak označený subjekt v zmysle § 37 ods. 3 Exekučného poriadku. Námietka odvolateľa o nedostatku kompetencie exekučného súdu skúmať zákonnosť exekučného titulu neobstojí, pretože je v zrejmom rozpore s cit. § 44 Exekučného poriadku. Takisto námietka, podľa ktorej exekučný súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, keď posudzoval súladnosť exekučného titulu so zákonom neobstojí. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom v konaní podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej zmluve. Z tohto dôvodu je pre posúdenie, či súdu bol alebo nebol predložený exekučný titul, nevyhnutnou súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto právneho úkonu rozhodcovský rozsudok trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala právomoc na vydanie rozhodnutia. Potom dôvody odvolania, podľa ktorých súd nepostupoval v súlade s ústavou tým, že preskúmaval splnenie podmienok na exekúciu, a to súlad predloženého exekučného titulu so zákonom, nie je právnym názorom, ktorý by vychádzal z platnej právnej úpravy.
Odvolateľ tiež vytýkal exekučnému súdu nesprávnosť v tom, že nebola správne posúdená zmluva, záväzok z ktorej sa v predmetnom konaní vymáhal. Podľa odvolateľa išlo o zmluvu, ktorá sa riadi výlučne Obchodným zákonníkom a nemôžu sa na ňu vzťahovať ust. § 52 až § 54 OZ. Odvolateľ sa však mýli, keď sa domnieva, že právne vzťahy vzniknuté z predmetnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru sa budú spravovať výlučne Obchodným zákonníkom bez ohľadu na povahu zmluvných strán. Posúdenie, či konkrétny úverový vzťah je, alebo nie je vzťahom o spotrebiteľskom úvere, závisí predovšetkým od predmetu zmluvného vzťahu a od postavenia účastníkov tohto vzťahu. Je nepochybné, že v danom prípade bol poskytovateľom úveru oprávnený, ktorý ho poskytol v rámci svojho podnikania a to v rámci predmetu svojej činnosti. Druhou zmluvnou stranou bola fyzická osoba - nepodnikateľ, ktorá nemohla ovplyvniť znenie predmetnej zmluvy. Takýto vzťah medzi účastníkmi, keď na jednej strane vystupuje podnikateľ ako dodávateľ poskytujúci predmet plnenia v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane druhej vystupuje ako odberateľ fyzická osoba, je v zmysle § 2 písm. a/ a § 3 ods. 1 a 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch nepochybne spotrebiteľským úverom. Podľa § 2 písm. a/ cit. zákona sa na účely zákona rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Rovnako boli splnené podmienky podľa § 3 ods. 1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, keď veriteľom je právnická osoba, ktorá poskytla spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a spotrebiteľom bola fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver, t.j. peňažné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Zákon o spotrebiteľských úveroch výslovne uvádza, na ktoré zmluvy (pokiaľ spĺňajú uvedené podmienky) sa nevzťahuje. To znamená, že vyníma zo svojej povinnosti určité úverové zmluvy, ktoré presne špecifikuje v § 1 ods. 2 a 3. Úverová zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom oprávneného a povinným nie je ani jednou zo zmlúv uvedených v § 1 ods. 2 a 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch. To znamená, že je úverovou zmluvou, na ktorú sa cit. zákon vzťahuje v plnom rozsahu. Úverové zmluvy sa v zmysle § 261 ods. 3 zák.č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) riadia Obchodným zákonníkom, ktorý neobsahuje žiadnu úpravu spotrebiteľských vzťahov, a preto sa na tieto v zmysle § 1 ods. 2 Obch. zák. vzťahujú predpisy občianskeho práva, teda aj Zákon o spotrebiteľských úveroch a Občiansky zákonník. Exekučný súd preto správne posúdil vzťah medzi oprávneným a povinným ako vzťah spotrebiteľský a v zmysle uvedeného preskúmal exekučný titul aj bez návrhu v súlade s § 44 Exekučného poriadku a § 45 ZRK.
Navyše podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom ku dňu uzatvorenia predmetnej zmluvy, typovou zmluvou sa podľa tohto zákona rozumie zmluva, ktorá sa má uzavrieť vo viacerých prípadoch, ak je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje. V ods. 2 písm. a), b) toto znenie zákona obsahovalo zákaz, aby typová zmluva obsahovala neprimerané podmienky, ktoré na škodu spotrebiteľa zakladajú nápadný nepomer medzi právami a povinnosťami zmluvných strán ako aj podmienky, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi. Odvolací súd poukazuje aj na odôvodnenie uznesenia Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV ÚS 55/2011-19, kde Ústavný súd zaujal stanovisko k otázke právomoci exekučného súdu preskúmať prípustnosť exekúcie z hľadiska relevantnosti exekučného titulu (rozhodcovského nálezu) ako aj k postupu exekučného súdu v prípade, že rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.
Odvolací súd ďalej dospel k záveru, že pokiaľ odvolateľ v odvolaní tvrdil, že exekučný súd vec nesprávne právne posúdil keď dospel k záveru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v predmetnej spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou podmienkou, je dôvodné. Exekučný súd svoje závery nezaložil na celom obsahu predmetnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. Z bodu 4.9.2. je nepochybné, že rozhodcovská doložka nebola spotrebiteľovi vnútená, nakoľko mu bolo dané na výber, či uzatvorí zmluvu o úvere s touto rozhodcovskou doložkou alebo bez nej. Skutkové závery exekučného súdu, že v tomto prípade bola rozhodcovská zmluva vo forme doložky dojednaná ako podmienka v spotrebiteľskej zmluve, bez prijatia ktorej by spotrebiteľská zmluva nevznikla, nevyplývajú z obsahu Všeobecných obchodných podmienok. Povinnosť ponúknuť klientovi riešenie vzájomných sporov prostredníctvom rozhodcu, ktorú v čase uzatvárania zmlúv banke ukladal vtedy platný zákon o bankách č. 483/2001 Z.z., neznamená, že banka bola povinná túto rozhodcovskú doložku klientovi vnútiť a banka to ani neurobila, nakoľko klientovi dala možnosť vyjadriť s touto rozhodcovskou doložkou nesúhlas bez toho, aby to malo nejaký vplyv na uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru. To znamená, že predmetná rozhodcovská zmluva nespôsobila nerovnováhu medzi zmluvnými stranami v neprospech spotrebiteľa. Predmetná rozhodcovská doložka, tak ako to vyplýva z jej obsahu, nespĺňa podmienky neplatnosti v zmysle § 53 ods. 1 a § 879e Občianskeho zákonníka.
Na základe vyššie uvedeného vyplýva, že exekučný súd nevychádzal z konkrétnych okolností tohto prípadu a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd preto prvostupňové rozhodnutie v súlade s § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie konanie.
O trovách odvolacieho konania rozhodne v zmysle § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 251 ods. 4 O.s.p. súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.