Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_43Cob-192-2012.pdf
PDF · 113.96 KB
Case nature
Area
Subarea
43Cob/192/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej, členiek senátu JUDr. Evy Kmeťovej a JUDr. Evy Železníkovej v obchodnoprávnej veci navrhovateľa KLEMBER a SPOL., s.r.o., 929 01 Dunajská Streda, Nová osada 798, IČO: 36 619 418, zast. AK Zathurecky InPaRtners, s.r.o., 974 01 Banská Bystrica, J. Chalupku 8, IČO: 36 867 578, konajúca JUDr. Eugenom Záthureckým, advokátom a konateľom proti odporcovi 1/ G.. P. L. - CORA, 650 01 Žiar nad Hronom, Priemyselná 11, IČO: 34 608 800, zast. advokátom JUDr. Antonom Bahledom, Žiar nad Hronom, Nám. Matice slovenskej 6/11 a odporcovi 2/ Baliarne obchodu, a.s., Poprad, 058 01 Poprad, Hraničná 664/16, IČO: 31 620 990, zast. advokátom JUDr. Petrom Berníkom, Poprad, Karpatská 3256/15 o zaplatenie primeraného zadosťučinenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 10CbPv 9/2008-386, IČS: 6108208045 zo dňa 4. mája 2012 jednohlasne takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu v Banskej Bystrici č.k. 10CbPv 9/2008-386, IČS: 6108208045 zo dňa 4. mája 2012 v napadnutej časti prvej výrokovej vety m e n í tak, že odporca 2/ je povinný zaplatiť navrhovateľovi primerané zadosťučinenie v sume 15.000 Eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Vo zvyšku návrh z a m i e t a.
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím uložil okresný súd odporcovi 2/ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi primerané zadosťučinenie v peňažnej forme vo výške 33.193,92 Eur s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že po doplnení dokazovania v intenciách zrušujúceho rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici ako súdu odvolacieho o notárske zápisnice predložené navrhovateľom zistil, že odporca 2/ aj po výmaze jeho ochranných známok, z ktorých vychádzajú označenia na obaloch jeho výrobku z dôvodu zameniteľnosti s ochrannou známkou navrhovateľa, ako aj po rozhodnutí odvolacieho súdu a nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia prvostupňového súdu v prvých šiestich výrokových vetách prv vydaného rozhodnutia, ktorými mu bolo zakázané konať protiprávne, naďalej a dlhodobo porušoval práva navrhovateľa ako majiteľa ochranných známok, riadne registrovaných Úradom priemyselného vlastníctva SR (ÚPV SR) tým, že svoje výrobky - praženú mletú kávu balil do obalu „Q. N. Q.“ a praženú zrnkovú kávu do obalu „Q.“, ktoré navrhovateľ ešte v máji 2010 našiel v predajniach COOP JEDNOTA Supermarket a Kaufland, ako aj na ďalších rôznych predajných miestach na území Slovenskej republiky, a to v Krupine, Prešove, Liptovskom Mikuláši, Banskej Bystrici, Nitre, Bardejove, Dunajskej Strede, atď. Odporca 2/ na výzvy súdu nereagoval, preto stanovil okresný
súd výšku primeraného zadosťučinenia, ktoré si v konaní navrhovateľ uplatnil v čiastke 33.193,92 Eur. Vychádzal pritom z možnej straty rozlíšiteľnosti ochranných známok navrhovateľa, predpokladaného rozsahu a výšky jeho obratu na slovenskom trhu s kávou a z podielu účastníkov na trhu za obdobie rokov 2005 až 2010, kedy navrhovateľ dosiahol za predaj produktov kávy odhadovaný zisk 2.753.646,99 Eur a odporca zisk vo výške 21.528.638,56 Eur. Za podklad výpočtu zisku odporcu 2/ vzal navrhovateľ aj prieskum nákupného správania sa vykonaný spoločnosť Gfk Consumer tracking, podľa ktorého dosiahli výrobky odporcu 2/ v roku 2008 29% podiel na slovenskom trhu, pričom podiel navrhovateľa bol len 3,7%.
S rozhodnutím okresného súdu sa neuspokojil odporca 2/ a podal proti nemu odvolanie. V odvolaní namietal, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, z ktorého vyplýva, že odporca 2/ dlhodobo porušoval práva navrhovateľa pri používaní ochrannej známky odvolávajúc sa na navrhovateľom predložené notárske zápisnice nie je pravdivé. Časť týchto zápisníc bola spísaná pred rozhodnutím okresného súdu, ktorým zakázal odporcovi 2/ jeho ochranné známky používať a ostatné potom, ako bolo rozhodnutie okresného súdu krajským súdom potvrdené. Odporca 2/ už v roku 2009 prestal postupne používať N. obal kávy „Q.“ OZ č. XXXXXX a v druhej polovici roka ho nahradil iným obalom, pričom zdôraznil, že záručná doba kávy, balenej do týchto obalov je 6-24 mesiacov, preto bolo možné výrobok v týchto obaloch zakúpiť aj neskôr. Šlo však len o ojedinelé prípady, ktorým odporca 2/ nemal ako zabrániť. Navyše postupoval v súlade s právoplatným rozsudkom Krajského s údu v Bratislave č.k. 10Cbs 54/03, z ktorého nevyplývalo, že by sa bol odporca správal protiprávne.
Nesúhlasil ani s podkladmi, ktoré predložil navrhovateľ pri uplatnení svojho práva na primerané zadosťučinenie súdu, na nesprávnosť ktorých poukázal v podaní zo dňa 09.03.2012, pretože žiadna, a to ani prípadná strata navrhovateľa, sa nerovná zisku odporcu 2/, pretože ide o dve úplne odlišné kategórie. Odhad zisku odporcu 2/, ktorý navrhovateľ určil na sumu 21.528.638,56 Eur nie je podľa jeho názoru správny a je založený len na jeho voľnej úvahe.
Zdôraznil, že je najvýznamnejším výrobcom káv prémiového segmentu, z čoho vyplýva aj jeho vysoký trhový podiel na slovenskom trhu. Údaje udávané navrhovateľom hovoria o trhovom podiele odporcu 2/ v predaji všetkých druhov kávových výrobkov, pričom spor sa netýka celej produkcie kávy, ale len jedného druhu kávy, a to kávy „Q.“ balenej do N. obalu OZ č. XXXXXX. Netýka sa preto ani ostatných štandardných káv z tohto segmentu balených do iných druhov obalov. Navrhovateľ mal preto preukázať jeho podiel, ako aj podiel odporcu 2/ pri predaji kávy „Q.“ a v takom prípade by bol podiel odporcu 2/ výrazne iný. Okresný súd tak pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal zo skresľujúcich údajov uvádzaných navrhovateľom.
Zdôraznil tiež, že každý rok vynakladá na reklamu svojich výrobkov státisícové čiastky a v rámci reklamy propagoval aj kávu „Q.“ balenú a označenú OZ č. XXXXXX, čím sa tento výrobok dostal do povedomia spotrebiteľskej verejnosti a táto, v presvedčení, že kupuje kávu známu jej z reklamy od odporcu 2/, kupovala aj kávu navrhovateľa. Podľa jeho názoru preto navrhovateľ žiadnu majetkovú ujmu neutrpel a už vôbec nie v takej výške, v akej ju v návrhu na priznanie primeraného zadosťučinenia voči odporcom uplatnil. Zároveň uviedol, že k poškodeniu dobrého mena navrhovateľa predajom výrobkov odporcu 2/ nedošlo, naopak z tejto situácie navrhovateľ profitoval, a nie že by bol mal majetkovú stratu. Zotrval na svojom názore, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno a okresný súd nepostupoval v intenciách rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob 233/2011 zo dňa 24.1.2011, keď navrhovateľ vznik nemajetkovej ujmy nepreukázal. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu zmeniť a návrh navrhovateľa na zaplatenie primeraného zadosťučinenia v celom rozsahu zamietnuť.
K odvolaniu odporcu 2/ sa vyjadril navrhovateľ podaním doručeným krajskému súdu dňa 04.10.2012, v ktorom poukázal na tú skutočnosť, že návrh na súd podal dňa 26.04.2008, ktorým sa okrem iného domáhal voči odporcovi 2/ aj stiahnutia výrobkov v obaloch so zameniteľnými označeniami z trhu a poskytnutia primerané zadosťučinenia 33.193,92 Eur, pričom nárok na primerané zadosťučinenie ako jeden z kompenzačných nárokov je daný tým, že obaja odporcovia sa dopúšťali nekalosúťažného konania, v dôsledku čoho im aj okresný súd zakázal používať označenia zhodné alebo zameniteľné s jeho ochrannou známkou.
Odporca 2/ po podaní návrhu naďalej zasahoval do práv navrhovateľa napriek tomu, že mu to bolo rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 31.08.2009 zakázané, pokračoval v tejto činnosti aj po rozhodnutí krajského súdu zo dňa 25.02.2010, o čom svedčia notárske zápisnice, ktoré navrhovateľ do spisu doložil. Na túto skutočnosť nemá žiaden vplyv argument odporcu 2/ o tom, že záručná doba kávy je 6-24 mesiacov, preto aj napriek tomu, že odporca 2/ prestal tento obal používať sa v predajniach jeho výrobok zakúpený pod označením „Q.“ nachádzal ešte v máji 2010.
Nesúhlasil s tvrdením odporcu 2/, že spor sa týka ochranných známok navrhovateľa OZ č. XXXXXX a ochrannej známky odporcu 2/ OZ č. XXXXXX v žltom prevedení, pretože zákaz sa vzťahuje na označenia, ktorými sa nechráni obal v N. farbe, keďže kávy balené do obalov označených „Q., Q. N. a Q. N. Q.“ sú vyhotovené v iných farebných odtieňoch.
Aj keď výšku primeraného zadosťučinenia môže súd modifikovať podľa rozsahu a intenzity nekalosúťažného konania v pomere k vykázanému zisku odporcu 2/ v danom roku, je nutné tiež zohľadniť aj dĺžku protiprávneho, úmyselného a dlhodobého používania označení odporcom 2/, a tým aj poškodenie rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky a označení výrobkov navrhovateľa, ktoré predstavuje práve nemajetkovú ujmu navrhovateľa v ním uplatnenej výške 33.193,92 Eur, aj to len ako čiastkovú reparáciu skutočne vzniknutej nemajetkovej ujmy navrhovateľa.
Navrhovateľ poukázal na § 25a/ zák.č. 55/1997 Z.z. o ochranných známkach, na základe ktorého žiadal, aby súd od odporcu 2/ vyžiadal informácie a dôkazy, ktoré navrhovateľ objektívne predložiť nemôže a z ktorých by bolo možné zistiť, v akom rozsahu bolo predajom výrobkov porušujúcich známkové práva navrhovateľa zasiahnuté do jeho práv a vyhodnotiť primeranosť či neprimeranosť výšky navrhovateľom uplatneného primeraného zadosťučinenia, čo odporca 2/ napriek opakovanej výzve okresného súdu odmietol predložiť. Zotrval preto na svojom názore, že základ žalobného nároku na primerané zadosťučinenie je daný, že zabezpečil vyhotovenie notárskych zápisníc - poslednú z 20.05.2010, z ktorých vyplýva, že napriek zákazu uloženému odporcovi 2/ právoplatným rozhodnutím súdu tento naďalej zákaz porušoval. Zároveň uviedol, že predložil dôkazy o odhadovanom zisku odporcu 2/ na trhu s kávou, ktorý predstavuje takmer 700-násobok navrhovateľom požadovaného primeraného zadosťučinenia, pretože jeho odhad je na 21.528.638,56 Eur, a teda poškodenie rozlišovacej spôsobilosti ochranných známok navrhovateľa je rozsiahle, pričom sám navrhovateľ nie je schopný iné dôkazy bez toho, že by ho to neprimerane nezaťažilo, predložiť. Je to výlučne odporca 2/, ktorý disponuje dôkazmi preukazujúcimi jeho presný zisk dosiahnutý predajom sporných výrobkov, z ktorého by bolo možné odvodiť intenzitu a rozsah nekalosúťažného konania odporcu 2/ a na jeho základe určiť výšku primeraného zadosťučinenia. Je preto na odporcovi 2/, aby predložil dôkazy, ktoré vyvrátia preukázané tvrdenia navrhovateľa. Takéto konanie, ktoré spočíva v porušení povinnosti uloženej súdom odporcovi 2/, aby predložil dôkazy, je potrebné s poukazom na čl. 43 Dohody TRIPS pripísať na ujmu odporcovi, ktorý neuniesol dôkazné bremeno, keď spochybňoval tvrdenia a dôkazy navrhovateľa. Navrhol preto rozhodnutie okresného súdu, ktoré je vo výroku vecne správne potvrdiť a priznať mu právo na náhradu trov konania.
Krajský súd ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods.1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods.2 O.s.p., pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané prvostupňovým súdom. Rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený v zmysle § 211 ods.2 a § 156 ods.1 a 3 O.s.p., čo bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Banskej Bystrici, pričom dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd zakázal odporcovi 1/ aj 2/ používať na ich výrobkoch z kávy alebo v spojení s výrobkami z kávy označenie, ktoré je zameniteľné s ochrannými známkami, ktoré má navrhovateľ riadne registrované na Úrade priemyslového vlastníctva SR (ÚPV SR) pod č. XXXXXX s označením „O. F. O.“, „Q.“ a „N.“, ako aj prihlásené označenia „N. O. Q. N. XXXg“, „F. P. O.“ (F. XXXX-XXXX), ktorými odporca 1/ a 2/ zasahovali do práv navrhovateľa ako majiteľa ochrannej známky a zároveň aj práv, ktoré navrhovateľovi vyplývali z prihlášky podanej na zápis označenia „N. O. Q.“, pre ktorú žiadal zapísať toto označenie ako ochrannú známku do registra ÚPV SR. Odporca 2/ distribuoval na trhu výrobky kávy v obale, ktorý napodobnil
kompozíciu ochrannej známky navrhovateľa vrátane farebnosti prihláseného označenia, čím dochádzalo k zameniteľnosti výrobkov odporcu 2/ s ochrannou známkou a výrobkami navrhovateľa, a to napriek tomu, že odporca 2/ mal riadne zapísané, aj keď neskôr vymazané ochranné známky OZ XXXXXXX, OZ XXXXXX a OZ XXX XXX. Jeho protiprávnym konaním došlo k porušovaniu nielen ustanovení Zákona o ochranných známkach, ale aj k nekalosúťažnému konaniu, o čom rozhodol Okresný súd rozsudkom č. k. 10CbPv/9/2008-178 dňa 31.08.2009, ktorým vyhovel návrhu navrhovateľa a zakázal odporcom 1/ a 2/ používať pre výrobky z kávy alebo v spojení s výrobkami z kávy označenia zameniteľné s jeho ochrannými známkami a uložil im aj povinnosť stiahnuť z trhu výrobky v obaloch s takýmito označeniami tak, ako to vyplýva z výrokov 1 až 6 uvedeného rozhodnutia, ktoré v tejto časti potvrdil aj krajský súd ako súd odvolací.
S rozhodnutím okresného súdu o uložení povinnosti odporcovi 2/ zaplatiť navrhovateľovi primerané zadosťučinenie vo výške 33.193,92 Eur odporca 2/ nesúhlasil a tvrdil, že okresný súd pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia vychádzal z obsahu notárskych zápisníc, spísaných na notárskych úradoch o skutočnostiach zistených dňa 19.05.2010 v predajniach potravín v meste Bardejov a Prešov, dňa 26.01.2009 v Banskej Bystrici a Krupine, dňa 03.10.2008 v Dunajskej Strede, dňa 18.05.2010 v Nitre, dňa 09.02.2009 v Liptovskom Mikuláši pod č. N 186/2010, N 65/2010, N 2/2009, N 8/2009 a N 112/2010, pričom časť z nich bola predložená navrhovateľom ešte z obdobia pred vydaním rozhodnutí konajúcich súdov, pričom od druhej polovice roku 2009 už odporca obal kávy zameniteľný s obalom a ochrannou známkou navrhovateľa nepoužíva a nahradil ho iným obalom.
Podľa § 53 Obch. zák. osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia.
Preskúmaním veci dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu vychádza síce zo správne zisteného skutkového stavu, avšak súd neprihliadol na všetky rozhodujúce okolnosti, ktoré odôvodňujú možnosť súdu moderovať výšku primeraného zadosťučinenia stanoveného navrhovateľom v prípade, ak preto existujú dôvody. Okresný súd vzal za základ výšky primeraného zadosťučinenia, rovnako ako aj navrhovateľ najmä údaje o dosiahnutom hrubom zisku odporcu 2/ a obsah notárskych zápisníc, z ktorých vyplynulo, že v rozhodnom období rokov 2009 až máj 2010 sa vo vybraných predajniach stále nachádzali výrobky odporcu 2/ označené zameniteľnými ochrannými známkami, čo podľa názoru odvolacieho súdu na stanovenie takej výšky primeraného zadosťučinenia, ako určil okresný súd, nestačí. Na stanovenie takejto výšky nestačí ani to, že odporca 2/ ani na opakovanú výzvu súdu neposkytol informácie o dosiahnutom hrubom zisku a obrate, ako ani žiadne iné relevantné dôkazy, ktoré sa mali týkať množstva vyrobených, dodaných či ním predaných výrobkov, pretože tieto údaje slúžia len pre vlastníka ochrannej známky v konaní, v ktorom sa účinne domáha práva na náhradu škody, nie však v konaní o zaplatenie primeraného zadosťučinenia. Navrhovateľovi sa tak v konaní nepodarilo preukázať, že ním stanovená výška primeraného zadosťučinenia je v celom rozsahu opodstatnená.
Okresný súd napriek tomu, že mu krajský súd v zrušujúcom rozhodnutí 43Cob/233/2011 zo dňa 24.11.2011 uložil zaoberať sa výškou primeraného zadosťučinenia podrobnejšie a túto určiť s prihliadnutím na všetky rozhodujúce skutočnosti, a nielen na skutočnosti, ktoré tvrdil navrhovateľ v konaní a ktoré sa týkali predovšetkým zisku a obratu odporcu 2/, nevzal do úvahy ďalšie skutočnosti, akými sú strata klientely, povedomie spotrebiteľskej verejnosti o ochrannej známke navrhovateľa a v rozhodujúcom čase aj riadne zapísaných známok odporcu 2/ na relevantnom trhu, asociáciu, ktorá môže vzniknúť medzi používaným označením a zapísanou ochrannou známkou a ani stupeň podobnosti. Neprihliadol ani na dĺžku protiprávneho konania a nevyhodnotil ani obdobie a proporcionalitu medzi obdobím, kedy začalo protiprávne konanie odporcu 2/ a kedy bolo dobrovoľne ukončené. Nevyhodnotil ani tú skutočnosť, či ujma, príp. zníženie dobrej povesti ochrannej známky navrhovateľa mohlo v dôsledku protiprávneho konania odporcu 2/ dosiahnuť až takú intenzitu, na základe ktorej sa okresnému súdu javila ako primeraná výška zadosťučinenia tá, ktorú si navrhovateľ uplatnil.
Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia okresného súdu ohľadom výšky primeraného zadosťučinenia, ktorého základ je daný a vyplýva z porušenia práv navrhovateľa ako majiteľa ochranných známok odporcom 2/ dospel k záveru, že okresný súd nesprávne vychádzal pri určení výšky primeraného zadosťučinenia len z poklesu odbytu navrhovateľa a zo zisku odporcu 2/, ktoré ukazovatele nie sú pre stanovenie výšky zadosťučinenia relevantné. Tieto by mali význam, keby si bol navrhovateľ uplatnil v konaní právo na náhradu škody, nie však pri nároku na primerané zadosťučinenie.
Pri uplatnení nároku na primerané zadosťučinenie musí súd vychádzať z tvrdení a dôkazov predložených navrhovateľom, ktorý má povinnosť konkrétnym, určitým a zrozumiteľným spôsobom objasniť a preukázať rozhodujúce skutočnosti, pre ktoré si uplatnil nárok na primerané zadosťučinenie práve v požadovanej peňažnej forme, ako aj v konkrétnej výške. Z tej skutočnosti, že nárok na zadosťučinenie podlieha voľnej úvahe súdu nie je bez ďalšieho možné vyvodiť, že súd nepotrebuje mať pre posúdenie primeranosti takéhoto nároku vymedzené určité kritériá.
Nemajetkovou ujmou sa rozumie predovšetkým ujma na dobrom mene ochrannej známky, ktoré spočíva v tom, že široká verejnosť túto známku pozná a spája si ju s dobrými vlastnosťami výrobkov, ktoré od výrobku očakáva, ktorému venuje svoju dôveru a má ho v obľube. Nárok na primerané zadosťučinenie nemá preto povahu satisfakčnú, ale reparačnú. Primeranosť zadosťučinenia závisí aj na intenzite zásahu do práv z ochrannej známky, na trvaní tohto zásahu, na kvalitách ochrannej známky, do ktorej práv bolo zasiahnuté a podobne.
Posudzovanie porušenia práv odporcom 2/ v prejednávanej veci nie je možné obmedziť len na porovnanie samotných označení, ale je nutné prihliadať aj ku všetkým ostatným relevantným okolnostiam, ktoré mohli mať vplyv na vznik nebezpečenstva zámeny podobného označenia a ochrannej známky a na vznik majetkovej ujmy. Majetková ujma mohla v prejednávanej veci vzniknúť navrhovateľovi predovšetkým stratou klientely, znížením rozlišovacej spôsobilosti jeho ochranných známok, rozsahom a dĺžkou protiprávneho používania zameniteľných ochranných známok odporcom 2/, ako aj jeho úmyselným konaním v rozpore so zákonom o ochranných známkach, čo je možné z dokazovania vykonaného súdom zistiť. Je však potrebné vziať do úvahy nielen protiprávne konanie odporcu 2/, ale aj tú skutočnosť, že ho dobrovoľne ukončil, a tiež to, že do dobrej povesti a mena ochrannej známky navrhovateľa konanie odporcu 2/ podstatným spôsobom nezasiahlo, keďže jeho podiel na trhu s kávou bol v rozhodujúcom období podstatne nižší.
Je potrebné tiež zohľadniť, že odporca 2/ mal právo v čase podania návrhu navrhovateľa na súd legálne zapísanú ochrannú známku č OZ XXX XXX používať, a to až do obdobia, kým mu to nebolo zakázané rozhodnutím Krajského súdu, ako aj tú skutočnosť, že údaje navrhovateľa o údajnom zisku odporcu 2/ nemajú pre tento spor žiadnu vypovedaciu hodnotu, keďže jeho výšku stanovil navrhovateľ sám, a nie nezávislý orgán. Rovnako sa nejavia dostatočne objektívne ani údaje zachytené v notárskych zápisniciach, z ktorých minimálne dve boli spisované s tou istou účastníčkou, aj keď nimi preukazuje navrhovateľ existenciu kávy v obchodoch ešte v máji 2010, avšak v len minimálnych množstvách.
V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že pokiaľ ide o odbyt výrobkov kávy navrhovateľa na relevantnom trhu nachádzajúcom sa na území Slovenskej republiky, je tento ovplyvňovaný nielen samotným navrhovateľom, ktorý sám je výrobcom a distribútorom, ale aj inými výrobcami a distribútormi kávy, ktorí sa v relevantnom období, a to okrem odporcu 2/ na trhu nachádzali. V konaní bolo tiež preukázané, že v rozhodujúcom čase existovali na trhu okrem odporcu 2/ viaceré subjekty, ktoré ponúkali kávu v podobných obaloch, v akých sa distribuovala káva navrhovateľa, pričom je treba zdôrazniť, že je to zákazník, ktorý má vždy právo voľby výrobcu kávy, na čom nemení nič tá skutočnosť, že tak výrobky navrhovateľa, ako aj odporcu oslovovali rovnaký okruh záujemcov. Je však treba uviesť, že aj prípade protiprávneho konania odporcu 2/ nemuselo nutne dôjsť k strate zákazníkov alebo k poklesu zisku navrhovateľa, pričom nie vždy je možné tieto skutočnosti aj vierohodne preukázať.
Do úvahy je potrebné vziať aj subjektívne hľadisko, najmä vedomosť odporcu 2/ o tom, že jeho konanie bolo od určitého okamihu, a to po doručení rozhodnutia krajského súdu protiprávne, dopad takéhoto
protiprávneho konania na navrhovateľa, motív tohto protiprávneho konania, či a ako sa navrhovateľ pri zistení protiprávneho konania bránil a v akom časovom období a či odporca 2/ upustil od protiprávneho konania a v akom časovom období.
Odvolací súd je toho právneho názoru, že odporca 2/ postupoval v rozhodnom období v súlade s vtedy riadne zapísanými ochrannými známkami ÚPV SR do registra, preto si nemusel byť vedomý protiprávnosti svojho konania a jeho dôsledkov. V tomto konaní pokračoval dovtedy, kým jeho ochranné známky neboli z registra riadne vymazané a kým nebol vyslovený zákaz dispozície s ochrannou známkou súdom. Po tomto termíne sa síce na trhu nachádzali naďalej obaly odporcu 2/ zameniteľné s ochrannou známkou navrhovateľa, avšak tak, ako to odporca 2/ v priebehu konania, ako aj v odvolaní uviedol, šlo už len o časť produkcie, ktorej končila záručná doba a na ktorej stiahnutie výrobkov z obchodnej siete nemal dosah. Výrobu a distribúciu kávy v obale, ktorý bol zameniteľný s obalom kávy navrhovateľa prestal používať v prvej polovici roka 2009, čím reagoval na žalobu navrhovateľa a tiež na rozhodnutie okresného súdu.
Na tvrdenie navrhovateľa, že k porušovaniu jeho práv z ochranných známok odporcom 2/ dochádzalo už od roku 2005 je potrebné uviesť, že ak takéto konanie až do podania žaloby na súd dňa 30.04.2008 vedome strpel, nemôže ísť ním tvrdené porušovanie práv z ochranných známok odporcom 2/ za túto časť obdobia na ťarchu odporcu 2/.
Zadosťučinenie je určitou súkromnou sankciou, zmyslom a účelom ktorej nie je len nahradzovať imateriálnu ujmu, ale účinne postihnúť toho, kto sa protiprávne konania dopustil. Náhrada ujmy je teda jednou stránkou veci a druhou je miera, v ktorej zaplatením priznanej čiastky zadosťučinenia bude postihnutý ten, kto sa protiprávneho konania dopustil.
Primerané zadosťučinenie, ktoré môže byť poskytnuté aj v peniazoch je jedným z nárokov osôb, práva ktorých boli nekalou súťažou porušené alebo boli ohrozené, pričom právna prax aj teória sa zhodnú v tom, že nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom, ktorým sa reparuje ujma nemateriálnej povahy, preto nie je možné pri ňom brať ohľad na prvky, ktoré majú materiálnu povahu, keďže materiálna reparácia tento právny prostriedok ochrany proti nekalej súťaži neslúži. Ak sa teda navrhovateľ pri určení výšky primeraného zadosťučinenia domáhal, aby bolo prihliadnuté aj ku hmotným - majetkovým hľadiskám, akým je nesporne získaný majetkový prospech z uskutočneného obchodného konania alebo zníženie objemu obchodu navrhovateľa a najmä zisk odporcu 2/, ktorý číselne vyjadril, nie je možné sa s takýmto právnym názorom stotožniť, pretože materiálne, ako aj majetkové aspekty sú rozhodné len pre vznik nároku materiálnej povahy, akou je napr. náhrada škody, nie však pre nárok satisfakčnej povahy. Nárok na primerané zadosťučinenie je nárokom, ktorý má objektívny charakter, preto kritériá sankčnej povahy nie sú z hľadiska primeranosti výšky zadosťučinenia určujúce.
Navrhovateľ žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal, aká časť klientely prestala za rozhodné obdobie nakupovať jeho kávu, ako sa prejavila na jeho výrobe a distribúcii kávy protiprávna a nekalosúťažná činnosť odporcu 2/, že k príp. zníženiu jeho produkcie došlo výlučne v dôsledku protiprávneho konania odporcu 2/, pričom od podania návrhu na súd do ukončenia distribúcie a výroby obalov označovaných zameniteľnou známkou odporcom 2/ neubehli fakticky ani 2 roky, počas ktorých mal odporca 2/ ochrannú známku, ktorú používal riadne registrovanú. Dôvod, pre ktorý ju prestal v roku 2009 používať nebol jej výmaz z registra ÚPV SR, ale rozhodnutie krajského súdu, ako súdu odvolacieho. Dĺžka obdobia, do ktorého tak spadá protiprávne konanie odporcu 2/, s prihliadnutím na obdobie, počas ktorého mal odporca 2/ známku, ktorú používal riadne registrovanú, ako aj na rešpektovanie súdneho zákazu protiprávneho konania sú také okolnosti, ktoré odvolací súd pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia zohľadnil.
V tejto súvislosti odvolací súd opakovane uvádza, že odkaz navrhovateľa na čl. 43 ods. 1 a 2 Dohody o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva publikovaných v Oznámení Ministerstva zahraničných vecí SR č. 152/2000 Z.z., ktorý si nesprávne osvojil aj okresný súd, ako ani odkaz na § 25a/ Zákona o ochranných známkach pri získavaní informácii o hrubom zisku odporcu 2/ nemá
na výšku primeraného zadosťučinenia žiaden podstatný vplyv, v dôsledku čoho neobstojí právna argumentácia okresného súdu o tom, že čiastočná dôkazná núdza na strane navrhovateľa bola vyvolaná práve správaním odporcu 2/. Je vždy na navrhovateľovi, ktorý v konaní tvrdí, že mu bola spôsobená nemateriálna ujma, aby preukázal je rozsah, intenzitu a dĺžku trvania a následne je na všeobecnom súde, aby na základe svojej voľnej úvahy, ktorú môže pri aplikácii § 53 Obch. zák. postupom podľa § 136 O.s.p. využiť, takto uplatnenú výšku primeraného zadosťučinenia stanovil.
Odvolací súd preto vzal pri stanovení výšky primeraného zadosťučinenia do úvahy všetky vyššie uvedené rozhodné skutočnosti, z ktorých vychádzal a ktoré preukazujú význam porušeného práva, jeho závažnosť, intenzitu a dosah protiprávneho konania odporcu 2/ na postavenie navrhovateľa na trhu, z ktorých vyplýva, že splniť funkciu vyrovnania imateriálnej ujmy vzniknutej navrhovateľovi môže zadosťučinenie aj v nižšej výške, pričom sa účinku neminie ani jeho sankčné pôsobenie.
Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu o stanovení výšky primeraného zadosťučinenia nie je správne, v dôsledku čoho túto zmenil v súlade s § 220 O.s.p. a za primeranú výšku zadosťučinenia určil sumu 15.000 Eur s tým, že vo zvyšku návrh zamietol.
Podľa § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania súd prvého stupňa.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.