Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15CoP-68-2012.pdf
PDF · 88.2 KB
Case nature
Subarea
15CoP/68/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD. v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťaťa rodičov E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. B., V. XX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Bašistom, advokátom so sídlom Štefánikova 8, Poprad, a F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XX, Q. B., o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností a určenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca maloletého proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č.k. 2P 39/2012-17 zo dňa 12.4.2012 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa v časti určenia výživného tak, že zaväzuje otca prispievať na výživu maloletého T. B. nar. XX.X.XXXX mesačne sumou 110 Eur počnúc dňom 1.1.2012 vždy do každého 15- eho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky.
Dlžné výživné za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012 vo výške 20 Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zveril maloletého T. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky E. B., nar. X.XX.XXXX a otca F. B., nar. XX.X.XXXX zaviazal prispievať na jeho výživu mesačne sumou 170,- EUR počnúc dňom 1.1.2012 vždy do každého 15 dňa v mesiaci k rukám matky. O dlžnom výživnom za obdobie od 1.1.2012 do 31.3.2012 vo výške 460,- EUR rozhodol tak, že otec maloletého je povinný ho splácať popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 20,- EUR počnúc dňom právoplatnosti rozsudku až do úplného zaplatenia pod hrozbou straty výhody splátok. Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V odôvodnení uviedol, že „z výsledkov vykonaného dokazovania mal za preukázané, že od januára 2012 rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti. Za toto obdobie otec prispel jednorázovo na dieťa sumou 50,- EUR vo februári roku 2012. Túto sumu prvostupňový súd odrátal z dlžného výživného, ktoré vzniklo za obdobie od 1.1.2012 do 31.03.2012. Príjmy matky pozostávajú len z rodičovského príspevku vo výške 194,70 EUR mesačne a prídavku na dieťa vo výške 22,54 EUR. Iný príjem matka nemá. Po finančnej stránke je jej situácia veľmi nepriaznivá, pomáhajú jej rodičia, pokiaľ ide o stravu pre
ňu, pretože nato jej finančné prostriedky neostávajú. Mesačne za byt uhrádza nájom vo výške 252,52 EUR o čom mal súd k dispozícii doklad. Otec dieťaťa býva u svojich rodičov. Otec dieťaťa je zamestnaný v spoločnosti Whirpool Slovakia spol. s.r.o., s priemerným čistým mesačným príjmom za obdobie od septembra 2011 do februára 2012 vrátane daňových bonusov 584,28 EUR. Pokiaľ ide o výdavky otca tieto spočívajú okrem bežných v splácaní pôžičky, ktorú si zobral 12.3.2012 vo výške 1700,- EUR na základe uzavretej zmluvy zo spoločnosti Quatro a ktorú bude splácať mesačne a to 42 mesiacov po 62,50 EUR. Ďalším výdavkom je splácanie pôžičky, ktorú si rodičia zobrali počas trvania manželstva v Slovenskej sporiteľni, kde jej mesačne uhrádza 52,- EUR a debet na karte v Slovenskej sporiteľni 15-20 EUR mesačne. Prispieva aj rodičom na bývanie a stravu podľa toho, ako mu financie dovolia, teda 80-100 EUR. Stanovenú výšku výživného prvostupňový súd považoval vzhľadom na príjmy a výdavky a prihliadnuc aj na osobnú starostlivosť matky o dieťa za primeranú.“
V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie otec maloletého v časti výrokov o výživnom, dlžnom výživnom s odôvodnením, že určená suma výživného je preňho vysoká a nie je schopný ju hradiť. Poukázal na to, že prispieva svojim rodičom, u ktorých býva na bývanie a stravu sumou vo výške 80-100 Eur mesačne. Aj po odchode zo spoločnej domácnosti prispieval na výživu maloletého dieťaťa, a to dobrovoľne bez toho, aby mu to bolo uložené súdnym rozhodnutím. O tejto skutočnosti priložil aj potvrdenia zo dňa 12.2.2012, 14.3.2012, 19.4.2012 v celkovej sume 310 Eur. Mesačná mzda v spoločnosti Whirpool Slovakia, spol. s r.o. Poprad je jeho jediným príjmom. Stanovená výška výživného na maloleté dieťa vo veku jedného roka sa javí ako neadekvátna. Z uvedených dôvodov žiadal zrušiť napadnuté rozhodnutie, alternatívne ho zmeniť a návrh matky zamietnuť.
Matka maloletého vo svojom vyjadrení k odvolaniu otca žiadala potvrdiť prvostupňové rozhodnutie. Mala za to, že s tvrdeniami otca maloletého o prispievaní na výživné v sume 310 Eur v období do 19.4.2012 sa vyporiadal už súd prvého stupňa. Okrem tejto skutočnosti uviedla, že maloleté dieťa potrebuje špeciálnu výživu, nakoľko jeho imunitný systém nesprávne reaguje na laktózu. Matka mu preto kupuje špeciálnu výživu - dojčenské mlieko.
Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu otca maloletého nevyjadril.
Odvolaním nebol napadnutý výrok o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, preto rozhodnutie v tejto časti nadobudlo právoplatnosť. Preto Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O. s. p. a zistil, že odvolanie otca je sčasti dôvodné. Odvolací súd rozhodol o odvolaní postupom podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s ust. § 156 ods. 3 O. s. p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
Podľa § 36 ods. l zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa § 75 zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Pri určení výšky výživného sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.
Odôvodnenými potrebami pri určovaní výšky výživného sú nielen základné a najnutnejšie hmotné potreby pre život človeka ako jedlo, ošatenie, obuv, ale aj ďalšie potreby dôležité pre vývoj a všestranný rozvoj osobnosti, rovnako sem patria aj náhodné výdavky spojené napr. so zdravotným stavom alebo s koníčkami dieťaťa. Miera odôvodnených potrieb je rôzna a je závislá od veku, fyzickej a duševnej vyspelosti, zdravotného stavu, a podobne.
Pri posudzovaní schopnosti a možností povinného rodiča nie sú rozhodné jeho skutočné zárobkové (majetkové) pomery, ale jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.
Pri určovaní výšky výživného je nutné vychádzať nielen zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, ale aj z potrieb maloletého dieťaťa. Odvolací súd pri posudzovaní potrieb maloletého dieťaťa vo veku jedného roka aj v súvislosti s nákupom špeciálnej výživy vychádzal zo svojich skúseností z iných obdobných prípadov s tým, že prihliadal na špecifickosť konkrétneho prípadu. Potreby maloletého dieťaťa vo veku jedného roka nedosahujú zvýšenú výšku nákladov súvisiacich neskôr s vyšším vekom detí, a to napr. s ich nástupom do škôl, koníčkami, pubertálnym vekom. Naviac súdom prvého stupňa stanovená výška výživného presahuje výšku vyčíslených výdavkov na maloletého T..
Odvolací súd zdôrazňuje, že pri skúmaní pomerov v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, pričom výdavky matky maloletých v súvislosti s jej potrebami sa zohľadňujú, avšak nie sú určujúcim kritériom pre stanovenie výšky výživného na maloletého, keďže určenie vyživovacej povinnosti matky nie je predmetom tohto konania. Uvedené pomery matky je možné zohľadniť, avšak dôvodom na stanovenie vyššej výšky výživného nemôže byť pokrytie nákladov na výživu matky oprávneného dieťaťa.
Odvolací súd na jednej strane dôsledne zohľadnil potreby maloletého dieťaťa vo veku jedného roka aj v súvislosti s nákladmi na špeciálnu výživu, a taktiež prihliadol na poberaný prídavok matky na maloleté dieťa, ktorý sčasti prepláca náklady na výživu maloletého a na strane druhej mal na zreteli aj rozsah úpravy styku otca s maloletým a preukázanú schopnosť otca maloletého plniť vyživovaciu povinnosť za v mesiacoch február až apríl 2012 spolu vo výške 310 Eur.
Odvolací súd stanovil preto výšku výživného plne v súlade s hľadiskami, ktoré sú uvedené v § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine a určil otcovi maloletého platiť výživné vo výške 110 Eur mesačne, najmä s ohľadom na nutnosť zvýšených výdavkov súvisiacich s nákupom výživových doplnkov na dieťa v
súvislosti s nákupom dojčenského mlieka s mementom. Je potrebné zdôrazniť, že nákup tejto stravy je potrebný len do istého veku dieťaťa a v súvislosti so zvyšovaním nákladov na iné potreby maloletého dieťaťa s ohľadom na jeho vek odpadne nutnosť úhrady nákladov za túto položku.
Vo vzťahu k dlžnému výživnému odvolací súd poukazuje na to, že pri určovaní výživného za minulé obdobie súd zisťuje, aké boli konkrétne schopnosti, možnosti, zárobkové pomery povinného, potreby dieťaťa, prihliada na už poskytnuté plnenia, poskytovanie bývania, osobnej starostlivosti a hodnotí aj ďalšie zákonné kritériá. Súd posudzuje skutočný stav, aký existoval v minulosti. Na takto určené výživné (t.j. tzv. zameškané výživné) sa nevzťahuje možnosť zmeny rozhodnutia z dôvodu neskoršej zmeny pomerov.
Vzhľadom na tieto zásady odvolací súd pri určovaní výživného správne posúdil schopnosti, možnosti a zárobkové pomery povinného za minulé obdobie a náležite zohľadnil skutočnosť, že otec v čase do vyhlásenia prvostupňového rozhodnutia, t.j. do určenia vyživovacej povinnosti, plnil svoju vyživovaciu povinnosť vo výške 310 Eur. Určenie dlžného výživného vo výške 20 Eur od 1.4.2012 plne zohľadňuje uvedenú skutočnosť, t.j. 330 Eur mínus platby vo výške 310 Eur za predmetné obdobie.
So zreteľom na vyššie uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Pretože bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa zmenené, odvolací súd zodpovedajúco ust. § 224 ods. 2 O.s.p. mal povinnosť rozhodnúť o náhrade trov celého konania. Pretože však ide o konanie, ktoré bolo možné začať aj bez návrhu, odvolací súd zodpovedajúco ust. § 224 ods. 1, § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Predmetné rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0. (ust. § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení novely vykonanej zákonom č. 33/2011 Z.z. účinným od 01.05.2011)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.