Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_8CoP-199-2012.pdf
PDF · 78.37 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/199/2012
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky M. Š., rod. J. G. M. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. zastúpenej JUDr. Klaudiou Azariovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Kmeťovej ul. č. 26 proti odporcovi J. Š. nar. XX.X.XXXX bývajúcemu v F. X. F. N.. Č.. X zastúpenému JUDr. Alexandrom Fuchsom advokátom so sídlom v Košiciach na Štúrovej ul. č. 20 v konaní o rozvod manželstva a o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode voči mal. J. Š. nar. XX.XX.XXXX zastúpenej kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o odvolaní matky a otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 24.1.2012 č.k. 19C/114/2010-92 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutých výrokoch o zverení maloletej J. do osobnej starostlivosti, o výživnom od otca pre maloletú J. a o styku otca s maloletou J. a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozviedol manželstvo účastníkov konania, na čas po rozvode zveril mal. J. do osobnej starostlivosti matky, ktorú poveril jej zastupovaním a správou jej majetku, zaviazal otca prispievať matke na výživu maloletej 400 Eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a upravil styk otca s maloletou neobmedzene. O trovách konania rozhodol tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti výrokom o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode podal odvolanie odporca s návrhom, aby ich odvolací súd zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie, pretože nedostatočne zistil skutkový stav veci a v dôsledku toho vec nesprávne právne posúdil. Poukázal na rozpornosť odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku o zverení mal. J. do osobnej starostlivosti. Nie je z neho jasné, na základe akých právnych úvah konajúci súd dospel k záveru o existencii vhodného výchovného prostredia u matky, keď zároveň konštatuje, že kolízny opatrovník nemohol preskúmať pomery maloletej v Brazílii. Zdôraznil pritom, že súd prvého stupňa zveril maloletú do prostredia, o ktorom nemá k dispozícii takmer žiadne poznatky z objektívnych zdrojov. Konštatoval, že výživné 400 Eur mesačne nezodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam a je v rozpore s výživným, ktoré od neho požadovala matka v priebehu konania. V tejto súvislosti namietal, že súd prvého stupňa nemal pri rozhodovaní k dispozícii dôkazy, ktoré by potvrdzovali koľko zarába on a matka maloletej. Nie zanedbateľným je podľa jeho názoru fakt, že matka bez jeho súhlasu presťahovala maloletú do Brazílie pod zámienkou návštevy rodiny. Uviedol, že podnikol kroky, aby príslušné brazílske orgány rozhodli o návrate maloletej na Slovensko a tieto orgány aj rozhodli v jeho prospech. Rozhodnutie však nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť, pretože matka sa odvolala a až do podania odvolania nebol známy výsledok odvolacieho konania. Poznamenal, že súd absolútne neodôvodnil, prečo nevyhovel jeho návrhu na prerušenie konania dovtedy, kým sa nerozhodne o jeho návrhu na návrat maloletej na Slovensko. Konštatoval, že nezapríčinil, že sa matka s maloletou odsťahovali do Brazílie, preto by nebolo spravodlivé vylúčiť ho z kontaktu s maloletou. Ak by maloletá ostala v Brazílii, stratil by reálnu šancu podieľať sa na jej výchove, pretože letenky do Brazílie sú veľmi drahé a rovnako nie je možné,
aby sa v Brazílii zamestnal. Na druhej strane matka má právo zamestnať sa na Slovensku na základe trvalého pobytu. Poznamenal, že šetrením kolízneho opatrovníka bolo preukázané, že má pre výchovu maloletej vytvorené vhodné podmienky. Záverom zdôraznil, že mal. J. má už 12 rokov a je schopná vyjadriť samostatne svoj názor, ktorému z rodičov by chcela byť zverená do osobnej starostlivosti.
V doplnení podania uviedol, že matka v Brazílii slušne zarába, má auto, prenajíma drahý byt a cestuje. Bolo by nespravodlivé, keby všetky náklady týkajúce sa styku s maloletou znášal sám. Navyše, matka predala auto, ktoré bolo na Slovensku vedené na jej meno a s kúpnou cenou 6.000 Eur odišla do Brazílie. Konštatoval, že veľkú časť nákladov rodiny uspokojoval zo svojho príjmu a namietal, že matka zámerne prezentovala svoje pomery ako zlé, aby súd priznal mal. J. vyššie výživné.
Proti výroku o počiatku vyživovacej povinnosti otca voči maloletej podala odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletej 400 Eur mesačne už od 29.7.2010 a aby zaviazal otca zaplatiť dlh na výživnom v rozsahu 7.200 Eur do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Namietala, že súd prvého stupňa pochybil, ak neuviedol počiatok, od ktorého si má otec plniť svoju vyživovaciu povinnosť, v dôsledku čoho ukrátil maloletú o jej právo na výživné. Vyjadrila presvedčenie, že súd prvého stupňa mal správne určiť počiatok vyživovacej povinnosti otca od 29.7.2010, kedy podala návrh na rozvod a na úpravu výkonu ich rodičovských práv a povinností voči mal. J., pretože už vtedy žila s maloletou v Brazílii a otec si neplnil svoju vyživovaciu povinnosť.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky poukázal na to, že súd môže v konaní o rozvod manželstva určiť výživné len od právoplatnosti rozvodu manželstva, pretože rodičovské práva a povinnosti sa upravujú len do budúcna a nie spätne odo dňa podania návrhu na rozvod.
Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedla, že konajúci súd dostatočne zistil skutkový stav a vyvodil z neho správne právne závery. Poukázala na to, že konanie vo veci týkajúcej sa premiestnenia maloletej z Brazílie na Slovensko je vo vzťahu k tomuto konaniu bez právneho významu, pretože predmetom konania je posúdenie, či bolo premiestnenie dieťaťa oprávnené a nie úprava výkonu rodičovských práv a povinností. Poznamenala, že ich manželstvo bolo neustálym psychickým a fyzickým týraním otcom tak rozvrátené, že ho nepovažovala za možné obnoviť. Prezentovala názor, že takéto prostredie nebolo vhodné na riadnu výchovu maloletej. Uviedla, že maloletá sa narodila v Brazílii a preto bola jej adaptácia na podmienky v Brazílii rýchla a prirodzená. Konštatovala, že odporca dôkladne pozná prostredie, v ktorom maloletá vyrastá, pretože ich bol viackrát navštíviť.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniam rodičov nevyjadril.
Výrok rozsudku o rozvode manželstva nebol odvolaním napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto nebol predmetom preskúmania v odvolacom konaní (§ 206 ods. 2 O. s. p.).
Odvolací súd na základe odvolaní rodičov preskúmal rozsudok v napadnutých výrokoch o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode aj s konaním, ktoré im predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. a rozsudok v tejto časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ zrušil a podľa § 221 ods. 2 O. s. p. vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie konanie.
Podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Podľa § 221 ods. 2 O. s. p. ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Podľa § 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolenie uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie rodičovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e) súd je povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 cit. ustanovenia, ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Z § 120 ods. 2 O.s.p. nepochybne vyplýva, že v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu je súd povinný dbať na to, aby skutkový stav zistil čo najúplnejšie. Rozhoduje, ktoré z navrhovaných dôkazov treba vykonať a vykoná aj iné dôkazy, než sú navrhované. Odvolací súd po preskúmaní napadnutých výrokov rozsudku a konania, ktoré im predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa sa neriadil dôsledne § - om 120 ods. 2 O.s.p., ktoré platí pre konania, ktoré môže súd začať aj bez návrhu, ktorým je nesporne aj konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností voči mal. dieťaťu na čas po rozvode, v ktorom má súd povinnosť zisťovať skutkový stav veci aj bez návrhu účastníkov konania a napriek tomu, konajúci súd vykonaným dokazovaním dôsledne nezistil všetky okolnosti, ktoré sú pre rozhodnutie významné. Predovšetkým vôbec nezisťoval, ktorému z rodičov by chcela byť mal. J. zverená do osobnej starostlivosti napriek tomu, že je schopná s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor. Odvolací súd poznamenáva, že názoru mal. dieťaťa musí byť podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Navyše z obsahu spisu nevyplýva, že by súd preveroval, či má matka skutočne vytvorené vhodné podmienky na výkon osobnej starostlivosti o mal. J. tak, ako tvrdila. Odvolací súd akceptuje tvrdenie otca, že pomery v Brazílii nie sú všeobecne známou skutočnosťou, ktorú nie je potrebné dokazovať, práve naopak, súdy na Slovensku nemajú prakticky žiadne objektívne informácie o prostredí a kultúre v akej Brazílčania vychovávajú svoje deti. Nie zanedbateľným je v tejto súvislosti zistenie, že sa na základe návrhu otca vedie v Brazílii konanie o návrat mal. J. na Slovensko, pretože ju tam matka trvalo premiestnila bez jeho súhlasu. Súd prvej inštancie dokonca už aj vyhovel návrhu otca a vyslovil, že maloletú je potrebné vrátiť na Slovensko, no rozhodnutie zatiaľ nenadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť v dôsledku odvolania matky. Pokiaľ ide o výživné, odvolací súd sa stotožnil s odvolacími námietkami otca, že súd prvého stupňa rozhodol na hypotetickom podklade, ak ho zaviazal prispievať na výživu mal. J. 400 Eur mesačne bez toho, aby mal k dispozícii akékoľvek potvrdenie o jeho príjmoch. Aj keď matka a otec boli v konaní vypočutí, odvolací súd poukazuje na to, že výsluch účastníkov konania má svoje opodstatnenie najmä tam, kde skutočnosť, ktorá je predmetom dokazovania nie je možné dokázať vykonaním iného dôkazu. Ak ale možno tvrdenie účastníka konania verifikovať listinnými dôkazmi, je povinnosťou súdu prvého stupňa, obzvlášť v nesporových konaniach, tak v záujme mal. dieťaťa spraviť, t.j. porovnať ho s opismi mzdových listov povinných, prípadne s inými listinnými dôkazmi, pri existencii ktorých nadobúda tvrdenie, resp. výsluch účastníka len podporný význam. Pretože súd prvého stupňa dostatočne nezistil všetky okolnosti, ktoré sú pre úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva rodičov podstatné, odvolací súd zrušil napadnuté výroky rozsudku podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O. s. p. a podľa odseku 2 cit. zák. ust. vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho povinnosťou vykonať dôsledne dokazovanie v naznačenom smere, predovšetkým všetkými dostupnými spôsobmi cielene zistiť názor mal. J., ktorému z rodičov by chcela byť zverená do osobnej starostlivosti, prostredníctvom príslušných orgánov prešetriť pomery, v ktorých maloletá žije, zistiť, či už bolo právoplatne rozhodnuté o návrhu otca na návrat maloletej na Slovensko, dôsledne zistiť pomery otca a matky, prípadne v širšom rozsahu, ak sa ukáže byť potrebným, opäť rozhodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode a rozsudok v príslušných výrokoch odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O. s. p. tak, aby bol spätne preskúmateľný, zrozumiteľný, presvedčivý a logicky správny.
Pokiaľ sa matka domáhala zmeny počiatku vyživovacej povinnosti otca od podania návrhu, odvolací súd uvádza, že podľa § 113 ods. 1 O.s.p. je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva len na čas po rozvode. Z uvedeného vyplýva, že výživné od toho z rodičov, ktorému nebolo mal. dieťa zverené do osobnej starostlivosti je možné určiť najskôr od právoplatnosti výroku o rozvode manželstva, za žiadnych okolností nie skôr, ako navrhovala. Na tento účel slúži konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu manželstva, na začatie ktorého matka nedala podnet. Rozhodnutia, na ktoré poukazovala v odvolaní sa netýkali konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva, ale pred rozvodom manželstva, prípadne sa týkali zvýšenia alebo zníženia výživného, ktoré sa neviažu na právoplatnosť výroku o rozvode a je tam možné určiť, resp. zmeniť výživné už od podania návrhu, prípadne vo výnimočných prípadoch aj skôr.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.