Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_9Co-234-2010.pdf
PDF · 128.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/234/2010
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľky : R. Z., N. N., Z. XX, zastúpená JUDr. Dagmar Matuškovou, advokátkou, Bratislava, Búdkova 12, proti odporkyni : L.. G. G., N. N., O. XX, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy a určenie vlastníctva k nehnuteľnosti, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. 2. 2010 č.k. 50C 272/2006 - 254, v pomere hlasov 3 : 0, takto
rozhodol:
Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa voči odporkyni domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a určenia vlastníctva k nehnuteľnosti - dvojizbovému bytu Č.. XXX na X. A. P. W. S. N. na Z. X.. XX, súpisné číslo XXXX na pozemku parcela Č.. XXXX a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu a spoločných zariadeniach domu súpisné číslo XXXX patriaci k bytu Č.. XXX, o veľkosti podielu 98/10000, zapísaných na LV Č.. XXXX G.. Ú.. N. - S..
V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa poukazoval na to, že vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľka v lete 2007 navštívila spolu so svedkyňou C. Č. svedkyňu Ľ.X. U., bývalú starostku Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa, kedy ju žiadala o pomoc pri výmene svojho dvojizbového bytu na Z. X. XX S. N. za menší jednoizbový byt po neplatičoch, aj s doplatkom. Navrhovateľka žiadosť odôvodňovala tým, že v byte žije so svojou postihnutou dcérou, synom, jeho manželkou a tromi deťmi. Svedkyňa U. vo výpovedi potvrdila, že sa telefonicky spojila s U. G., ktorú odporučila navrhovateľke. Svedkyňa G. potvrdila, že ako konateľka spoločnosti Slovenské byty a reality s.r.o. sa spojila Z. M. F., t.č. zamestnankyňou tejto spoločnosti a neskôr navštívili navrhovateľku spolu s odporkyňou. Svedkyňa G. pri návšteve a obhliadke bytu čakala v aute, neskôr od odporkyne prevzala zálohu v sume 50.000,- Sk, ktorá mala byť použitá na vyplatenie nedoplatkov v byte, keď nedoplatok mal vyplatiť svedok S.. Navrhovateľka mala byt v osobnom vlastníctve, preto nemohlo dôjsť k výmene bytov po neplatičoch, iba ak by sa dvojizbový byt predal a kúpil by sa jednoizbový. O žiadanom doplatku za predaj bytu mala vedomosť, konkrétnu sumu si už nepamätala. O tom, že navrhovateľka nevie čítať a písať sa dozvedela až po predaji bytu.
Dňa 19. 6. 2006 mala byť uzatvorená zmluva o budúcej zmluve medzi navrhovateľkou - ako budúcou predávajúcou - a odporkyňou - ako budúcou kupujúcou - na nehnuteľnosť - dvojgarsónku Č.. XXX, Z. X.. XX S. N., s povinnosťou uzavrieť kúpnu zmluvu do 26. 6. 2006 ( čl. III bod 1 zmluvy ). Ako sprostredkovateľ je v záhlaví zmluvy uvedená U. G.. Kúpna cena bola v zmluve určená sumou 520.000,- Sk, uhradená mala byť vo dvoch splátkach ( 1. splátka v sume 50.000,- Sk a 2. splátka v sume 470.000,- Sk v hotovosti v deň podpisu kúpnej zmluvy ), s tým, že sprostredkovateľ potvrdil svojím podpisom prevzatie sumy 50.000,- Sk. Zmluva o budúcej zmluve navrhovateľkou nebola podpísaná.
Dňa 26. 6. 2006 bola uzatvorená kúpna zmluva medzi účastníkmi konania o predaji bytu Č.. XXX na Z. X.. XX S. N.; na Notárskom úrade O. G. bola overená pravosť podpisu navrhovateľky na zmluve. Svedkyňa S. S., zamestnankyňa notára potvrdila, že na osvedčení sa nachádza jej podpis, na navrhovateľku samotnú si nespomínala. Navrhovateľka vo svojej výpovedi tvrdila, že svedkyňu S. v živote nevidela, kúpnu zmluvu podpisovala u notára u inej osoby Z. S., ktorému povedala, že nevie čítať ani písať, ale S. na ňu naliehal, aby zmluvu podpísala. Podľa pokladničných blokov zo dňa 26. 6. 2006 boli Správe a servisu bytov s.r.o. v Bratislave uhradené sumy 8.857,- Sk ako úhrada záloh a suma 9.005,- Sk o nedoplatok. Uvedené potvrdila vo svojej výpovedi aj svedkyňa L.. H. T., zamestnanec správcu, ktorá vypovedala, že navrhovateľka sa k správcovi dostavila s 2 neznámymi osobami, z ktorých jedna zaplatila úhrady a táto si aj prevzala doklad o zaplatení. Z písomností súd prvého stupňa rovnako zistil, že správca eviduje navrhovateľku ako vlastníka nehnuteľnosti pod menom a priezviskom R. Z., podobne ako aj správa katastra, ktorá súdu doručila nadobúdaciu zmluvu na byt Č.. XXX na Z. X.. XX S. N. od pôvodného vlastníka T. W..
Svedok M. S. vypovedal, že U.W. G., v tom čase konateľka spoločnosti Slovenské byty a reality s.r.o., sa skontaktovala s navrhovateľkou a prisľúbila jej získanie menšieho bytu po neplatičoch. Tvrdil, že kúpnu zmluvu nevidel, on žiadne peniaze vo výške 19.800,- Sk navrhovateľke nedával, resp. túto sumu mu W. G., on ju odovzdal navrhovateľke. On navrhovateľke nedával podpisovať žiadne listiny, ani jej nebral občiansky preukaz. Pri uzatváraní zmluvy nebol prítomný. On nevie, komu navrhovateľka zaplatila 500.000,- Sk, nikdy neprehlásil, že má vrátiť navrhovateľke 520.000,- Sk. Na rokovania s právnou zástupkyňou navrhovateľky si nespomínal, rovnako tak si nespomínal, že bol prítomný pri odovzdávaní sumy 520.000,- Sk. Odporkyňa pred súdom prvého stupňa uviedla, že dňa 26. 6. 2006 zostávajúcu sumu po odpočítaní čiastky 50.000,- Sk odovzdala osobne S. v deň prevodu, pred katastrálnym úradom, v motorovom vozidle, v ktorom vtedy okrem nej a S. sedela aj navrhovateľka a p. F.. S. si peniaze pred všetkými prepočítal.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa napokon zistil, že odporkyňa je vedená ako vlastník predmetného bytu na základe kúpnej zmluvy S. - XXXX/XX zo dňa 27. 7. 2006. Navrhovateľka vo svojich prednesoch neustále trvala na tom, že neobdržala žiadnu kúpnu cenu z predaja svojho bytu. S., F., G. a odporkyňa ju uviedli pri uzatváraní kúpnej zmluvy do omylu, čo zakladá relatívnu neplatnosť právneho úkonu. Navrhovateľka je negramotná, nevie čítať ani písať a nikdy neprejavila vôľu byt predať bez zabezpečenia iného bytu, menšieho, aj s doplatkom. Z uvedeného dôvodu navrhovateľka oznámila listom zo dňa 1. 11. 2006, že od zmluvy odstupuje, nakoľko ju považuje za neplatnú podľa § 49a Obč.zák. Odporkyňa naopak žiadala navrhovateľku, aby byt do 31. 8. 2006 vypratala. Na návrh navrhovateľky súd prvého stupňa predbežným opatrením č.k. 50C 272/2006 - 51 dočasne obmedzil právo odporkyni strpieť užívanie predmetnej nehnuteľnosti navrhovateľkou a súčasne odporkyni zakázal s nehnuteľnosťou nakladať, až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Uznesenie o nariadení predbežného opatrenia nadobudlo právoplatnosť dňa 14. 3. 2007.
Prvostupňový súd svoje rozhodnutie po právnej stránke oprel o ust. § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, 6, § 48 ods. 1, 2, § 49, § 49a Obč.zák. Z vykonaného dokazovania vyvodil záver, že navrhovateľka mala záujem vymeniť dvojgarsónku prostredníctvom starostky Mestskej časti Vrakuňa za menší byt po neplatičoch s doplatkom cca 200.000,- Sk. Dňa 19. 6. 2006 bola medzi odporkyňou a sprostredkovateľom - fyzickou osobou U. G., v tom čase konateľkou Slovenské byty a reality s.r.o., uzavretá zmluva o budúcej zmluve, ktorá však nebola podpísaná navrhovateľkou, z ktorého dôvodu je neplatná. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že prvá splátka kúpnej ceny bola zálohovo uhradená k rukám U. G. a z tejto sumy boli uhradené nedoplatky na predmetnom byte. Dňa 26. 6. 2006 navrhovateľka podpísala kúpnu zmluvu a svojím podpisom potvrdila prevzatie kúpnej ceny. Keďže sa súdu nepodarilo vypočuť ako svedka F., pretože si nepreberala súdne zásielky, navrhovateľka neuniesla v konaní dôkazné bremeno ohľadom svojho tvrdenia o prísľube výmeny bytu a prevzatia kúpnej ceny. Súd prvého stupňa posudzujúc platnosť kúpnej zmluvy zo dňa 26. 6. 2006 skúmal prejavenú vôľu účastníkov tohto právneho vzťahu. V konaní nebolo preukázané, že by odporkyňa, ktorej bol právny úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom vedela. Takýto omyl nespôsobuje neplatnosť právneho úkonu; absentuje tiež preukázanie úmyslu alebo vedomosti odporkyne, že navrhovateľka konala v omyle podľa ust. § 49a Obč.zák.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľka mala byť pri predaji bytu obozretnejšia - keďže nevie čítať ani písať. Ak mala navrhovateľka vedomosť o tom, že platí nedoplatok za užívanie bytu, tak mala mať aj vedomosť a byť obozretná pri tom, že podpisuje kúpnu zmluvu u notára. Konanie navrhovateľky pri uzatváraní kúpnej zmluvy dňa 26. 6. 2006 na notárskom úrade vyvolalo pochybnosť súdu prvého stupňa o nevedomosti navrhovateľky o právnom úkone predaja bytu na Z. X.. XX S. N., pretože sa pri podpisovaní zmluvy vôbec nezaujímala o to, kedy nadobudne menší byt, kde, v akej lokalite, za akú cenu, aký bude doplatok. Pochybné je aj jej tvrdenie, že upozorňovala na svoju negramotnosť svedka S. a svedkyňu F., keď pri iných bežných právnych úkonoch v živote bola vždy oboznámená s obsahom týchto úkonov treťou osobou. V konaní nebolo tiež jednoznačne preukázané, kto prevzal kúpnu cenu. Prvá splátka 50.000,- Sk bola prevzatá svedkyňou U. G., a boli z nej uhradené nedoplatky za užívanie bytu; druhá splátka vo zvyšnej časti mala byť prevzatá svedkom S. dňa 26. 6. 2006, ktorý ale túto skutočnosť poprel. Iné skutočnosti neboli v konaní žiadnym relevantným dôkazom preukázané. Navrhovateľka v konaní nepreukázala ani, že pri podpise kúpnej zmluvy konala v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, preto nemohlo dôjsť ani k platnému odstúpeniu od zmluvy. Súd v konaní nezistil, že došlo k dohovoru medzi navrhovateľkou a odporkyňou o výške kúpnej ceny alebo o zabezpečení náhradného bytu a vyplatení doplatku.
O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa na základe ust. § 142 ods. 1 O.s.p.; v konaní úspešnej odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko náhradu trov konania neuplatňovala.
Uvedený rozsudok napadla v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľka, domáhajúc sa buď jeho zmeny tak, že odvolací súd vyhovie návrhu navrhovateľky na určenie, že je výlučnou vlastníčkou označenej nehnuteľnosti, alebo zrušenia rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V priebehu dokazovania bolo preukázané, že navrhovateľka mala záujem riešiť svoju bytovú situáciu výmenou svojho bytu za menší, pričom o pomoc požiadala vtedajšiu starostku MČ Vrakuňa A.. U.. U. G., O. S., M. F.F. uviedli prostredníctvom odporkyne navrhovateľku do omylu; táto v podstate ani nevedela, s kým kúpnu zmluvu uzatvára. Svoju dôveru zverila do rúk ľuďom, ktorých si na uzavretie zmluvy zabezpečila odporkyňa. O tom, komu byt predala, sa navrhovateľka dozvedela až z obsahu zmluvy, po tom, ako jej táto bola doručená z katastra nehnuteľností, po zavkladovaní a po tom, ako jej zmluvu prečítala svedkyňa Č.. Tvrdenie odporkyne, že nevedela o požiadavke náhradného bytu pre navrhovateľku, je sporné - v jej mene konali osoby, ktoré o tejto skutočnosti vedeli. Súd v tomto smere dokazovanie nevykonal. Svedkyňa G. vypovedala, že všetci mali vedomosť o tom, že navrhovateľka požadovala náhradný byt. Navrhovateľka po ubezpečení, že „bytík“ bude, sa domnievala, že jej požiadavka je zahrnutá do zmluvy. Po zistení, že bola uvedená do omylu, navrhovateľka okamžite odstúpila od zmluvy a požadovala vrátiť byt. Keďže jej kúpna cena nebola vyplatená, bolo povinnosťou navrhovateľky vrátiť len sumu, ktorá bola vynaložená na vyrovnanie nedoplatkov cca vo výške 19.800,- Sk pred uzavretím zmluvy. Odporkyňa aj uznala, že je po odstúpení od zmluvy povinná byt vrátiť navrhovateľke, podmieňovala to však vrátením kúpnej ceny, ktorú predtým zaplatila osobám, ktoré použila na kúpu bytu. Neskôr na súde túto skutočnosť popierala, avšak svedkyňa G. existenciu takejto dohody potvrdila. Navrhovateľka nepovažuje za relevantnú argumentáciu súdu o tom, že sa pri podpise zmluvy nezaujímala o to, kedy nadobudne menší byt, kde a v akej lokalite, za akú cenu a aký bude doplatok. Nakoľko do celej veci bola zaangažovaná aj starostka MČ Vrakuňa, navrhovateľka nepochybovala, že o obsahu zmluvy z hľadiska zabezpečenia náhradného bytu. Neobstojí ani tvrdenie prvostupňového súdu o jeho pochybnostiach, či navrhovateľka upozorňovala S. V. F. na svoju negramotnosť.
Navrhovateľka v odvolaní ďalej poukazovala na to, že dňa 1. 11. 2006 doručila odporkyni ešte pred podaním návrhu na súd oznámenie o odstúpení od zmluvy, ktoré pripojila aj ako prílohu k svojmu návrhu. Odstúpením od zmluvy sa zmluvný záväzkovoprávny vzťah zrušuje v okamihu, keď dôjde druhej strane. Zákon upravuje možnosť odstúpenia od zmluvy aj pri zmluve uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok ( § 49 Obč.zák. ), resp. aj pri zmluve uzavretej v omyle ( § 49a Obč.zák. ). Výpoveď svedkyne U. preukázala, že sa navrhovateľka v čase uzavretia zmluvy nachádzala v tiesni, nutne potrebovala riešiť bytový problém, nakoľko sa stará o ťažko invalidnú dcéru (s tretím stupňom epileptického ochorenia). Keďže ich byt bol dvojizbový, stávalo sa, že sa k nej nasťahoval aj syn s početnou rodinou, čo ju psychicky veľmi vyčerpávalo. Preto ako podmienku zmluvy stanovila súčasné poskytnutie jednoizbového bytu. Odporkyňa na uzavretie zmluvy použila osoby, ktoré vedeli o podmienke náhradného bytu; neuvedením tejto podmienky do kúpnej zmluvy a tvrdením, že táto podmienka je zakotvená v zmluve, bola navrhovateľka uvedená do omylu. V terajšej situácii sa navrhovateľka ocitla v dôsledku podvodného konania osôb, ktoré odporkyňa určila na sprostredkovanie zmluvy. To, že odstúpenie bolo platné, svedčí aj postup odporkyne, ktorá sa osobne zúčastnila rokovaní o vysporiadaní nárokov zo zaniknutej kúpnej zmluvy. Odporkyňa dokonca zaslala navrhovateľke doklady potrebné pre spätný predaj nehnuteľnosti, čo potvrdila vo výpovedi aj svedkyňa O.. G.. Keďže k vráteniu bytu nedošlo, podala navrhovateľka návrh na súd o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, spolu s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému súd vyhovel. Na všetky osoby, včítane odporkyne, podala navrhovateľka trestné oznámenie pre trestný čin podvodu. Konanie sa vedie na OR PZ Bratislava V pod sp. zn. ČVS : ORP 1631/OEK-B5-2008, ktoré zatiaľ nebolo ukončené. Samotná odporkyňa vo svojom vyjadrení písomne pripustila možnosť, že navrhovateľka bola uvedená do omylu, s tým, že nápravy by sa mala domáhať návrhom na náhradu škody. Navrhovateľka je názoru, že v konaní uniesla dôkazné bremeno, že kúpnu zmluvu neuzavrela vážne ani určite, uzatvorila ju v tiesni a aj v omyle. V dôsledku týchto zistení od zmluvy odstúpila, pričom platnosť odstúpenia od zmluvy nebola zo strany odporkyne namietaná. Navrhovateľka sa v rámci záverečnej reči domáhala určenia vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti titulom jednak platného odstúpenia od zmluvy, ako aj s poukazom na ust. § 39 Obč.zák., pre rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi. Sľubovať negramotnej osobe, že podpisom kúpnej zmluvy sa zároveň rieši jej bytová situácia poskytnutím náhradného bytu, hoci to nezodpovedá skutočnosti, a následne dať takúto zmluvu podpísať osobe, ktorá nevie čítať ani písať, t.j. zneužiť danú situáciu v neprospech navrhovateľky, sú všetko prejavy, ktoré mal súd pri hodnotení vykonaného dokazovania posúdiť z hľadiska ich súladu s dobrými mravmi; z hľadiska rozporu konania odporkyne v rozpore s dobrými mravmi súd prvého stupňa neskúmal, čím vec nesprávne právne posúdil. Pre úspech navrhovateľky v konaní bolo nutné, aby navrhovateľka preukázala existenciu jej omylu vo vôli pri uzatváraní právneho úkonu a vyvolanie tohto vnútorného omylu odporkyňou; navrhovateľka dôkazné bremeno uniesla.
Odporkyňa ohľadom kúpnej ceny raz tvrdila, že navrhovateľke vyplatila celú kúpnu cenu naraz v aute pred budovou katastrálneho úradu ( pred podaním návrhu na vklad do katastra ) za prítomnosti svedka S. a svedkyne M. F., inokedy zase zakladala doklady, podľa ktorých najskôr vyplatila zálohu sprostredkovateľke kúpnej zmluvy U. G. vo výške 50.000,- Sk a zvyšok 470.000,- Sk neskôr navrhovateľke, avšak nebolo preukázané ako a kde. Svedok S., ktorý mal byť pri vyplácaní kúpnej ceny prítomný, uviedol, že on nikdy nevidel, že by mala odporkyňa za jeho prítomnosti vyplatiť kúpnu cenu navrhovateľke. Pochybnosť o vyplatení kúpnej ceny navrhovateľke potvrdila aj svedkyňa G., ktorá pripustila, že kúpna cena navrhovateľke nikdy vyplatená nebola. Navrhovateľka vzhľadom na nariadené predbežné opatrenie doposiaľ v predmetnej nehnuteľnosti býva - ide o byt v tzv. A. S. N.. S poukazom na uvedené je nesporné, že navrhovateľka má naliehavý právny záujem na určení, že je vlastníčkou označenej nehnuteľnosti. Odporkyňa má právo domáhať sa následne náhrady škody voči osobám, ktoré na predaj nehnuteľnosti použila.
Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 15. 11. 2010 navrhovateľka založila do spisu znalecký posudok zo dňa 21. 10. 2010, vypracovaný znalcom A.. A.. V. C., Y.., znalcom z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, pre účely trestného konania vedeného ORPZ v Bratislave V pod ČVS : ORP - 1631/OEK - B5 - 2008 JK; účelom znaleckého posudku bolo posúdiť duševný stav poškodenej R. Z. pre potreby trestného konania. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že u navrhovateľky boli zistené subnormné intelektové schopnosti; súdny znalec tiež skonštatoval, že vyšetrená je negramotná - nevie čítať ani písať. Neboli zistené žiadne znaky psychotického ochorenia. Znalec tiež uviedol, že psychologické premenné, ktoré vedú ku konštatovaniu nižšej všeobecnej a špecifickej vierohodnosti sú tie isté, ktoré z poškodenej R. Z. robia vysoko rizikovú viktimu ( obeť podvodu ). Navrhovateľka teda svojím intelektom vytvorila vhodné zázemie pre zneužitie jej dôvery. K predmetnému podaniu pripojila navrhovateľka tiež čestné prehlásenie svedkyne N.Ž. W. zo dňa 8. 9. 2010, ktorá nebola súdom prvého stupňa vypočutá ako svedok, nakoľko navrhovateľka nemala vedomosť o tom, že táto svedkyňa disponuje informáciami, ktoré potvrdzujú, že navrhovateľka nikdy nemala v úmysle byt za podmienok uvedených v zmluve predať, a preto nemohla tento dôkaz použiť v konaní pred súdom prvého stupňa nie vlastným zavinením. V prehlásení pani W. sa uvádza, že tými istými osobami, ktoré konali v prospech odporkyne, bola aj táto svedkyňa podvodom pripravená o užívacie práva k bytu v danej lokalite. Realizátorom týchto „výmien“ a „predajov“ bytov v Mestskej časti Bratislava - Vrakuňa bola skupina osôb, pôsobiaca v spoločnosti Slovenské byty a reality s.r.o.
Uvedená svedkyňa v prehlásení potvrdzuje, že osobne počula vyjadrenie A.. G., ktorý vrátenie bytu navrhovateľke podmieňoval vrátením peňazí. Napokon k uvedenému podaniu navrhovateľka pripojila aj kópiu zápisníc z výsluchov svedkov v trestnom konaní vo veci podvodu v súvislosti s predajom bytu navrhovateľky. Vyplýva z nich, že konatelia spoločnosti Slovenské byty a reality s.r.o. F. V. S. boli sprostredkovateľmi kúpnej zmluvy pre odporkyňu, za čo im bola vyplatená sprostredkovateľská provízia 50.000,- Sk. Výpovede svedkov G., F., U. V. S. odporujú tomu, čo vypovedali pred súdom. Podľa výpovede svedkyne F. ( ktorá nebola vypočutá súdom ) zmluvu vyhotovil svedok S., potvrdila, že zmluvu boli spolu s navrhovateľkou a S. podpisovať v Petržalke, kde bol prítomný aj svedok S., ktorý jej to dal podpísať priamo u notára. Následné úkony na katastri robil S. Z. G.. O peniazoch za byt sa vyjadriť nevedela, potvrdila však, že provízia pre realitnú kanceláriu bola 50.000,- Sk. Svedok S. na rozdiel od svedkyne F. vypovedal, že realitná kancelária nemala s predajom bytu nič spoločné, spočiatku tvrdil, že s odporkyňou nebol podpisovať žiadne listiny, ani neuhrádzal žiadne nedoplatky, čo však vyvrátila výpoveď svedkyne T., ktorá potvrdila, že s navrhovateľkou bol pri úhrade nedoplatkov nejaký muž, ktorý za ňu platil. S. pod ťarchou dôkazov potvrdil, že platil za navrhovateľku konzumné, kým na nich čakala v Technopole. Potvrdil, že bol rokovať v advokátskej kancelárii M.. O. ohľadom vrátenia bytu a vrátenia peňazí. Uviedol, že tento byt im „nevyšiel“. Svedkyňa U. najskôr vo výpovedi tvrdila, že nevie kto je G., neskôr pripustila, že je to jej priateľka, ktorú požiadala o riešenie problému navrhovateľky ohľadom výmeny alebo predaja jej bytu. Potvrdila, že výmeny bytov pre Mestskú časť Vrakuňa robila G., že malo ísť o byt po neplatičoch a že navrhovateľka žiadala 200.000,- Sk na živobytie. Svedkyňa G.Á. potvrdila, že mala vedomosť o tom, že navrhovateľka chcela byt po neplatičoch, tiež že za dvojizbový byt chcela jednoizbový byt. Svedkyňa G. vypovedala, že zmluvu na byt navrhovateľky pripravovala ona pre sprostredkovateľov F., G. V. S.. Pán S. mal zabezpečiť, že sa byt vráti navrhovateľke. Po predaji bytu S. platil odporkyni za tento byt nájomné. Potvrdila, že ona spísala návrh zmluvy na spätný prevod bytu, ktorý v mene odporkyne zaslala navrhovateľke. Svedok G. vypovedal, že S. platil jeho exmanželke nájomné za predmetný byt; údajne tiež počul, že F. mala pre navrhovateľku zabezpečiť náhradný štátny byt, ktorý si mala uhradiť z utŕženej ceny za predaj jej pôvodného bytu. Odporkyňa G. v priebehu konania menila svoje stanoviská, v rozpore s ostatnými svedkami tvrdila, že peniaze za byt zaplatila navrhovateľke, neskôr výpoveď, že celých 520.000,- Sk, ktoré mal prevziať S. a prepočítať ich zmenila tak, že doplácala len 470.000,- Sk, a to potom, ako vysvitlo, že G. zaplatila 50.000,- Sk ako províziu. Navrhovateľka vytýkala prvostupňovému súdu, že sa vôbec nezaoberal jej odstúpením od kúpnej zmluvy dňa 1. 11. 2006. O odstúpení od zmluvy navrhovateľkou mali L.. G., svedkovia S., G., F., G.Á. L. G. vedomosť. V advokátskej kancelárii právnej zástupkyne navrhovateľky sa po odstúpení od kúpnej zmluvy uskutočnilo rokovanie za prítomnosti odporkyne L.. G., ďalej svedkov O.. G. V. O. S., ktoré sa uzavrelo s tým, že svedok S. zabezpečí vrátenie peňazí L.. G., následne dôjde zmluvou k spätnému odpredaju bytu, ktorej návrh zaslala O.. G. v mene odporkyne navrhovateľke. Až po doplnení dokazovania mal súd prvého stupňa rozhodnúť, či zamieta žalobu ako celok, alebo či len v časti určenia neplatnosti kúpnej zmluvy a v časti určenia vlastníctva mal žalobe navrhovateľky vyhovieť. Navrhovateľka na poslednom pojednávaní dňa 12. 2. 2010 uviedla, že nežiada určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, ale žiadala určiť vlastníctvo k nehnuteľnosti. Dôvody zamietnutia nekorešpondujú so zisteným skutkovým stavom.
Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 9. 2. 2011 predložila navrhovateľka súdu kópiu uznesenia OR PZ Bratislava V ČVS : ORP-734/OEK-B5-2007 zo dňa 31. 5. 2010 s opravným uznesením zo dňa 6. 7. 2010, z ktorých vyplýva, že navrhovateľka nebola jedinou osobou, ktorú M. F. podviedla.
Ďalším písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 16. 2. 2011 navrhovateľka založila do spisu kópiu výpovede odporkyne v trestnom konaní vedenom pod ČVS : ORP-734/OEK-B5-2007 na OR PZ Bratislava V zo dňa 15. 2. 2011, z ktorej vyplýva, že v konaní pred súdom v predmetnej právnej veci odporkyňa nevypovedala pravdivo. Vo svojej výpovedi v rámci trestného konania odporkyňa uviedla, že sumu 470.000,- Sk nevyplatila navrhovateľke, ale svedkovi S. za prítomnosti F.. Podobne F. vo svojej výpovedi pred OR PZ Bratislava V vypovedala, že spolu s S. obdržala províziu 50.000,- Sk za sprostredkovanie bytu od A.. Z., peniaze mala prevziať A.. G.. Dodala, že nikdy nebola prítomná pri tom, že by niekto vyplatil navrhovateľke peniaze za predmetný byt a že mala s p. G. uzavretú sprostredkovateľskú zmluvu na kúpu bytu A.. Z.. Napokon vo svojej výpovedi A.. G. na OR PZ Bratislava V vypovedala, že navrhovateľka mala dostať za svoj byt menší byt s doplatkom, že je presvedčená, že navrhovateľka neprevzala za byt žiadne peniaze.
Podaním zo dňa 14. 3. 2011 navrhovateľka navrhla pripustiť zmenu petitu tak, že súd určí, že je vlastníčkou predmetného bytu Č.. XXX na Z. X.. XX S. N., ako aj spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach domu, spoločných zariadeniach domu o veľkosti 98/10000, v celosti a odporkyni uloží povinnosť vydať jej označenú nehnuteľnosť a nahradiť jej trovy konania. Vo zvyšku svoj návrh vzala navrhovateľka späť.
Písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 3. 10. 2011 navrhovateľka založila do spisu kópiu právoplatného uznesenia OR PZ Bratislava V zo dňa 24. 5. 2011 vydanom v konaní ČVS : ORP-1631/OEK-B5-2008 JK, ktorým bolo vznesené obvinenie voči M. S. V. M. F. za prečin úverového podvodu spáchaného formou spolupáchateľstva. Navrhovateľka žiadala, aby súd určil, že je vlastníčkou nehnuteľnosti - dvojizbového bytu Č.. XXX na X. A. P. W. na Z. X.. XX S. N., súp.č. XXXX, v celosti a odporkyni uložil povinnosť predmetný byt jej vydať a nahradiť jej trovy konania
Na odvolanie navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa tak, že žiadala napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť, s tým, že odporkyňa si náhradu trov odvolacieho konania neuplatňuje. Odporkyňa poukazovala vo vyjadrení na to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno o tom, že odporkyňa vyvolala omyl navrhovateľky, rozhodujúci pre uzavretie kúpnej zmluvy, čím mala byť údajne domnienka navrhovateľky o zabezpečení náhradného bytu, alebo že by odporkyňa o tomto omyle navrhovateľky musela vedieť - odporkyňa ani nebola pri podpise kúpnej zmluvy navrhovateľkou. Navrhovateľka sa z tohto dôvodu nemôže úspešne domáhať relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy podľa § 49a Obč.zák. Navrhovateľka tiež v konaní nepreukázala, že osoby, ktoré sa na nej vraj dopustili podvodu - G., S., F. - konali z poverenia odporkyne. Navrhovateľka, hoci aj údajne nevie čítať a písať, určite sa v čase podpisu kúpnej zmluvy vedela podpísať a aj sa vedela prostredníctvom inej osoby oboznámiť s obsahom právneho úkonu ( napr. prečítaním textu kúpnej zmluvy pracovníkom notárskeho úradu ). Podľa § 40 ods. 5 Obč.zák. tak nebola potrebná úradná zápisnica o úkone navrhovateľky; úkon podpisu kúpnej zmluvy navrhovateľkou tak bol platný. Neplatnosť úkonu pre rozpor s dobrými mravmi podľa § 39 Obč.zák. nemožno oprieť o rozporné a neurčité výpovede najdôležitejších svedkov
- G., S. - a keď nebola zabezpečená výpoveď svedkyne F.. Tiež navrhovateľka nepreukázala, že kúpnu zmluvu uzavrela v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, takže nemala právo na odstúpenie od zmluvy podľa § 49 Obč.zák. Navrhovateľka sa mýli aj v tom, že mohla odstúpiť od zmluvy podľa § 49a Obč.zák. - z dôvodu údajnej relatívnej neplatnosti sa mohla len dovolávať neplatnosti zmluvy podľa § 40a Obč.zák. v kúpnej zmluvy nie je ustanovenie, ktoré by navrhovateľku oprávňovalo od zmluvy odstúpiť z osobitného zmluvného dôvodu ( § 48 Obč.zák. ). Teoreticky mohla navrhovateľka odstúpiť od kúpnej zmluvy z dôvodu údajného nevyplatenia kúpnej ceny, avšak navrhovateľka v kúpnej zmluve ( čl. V ods. 2 ) výslovne potvrdila, že ku dňu podpisu kúpnej zmluvy jej bola vyplatená celá kúpna cena 520.000,- Sk. Navyše, ak navrhovateľka tvrdí, že od zmluvy odstúpila, jej argumentácia o absolútnej a relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy je zmätočná - odstúpiť možno len od platnej zmluvy.
Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a zistil, že nie sú splnené podmienky ani na potvrdenie či zmenu napadnutého rozhodnutia; rozsudok súdu prvého stupňa je nutné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
Navrhovateľka sa podaným návrhom voči odporkyni domáha určenia neplatnosti kúpnej zmluvy, uzavretej dňa 26. 6. 2006, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť - dvojizbový byt Č.. XXX na X. A. N. W. S. N., na Z. X.. XX - jednak na základe ust. § 49a Obč.zák., poukazujúc na to, že právny úkon - kúpnu zmluvu zo dňa 26. 6. 2006 urobila v omyle vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá bola pre jeho uskutočnenie rozhodujúca a odporkyňa tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Z uvedeného dôvodu od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpila a to listom zo dňa 1. 11. 2006. Súčasne navrhovateľka poukazovala na to, že právny úkon - kúpnu zmluvu - uzavrela v tiesni, za nápadne nevýhodných podmienok ( § 49 Obč.zák. ), argumentujúc jej životnou situáciou ( stará sa sama o dospelú invalidnú dcéru, ktorá je na ňu odkázaná, jej finančná situácia je slabá, v uvedenom byte s nimi býva aj jej dospelý syn s rodinou, pričom v ich spolunažívaní vznikajú nezhody ) ako aj okolnosťami, ktoré sprevádzali uzavretie predmetnej zmluvy. Navrhovateľka rovnako vzhľadom na okolnosti, ktoré sprevádzali uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 26. 6. 2006, namietala, že uvedená zmluva je absolútne neplatná aj z hľadiska ust. § 39 Obč.zák., pretože bola uzavretá v rozpore s dobrými mravmi.
Nie je sporné, že v prípade navrhovateľky sa jedná o osobu, ktorá je negramotná; navrhovateľka nevie čítať ani písať, vie sa len podpísať.
Podľa § 40 ods. 1 Obč. zák. ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 5 Obč.zák. ( v znení platnom k 26. 6. 2006 ) na písomné právne úkony tých, ktorí nemôžu čítať alebo písať, je potrebná úradná zápisnica. Úradná zápisnica sa nevyžaduje, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí, a je schopný vlastnoručne listinu podpísať.
Podľa § 40 ods. 5 veta prvá Obč.zák. ( v znení platnom ku dňu podpísania kúpnej zmluvy; v znení platnom v súčasnosti ods. 6 ) je na písomné právne úkony tých osôb, ktoré nemôžu čítať a písať, vždy potrebná úradná zápisnica. Za osoby, ktoré nemôžu písať alebo čítať, sa považujú tak osoby, ktoré sú trvale neschopné písať alebo čítať v dôsledku choroby alebo telesnej vady, alebo ktoré sú dočasne neschopné písať alebo čítať v dôsledku napr. zranenia, ako aj osoby, ktoré čítať alebo písať nevedia. Úradnou zápisnicou je podľa citovaného ustanovenia notárska zápisnica o právnych úkonoch podľa § 46 až § 55 Notárskeho poriadku. Podľa druhej vety cit. zákonného ustanovenia sa úradná ( notárska ) zápisnica nevyžaduje vtedy, ak má ten, kto nemôže čítať alebo písať, schopnosť oboznámiť sa s obsahom právneho úkonu s pomocou prístrojov alebo špeciálnych pomôcok ( napr. Braillovo písmo ) alebo prostredníctvom inej osoby, ktorú si zvolí a je schopný listinu vlastnoručne podpísať. Predmetné ustanovenie sa týka najmä hendikepovaných osôb ( nevidiacich, nepočujúcich ) a nerieši situáciu osôb negramotných ( t.j. osôb, ktoré nepoznajú písmená a nevedia písať ani čítať ).
Keďže je nepochybné, že navrhovateľka je negramotná osoba, potom vo vzťahu k prejednávanej veci mal súd prvého stupňa skúmať otázku platnosti právneho úkonu - uzavretej kúpnej zmluvy zo dňa 26. 6. 2006 - aj z hľadiska cit. ust. § 40 ods. 5 Obč.zák. (v platnom znení § 40 ods. 6 Obč.zák.). Súd prvého stupňa túto otázku neskúmal dostatočne, keď si zjavne cit. ust. nesprávne právne vyložil. Argumentácia prvostupňového súdu, že navrhovateľka mala byť pri právnom úkone uzavretia kúpnej zmluvy osobitne obozretná (práve z dôvodu svojej negramotnosti), že sa pri podpise zmluvy nezaujímala o to, čo vlastne podpisuje, že pri iných úkonoch bola o ich obsahu oboznámená treťou osobou, čo vyvolalo pochybnosť prvostupňového súdu o jej tvrdení, že nevedela, čo podpisuje, podľa názoru odvolacieho súdu neobstojí. Právne relevantná je nepochybná skutočnosť, že navrhovateľka ako negramotná osoba predmetnú kúpnu zmluvu ( platnosť ktorej zákon podmieňuje jej písomnou formou ) neuzavrela vo forme úradnej ( notárskej ) zápisnice, keď úradné osvedčenie pravosti podpisu navrhovateľky na notárskom úrade požiadavku zákona v podobe úradnej zápisnice nemôže nahradiť. Z vykonaného dokazovania je tiež zrejmé, že navrhovateľka si nezvolila žiadnu tretiu osobu, ktorá by ju ešte pred podpisom zmluvy bola s jej obsahom oboznámila - vykonané dokazovanie preukázalo ( výpoveď svedkyne Č. ), že akú kúpnu zmluvu akého obsahu navrhovateľka podpísala, sa navrhovateľka dozvedela až po tom, ako jej bola z katastra nehnuteľností doručená uvedená kúpna zmluva už po jej zavkladovaní. Avšak vychádzajúc z textu vyššie ( že požiadavka oboznámenia sa s obsahom právneho úkonu prostredníctvom tretej osoby, ktorú si dotknutá osoba zvolí nerieši situáciu negramotných osôb ) je nutné uzavrieť, že v prípade navrhovateľky bolo nutná pre zachovanie platnosti písomného právneho úkonu z hľadiska formy úradná zápisnica, ktorá však v danom prípade spísaná nebola. Námietky osôb, ktoré participovali na uzavretí spomínanej zmluvy o tom, že ( údajne ) nemali vedomosť o negramotnosti navrhovateľky, sú z tohto hľadiska irelevantné, a pre posudzovanie platnosti danej kúpnej zmluvy nemajú žiadny význam. Avšak javí sa ako nelogické a veľmi nepravdepodobné, že by tieto osoby navrhovateľka na takú významnú skutočnosť neupozornila, ( tak ako to navrhovateľka opakovane tvrdí a niet dôvodu jej tvrdeniu neveriť ), práve vzhľadom na povahu a význam zamýšľaného právneho úkonu - uzavretie kúpnej zmluvy, ktorej predmetom bol prevod vlastníctva nehnuteľnosti.
K vyššie uvedenému je ďalej nutné uviesť, že občianske právo sankcionuje nedostatok náležitosti zákonnej formy tým, že takto postihnutý právny úkon stíha neplatnosťou ( § 40 ods. 1 Obč.zák. ), pričom v prípade neplatnosti je potrebné rozlišovať medzi 1/ nedodržaním písomnej formy, ktorú vyžaduje zákon alebo formy úradnej zápisnice, čo má za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, alebo 2/ nedodržanie dohodnutej písomnej formy, čo má za následok relatívnu neplatnosť právneho úkonu ( § 40a tretia veta Obč.zák. ). V prípade uvedenom bod bodom 1/ ide o neplatnosť absolútnu, t.j. o neplatnosť právneho úkonu od počiatku ( na právny úkon sa hľadí, ako keby nebol urobený ), neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona ( súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti ) a neplatnosť pôsobí voči každému ( každý sa jej môže dovolať ). Verejný záujem v takýchto prípadoch prevažuje nad osobnými záujmami účastníkov absolútne neplatného právneho úkonu, a to aj tých, ktorí neplatnosť sami nespôsobili ani ju nezavinili.
Odvolací súd ďalej považuje za potrebné uviesť k právnemu úkonu odstúpenia od zmluvy ( list navrhovateľky datovaný 1. 11. 2006 ), že právna teória i prax vychádza pri posudzovaní platnosti odstúpenia od zmluvy zo zásady, že odstúpiť možno len od platného právneho úkonu, ako na to správne poukázal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa; pokiaľ teda navrhovateľka považovala právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy zo dňa 26. 6. 2006 za neplatný - nemohla od neho
- z tohto dôvodu - platne odstúpiť (porovnaj R 22/1976); z uvedeného dôvodu je preto nutné dôsledne rozlišovať medzi odstúpením od platnej zmluvy a medzi neplatnou zmluvou; od neplatnej zmluvy odstúpiť nemožno ( od neplatnej zmluvy nie je potrebné odstupovať ).
Navrhovateľka v priebehu konania menila opakovane žalobný petit ( domáhala sa buď určenia neplatnosti zmluvy, ďalej určenia seba za výlučnú vlastníčku označeného bytu, tiež uloženia povinnosti odporkyni byt vypratať ), a to pred súdom prvého stupňa ( podanie zo dňa 13. 11. 2008 ), o ktorom nebolo procesne rozhodnuté, ako aj druhého stupňa ( navrhovateľka doložila niekoľko podaní, v ktorých o.i. viackrát menila žalobný petit ).
Osobitne odvolací súd poznamenáva, že prvostupňový súd sa v napadnutom rozhodnutí nijako nevenoval otázke existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, hoci podmienka existencie naliehavého právneho záujmu ( § 80 písm. c/ O.s.p. ) je v prípade žalôb na určenie prvoradou, s ktorou sa súd musí vysporiadať. Rovnako tak sa nevysporiadal s otázkou navrhovateľkou namietaného rozporu uzavretého právneho úkonu s dobrými mravmi ( § 3 ods. 1, § 39 Obč.zák. ).
Odvolací súd zo všetkých vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p. ( nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdom prvého stupňa, chýbajúce procesné rozhodnutie o zmene petitu ), ako aj podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. ( nesprávne právne posúdenie a nedostatočné zistenie skutkového stavu ).
V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa ustáliť predmet konania, vzhľadom na viaceré zmeny žalobného petitu, ktoré doposiaľ učinila navrhovateľka; vysporiadať sa s otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe z hľadiska ust. § 80 písm. c/ O.s.p. a následne opätovne posúdiť otázku platnosti navrhovateľkou napádaného právneho úkonu, s prihliadnutím na ďalšie listinné dôkazy, ktoré navrhovateľka založila do spisového materiálu ( osobitne zápisnice o výpovediach svedkov v rámci prebiehajúceho trestného konania ).
V ďalšom konaní bude súd prvého stupňa povinný riadiť sa názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa § 226 O.s.p. viazaný.
V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa ako o trovách prvostupňového tak i odvolacieho konania ( § 224 ods. 3 O.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.