Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Er-256-2004.pdf
PDF · 73.05 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-2Er/256/2004
Uznesenie
Okresný súd v Kežmarku v exekučnej veci oprávneného PERSPEKTÍVA DRUŽSTEVNÁ ZDRAVOTNÁ POISŤOVŇA v konkurze, Pluhová 2, Bratislava, IČO 31629962, právne zast. JUDr. Eva Marková, advokátka, proti povinnému S. XX B. K., B..T..Y.., C. X, K., IČO XXXXXXXX, pre vymoženie XXX,XX EUR (XX.XXX,- Sk) s prísl. a trov exekúcie vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom so sídlom v Nitre, Piaristická 2 takto
rozhodol:
I. Súd exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Václavom Kunom pod Z. XXX/XXXX v y h l a s u j e za neprípustnú .
II. Súd predmetnú exekúciu z a s t a v u j e .
Súdnemu exekútorovi trovy exekúcie nepriznáva.
odôvodnenie:
Oprávnený doručil dňa 7.8.2004 na exekútorský úrad vyššie uvedeného exekútora návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu: platobný výmer č. XXX/XXXX zo dňa 11.9.2003.
Dňa 14.9.2004 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie.
Dňa 15.2.2010 súdny exekútor súdu oznámil, že na tu povinného bol uznesením OS Prešov č.k. XK XX/ XXXX-XX zo dňa 10.9.2008 zastavený konkurz pre nedostatok majetku dlžníka a následne bol vymazaný z obchodného registra. Exekútor si súčasne vyčíslil trovy exekúcie v sume XX,XX €.
Lustráciou obchodného registra exekučný súd zistil, že oprávnený bol dňa 8.8.2007 ex offo vymazaný z obchodného registra (uznesenie KS Bratislava č.k. XK XX/XX-XXXX zo dňa 22.2.2007 súd zrušil konkurz z dôvodu nedostatku majetku); povinný bol dňa 7.11.2008 ex offo vymazaný z obchodného registra (uznesením OS Prešov č.k. XK XX/XXXX-XX zo dňa 10.9.2008 zastavený konkurz pre nedostatok majetku dlžníka).
Podľa § 103 OSP (zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok) súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 107 ods. 1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 OSP ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Z obchodného registra vyplýva, že oprávnený aj povinný zanikli bez právneho nástupcu. Právnická osoba zaniká dňom výmazu z obchodného registra (§ 20a OZ), čím zanikne jej spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda stratí procesnú spôsobilosť - táto neprešla ani na iný subjekt, na právneho nástupcu. Jednou z procesných podmienok konania je spôsobilosť byť účastníkom konania, ktorá v tomto prípade na strane oprávneného ani povinného nie je splnená; niet tu teda ani subjektu, na ktorý by prešlo právo či aj povinnosť z exekučného titulu.
Keďže právnická osoba zaniká dňom výmazu z obchodného registra (§ 20a OZ), čím zanikne jej spôsobilosť mať práva a povinnosti a teda stratí procesnú spôsobilosť - táto neprešla ani na iný subjekt
- nemožno v jej prospech, resp. neprospech exekúciu vykonať a preto je tu dôvod na postup súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por..
Podľa § 57 ods.1 písm. g) EP (zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, Exekučný poriadok) súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprístupnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Súd teda vzhľadom na uvedené skutočnosti v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, exekúciu v prospech oprávneného a tiež v neprospech povinného, ktorí nemajú spôsobilosť byť účastníkom konania, pričom tu niet subjektu, na ktorý by prešlo právo a povinnosť z exekučného titulu, vyhlásil za neprípustnú. Zákonným dôsledkom vyhlásenia exekúcie za neprípustnú je jej zastavenie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP. Keďže ide o rozhodnutie, voči ktorému je prípustné odvolanie, súd za účelom rešpektovania zásady hospodárnosti zvolil simultánny spôsob rozhodovania.
Podľa § 203 ods. 1, ods. 2 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V tomto prípade už niet subjektu, ktorého by v zmysle citovaného § 203 EP mohol, resp. musel súd zaviazať na náhradu trov exekúcie.
Nároky exekútora pri výkone exekúcie teda nebudú uspokojené, čo však podľa názoru súdu, podopretého aj judikatúrou (Uznesenie Ústavného súdu SR z 16.12.2008, sp. zn. J.. Ú. XXX/XXXX- XX), nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (citované v prípade advokáta), kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie (pozri napr. II. ÚS 27/08). Európsky súd pre ľudské práva v inom svojom rozhodnutí konštatoval, že sťažovateľova (súdneho exekútora) profesia so sebou prináša aj riziko nezaplatenia odmeny a hotových výdavkov v prípade zániku oprávneného a povinného subjektu. Zdôraznil, že uvedené vyplývalo z právnych predpisov, ktoré boli sťažovateľovi známe vzhľadom na svoju všeobecnú záväznosť. Sťažovateľ (súdny exekútor) však na druhej strane požíva výhodu, pretože súdni exekútori majú od 1. septembra 2005
exkluzivitu pri výkone súdnych rozhodnutí, za čo dostávajú odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času. Európsky súd pre ľudské práva ďalej akceptoval argument vlády (Vlády Slovenskej republiky), že sťažovateľ mohol od oprávneného v exekučnom konaní žiadať preddavok na trovy exekúcie a zastaviť exekučné konanie v prípade jeho nezaplatenia. Za týchto okolností dospel Európsky súd pre ľudské práva k záveru, že bremeno, ktoré sťažovateľ v tomto prípade znášal, nebolo neprimerané alebo z iného dôvodu neakceptovateľné a nepredstavovalo nútenú prácu v zmysle článku 4 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných slobôd. Európsky súd vyhlásil sťažnosť ako celok za neprijateľnú.
Z uvedeného dôvodu, s poukazom na citované rozhodnutie Ústavného súdu, exekútorovi trovy exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia podaním adresovaným na Krajský súd v Prešove, doručeným Okresnému súdu v Kežmarku (podľa § 58 ods. 4 EP pre výrok I., II.; podľa § 58 ods. 5 EP pre výrok III.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.