Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-6-2012.pdf
PDF · 101.28 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/6/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Milana Šebeňa v právnej veci starostlivosti súdu o mal. J. R., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, Slovenská 87, 080 28 Prešov, dcéry rodičov Mgr. R. W., nar. XX.X.XXXX, bytom T. X, L. a Mgr. Y. R., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom U. V. XXX, prechodne bytom K. X/XXX, X., právne zastúpeného JUDr. Evou Slavkovskou, advokátkou, Štefánikovo nám. 4, Spišská Nová Ves, o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 27P/213/2012-139 z 11.9.2012, zhodou hlasov členov senátu takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti o zvýšení výživného a o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného, ako aj vo výroku o trovách konania.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 15C/199/2008-59 zo dňa 29.4.2010 tak, že zvýšil výživné zo strany otca pre mal. J. R. zo sumy 135,- eur mesačne na sumu 160,- eur mesačne, počnúc právoplatnosťou rozsudku do budúcna s tým, že toto výživné bude otec poukazovať k rukám matky do 15-teho dňa v mesiaci vopred. V prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a zamietol aj návrh otca na zníženie výživného. Zároveň rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že matka návrhom podaným na súd 22.5.2012 žiadala o zvýšenie výživného zo strany otca počnúc dňom 1.6.2012 do budúcna zo sumy 135,- eur na sumu 200,- eur mesačne. Otec naopak protinávrhom zo dňa 20.6.2012 navrhoval znížiť výživné z jeho strany pre mal. J. na sumu 100,- eur mesačne počnúc dňom 1.7.2012 do budúcna.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že posledná úprava vyživovacej povinnosti otca k maloletej J. bola realizovaná rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k. 15C/199/2008-59 zo dňa 29.4.2010. Týmto rozsudkom bolo zároveň rozvedené manželstvo jej rodičov. Ona bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 135,- eur mesačne. Súčasne bol upravený aj styk otca s maloletou. V tom čase bola matka zamestnaná ako odborná referentka na Mestskom úrade v L. s príjmom 500,- eur mesačne. Poberala aj mesačný daňový bonus vo výške 20,- eur a rodinné prídavky. Otec v tom čase pracoval ako samostatne zárobkovo činná osoba s priemerným čistým mesačným príjmom 470,- eur. Pracoval ako prekladateľ z jazyka anglického do jazyka slovenského a býva s priateľkou v dvojizbovom byte, za ktorý platili 14.000,- Sk mesačne. Na úhrade nákladov na byt sa vtedy podieľal sumou 7.000,- Sk. Maloletá J. vtedy bola
v materskej škole. V súčasnosti maloletá J. je už žiačkou 3. ročníka základnej školy. Navštevuje aj základnú umeleckú školu, odbor hudobný, hru na husle. Matka jej v tejto súvislosti zakúpila husle za sumu 120,- eur. V základnej umeleckej škole platí za dcéru mesačný poplatok 9,- eur. Maloletá navštívila v minulom školskom roku aj školu v prírode, za ktorú matka zaplatila 95,- eur. Maloletá J. nemá vážnejšie zdravotné problémy. Stretáva sa so svojim otcom, ktorý jej nad rámec bežného výživného nepravidelne prispieva aj zakúpením ošatenia. Maloletá býva s matkou v štvorizbovom byte, za ktorý platí matka mesačne nájom a inkaso 134,- eur. Matka platí aj úrazové poistenie maloletej J. v sume 26,- eur mesačne a životné poistenie 197,- eur ročne i stavebné sporenie 660,- eur ročne. Matke pribudla oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu o výživnom vyživovacia povinnosť k dcére U.. V súčasnosti matka od 14.7.2012 poberá len rodičovský príspevok v sume 194,- eur s rodinnými prídavkami. Zatiaľ nebola určená vyživovacia povinnosť zo strany otca maloletej U.. V rámci vyporiadania BSM matka zaplatila otcovi maloletej spolu aj s trovami exekútora sumu 32.000,- eur. 20.000,- eur zaplatila prostredníctvom úveru, ostatné prostriedky využila z vlastných zdrojov. Aj otcovi oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu pribudla vyživovacia povinnosť k synovi, ktorý navštevuje detské jasle. Priateľka otca pracuje s mesačným príjmom od 700,- až do 800,- eur. Podľa daňového priznania za rok 2011 boli príjmy otca z podnikateľskej činnosti 11.170,47 eur, výdavky 6.316,25 eur a čiastkový základ dane bol 4.854,22 eur. Otec je vlastníkom starého rodinného domu, ktorý zdedil po starom otcovi. Tento dom je v dezolátnom stave, nie je tam zavedená elektrika, ani voda. Otec má záujem kúpiť si s priateľkou vlastný byt. Chcel by na to použiť práve finančné prostriedky, ktoré mu vyplatila matka maloletej v rámci vyporiadania BSM. Tieto však nepostačujú na úhradu kúpnej ceny za byt. Z vykonaného dokazovania súd uzavrel, že oproti poslednej úprave vyživovacej povinnosti, ktorá bola realizovaná pred 4 rokmi, došlo k podstatnej zmene pomerov najmä na strane maloletej J.. V súvislosti s nástupom na základnú školu matke sa podstatne zvýšili výdavky najmä na zakupovanie učebných pomôcok a školských potrieb, ale tiež ošatenia, obuvi a stravy. Vznikli aj výdavky na základnú umeleckú školu a v tej súvislosti aj na zakúpenie hudobného nástroja. Aj u matky došlo k podstatnej zmene pomerov. Došlo k zníženiu jej čistého mesačného príjmu v súvislosti s tým, že je na materskej dovolenke s mladšou dcérou U. a je poberateľkou len rodičovského príspevku. Finančná situácia v rodine otca je podstatne lepšia ako je v súčasnej rodine matky. V rodine otca chod spoločnej domácnosti zabezpečuje nielen on, ale aj jeho priateľka, ktorá pracuje. Keďže od poslednej úpravy výživného sa zvýšili výdavky na maloletú J. a došlo k zníženiu čistého mesačného príjmu na strane matky, otec naďalej pracuje, je vlastníkom nehnuteľnosti, súd dospel k záveru o možnosti zvýšenia výživného zo strany otca pre maloletú. Otec maloletej v priebehu konania potvrdil, že dcére zakupuje ošatenie a obuv, pričom vždy zakúpi značkové ošatenie, aj keď v nízkej cene, ale tiež jej zakúpil elektrický klavír alebo písacie potreby do školy. Na základe toho mal súd za preukázané, že je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať dcére aj nad rámec bežného výživného. Podľa názoru súdu prvého stupňa je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu svojej dcéry aj vyšším výživným, pričom sumu 160,- eur súd považoval za primeranú vzhľadom na jeho príjmy, ako aj výdavky, ktoré má otec v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Aj keď čiastkový základ dane sa oproti poslednej úprave výživného výrazne nezmenil, súd poukazuje na zvýšené výdavky v daňovom priznaní oproti poslednej úprave výživného. Otec však v priebehu konania neuviedol žiadne výrazné položky, ktoré by podstatným spôsobom navyšovali jeho výdavky v rámci daňového priznania. Svoju podnikateľskú činnosť otec vykonával v domácom prostredí, nemá výdavky na úhradu kancelárskych priestorov a okrem bežných poplatkov, sociálnej a zdravotnej poisťovne má výdavky na pohonné hmoty a bežné kancelárske výdavky v sume 10,- eur mesačne. V dôvodoch rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol aj to, že matka maloletej J. je v súčasnosti na materskej dovolenke s maloletou U., ktorá je v útlom veku. Syn otca pochádzajúci z jeho pomeru s priateľkou nevyžaduje celodennú opateru a starostlivosť svojej matky, pretože už má 2 roky.
Za takéhoto stavu súd zvyšoval výživné zo strany otca, ale keďže otec prispieval nad rámec bežného výživného, čo potvrdila aj matka vo svojej výpovedi, súd dospel k záveru, že je potrebné zvýšiť výživné až počnúc od právoplatnosti rozsudku do budúcna. Nebolo by vhodné zvyšovať výživné spätne v súlade s návrhom matky. Preto súd v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol ako nedôvodný. Zároveň zamietol aj návrh otca na zníženie výživného, pretože bolo preukázané, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletej a oboch rodičov, ktoré odôvodňujú zvýšenie výživného.
Výrok o trovách konania súd odôvodnil aplikáciou ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p..
Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie otec maloletej. Vytýka súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Od poslednej úpravy výživného neuplynula doba 4 rokov ako sa to uvádza v dôvodoch rozhodnutia, ale len doba 2 rokov. Už v čase poslednej úpravy výživného matka poukazovala na tie isté výdavky, na ktoré poukazuje teraz v návrhu na zvýšenie výživného. Aj vtedy uvádzala náklady súvisiace s nástupom dcéry do školy, zakúpením školských potrieb i náklady na husle. On v tom čase mal vyšší príjem a nemal ďalšiu vyživovaciu povinnosť. V rozvodovom konaní sa dohodli, že sa zrušia všetky poistné zmluvy a že on len bude platiť poistnú zmluvu na maloletú J. vo výške 15,- eur mesačne, čo aj robí. Ak matka nezrušila poistné zmluvy a dokonca uzavrela ešte aj ďalšie, nie je ochotný sa na týchto výdavkoch podieľať. Je to podľa jeho názoru nadštandard, ktorý nezodpovedá jeho príjmu. Predloženými dokladmi preukázal ako jeho príjmy od poslednej úpravy výživného klesajú. Aj v odvolaní uvádza prehľad ako sa podieľa na nájomnom na zabezpečovaní nákladov na stravu, hygienu, benzín, na poistku pre dcéru, na nákladoch na jasle pre syna, na ktorých sa od roku 2012 podieľa sumou 115,- eur mesačne. Oproti roku 2010 sa mu teda zvýšili výdavky o 130,- eur, pričom mu pribudla vyživovacia povinnosť, ktorú v roku 2010 nemal. Matka maloletej ho obvinila z nelegálnych príjmov. Všetky príjmy však riadne preukázal. Sú riadne vyfakturované a zdanené. Matka pred súdom tvrdila, že nie je v styku s otcom svojej druhej dcéry, že ten jej nedáva žiadne peniaze a že až v letnom období sa dohodli na výživnom 150,- eur. V marci 2012 on však bol prevziať v byte matky ešte nejaké veci a tam bol v domácom oblečení p. W., otec druhého dieťaťa matky. V letnom období bol označený otec druhej dcéry matky na letnej dovolenke aj s dcérou U. a uviedli, že ich status je „zasnúbený“. Matka pred súdom tvrdila aj to, že on nič dcére nekupuje, keď tieto tvrdenia vyvrátil, prehlásila pred súdom, že ona si nežiada, aby som ja zakupoval dcére nejaké veci. Z toho súd vyvodil záver, že namiesto vecí mám platiť pre dcéru výživné o 25,- eur mesačne viac. Ak kupoval dcére veci, tak pomáhali mu v tomto jeho rodičia, priateľka a dokonca aj rodičia matky. Všetci sú z takéhoto rozhodnutia sklamaní a peňažnú pomoc už od nich nemôže očakávať. Nehnuteľnosť, na ktorú matka poukazuje, že je vlastníkom, je nepredajná, ani neužívania schopná. Matka klamala súd aj tým, že dcéra sa stravuje v školskej jedálni. On telefonicky zisťoval v škole túto skutočnosť a potvrdili mu, že sa v školskej jedálni dcéra nestravuje.
Ak matka tvrdila, že disponuje sumou, ktorú mu vyplatila z vyporiadania BSM, tak uvádza, že išlo o výplatu sumy 31.336,78 eur, ktoré mu vyplatila matka za zariadený štvorizbový byt v L.. Tieto peniaze sú určené na vyriešenie jeho bytovej otázky. Stále totiž býva v prenajatom byte v X., kde platí vysoké nájomné. Matka sa nechcela vzdať štvorizbového bytu a teraz na práve realizovanú výplatu poukazuje. Pri predaji bytu mohla mať aj ona takúto sumu a byť v takej bytovej situácii ako je on. On je s dcérou minimálne 52 dní v roku. Vtedy sa o ňu riadne stará, živí ju, pritom matke uhrádza výživné vždy v plnej výške. Tu má matka priestor na to, aby si mohla ušetriť financie na mimoriadne výdavky. Jeho čistý príjem je 400,- eur mesačne, čo je menej, než má matka pri vyplácanom rodičovskom príspevku, prídavkov na dve deti, výživnom na J. i výživnom pre U.. Uznáva, že matke klesol príjem oproti tomu, ktorý mala v W.. Dieťa má však právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Keď životná úroveň rodičov nie je vysoká, nemôže byť vysoká ani u dieťaťa. Výživné vo výške 160,- eur je oproti príjmu otca 400,- eur mesačne značne prehnané. Oproti poslednej úprave výživného došlo u neho k poklesu príjmu a pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť. Došlo teda aj u neho k podstatnej zmene pomerov, čo odôvodňuje zníženie výživného, tak ako požadoval on na sumu 100,- eur mesačne. Žiada preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh matky na zvýšenie výživného sa zamieta. Vyhovuje sa návrhu otca na zníženie výživného na sumu 100,- eur mesačne a žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Opatrovník maloletej vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že zvýšené výživné je primerané veku maloletého dieťaťa, jeho potrebám, pričom boli zohľadnené aj zárobkové možnosti a schopnosti otca. Navrhuje preto rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť.
Matka maloletej vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedla, že otec maloletej má k dispozícii na svojom účte sumu 31.336,78 eur, ktoré mu vyplatila titulom vyporiadania BSM. Okrem toho vlastní aj nehnuteľnosť v U. V.. Ona si musela peniaze na výplatu z vyporiadania BSM požičať. Pre dcéru U. jej otec zatiaľ neposielal výživné. 6.6.2012 preto podala na súd návrh na určenie práva a povinnosti k tejto maloletej dcére. Konanie sa vedie pod sp. zn. 28P/158/2012 a prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na 28.11.2012. Otec maloletej J. je samostatne zárobkovo činnou osobou. Jeho čistý príjem je minimálny aj s minimálnymi odvodmi. Nech zníži náklady na podnikanie a ak nie je schopný zarobiť peniaze ako SZČO, odporúča obnoviť si jeho okrúhlu pečiatku - súdny tlmočník a prekladateľ, zamestnať sa ako učiteľ, doučovať anglický jazyk, nastúpiť do jazykovej školy, pretože v hlavnom meste je určite týchto pracovných ponúk dostatok a učiteľov z jazyka málo. Ona je mu ochotná túto prácu nájsť, aby si
zlepšil svoju finančnú situáciu a životnú úroveň. Za sumu, ktorú mu ona vyplatila, si môže dať opraviť nehnuteľnosť v U. V. a nebude musieť platiť nájom v X.. O pomeroch otca svedčí aj to, že od samého začiatku si platí právne zastúpenie, či už v rozvodom konaní, pri vyporiadaní BSM alebo aj vo veci výživného pre dieťa. Takéto zastúpenie nie je lacné, pričom aj tu je možnosť ušetrenia finančných prostriedkov. Otec môže ušetriť aj na jasliach pre syna i ušetriť na nákladoch spojených s dovolenkou s jeho priateľkou a synom. U dcére sa oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zvýšili výdavky súvisiace s nástupom na základnú školu, s návštevou umeleckej školy a tiež aj z dôvodu jej fyzického rastu na ošatenie a hygienické potreby. Dcéra má stavebné sporenie s ročným poplatkom 663,90 eur, úrazové poistenie ročne vo výške 52,25 eur a detské investičné životné poistenie vo výške 26,50 eur mesačne. Ona sa o dcéru dobré stará, dcéra má výborný prospech.
Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd podľa § 214 ods. 1 písm. a/ O.s.p. nariadil pojednávanie. Preskúmal napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1, 2 písm. a/, ods. 3 O.s.p..
Aj po doplnení dokazovania oboznámením potvrdenia U. U., a.s. o stave bežného účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX a dokladov o plate matky u nového zamestnávateľa za mesiace september až november 2012, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je spôsobilé privodiť zmenu, či zrušenie odvolaním napadnutej časti rozsudku súdu prvého stupňa.
Pre rozhodnutie odvolacieho súdu bolo významným aj to, že matka odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol v prevyšujúcej časti zamietnutý jej návrh, nepodala odvolanie. Zamietnutý tak bol jej návrh, ktorým sa domáhala zvýšenia výživného nad sumu 160,- eur mesačne i za obdobie od 1.6.2012 do „právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie súdu prvého stupňa o zvýšení výživného v tomto smere je tak nepresné v tom, že neurčuje presný dátum, kedy došlo k zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu predchádzajúceho rozhodnutia, ale vychádzajúc aj z dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa (keď zdôrazňoval príspevky otca nad rámec bežného výživného, čo ho viedlo k záveru, že nie je potrebné spätne určovať výživné) odvolací súd pri viazanosti dôvodmi podaného odvolania preskúmaval teda otcom maloletej napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého stupňa, t.j. výrok, ktorým sa rozhodlo o zvýšení výživného „od právoplatnosti rozhodnutia“ i ktorým bol zamietnutý návrh otca na zníženie výživného i súvisiaci výrok o trovách konania.
Pre rozhodnutie o zmene vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim rozhodnutím je potrebné mať na zreteli skutočnosti, aké vyplývajú z ust. § 78 ods. 1 zák. o rodine i ust. § 163 O.s.p.. Uvedené ustanovenia výslovne počítajú s možnosťou zmeny rozsudkov odsudzujúcich na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenia v splátkach, ak došlo k zmene okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ust. § 78 ods. 1 zák. o rodine. Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. Podľa judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, pričom by malo ísť o zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Pri rozhodovaní o návrhu na zmenu nie je súd oprávnený preskúmavať správnosť, či neprimeranosť určenia výšky výživného predchádzajúcim rozhodnutím.
Tieto skutočnosti treba mať na zreteli najmä v súvislosti s odvolacou námietkou otca poukazujúcou na to, že už pri predchádzajúcej úprave výživného sa vychádzalo z toho, že dcéra bude nastupovať do základnej školy. Rozvodový rozsudok týkajúci sa rodičov maloletej (15C/199/2008-59) bol vyhlásený 29.4.2010. V zmysle ust. § 154 ods. 1 O.s.p. aj pre predchádzajúce rozhodnutie o úprave výživného bol rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Maloletá vtedy bola ešte v predškolskom veku a nastupovala na základnú školu až 1.9.2010. Na tieto námietky otca poukazujúce na to, že už pri určovaní výživného sa prihliadalo na to, že pôjde do školy a tieto náklady sa majú zohľadňovať, teda nemožno prihliadať.
Obsah spisu Okresného súdu Prešov 15C/199/2008 svedčí záveru, podľa ktorého sa rodičia maloletej dohodli okrem iného aj na vyživovacej povinnosti otca k maloletej. Dôvody uvedeného rozvodového rozsudku sa však nezmieňujú o vtedajších pomeroch na strane maloletej oprávnenej, ani na strane povinného otca. Každopádne však odvolací súd je toho názoru, že z obsahu spisu 15C/199/2008 súd
prvého stupňa správne ustálil, že v čase ku 29.4.2010 maloletá ešte nebola žiačkou základnej školy. Niet výhrady a napokon ani odvolacie námietky otca v tomto smere zásadné námietky neudávajú, že by na strane oprávnenej nevznikli oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu nové náklady spojené so školskou dochádzkou, či s návštevou ZUŠ. Súdna prax už samotný nástup na školskú dochádzku považuje za významnú okolnosť majúcu vplyv na záver o zvýšených nákladoch na uspokojenie potrieb maloletého dieťaťa. Z hľadiska plnenia vyživovacej povinnosti vo všeobecnosti možno za odôvodnené (opodstatnené) potreby považovať náklady nielen spojené s výživou, ošatením, bývaním, starostlivosťou o zdravie, ale aj náklady súvisiace so vzdelaním, výchovou, kultúrnym a športovým vyžitím a záujmami. Otec maloletej nerozporuje individualizáciu tých potrieb súvisiacich so školskou dochádzkou, či s návštevou ZUŠ.
Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu zo dňa 29.4.2010 15C/199/2008-59 došlo teda už dňom 1.9.2010 u maloletej oprávnenej k zmene tých pomerov, ktoré boli určujúce pre stanovenie výšky výživného zo strany otca. Úvahy odvolateľa o tom, že sa brali do úvahy aj skutočnosti, ktoré nastali neskôr, by za takéhoto stavu znamenali požiadavku na preskúmanie správnosti predchádzajúceho rozhodnutia a teda aj požiadavku na posudzovanie primeranosti určenia výživného predchádzajúcim rozhodnutím. Toto však v tomto konaní neprichádza do úvahy a bolo by to v rozpore s ust. § 159 ods. 2, 3 O.s.p..
Ďalším z kritérií, ktoré boli a sú určujúce pre určovanie výživného zo strany otca, sú možnosti a schopnosti otca prispievať na výživu. Každopádne oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu pribudla otcovi vyživovacia povinnosť k maloletému synovi. V jeho pravidelných opakujúcich sa príjmových pomeroch nedošlo k výraznejšej zmene. V nadväznosti na aplikáciu § 62 ods. 2, 4, § 75 ods. 1 zák. o rodine odvolací súd poukazuje na to, že kritérium majetkových pomerov zaradené medzi všeobecné kritéria určovania rozsahu výživného, umožňuje komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň povinného pre potreby výživného, pretože pravidelné príjmové pomery samy o sebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného. Majetkové pomery charakterizuje nielen to, aké má povinný pravidelné príjmy zo zamestnania, či z výkonu podnikateľskej činnosti, charakterizuje ho aj vlastníctvo nehnuteľností, vlastníctvo cenných papierov, obchodných podielov, vkladov v bankách, či iných hnuteľných vecí, ako aj celkový životný štandard (životné náklady).
V konaní nie je sporným, že oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, keď mal otec maloletej účasť vlastnícku v majetku, ktorý patril do BSM, mal realizovanú výplatu v peňažnej forme z vyporiadavania BSM. Aj v odvolacom konaní bolo preukázané, že na bežnom účte má k dispozícii sumu 28.000,- eur. Otec z vyporiadavaného BSM získal voľné disponibilné prostriedky, na ktoré treba brať zreteľ aj pri posudzovaní jeho schopností plniť vyživovaciu povinnosť k maloletej. Otec sumou 28.001,- eur disponuje na bežnom účte, pričom sám potvrdzuje v odvolaní, že mu bola vyplatená suma 31.336,78 eur. Použitie zostatku tejto sumy nad sumu, ktorú vedie na účte odôvodňoval splnením záväzkov z poskytnutých pôžičiek.
Bez významu sú poukazy odvolateľa na to, že matka disponuje štvorizbovým bytom a že môže uspokojovať svoje potreby svojím ďalším príjmom. Pre toto konanie o zvýšenie výživného sú rozhodujúce porovnanie pomerov oprávnenej osoby, t.j. maloletej a povinnej osoby a to je otca maloletej. K zmene u maloletej došlo tým, že nastúpila na základnú školu a možnosti otca sú dané aj sumou, ktorú vedie na bežnom účte, ktorú získal titulom výplaty z BSM. Z týchto dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa s poukazom na ďalšie správne odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa (na ktoré je treba odkázať aj v tomto rozhodnutí) podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. vo výrokoch o zvýšení výživného i o zamietnutí návrhu otca na zníženie výživného i v súvisiacom výroku o náhrade trov konania potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol pri aplikácii § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.. Ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu a v takýchto v zásade žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.