Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Saz/20/2024

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: A. B. A., nar. XX.XX.XXXX, miesto narodenia: C. D., občan E. F. G., číslo cestovného dokladu: H., povolenie na pobyt vydané v Maďarsku číslo: XXXXXXXXX, vydané dňa XX.XX.XXXX E. I., platné do XX.XX.XXXX, pobyt na území Slovenskej republiky: J. XXX/X, F., v zast.: JUDr. Lórant Kósa, Bebravská 7, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo cudzineckej polície Policajného zboru Nové Zámky, so sídlom: Bitúnkova 8, Nové Zámky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd v Bratislave návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zo dňa 23.07.2024 zamieta.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 23.07.2024, sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. K./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný podľa o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon o pobyte cudzincov“), žalobcu administratívne vyhostil z územia Slovenskej republiky na územie Maďarska alebo do krajiny pôvodu, krajiny tranzitu ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny dobrovoľne rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, alebo na územie členského štátu, v ktorom má udelené právo na pobyt alebo poskytnutú medzinárodnú ochranu podľa tretej vety . Podľa zákona o pobyte cudzincov uložil žalobcovi zákaz vstupu na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov (Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Cyprus, Dánsko, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Grécko, Holandsko, Chorvátsko, Island, Lichtenštajnsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Malta, Nemecko, Nórsko, Poľsko, Portugalsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovinsko, Švédsko, Španielsko, Švajčiarsko a Taliansko) na dobu 3 roky. Určil žalobcovi podľa zákona o pobyte cudzincov povinnosť vycestovať z územia Slovenskej republiky v lehote 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia.

2. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré však žalovaný meritórne neprejednal, neformálnym listom zo dňa 02.07.2024 iba žalobcovi oznámil, že jeho odvolanie je neprípustné nakoľko napadnuté rozhodnutie medzitým nadobudlo právoplatnosť z dôvodu vzdania sa práva na odvolanie žalobcu v administratívnom konaní.

3. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd podľa v spojení s (ďalej len „“) priznal správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tým, že vzhľadom na situáciu žalobcu, ktorému hrozí výkon rozhodnutia administratívneho vyhostenia na základe právne napadnutého rozhodnutia o administratívnom vyhostení je dostatočným a bez potreby ďalšieho

dokazovania zrejmým zákonným dôvodom na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe. Už iba hrozba administratívneho vyhostenia je taká závažná ujma a zásah zo ľudských práv a základných slobôd, že žalobca má za to, že je dôvodné žiadať od správneho súdu, aby priznal podanej správnej žalobe odkladný účinok.

4. Výzvou zo dňa 25.07.2024 súd vyzval žalovaného, aby sa vyjadril k podanej žalobe a návrhu na priznanie odkladného účinku.

5. Žalovaný na uvedenú výzvu, zaslal súdu podanie zo dňa 29.07.2024, v ktorom reagoval na podanú žalobu, avšak nevyjadruje sa k návrhu na priznanie odkladného účinku.

6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.

7. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a/ ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b/ ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

8. Podľa , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.

9. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok.

10. Podľa , správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok. Návrh na priznanie odkladného účinku podáva žalobca spolu so správnou žalobou. Na rozhodovanie správneho súdu o odkladnom účinku sa primerane použijú ustanovenia až 189. Správny súd rozhodne o návrhu na priznanie odkladného účinku do 15 dní od jeho podania.

11. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

12. Podľa , písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.

13. Podanie správnej žaloby má priamo zo zákona odkladný účinok len v takom prípade, ak to vyslovene ustanoví alebo osobitný predpis. Priznať odkladný účinok správnej žalobe môže však aj správny súd, a to za podmienok stanovených zákonom.

14. Právo na súdom vydané rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe vyplýva z práva na súdnu ochranu, ktoré je zabezpečené SR, pričom však pre takéto rozhodnutie musí byť zákonný podklad a nemôže byť iba prejavom svojvôle. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.

15. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda,

závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Žalobca nie je povinný preukazovať, že tvrdená ujma bezprostredne nastala, vyžaduje sa však osvedčenie, že výkonom napadnutého rozhodnutia určitá závažná ujma hrozí. Dôkazy k tomuto tvrdeniu musí predložiť žalobca. Ďalším predpokladom vydania takéhoto procesného rozhodnutia je vyjadrenie žalovaného k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Priznaním odkladného účinku sa pozastavujú do skončenia konania pred správnym súdom všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, čo znamená, že takéto rozhodnutie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení a akékoľvek možnosti realizovať oprávnenia plynúce z takéhoto rozhodnutia sú vylúčené. Správny súd považuje za nutné uviesť, že nastúpenie odkladného účinku žalobe predstavuje iba určitú výnimku, nie pravidlo, kedy ešte pred rozhodnutím správneho orgánu súdu vo veci samej nastúpia právne následky predpokladané v ust. 186 ods. 1 , ktoré sa vo svojej podstate blížia k účinkom vyhovenia správnej žalobe.

16. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie a v danej veci skúmal, či sú kumulatívne splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

17. Správny súd po oboznámení sa s obsahom návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a vyjadrením žalovaného, nezistil zákonný dôvod pre jeho priznanie. Správny súd má za to, že nie sú kumulatívne naplnené všetky zákonné podmienky pre priznanie odkladného účinku žalobe. Žalobca síce poukazuje na reálnu hrozbu vyhostenia, avšak tá sama o sebe nemôže byť dôvodom na priznanie odkladného účinku jeho žalobe. V prípade ak by zákonodarca chcel priznať každej žalobe, ktorá smeruje proti rozhodnutiu správneho orgánu o vyhostení odkladný účinok, priznal by tento odkladný účinok žalobe žalobcu automaticky bez ďalšieho, ako tomu je napr. v konaní podľa – konanie vo veci azylu. Avšak v konaní podľa tomu tak nie je a je práve na žalobcovi, aby vo svojom návrhu na priznanie odkladného účinku osvedčil súdu potrebu priznania odkladného účinku

18. „Na konanie o návrhu na priznanie odkladného účinku sa pritom v zmysle tretej vety použijú ustanovenia upravujúce odkladný účinok v rámci všeobecnej správnej žaloby ( až 189 ). V konaní vo veciach administratívneho vyhostenia možno pritom aplikovať oba dôvody pre priznanie odkladného účinku uvedené v . Vo vzťahu k dôvodu vymedzenému v je namieste predovšetkým argumentovať tým, že v prípade výkonu administratívneho vyhostenia by ochrana poskytovaná správnym súdom už v podstate nemala zmysel. Ohľadom dôvodu uvedeného v by mohlo do úvahy prichádzať spochybňovanie platnosti tých európskych nariadení a smerníc alebo ich častí, ktoré sa týkajú administratívneho vyhostenia (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. , Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, ).“

19. Pokiaľ teda žalobca len všeobecne uviedol, že už len samotná hrozba výkonu rozhodnutia administratívneho vyhostenia na základe právne napadnutého rozhodnutia o administratívnom vyhostení je dostatočným a bez potreby ďalšieho dokazovania zrejmým zákonným dôvodom na priznanie odkladného účinku podanej správnej žalobe, nemôže s takýmto odôvodnením návrhu na priznanie odkladného účinku súd súhlasiť. Bolo povinnosťou žalobcu v zmysle argumentovať napr. tým, že by bez priznania odkladného účinku žalobe, konanie v merite veci (preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia) nemalo ďalej zmysel, avšak z obsahu žaloby je súdu známe, že právny zástupca žalobcu podal na súd v skutkovo rovnakých veciach žalobcov E. C. v ten istý deň jedným podaním 12 žalôb smerujúcich proti rozhodnutiam správneho orgánu o administratívnom vyhostení pričom v žalobe uvádza, že niektorí z nich už samostatne dobrovoľne opustili územie Slovenskej republiky teda zachovali sa v súlade s napadnutým rozhodnutím a zároveň im uvedené nebráni v tom, že si žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o vyhostení podali, resp. na takejto žalobe trvajú. Nepostačuje len uvedenie všeobecného konštatovania o tom, že hrozba administratívneho vyhostenia je závažnou ujmou a zásahom do ľudských práv a základných práv žalobcu. Naviac súd uvádza, že žalobca na Slovensku nemá žiadnu rodinu, ani nevykonáva podnikateľskú činnosť, teda ani z tohto dôvodu nemožno pozorovať ohrozenie vyžadujúce si ochranu pred hrozbou podľa .

20. Okrem uvedeného, žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že by priznaním odkladného účinku žalobe nedošlo k ohrozeniu verejného záujmu, keďže sa týmto aspektom priznania odkladného účinku

v návrhu vôbec nevenoval. Teda žalobca primárne nijakým spôsobom zákonnú podmienku neohrozenia verejného záujmu nepreukázal

21. Vzhľadom na to, že súd nemá zo strany žalobcu za preukázané tvrdenia, ktoré by osvedčovali hrozbu závažnej ujmy, ktorá mu hrozí z účinkov rozhodnutia žalovaného č. K./XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX a ktoré by osvedčovali podmienku neohrozenia verejného záujmu, správny súd v súlade s návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietol.

22. Na doplnenie súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní o návrhu na priznanie odkladného účinku žalobe nijakým spôsobom neposudzuje zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí napadnutých žalobou, ale prioritne posudzuje len splnenie podmienok vyplývajúcich z ustanovenia v spojení s 185 .

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná ( ).