Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-208-2012.pdf
PDF · 91.42 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/208/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Diany Solčányovej a členiek senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Sone Minxovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti E.: D. nar. XX.X.XXXX a K. nar. X.X.XXXX zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach detašovaným pracoviskom Košice IV detí rodičov: D. E. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na V. ulici č. XX a S. E. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v H. na S. ulici č. X v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 9.3.2012 č.k. 23P 403/2011-63 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok v napadnutom výroku o zvýšení výživného od otca pre maloletého D. tak, že zvyšuje výživné od otca pre maloletého D. E. nar. XX.X.XXXX naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 9.2.2011 sp.zn. 18C 156/2010 z 90 € mesačne na 120 € mesačne od 5.12.2011, ktoré je povinný prispievať matke maloletého do 1. dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné 151,13 € za obdobie od 5.12.2011 do 29.2.2012 je otec povinný zaplatiť matke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 9.2.2011 sp.zn. 18C 156/2010 pre maloletého D. z 90 € mesačne na 150 € mesačne od 1.12.2011, ktoré je otec povinný prispievať matke maloletého D. vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu. Dlžné výživné 155 € za obdobie od 1.12.2011 do 29.2.2012 zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletého. Návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú K. zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Rozhodol tak na základe návrhu matky z 5.12.2011, ktorým žiadala zvýšiť výživné od otca pre maloletého D. z 90 € mesačne na 150 € mesačne a pre maloletú K. zo 60 € na 150 € mesačne od 1.12.2011. Žiadala rozhodnúť aj o trovách konania tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu. Návrh odôvodnila tým, že výživné pre obidve maloleté deti bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 9.2.2011 sp.zn. 18C 156/2010, odkedy došlo k podstatnej zmene pomerov najmä u maloletého D., ktorý sa stal študentom strednej školy, v dôsledku čoho sa podstatne zvýšili jeho odôvodnené potreby na cestovné, stravné, školné a ošatné. Uviedla, že otec okrem mesačného výživného na výživu maloletých detí ničím neprispieva. Konštatovala, že aj u maloletej K. došlo k zvýšeniu výživného. Z vykonaného dokazovania zistil, že výživné od otca pre maloletého D. a maloletú K. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Košice II z 9.2.2011 sp.zn. 18C 156/2010, ktorý nadobudol právoplatnosť 9.3.2011. V čase tejto súdnej úpravy maloletý D. bol žiakom 9. ročníka základnej školy a maloletá K. 2. ročníka základnej školy. Čistý priemerný mesačný zárobok otca bol 850,33 € a matky 368 €. Ani jeden z rodičov ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemal. Z výpovede matky zistil, že býva s deťmi v 3-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve a mesačné poplatky za bývanie predstavujú 184 €, štvrťročne hradí za odvoz odpadu 26,28
€, spláca úver, ktorý si vzala na predmetný byt po 110 € mesačne, poplatky za televíziu a internet platí 17,90 € mesačne, pričom internet užíva predovšetkým maloletý pri dennodennej príprave do školy. Za mobilné telefóny pre seba a pre maloletého platí mesačne 17,35 €. Okrem 3-izbového bytu iný majetok nemá. Z výpovede otca zistil, že býva v 1,5-izbovom byte a mesačné poplatky súvisiace s užívaním tohto bytu predstavujú 120 € mesačne, ktoré platí za pomoci svojich rodičov a priateľky, ktorá mu prispieva aj na oblečenie, domácnosť, potraviny a ošatenie. Maloletý D. je od septembra 2011 žiakom strednej školy, v dôsledku čoho musela matka zaplatiť 100 € za učebnice, poplatok do triedneho fondu, poistenie, rôzne školské pomôcky, pričom príspevok do triedneho fondu a na čipovú kartu predstavoval 40 €, na učebnice anglického a nemeckého jazyka 40 €, mesačne mu platí poplatok za obedy v školskej jedálni 25 € a školský poplatok 10 €. So zreteľom na odporúčanie lekára maloletý začal nosiť okuliare, na zakúpenie ktorých mu prispela aj stará matka zo strany otca 50 € a matka 70 €. Z nesporných účastníckych výpovedí obidvoch rodičov maloletých detí konajúci súd zistil, že za preskúmavané obdobie otec prispel nad rámec určeného výživného pre maloletú K. poplatok za školskú družinu 8,30 €, kúpil jej botasky za 11 € a maloletému D. prispel k Vianociam a k meninám finančne, urobil nákup pre obidve deti v hodnote 50 €. Obidvaja rodičia aj v súčasnosti sú zamestnaní u rovnakých zamestnávateľov ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného, zo správ ktorých zistil, že čistý priemerný mesačný zárobok matky od 1.3.2011 predstavuje 319,30 € a u otca za rovnaké obdobie 789,90 €. Obidvaja rodičia aj v súčasnosti majú vyživovaciu povinnosť iba voči týmto dvom maloletým deťom. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 62, § 63, § 75, § 76, § 77 a § 78 Zákona o rodine a skonštatoval, že u maloletého D. boli splnené podmienky pre zvýšenie výživného, pretože došlo u neho od poslednej úpravy výživného k podstatnej zmene pomerov spočívajúcej v nástupe na strednú školu. Vyjadril názor, že táto skutočnosť je sama osebe dôvodom pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o určení výživného, pretože na zvýšených odôvodnených potrebách dieťaťa sú povinní sa primerane podieľať obidvaja rodičia. Uviedol, že pod potrebami dieťaťa je treba rozumieť nielen náklady na bývanie, ošatenie, stravovanie, ale aj náklady súvisiace s jeho vzdelávaním, ako aj kultúrnym a športovým vyžitím. V odôvodnení tiež uviedol, že pri rozhodovaní prihliadol na pomernú časť plnenia vyživovacej povinnosti matkou formou jej osobnej starostlivosti o maloletého a zohľadnil právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni obidvoch rodičov. Neprihliadol na pôžičky a úvery, ktoré rodičia maloletých detí splácajú s odôvodením, že tieto nemajú prednosť pred ich vyživovacou povinnosťou voči maloletým deťom a slúžili na získanie majetkového prospechu. Taktiež skonštatoval, že pri rozhodovaní o rozsahu zvýšenia výživného pre maloletého D. zohľadnil aj zníženie príjmov obidvoch rodičov, konkrétne u matky o 50 € a u otca o 60 €, u ktorého však prihliadol na finančnú výpomoc jeho rodičov a tiež priateľky, ako to sám vo svojej účastníckej výpovedi uviedol. Na základe takto zisteného skutkového stavu dospel k záveru, že otec môže prispievať zvýšené výživné pre maloletého D. bez ohrozenia svojich vlastných potrieb a potrieb svojej domácnosti. Výživné zvýšil od prvého dňa mesiaca, v ktorom matka podala návrh na zvýšenie výživného a dlžné výživné vzniklé ako rozdiel medzi pôvodne určeným výživným a novourčeným výživným za tri mesiace po odpočítaní polovice hodnoty nákupu v preskúmavanom období pre každé z detí, t.j. pre D. 25 € zaviazal otca zaplatiť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletú K. zamietol s odôvodnením, že u nej od poslednej úpravy výživného nenastala tak podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil a návrh matky na zvýšenie výživného pre maloletého D. a maloletú K. zamietol s odôvodnením, že nie je v jeho schopnostiach a možnostiach prispievať na výživu maloletého D. 150 € mesačne, pretože po uhradení jeho nevyhnutných životných nákladov na stravu, drogériu a ošatenie mu ostáva iba 10,55 €. Aj doposiaľ určené výživné mu pomáhali uhrádzať jeho rodičia a bývala priateľka, s ktorou sa jeho vzťah skončil, preto mu už finančne nepomáha. Rovnako sa zmenil aj jeho vzťah s rodičmi, od ktorých už nemôže v budúcnosti očakávať žiadnu finančnú pomoc. Vytkol konajúcemu súdu nesprávnu aplikáciu § 63 Zákona o rodine, a následné nesprávné ustálenie jeho čistého priemerného mesačného zárobku, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal, napriek tomu, že mu predložil doklady od svojho zamestnávateľa o jeho čistom priemernom mesačnom zárobku. Konštatoval, že byt v bezpodielovom spoluvlastníctve s matkou maloletých detí prenechal bezplatne na užívanie deťom a ich matke a on sám si musel kúpiť 1- izbový byt za 50.000 €, z ktorého časť spláca formou hypotekárneho úveru v Poštovej banke po 253,56 € mesačne a rodičia s cieľom pomôcť mu s financovaním vlastného bývania si vzali spotrebný úver vo VÚB, pričom s nimi uzavrel zmluvu o pôžičke, na základe ktorej im tento spotrebný úver spláca po 156 € mesačne. Zdôraznil, že týmto sa jeho náklady podstatne zvýšili oproti nákladom v čase posledného
určenia výživného o 439,56 € mesačne. V tejto súvislosti vytkol konajúcemu súdu, že vôbec jeho náklady na bývanie, stravovanie, oblečenie a nevyhnutnú drogériu nezohľadnil tak, ako nezohľadnil vyjadrenie kolízneho opatrovníka, aby pri rozhodovaní zobral na zreteľ finančné možnosti otca. Zdôraznil, že v čase poslednej súdnej úpravy o výživnom uzavrel dohodu s matkou detí o výživnom pre maloletého D. o 50% vyššie v porovnaní s výživným pre maloletú K. preto, že maloletý D. od septembra 2011 nastúpi na strednú školu. Vyjadril názor, že bolo iba jeho dobrou vôľou, že sa dohodou zaviazal, ktorú súd schválil, prispievať na výživu maloletého D. na základe tohto faktu o 50% viac než pre maloletú K.. Zdôraznil, že k zmene pomerov, nielen u maloletej K., ale ani u maloletého D. od poslednej súdnej úpravy o výživnom nedošlo, pretože v čase uzatvárania dohody sa so skutočnosťou, že maloletý D. nastúpi na strednú školu rátalo. Aj v závere odvolania so zreteľom na skutočnosť, že z objektívnych príčin nie je schopný prispievať vyššie výživné, o čom predložil konajúcemu súdu dôkazy a na skutočnosť, že konajúci súd na základe predložených dôkazov nesprávne vec právne posúdil, žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrh matky zamietnuť.
Matka maloletých detí vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a v ďalšom vyjadrení zdôraznila, že maloletý D. je žiakom 2. ročníka Strednej priemyselnej školy Dopravnej v Košiciach, v dôsledku čoho jeho mesačné náklady súvisiace s návštevou školy, krúžkov, cestovného a nákladov na telefón podstatne vzrástli, pričom jeho otec okrem doposiaľ právoplatne určeného výživného ničím naviac neprispieva. Zdôraznila, že má vyživovaciu povinnosť aj voči maloletej K., ktorá je žiačkou 4. ročníka základnej školy a preto je zvýšenie výživného nevyhnutné.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je čiastočne opodstatnené, preto zmenil napadnutý rozsudok podľa § 220 O.s.p..
Podľa § 220 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ktoré však nesprávne aplikoval na zistený skutkový stav, ak zvýšil výživné od otca pre maloletého D. na 150 € mesačne zohľadniac iba kvalifikovanú zmenu pomerov u maloletého D. spočívajúcu v nástupe na strednú školu, v dôsledku čoho sa jeho odôvodnené potreby podstatne zvýšili a nevysporiadal sa dôsledne s poklesom zárobku obidvoch jeho rodičov, najmä však u povinného otca, u ktorého došlo aj k objektívnemu zvýšeniu nevyhnutných mesačných nákladov súvisiacich so zabezpečením vlastného bývania. Napriek tomu, že je nepochybné, že u maloletého došlo k podstatnému zvýšeniu jeho odôvodnených potrieb v súvislosti so započatím návštevy strednej školy, neboli splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného v rozsahu 150 €, pretože limitujúcim kritériom a rozhodujúcim hľadiskom pre zvýšenie rozsahu výživného podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine sú aj pomery povinného, v tomto prípade otca maloletého D., ktoré podmieňujú mieru uspokojenia potrieb oprávneného. Odvolací súd je toho presvedčenia, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletého D. 120 € mesačne, pretože zo zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa týkajúceho sa terajších pomerov maloletého D. a ich dôsledným podrobným porovnaním s pomermi v čase predchádzajúcej úpravy výživného vyplýva podstatná zmena jeho pomerov, odôvodňujúca zmenu doterajšieho rozhodnutia o výživnom a otcovi po zaplatení takto zvýšeného výživného ostane dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie vlastných potrieb, ktoré sú už stabilizované a nota bene uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa je prioritné. Pretože zvýšenie výživného musí mať podklad vo výraznej zmene pomerov a uspokojovanie odôvodnených potrieb
dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, nebolo možné vyhovieť v plnom rozsahu návrhu matky na zvýšenie výživného, pretože pomery otca odôvodňujú plnenie vyživovacej povinnosti voči maloletému D. len v rozsahu 120 € mesačne. Na základe zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa a vyššie uvedených úvah odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý rozsudok tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Odvolací súd neakceptoval odvolací návrh otca na zamietnutie návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloletého D., berúc do úvahy, že výživné pre maloleté dieťa má podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré sú rodičia povinní usmerniť tak, aby neohrozovali plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Odvolací súd k odvolacím námietkam otca o neprimeranosti zvýšenia výživného k deklarovaným potrebám maloletého uvádza, že ich netvoria iba hygienické potreby, lieky, sezónne oblečenie a poplatky za školu tak, ako ich prezentovala matka v priebehu konania, ale aj šatstvo, bielizeň, obuv, alikvotná časť nájomného za byt, ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravy na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka v súčasnosti. Odvolací súd odlišne ako súd prvého stupňa určil počiatok vyživovacej povinnosti otca, pretože na priznanie výživného od prvého dňa mesiaca, v ktorom bol návrh doručený na súd, nebol v tomto prípade zákonný dôvod. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné možno priznať len odo dňa začatia súdneho konania, z čoho nepochybne vyplýva, že ak dôjde návrh súdu v priebehu mesiaca a ku dňu podania sú splnené podmienky na priznanie výživného, za tento mesiac súd prizná alikvotnú sumu určeného mesačného výživného. Za minulý čas, hoci len jeden deň pred začatím konania, možno výživné priznať len výnimočne, najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, a to len pre maloleté dieťa, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. V tejto právnej veci odvolací súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa opodstatňujúce spätné priznanie výživného, preto určil počiatok vyživovacej povinnosti otca voči maloletému D. odo dňa podania návrhu, t.j. od 5.12.2011. Odlišne určil aj splatnosť výživného pre maloletého D. už k prvému dňu v mesiaci, aby mal už v čase vzniku výdavkov, t.j. napr. v druhý deň v mesiaci k dispozícii prostriedky na ich úhradu.
Pretože odvolací súd zmenil počiatok a rozsah vyživovacej povinnosti otca voči maloletému D., bolo potrebné rozhodnúť o dlžnom výživnom, ktoré za obdobie od 5.12.2011 do 29.2.2012 predstavuje 151,13 €. Takto vyčíslené výživné odvolací súd uložil otcovi zaplatiť v zákonnej trojdňovej lehote, pretože ani matka pri uspokojovaní odôvodnených potrieb maloletého D. nebola zvýhodnená splátkami, ale musela ich uspokojovať postupne ako vznikali a javí sa byť účelné, aby dlžné výživné bolo zaplatené naraz, nakoľko umožňuje lepšie využitie finančných prostriedkov v prospech maloletého.
K odvolacej námietke otca o nesprávnej aplikácii § 63 Zákona o rodine súdom prvého stupňa odvolací súd dodáva, že nesprávna citácia tohto zákonného ustanovenia v odôvodnení napadnutého rozsudku nespôsobila jeho nezákonnosť a nie je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia, pretože z celého kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o rozsahu zvýšenia výživného nevychádzal z tohto zákonného ustanovenia, ale s presne vyčísleného priemerného mesačného zárobku 789,90 € zisteného od zamestnávateľa otca t.j. firmy VULKMONT. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok podľa§ 220 O.s.p..
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.