Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/61/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti C. P., nar. XX.XX.XXXX a mal. O. P., nar. XX.XX.XXXX, zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Prešov, pochádzajúcich z rodičov Ing. A. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., M. G. č. XX, právne zastúpenej: JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom, so sídlom Vozárova 5, Košice a Ing. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXX, v konaní o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -63 zo dňa 23.4.2012 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok tak, že návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a.

O d m i e t a odvolanie otca.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. - 39 zo dňa 29.10.2010 tak, že znížil výživné zo strany otca pre mal. C. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 170 Eur mesačne na sumu 140 Eur mesačne a pre mal. O. P., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 100 Eur na 90 Eur mesačne, ktoré výživné bude poukazovať k rukám matky vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred, počnúc právoplatnosťou rozsudku opakovane do budúcna. V prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V odôvodnení uviedol, že „mal za preukázané, že od poslednej úpravy výživného došlo k zmene pomerov. Otec je naďalej nezamestnaný, resp. od 01.03.2012 sa stal opätovne nezamestnaným, teda v súčasnosti nemá žiaden príjem na krytie svojich potrieb. Jeho návrh na zníženie výživného je dôvodný, ale len čiastočne, vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti, finančné prostriedky, ktoré utŕžil z predaja motorového vozidla. Prvostupňový súd mal za to, že je na mieste znížiť výživné zo strany navrhovateľa, ale len na sumu 140 Eur pre mal. C., vzhľadom na vek dieťaťa a potreby, kedy v súčasnosti je prijatá na strednú školu a náklady na zabezpečenie jej potrieb sú vysoké a u mal. O. zo sumy 100 Eur na 90 Eur, vzhľadom taktiež na jeho potreby. Pri znižovaní výživného pri predchádzajúcom rozsudku prihliadol na príjem otca vo výške 800 Eur z podpory v nezamestnanosti. V súčasnosti preukázaný príjem otca je nulový. V prípade zmeny pomerov, tak na strane maloletých, ako aj otca je možné opätovne zmeniť rozhodnutia ohľadom výživy. Z tohto dôvodu, prvostupňový súd čiastočne návrhu vyhovel, v prevyšujúcej časti ho zamietol. Za rozhodujúce obdobie pre zníženie výživného považoval právoplatnosť rozsudku, keďže otec sa stal nezamestnaný len od 01.03., avšak odstupné dostal vo výške dvoch mesačných platov, jeho príjem teda za mesiace marec a apríl je prakticky nezmenený. Prvostupňový súd skončenie pracovného pomeru zo strany otca nevyhodnotil ako vzdanie sa určitého príjmu alebo výhodnejšieho

zamestnania bez dôležitého dôvodu, keďže v dohode o skončení pracovného pomeru je uvedené, že pozícia na ktorej otec pracoval sa v rámci východoslovenského regiónu ruší. Prvostupňový súd prihliadol aj na to, že otec naďalej platí mal. C. poistné vo výške 17,96 Eur mesačne.“

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie matka maloletých s odôvodnením, že toto rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení veci a na nedostatočne zistenom skutkovom stave. Mala za to, že súd nedostatočne prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Nezohľadnil skutočnosť, že povinný je mladý, zdravý človek s vysokoškolským vzdelaním a dostatočnou praxou a sú uňho splnené všetky predpoklady na získanie zamestnania. Z tvrdení otca je preukázané, že nie je v jeho záujme vynakladať úsilie na zabezpečenie dostatku finančných prostriedkov na výživu a výchovu svojich detí. Na strane otca maloletých sú preukázané také majetkové pomery, ktoré odôvodňujú platenie výživného minimálne v rovnakej výške ako doposiaľ, ak nie vo vyššej. Z vyporiadania BSM dostal sumu 18.000 Eur, na jej vyplatenie bola nútená vziať si hypotéku a tvrdila, že argumentácia otca maloletých, že v súčasnosti nie je schopný platiť výživné v doterajšej výške z dôvodu, že je od 1.3.2012 nezamestnaný, bez nároku na poberanie dávky v nezamestnanosti, s ktorou sa prvostupňový súd uspokojil, neobstojí. Otec maloletých detí preukázateľne poberal v roku 2010 vysokú dávku v nezamestnanosti v sume cca 830 Eur, následne od januára 2011 bol zamestnaný až do 29.2.2012 s priemernou čistou mzdou 750 Eur a pri ukončení pracovného pomeru obdržal odstupné spolu so mzdou vo výške 2.024,96 Eur. V lete roku 2011 predal otec maloletých motorové vozidlo z BSM, za ktoré dostal 5.000 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zároveň odvolateľka poukázala na výraznú zmenu pomerov u maloletých detí, pričom u maloletej C. len výdavky spojené s nosením zubného strojčeka vo výške 65 Eur mesačne tvoria polovicu sumy výživného na ňu súdom stanoveného. U maloletého O. sú zvýšené výdavky spojené s jeho zdravotnými problémami a nosením dioptrických okuliarov. Na základe uvedeného odvolateľka žiadala prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zamietnuť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

Otec maloletých v podanom vyjadrení zo dňa 7.6.2012 nesúhlasil s podaným odvolaním matky maloletých. Mal za to, že jeho finančná situácia sa zhoršila, nemal v tom čase pracovné miesto. Z uvedených dôvodov žiadal znížiť výživné na obe maloleté deti na každé po 30 Eur mesačne.

Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol zmeniť prvostupňové rozhodnutie v súlade s odvolaním matky s odôvodnením, že zníženie výživného nie je v záujme maloletých detí. Náklady na výdavky maloletých detí s ohľadom na ich vek, záujmy a štúdium neustále vzrastajú. Maloletá od septembra 2012 nastúpila na gymnázium. V škole deti dosahujú vynikajúce výsledky a zníženie výživného by mohlo ohroziť aj ďalší rozvoj ich osobnosti.

Následne v podaní zo dňa 27.6.2012 matka maloletých oznámila skutočnosť, že otec maloletých si v čase po podaní návrhu na zníženie výživného k maloletým deťom zakúpil osobné motorové vozidlo Škoda Octavia, EČV PO 916EF za kúpnu cenu 13.400 Eur.

Na prejednanie podaného odvolania odvolací súd v zmysle ust. nariadil pojednávanie. Mal na zreteli potrebu zopakovania dokazovania oboznámením listinných dôkazoch o príjmoch rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia, v čase od 1.3.2012 do 20.9.2012 a aj v čase po 20.9.2012 až do súčasnosti. Na nariadenom pojednávaní listinné dôkazy o tom oboznámil. Preskúmal tak napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , , . Po preskúmaní napadnutého rozsudku, i konania, ktoré mu predchádzalo a po zopakovaní dokazovania oboznámením spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. , sp. zn. , oznámením o výške príjmu zamestnanca spoločnosti Flaga, spol. s r.o. z 19.11.2012, mzdovými listami zamestnanca spoločnosti Flaga, spol. s r.o. za mesiace september a október 2012 a zamestnaneckými výhodami zamestnanca spoločnosti Flaga spol. s r.o., dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.

Pre rozhodnutie o návrhu na zmenu vyživovacej povinnosti určenej predchádzajúcim právoplatným rozhodnutím súdu je potrebné mať na zreteli ustanovenie , i ust. Zák. o rodine. v označenom ustanovení určuje, že len, čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova (prekážka res iudicatea - veci rozhodnutej). Zákon však počíta s prípadmi, keď nie je objektívne možné túto zásadu dodržať. Ustanovenie výslovne umožňuje zmenu rozsudku odsudzujúceho na plnenie v budúcnosti zročných dávok, alebo

na plnenia v splátkach, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok (clausula rebus sic stantibus). Pritom nie je rozhodujúce, či ide o plnenie vyživovacej povinnosti určenej súdom, alebo o plnenie dohody. Hmotnoprávna podmienka zmeny súdneho rozhodnutia o výživnom je upravená v ustanovení v znení platných a účinných predpisov (ďalej aj „“). Podľa tohto ustanovenia dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Aby súd teda mohol vo veci výživného rozhodnúť inak, nevyhnutnou podmienkou je zmena pomerov. V zmysle judikatúry je potrebné prihliadať ku všetkým skutočnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia predchádzajúceho rozsudku. Nestačí len úvaha o tom, že je doterajšie výživné neprimerané. Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, šlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie, či reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Touto zásadou sa musel súd riadiť aj pri rozhodovaní o podanom návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti. Právne relevantné pre rozhodnutie o podanom návrhu otca je len to, či sa výrazne, trvale, nie krátkodobo alebo nepatrne zmenili okolnosti na strane oprávnených, alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom.

Odvolací súd v súlade s ustanoveniami §, ods. 1 preskúmal, či došlo k výraznej, nie krátkodobej zmene pomerov na strane povinného rodiča, jeho možnosti, schopnosti a majetkové pomery a taktiež oprávnené potreby maloletých detí.

Z obsahu spisu sp. zn. odvolací súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 11.03.2010 boli maloleté deti zverené do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu detí 250 Eur a 125 Eur. Rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. bolo znížené výživné pre mal. C. zo sumy 250 Eur na 170 Eur a pre mal. O. zo sumy 125 Eur na 100 Eur od právoplatnosti rozsudku, ktorý nadobudol 11.11.2010. Týmto rozhodnutím došlo k poslednej úprave výživného na maloleté deti. V čase posledného rozhodovania bola maloletá C. žiačkou ôsmeho ročníka základnej školy a maloletý O. žiakom druhého ročníka základnej školy. Obe maloleté deti sa stravovali v škole, kde matka platila 42 Eur mesačne, v ktorom bolo zahrnutých aj 7 Eur za školský klub. Maloletá C. navštevovala základnú umeleckú školu, odbor výtvarný, kde matka hradila poplatok 6,40 Eur mesačne. Maloletý O. navštevoval krúžok taekwonda, kde matka hradila 17 Eur mesačne. Príjem matky pozostával zo štipendia vo výške 580 Eur, keďže bola študentkou na doktorandskom štúdiu Technickej univerzity v C.. Iný príjem, ani inú vyživovaciu povinnosť nemala. Otec bol v tom čase nezamestnaný, poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 800 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemal.

V čase od 1.3.2012 do 20.9.2012 bol otec nezamestnaným, evidovaným na úrade práce bez toho, aby mal nárok na dávku v nezamestnanosti. Pracovný pomer skončil dohodou z dôvodu, že sa stal nadbytočným z dôvodu organizačných zmien zamestnávateľa, podľa ktorého sa samostatná pracovná pozícia zamestnanca vo východoslovenskom regióne zrušuje v rámci racionalizácie a zvyšovania efektivity práce.

Otcovi vyživovacia povinnosť nepribudla, žije s priateľkou v obci B.. Jeho výdavky predstavuje suma 8,50 Eur na internet, 100 Eur náklady spojené s bývaním v obci B., kde celkové nájomné je 162 Eur a náklady na energie 97,80 Eur. Oblečenie, obuv mesačne 30 Eur, hygiena 10 Eur, doprava autobusom B. - A. E. 21 Eur a A. E. - O. 36 Eur. Ohľadom majetku otec maloletých pred súdom prvého stupňa uviedol, že nevlastní žiadne nehnuteľnosti, motorové vozidlá, ani cenné hnuteľné veci. Dcére hradí dobrovoľne poistné 17,96 Eur. Ohľadom finančných prostriedkov uviedol, že mu zostali len tie, ktoré dostal z vyporiadania BSM a ktoré chce použiť na vyriešenie svojej bytovej otázky, a to sumu 18.000 Eur a 5.000 Eur z predaja motorového vozidlo z BSM.

Matka maloletých pred prvostupňovým súdom uviedla, že synovi zaplatila dioptrické okuliare vo výške 76 Eur, syn berie lieky, za ktoré platí cca 5,10 Eur mesačne. Dcére platí úhrady za zubný strojček a to v sumách za október 2011 vo výške 96,37 Eur, november 2011 vo výške 47,73 Eur a 180,66 Eur, v januári 2012 vo výške 37 Eur, vo februári 2012 vo výške 47 Eur, v marci 2012 vo výške 41,66 Eur. Za komunálny odpad uhradila 80,95 Eur, daň z nehnuteľnosti 20,70 Eur, inkaso 43,30 Eur, bytovému družstvu 157,37 Eur. Zároveň hradí internet a telefón pre seba a pre dcéru vo výške 20 Eur. Strava detí ju vychádza po

20 Eur, plus školský klub pre syna vo výške 46 Eur, a splátka za auto 100 Eur. Fixné náklady matky sú preto mesačne 513 Eur. Jej príjem je asi 594 Eur.

Odvolací súd z oznámenia spoločnosti Flaga spol. s.r.o. zo dňa 19.11.2012 zistil, že otec maloletých je v tejto spoločnosti zamestnaný od 20.9.2012 a jeho čistý príjem za mesiac september 2012 bol vo výške 359,75 Eur a za mesiac október 451,31 Eur. Zároveň zamestnávateľ uviedol, že v súvislosti s výkonom práce zamestnanec používa služobný mobil, vozidlo a notebook.

Oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu súdu prvého stupňa č.k. -39 došlo k zmene pomerov u otca maloletých detí a to v súvislosti s jeho stratou zamestnania. Odvolací súd však zdôrazňuje, že pri posudzovaní zmeny pomerov na strane povinného a oprávnených musí ísť o výraznú, trvalú, nie krátkodobú alebo nepatrnú zmenu okolností na strane oprávnených, alebo na strane povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. Strata zamestnania u povinného trvala od 1.3.2012 do 20.9.2012, pričom, ako je zrejmé z vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa, príjem povinného bol v januári 2012 760 Eur a povinný dostal pri skončení pracovného pomeru odstupné spolu so mzdou vo výške 2.024,96 Eur. Otec inú vyživovaciu povinnosť nemá. Zároveň z jeho výpovede pred prvostupňovým súdom je zrejmé, že z vyporiadania BSM dostal 18.000 Eur a 5.000 Eur z predaja motorového vozidla z BSM.

Čo sa týka oprávnených detí odvolací súd zdôrazňuje, že v súvislosti s nárastom veku maloletých dochádza k nárastu výdavkov súvisiacich so zabezpečovaním ich potrieb (u maloletej C. relevantných vzhľadom na jej nástup na strednú školu od septembra 2012 a jej fyzickým vývojom) a zároveň ohľadom ich záujmových činností.

V tejto súvislosti zníženie príjmu otca na obdobie od 1.3.2012 do 20.9.2012 nie je tou skutočnosťou, ktorá by predstavovala dlhodobú zásadnú zmenu pomerov na strane otca, aj vzhľadom na odstupné po skončení zamestnania a znovuzamestnanie sa v dohľadnej dobe od straty posledného zamestnania.

Za stavu, ak sa v konaní o zmene vyživovacej povinnosti nemá preskúmavať správnosť, či primeranosť určenia výšky výživného určeného predchádzajúcim rozhodnutím, je potrebné mať na zreteli len tie skutočnosti, ktoré súvisia so zmenou pomerov tak, ako to je upravené v ustanovení § 78 ods. 1 Zák. o rodine.

Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 75 ods. 1 Zák. o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.

Odvolací súd pri posudzovaní nákladov maloletých súvisiacich s ich vekom a záujmovými aktivitami vychádzal zo svojich skúseností z iných obdobných prípadov s tým, že prihliadal na špecifickosť konkrétneho prípadu. Mal na zreteli to, že u otca nedošlo k trvalej strate zamestnania, ktorá by bola relevantnou a zodpovedajúcou aj v súvislosti so súčasnými nákladmi na výživu maloletých. Došlo síce k zvýšeniu nákladov na výživu maloletých detí, ale zároveň aj k poklesu čistého príjmu otca maloletých. Odvolací súd vychádzal z práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov a povinnosti rodičov prispievať na výživu svojich detí do momentu nadobudnutia schopnosti samostatne sa živiť. Zvážil možnosti, schopnosti a majetkové pomery otca a odôvodnené potreby maloletých.

Tieto zásady, i to, že došlo len ku krátkodobej zmene pomerov na strane otca maloletých a nedošlo k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu majúcej za následok jeho zmenu, viedli odvolací súd k záveru, že návrh otca je potrebné zamietnuť.

Prihliadal aj na skutočnosť, že otec nie je nútený vynakladať finančné prostriedky na auto a mobil, ktoré sú súčasťou benefitu od terajšieho zamestnávateľa.

Preto v napadnutej časti odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Odvolaciemu súdu neušlo pozornosti ani podanie otca maloletých zo dňa 7.6.2012 označené ako „vyjadrenie k odvolaniu“, ktorým žiadal znížiť výživné na sumu 30 Eur na každé z maloletých detí. Odvolací súd posúdil toto podanie podľa jeho obsahu ako odvolanie otca maloletých, ktorým žiadal zmeniť prvostupňové rozhodnutie tak, aby odvolací súd znížil výživné na sumu 30 Eur na každé z maloletých detí.

Podľa , odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej zmeny.

Lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť ( ).

Do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, keď došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty ( ).

Podľa ust. údaje uvedené na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka") sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak.

Z doručenky nachádzajúcej sa v súdnom spise na č.l. 66 vyplýva, že otcovi maloletých bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa doručené dňa 10.5.2012. Rozhodnutie obsahovalo riadne poučenie o tom, že odvolanie voči nemu je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia. Nakoľko do plynutia lehoty sa nezapočítava deň, kedy došlo k skutočnosti určujúcej začiatok lehoty (t.j. v tomto prípade deň 10.5.2012) posledným (15-tym dňom) lehoty, kedy ešte mohol otec maloletých odvolanie podať, bol piatok 25.5.2012 (pracovný deň). Otec maloletých podal svoje odvolanie osobne na súde dňa 8.6.2012. Otec maloletých teda podal odvolanie proti rozhodnutiu oneskorene - po zákonom stanovenej lehote.

Oneskorené odvolanie podľa odvolací súd odmietne.

Odmietnutie odvolania oneskorene podaného bráni tomu, aby sa odvolací súd zaoberal dôvodmi podaného odvolania.

Pretože bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené, odvolací súd zodpovedajúco ust. mal povinnosť rozhodnúť o náhrade trov celého konania. Pretože ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu, odvolací súd v súlade s ust. , rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých účinným od 01.05.2011)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.